Konečne vzniká slovenská biblistika

  • Odpovedá

    Bohdan Hroboň
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2018/06
  • Autor rozhovoru

    Monika Kekeliaková
    Zobraziť všetky rozhovory autora
  • Text

    Žalmy patria medzi najobľúbenejšie spisy Písma. Dodnes svojou poetickosťou inšpirujú básnikov, skladateľov či výtvarníkov. Zaujímajú biblistov, teológov, filológov, psychológov i antropológov. Neraz si ich čítajú veriaci v osobných krízach. Vyhľadávajú ich neveriaci. Sú Božou poéziou, a tak mystickými segmentmi dokážu podnecovať ku kontemplácii a vovádzať do priestoru posvätnosti. Aj preto je dobré mať vo svojej knižnici fundované a najnovšie komentáre k Žalmom. Tento rok vyšiel už ich druhý diel a my sa o oboch knihách rozprávame s ich editorom a jedným z autorov, biblistom Bohdanom Hroboňom (1968).
     
    V roku 2008 vyšiel prvý zväzok kvalitných Komentárov k Starému zákonu od výlučne slovenských biblistov, teológov a filológov. Bol ku knihe Genezis. V edícii sa pokračovalo a v roku 2017 bol hotový jej piaty zväzok, ktorý sa zaoberal Žalmami 51 – 75. Pracoval na ňom 20-členný autorský kolektív celých päť rokov. A najnovšie v roku 2018 je výsledkom tejto práce už aj šiesty zväzok edície starozákonných komentárov pod názvom Žalmy 76 – 100. Ako sa tento „žalmistický“ tím tvoril, prečo práve títo autori komentárov? 
    Tento vynikajúci tím som ako editor zdedil. Formoval sa pri práci na prvom komentári, teda ku knihe Genezis, a ja som bol doňho ako autor pozvaný pri tvorbe toho druhého, ku knihe Exodus. Využívame historickú šancu a vynikajúce možnosti, ktoré ponúka dnešná doba na Slovensku, napísať vlastný komentár k Písmu v našej reči a pre potreby nášho národa. A keďže Slovensko je malé a slovenských biblistov málo, našli sme sa rýchlo. Snáď len dodám, že nerozhodovala konfesia, ale odbornosť.
     
    S edíciou Komentáre k Starému zákonu máte ako autorský tím už viac ako desaťročnú skúsenosť. Sú vďaka tomu azda najnovšie dve knihy žalmistických komentárov vycibrenejšie a v niečom obohatenejšie ako predchádzajúce štyri zväzky?
    Určite áno, a je to prirodzené. Keďže pre nás je to priekopnícky projekt, musíme sa učiť najmä na vlastných chybách a spätnej väzbe od čitateľov. Oproti predchádzajúcim komentárom pribudli tzv. Klasici spirituality a Liturgické aplikácie. No podľa mňa je najvýznamnejšia zmena v tom, že ako jednotlivci, tak aj celý tím rastieme a konečne vzniká niečo ako slovenská biblistika s potenciálom prispieť do tej svetovej.
     
    Ak by ste mali porovnať knihu komentárov pod názvom Žalmy 51 – 75 s najnovšou knihou Žalmy 76 – 100, v čom sú si azda žalmy v jednotlivých zväzkoch podobné a v čom iné? A prečo práve takéto rozdelenie žalmov do dvoch kníh?
    Podobnosť je vo forme a prístupe; rozdiel je, samozrejme, v obsahu, lebo komentujeme iné žalmy. Prvý zväzok pojednáva o mnohých spoločných javoch či výrazoch, pričom ten druhý na ne už len odkazuje. Ale aj v druhom sme sa popasovali so záležitosťami, ktoré sa týkajú aj tam nekomentovaných žalmov. No a to rozdelenie bolo čisto pragmatické – kniha s vyše 1300 stranami je nepraktická, navyše s malými písmenkami a bez obrázkov by zrejme pôsobila odstrašujúco.
     
