SLOLIA: preklady potvrdzujú význam jazyka

  • Odpovedá

    Daniela Humajová
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2017/10
  • Autor rozhovoru

    Beáta Beláková
    Zobraziť všetky rozhovory autora
  • Text

    Literárne informačné centrum sa zaoberá domácou literárnou tvorbou v širokospektrálnom zábere. Vedie jej podrobnú dokumentáciu, diela a ich autorov propaguje, finančne podporuje a rozvíja literárny život na Slovensku. Poskytuje štipendiá, zabezpečuje knižné expozície na knižných veľtrhoch a výstavách, vydáva publikácie a ešte oveľa viac. Svojou činnosťou LIC prekračuje hranice našej krajiny, aby verejnosť upriamilo na to, že tu máme kvalitných spisovateľov a spisovateľky. Ďalšou z možností, ako ich tvorbu prezentovať v inom kultúrnom priestore, sú vydania slovenských literárnych diel v cudzích jazykoch, ktoré podporuje Komisia SLOLIA. O tom, ako to funguje, nám porozprávala vedúca Oddelenia zahraničných projektov LIC Daniela Humajová.
     
    Takže, čo sa skrýva pod skratkou SLOLIA?
    SLOLIA je vytvorená zo Slovak Literature Abroad, slovenská literatúra v zahraničí. Dotačný systém slúži na podporu vydávania diel slovenských autoriek a autorov v prekladoch do cudzích jazykov v zahraničných vydavateľstvách.
     
    Aká je jej hlavná činnosť?
    Prostredníctvom komisie SLOLIA Literárne informačné centrum finančne podporuje vydávanie prekladov diel slovenských autorov, a tým podporuje ich propagáciu v zahraničí. Dotujú sa výbery z poézie a prózy jednotlivých autorov, antológie poézie a prózy, romány, novely, výbery z poviedok, knihy pre deti a mládež, antológie textov pre deti a mládež, výnimočne aj literárnovedné texty. SLOLIA podporuje aj publikovanie tematických čísiel so slovenskou literatúrou v zahraničných literárnych časopisoch, aj publikovanie dlhšieho textu od jedného autora. Výška subvencie závisí od rozsahu diela, postavenia autora v kontexte slovenskej literatúry a náročnosti prekladu. V plnej výške alebo aspoň čiastočne by mal byť pokrytý aj honorár za preklad. Komisia sa riadi internými predpismi a nesmie prekročiť limity stanovené pre rozličné žánre.
     
    História činnosti komisie je už pomerne bohatá. V ktorom roku a za akých okolností vznikla a kto za tým stojí?
    Prvé zasadnutie komisie SLOLIA sa konalo 19. apríla 1996. Za vytvorenie dotačného systému sa zasadil najmä Milan Richter, ktorý dobre poznal vydavateľskú prax v zahraničí, aj výborne fungujúce podporné systémy, napríklad v severských krajinách, najmä v Nórsku. Roky bol zodpovedný za činnosť Komisie SLOLIA, ktorá sa úspešne rozvíjala. Dotačný systém sa osvedčil a už v prvých rokoch po jeho založení s podporou vyšli v prekladoch v zahraničí diela Milana Rúfusa, Jána Ondruša, Miroslava Válka, Ladislava Mňačka, Rudolfa Slobodu, Antona Baláža a ďalších.
     
