Príbeh plný empatie (rozhovor so Zuzanou Štelbaskou)

  • Odpovedá

    Zuzana Štelbaská
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2014/25-26
  • Autor rozhovoru

    Alena Štrompová
    Zobraziť všetky rozhovory autora
  • Text

    Zuzana Štelbaská (1978) sa tvorbe pre deti a mládež venuje od roku 2001. Pôsobila ako redaktorka a dramaturgička RTVS, autorsky sa podieľala na viacerých programoch pre predškolákov i školákov, spolupracovala na medzinárodnom televíznom seriáli The New Teenage Europe. V súčasnosti je šéfdramaturgičkou magazínu Reflex v televízii Markíza. Zbierka krátkych próz Mami, kúp mi psa! (Albatros Media) je jej debutom.


    Do literatúry vstupujete debutom Mami, kúp mi psa! Prečo ste sa rozhodli pre knižnú podobu a nie televízne spracovanie?

    Na knižku stačí počítač, v ktorom sa napíše text. Na televízne spracovanie je potrebných ďalších 50 ľudí, obrovské technické a produkčné zázemie. Keďže jedno i druhé prostredie mi je dokonale známe, netlačila som na pílu a najmä, potrebovala som si overiť, či môj príbeh za niečo stojí. Bola som nadšená, keď po ňom vydavateľstvo siahlo a, nebudem klamať, pripravená je už i televízna verzia, avšak zatiaľ len na papieri. Sme na nakrúcanie pripravení, nie všetko však záleží len na nadšení tvorcov.

    Písanému slovu sa v súčasnosti akosi dostáva u detí menšej pozornosti než vizuálnemu umeniu...

    Veľa sa hovorí o tom, že schopnosť detí čítať a rozumieť textu rokmi klesá. Práve preto s ponúkaním kníh deťom netreba prestávať. Nie všetky to chytí, ale ak sa nájde čo i len jedna kniha, ktorú si obľúbia, je to veľký vklad do ich života. Moja mama mi vždy opakovala, že najviac, čo mi môže dať, je vzdelanie. Osvojila som si to a svoje deti odmalička vediem ku knihám. Maminu formulku dopĺňam ešte o čarovné slovo: spomienky. S knihami sa viažu spomienky, citové prežívanie, objavovanie nových svetov, a to deťom nik okrem rodičov nemôže dať. Zároveň som však presvedčená, že i kvalitne spracovaný film či seriál dokáže deti obohatiť. Je to predsa regulárne umenie a moja generácia vyrástla na famóznych filmových dielach. Je dobré, ak to všetko ide spolu ruka v ruke.

    Do súčasnej tvorby pre deti a mládež prinášate pokojne plynúci príbeh plný empatie a lásky. A ako už napovedá názov, lásky k psíkom. Čo bolo podnetom na spracovanie tejto témy?

    Je pravda, že aj môj hlavný hrdina, 11-ročný Ondrej, má svoje trápenia. Vyrastá v neúplnej rodine, len s mamou, ktorá sa o neho veľmi bojí, jeho dedo žije na druhom konci republiky, na veľa vecí ostáva Ondrík sám. Na druhej strane, vzťahy v jeho malej rodine sú také silné, že až kým nenastane istý dramatický zvrat v deji, Ondrej si nepripadá iný ani divný, prirodzene sa pohybuje v pokojnom svete plnom lásky. Na diskusiách s deťmi som zistila, že takýchto „Ondrejov“ je väčšina. Žijú normálnym životom, i keď ich rodiny majú rôznorodé podoby, sú citlivé k neprávostiam a na moje otázky reagujú vždy empaticky k bezbranným stvoreniam. To ma napĺňa veľkou nádejou. Ako reportérka som pripravila množstvo reportáží o deťoch i zvieratách, rokmi sa mi nazbierali stovky neuveriteľných príbehov, v mnohých figurujú psy. Sami sme ich v rodine doteraz mali šesť, vychádzala som teda i z vlastných skúseností a 90% obsahu knihy je inšpirovaných skutočnými udalosťami. Niektorí ľudia sa tam bezpochyby spoznajú.

    Hlavný hrdina príbehu sa vytrvalo približuje k svojmu snu – stať sa majiteľom psa. Snaží sa porozumieť potrebám psov cez rôzne, aj smutné skúsenosti so zvieratami. Je náročné vyhnúť sa pri takýchto témach morálnym výkričníkom...

    Je to tak, sama som to ako dieťa zažila, keď náš prvý psík ostal na krku rodičom. Je to škoda a spätne mi je ľúto, že som s Lady trávila tak málo času. Ani mnohí dospelí však celkom nevedia, čo to vlastne znamená chovať psa. Verím, že kniha im na veľa otázok citlivo a bez okatého moralizovania pomôže odpovedať.

    Ondrej veľmi intenzívne prežíva silu priateľstva a dokonca aj letnú chuť prvej lásky. Do popredia vystupuje hodnota rodiny a puto medzi matkou a dieťaťom. Môžeme v Ondrejovej mamke a starom otcovi tušiť vnútorné hodnoty Zuzany Štelbaskej?

    Určite áno. Najmä moja mama mne aj bratovi snáď miliónkrát vtĺkala do hlavy, že sme za svoje činy zodpovední, nech urobíme hocičo. Pochopenie sa, prirodzene, dostavilo o čosi neskôr, avšak dnes sú z nás ľudia, ktorí majú normálne usporiadané životné hodnoty a vedia si priznať svoje chyby. Môj otec bol v tom čase pracovne vyťažený, o to viac mi to však teraz vynahrádza pri vnúčatách. Som im za všetko nesmierne vďačná.

    Dozvieme sa o dobrodružstvách hlavného hrdinu aj v ďalšom pokračovaní knihy? Potešíte v najbližšom období detského čitateľa alebo diváka nejakým autorským projektom?

    Príbeh mám, samozrejme, vymyslený a rovnako mám dokončených ďalších päť rukopisov. Nerada však predbieham udalosti. Veľmi sa teším z prvej knihy a s napätím a pokorou čakám, ako ju prijmú čitatelia.