    Za knihu Žalmy 51 – 75. Komentáre k Starému zákonu, 5. zväzok (Dobrá kniha) ste spolu s Milošom Lichnerom a Mishom Kapustinom získali Cenu Dominika Tatarku za rok 2017. Je to cena, ktorá sa od roku 1995 udeľuje za výnimočné dielo, ktoré napĺňa humanistické tradície slovenskej kultúry. Ako vnímate toto ocenenie?
    Vážim si a teším sa, že tzv. svetská scéna si všimla a dokonca ocenila niečo z tej tzv. náboženskej. Tým niečím je fakt, že v komentároch predstavujeme vedľa seba často rozdielne názory rabínov, cirkevných otcov či moderných bádateľov na rovnaký text, pričom všetci z nich prechovávajú k nemu posvätnú úctu. Pre čitateľa, ktorý takúto úctu tiež zdieľa, je to škola tolerancie, rešpektu a pokory. Pri tej milej príležitosti oceňovania som si uvedomil, že najmä tomu intelektuálnemu svetu práve takýto pohľad na Písmo dlžíme. Dúfam, že naše komentáre sú prvou splátkou tohto dlhu. Tou druhou je poctivý dialóg, ktorý toto dielo stimuluje. Napríklad, k tomu medzináboženskému prispieva na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity unikátny vzdelávací program s názvom Otvárame dvere.
     
    Kniha Žalmy 76 – 100. Komentáre k Starému zákonu, 6. zväzok mala len nedávno prezentáciu. Prečo mať vo svojej knižnici aj tento ďalší zväzok edície? Ako ho vnímate v slovenskom kultúrnom a vedeckom kontexte?
    Každému hovorím, nech si ho kúpi, a že čítať ho nemusí J Ale vážne, veď takto podporí dobrú vec a projekt bude viac sebestačný. Nejde totiž len o napísanie komentárov, ale aj o vytvorenie kvalitného biblického vzdelávania na Slovensku. Či sa nám to páči alebo nie, základy našej kultúry sú kresťanské, zadefinované v Biblii. Poznávať Bibliu teda znamená poznávať nielen Boha, ale aj seba, blížneho a svet okolo nás. No a jeden zo spôsobov poznávania, prezentovaný aj v tomto komentárovom rade, je ten vedecký – teda používanie najnovších nástrojov a metód s cieľom objasniť význam skúmaného textu.
     
    Kniha žalmov je spoločným dedičstvom židov i kresťanov. V oboch najnovšie vydaných knihách komentárov k žalmom sú zakomponované vynikajúce rabínske výklady. Je zaujímavé čítať si hneď po nich interpretácie daného žalmu od niektorého z kresťanských cirkevných otcov (napríklad sv. Augustína) a doplniť si toto nazeranie na žalm o kresťanskú mesiášsku perspektívu a novozákonný biblický kontext. Týmto akoby sa čitateľ učil spájať židovskú tradíciu nazerania na žalmy s katolíckou i evanjelickou. A viesť tak medzináboženský dialóg. Ako to vnímate vy?
    Vnímam to ako pozvánku do veľkého a krásneho sveta výkladu Božieho slova. Tie ponúkané perspektívy sú len malými ukážkami obrovského duchovného bohatstva, ktoré nám predchádzajúce generácie zanechali. Mali by slúžiť ako stimul pre poctivejšie štúdium Písma, čo nepochybne prospieva aj medzináboženskému dialógu.
     
    Asi najviac ma zo všetkých žalmov prvého zväzku zaujalo čítanie i výklad Žalmu 51. Dozvedáme sa tam, že sv. František z Assisi ho odporúčal svojim bratom ako formu denného odprosovania za hriechy. Priam fascinujúci je tu výklad symbolu yzopu v deviatom verši, ktorý A. Fleming pokladal za prvú zmienku o penicilíne. Pleseň penicillium notatum, ktorá tvorila základ Flemingovho prevratného a život zachraňujúceho objavu, totiž švédsky chemik R. P. Westling identifikoval na vzorke hnijúceho yzopu. Rabínsky komentár vysvetľuje hriech ako duchovné malomocenstvo, z ktorého môže byť hriešnik uzdravený, ak sa pokorí ako yzop. Lebo táto rastlina (podľa patristického výkladu) dokáže prečistiť pľúca, ktoré sú symbolom pýchy. Ktoré výklady žalmistických symbolov zvlášť zaujali vás?
    Vždy tie, na ktorých momentálne pracujem. To je aj moja najväčšia odmena. Pri biblickej exegéze totiž nejde v prvom rade o to, aby som ja ovládal text, ale aby text ovládol mňa. Mal som tú česť robiť aj výklad Žalmu 51 a tie rôzne interpretácie či skôr aplikácie zmienky o yzope sú skutočne zaujímavé. No to s tým Flemingom som uviedol skôr ako „pikošku“. Na tomto texte ma viac fascinovalo, že žalmista vo svojej prosbe o očistenie používa terminológiu známu z kňazských rituálov, aj keď vie, že žiaden kňaz a žiaden rituál ho nemôže očistiť od jeho ťažkej viny. Preto svoju takto formulovanú prosbu adresuje Bohu, ktorý jediný ho môže tejto viny zbaviť. Skrátka, prosí o nemožné s vedomím, že Bohu nie je nič nemožné.
     