    Koľkokrát do roka sa komisia schádza a čo je náplňou jej práce? Ako to celé prebieha?
    Komisia SLOLIA zasadá štyri razy ročne. Jej členovia podrobne preskúmajú žiadosti zahraničných vydavateľov o podporu na vydanie. K žiadostiam sú vydavatelia povinní priložiť zmluvu s autorom (resp. dedičmi, zastupujúcou agentúrou) aj s prekladateľom. Komisia zhodnotí vydavateľský zámer, výber diela, výber prekladateľa, rozsah diela, výšku nákladu, plánovanú predajnú cenu a ďalšie okolnosti. Zvyčajne nasleduje vecná diskusia, napríklad aj o výške prekladateľského honoráru. Bežne stanovená hodnota práce prekladateľa je všade iná: na Ukrajine či v juhovýchodnej Európe sú honoráre ešte nižšie ako u nás. Zato v západných krajinách sú oveľa vyššie, hoci prekladateľ vykoná rovnakú prácu. Tu sa slovenčina počíta už medzi exotické jazyky. Členovia komisie si overia, či sú predložené autorské a prekladateľské zmluvy v poriadku a či údaje, ktoré sú v nich uvedené, súhlasia s údajmi v žiadosti. Komisia musí poznať odlišné vydavateľské prostredia a zvážiť, či je suma, požadovaná na vydanie, primeraná. Žiaľ, finančné prostriedky nepostačujú na prideľovanie optimálnych dotácií. Mnohé európske krajiny – Fínsko, Slovinsko a ďalšie – podporujú vydávanie diel v zahraničí niekoľkonásobne vyššími prostriedkami.
     
    Komisia sa skladá z piatich členov z radu významných slovenských spisovateľov, prekladateľov, literárnych vedcov či renomovaných vydavateľov, a menuje sa na obdobie dvoch rokov. V akom zložení funguje v súčasnosti?
    Je dobré, keď sú v komisii zastúpení autori, prekladatelia, aj vydavatelia, ktorí okrem širokého prehľadu o slovenskej literatúre majú aj skúsenosti so zahraničnými zmluvami, s podmienkami vydávania kníh v jednotlivých krajinách a situáciou na knižnom trhu doma aj v zahraničí. Je to nevyhnutné preto, aby vedeli kompetentne posúdiť a vyhodnotiť požiadavky zahraničných vydavateľov. Za dvadsaťjeden rokov jej činnosti sa na rozhodovaní podieľali desiatky osobností našej literárnej a vydavateľskej scény. Súčasná komisia pracuje v zložení: vydavateľ Juraj Heger, ktorý je predsedom komisie, spisovateľ, básnik a novinár Tomáš Janovic, spisovateľ a publicista Márius Kopcsay, literárna teoretička a kritička Zora Prušková a riaditeľ odboru umenia Sekcie umenia a štátneho jazyka MK SR Jozef Švolík.
     
    Aké sú termíny na predloženie žiadostí na vydanie literárnych diel, ktorých vydavatelia či autori sa uchádzajú o finančnú podporu?
    O finančnú podporu sa môžu uchádzať zahraniční vydavatelia, a to v termínoch do 31. januára, 30. apríla, 31. júla a 31. októbra bežného roka. Podajú si žiadosť o dotáciu na vydanie knihy slovenského autora v preklade. Komisia SLOLIA môže udeliť dotáciu iba na tú knihu, ktorá v čase podania žiadosti ešte knižne nevyšla. Nie je možné dotovať už vydané knihy.
     
    Do ktorých jazykov sa naša literatúra najčastejšie prekladá?
    Sú to čeština, maďarčina, bulharčina, poľština, nemčina, srbčina. Privítali by sme viac vydaní v najväčších svetových jazykoch – asi je snom každého autora, aby jeho dielo vyšlo v angličtine, resp. v niektorom z hlavných svetových jazykov, a tak si ho mohlo prečítať čo najviac ľudí. V preklade do češtiny vyšlo 89 titulov. Stále pretrvávajú obidva názory: že prekladať do češtiny sa nemá, lebo je to zbytočné; ale aj ten, že Česi, najmä mladšia generácia, už po slovensky nečítajú a siahnu radšej po českom preklade. U našich najbližších susedov a v priestore juhovýchodnej Európy sa slovenská literatúra teší veľkému záujmu.
     