    Spomedzi žalmov z prvého zväzku sa mi zdá ako nanajvýš nadčasový Žalm 72, vďaka ktorému sa možno prihovárať za tých, ktorí nám vládnu a spravujú verejné veci. Pre starších ľudí môže byť povzbudivý Žalm 71. Pre tých, ktorí majú krízu viery, zasa Žalm 73, lebo ukazuje, že Boh nemlčí, ale hovorí aj v tichu. Tento žalm dokonca učí otvoriť sa Božej blízkosti. Žalm 51 dokáže usvedčiť z chýb a podnietiť k náprave. Kratučký Žalm 70 je vhodný na denné modlenie sa o Božiu pomoc proti nepriateľom a zlu. Žalm 52 môže byť blízky tým, ktorých ohrozujú ohovárači a intrigáni, aby si nenechali vziať vnútorný pokoj. Ktoré zo žalmov vnímate ako zvlášť nadčasové pre dnešného človeka vy?
    Pre dnešného človeka by mal byť zvlášť nadčasový ten žalm, ktorý práve číta. Sú rády, kde sa každý deň číta celý Žaltár, bez ohľadu na to, aký má ktorý mních problém, či ako sa cíti. Dnešný kresťan sa zvykne modliť, čo má na srdci, no možno sa viac potrebuje modliť práve to, čo na srdci nemá. No a žalmy nás takpovediac posúvajú od nášho srdca k srdcu Božiemu. Už len dodám, že toto robia aj tzv. preklínacie žalmy, a to mimoriadnym spôsobom. Preto je na škodu jednotlivca aj spoločenstva ich vynechávať, ako je takmer pravidlom v cirkevných liturgiách. Ale to by bolo na iný a určite dlhší rozhovor.
     
    Áno, preklínacie žalmy vedia pritiahnuť pozornosť súčasníka, veď je v nich tvrdá realita, ktorú žijeme mnohí. Stretávame sa s nenávisťou u druhých, násilím... Trápia nás osobné prehry, sklamané túžby, choroby, náročné pracovné vzťahy a podmienky. A s tým všetkým práve v preklínacích žalmoch predstupuje žalmista pred Boha, aby vykonal spravodlivosť. Nazdávam sa, že veľmi príťažlivé budú pre širšiu verejnosť aj žalmistické komentáre mystikov – klasikov spirituality (Bernarda z Clairvaux, Kataríny Sienskej, Františka z Assisi, Terézie Avilskej, Františka Saleského a Terézie z Lisieux). Vďaka nim čitateľ pochopí, že títo autori dokázali povedať o žalmoch také zásadné poznatky nie na základe teoretického uvažovania, ale svätosti života. Čo znamená byť svätým dnes, aby sme azda vedeli pochopiť Žalmy? A prečo práve títo klasici spirituality sa citujú v oboch knihách?
    Aj toto by bolo na dlhší rozhovor... Verím však, že hlbšie štúdium Žalmov pomáha človeku v zápase proti tomu, čo znesväcuje. Podobne je to aj so štúdiom tých klasikov spirituality. My ľudia sa totiž učíme prevažne imitovaním, a už keď niekoho alebo niečo napodobňovať a v to sa meniť, tak si vyberme to najlepšie.
     
    Budú mať dva zväzky komentárov k žalmom aj svoje ďalšie pokračovanie? Vysvetlí sa takto fundovane všetkých 150 žalmov? Môžeme sa tešiť na túto komplexnosť?
    Ak Pán Boh dá, mali by sme vydať komentáre k zvyšným žalmom v priebehu piatich rokov. Tá komplexnosť či rozmanitosť by mala zostať zachovaná, prípadne sa rozšíriť, najmä v spomínaných klasikoch spirituality a aplikáciách. Netrúfam si predpovedať, čo sa v ďalších dieloch vysvetlí, ale na to objavovanie sa už teraz veľmi teším.
     
    Monika Kekeliaková