    Prečo je tak málo prekladov do anglického jazyka?
    Zo všetkých kníh vo Veľkej Británii len asi 5 % tvoria preklady. Ostatné sú pôvodné tituly v angličtine, čo vyšli aj v USA, v Austrálii či na Novom Zélande, ponuka je obrovská, pokiaľ ide o beletriu aj o odbornú literatúru. Aj „veľké“ literatúry, ako francúzska či nemecká, sa tu ťažko presadzujú. Vďaka spolupráci s niekoľkými britskými vydavateľmi, ktorých sme pozvali do Bratislavy, a skvelým prekladom Julie a Petra Sherwoodovcov a ďalších, však vyšlo už 25 titulov slovenských autoriek a autorov.
     
    S ktorými renomovanými zahraničnými vydavateľstvami a prekladateľmi Komisia SLOLIA najčastejšie spolupracuje?
    Komisia SLOLIA posudzuje všetky podané žiadosti, tie, čo prišli z renomovaných, aj z menších vydavateľstiev, rovnako. Hlavným cieľom je podporiť autora a prekladateľa. Určite vítame preklady do svetových jazykov, ale aj do jazykov malých krajín a vzdialených kultúr. Žiadnemu jazyku komisia nedáva prednosť pred iným. Prekladanie z aj do „malých“ jazykov je jedným z nástrojov revitalizácie a potvrdzovania významu jazyka, v ktorom je zachytený spôsob myslenia aj kultúrna identita.
     
    Do dnešného dňa podporila Komisia SLOLIA viac ako 500 prekladateľských projektov. Spomeň aspoň zopár z nich. Ktoré zaznamenali v zahraničí mimoriadny úspech?
    Trošku to upresním: doteraz vyšlo s podporou komisie SLOLIA 632 titulov a prísľub podporiť vydanie dostalo dokopy 763 titulov. Tento rok sa úspešne predstavili s prekladmi do angličtiny Ivana Dobrakovová a Balla. V dňoch 17. až 19. mája prezentovali na Britských ostrovoch antológiu súčasnej slovenskej literatúry Into the Spotlight (Vo svetle reflektorov), ktorú zostavili a preložili Julia Sherwood a Magdaléna Mullek, ako aj Ballovu knihu In the Name of the Father (V mene otca). V Londýne v legendárnom kníhkupectve Waterstones na Picadilly Circus, ktoré bolo nabité hosťami, autori podpisovali desiatky predaných kníh. Na univerzite v Sheffielde tiež zaujali svojimi dielami aj diskusiou s publikom. Jana Juráňová si 30. mája v najväčšej nemeckej knižnici v Štuttgarte a potom 31. mája v Ulme získala publikum, keď uviedla nemecké vydanie svojich kníh Mojich sedem životov. Agneša Kalinová v rozhovore s Janou Juráňovou (preložili Andrea Reynolds a Simon Gruber) a Nevybavená záležitosť (preklad Ines Sebesta). Uršuľa Kovalyk zase zožala úspech v auguste na Edinburgh International Book Festival, ktorý sa koná už od roku 1983 a patrí k najväčším na svete a vlani tu úspešne predstavil svoj román The House of the Deaf Man (Dom hluchého) Peter Krištúfek. Na festivale v Edinburghu tento rok vystúpilo vyše tisíc autorov a Uršuľa Kovalyk čítala z knihy The Equestrienne (Krasojazdkyňa), ktorá vyšla v preklade Julie a Petra Sherwoodovcov. Autorka sa s ňou 9. a 10. októbra predstavila aj na University College v Londýne a v Ilkley. Jana Beňová sa s anglickým prekladom knihy Seeing People Off (Plán odprevádzania) úspešne predstavila v septembri na Brooklynskom literárnom festivale, ktorý patrí k najprestížnejším podujatiam na svete, ako aj v ďalších mestách USA.
     
    Ktoré literárne diela boli za posledný rok podporené?
    V roku 2017 komisia SLOLIA doteraz, na troch zasadnutiach, navrhla podporiť 28 diel. Je to dosť dlhý zoznam a nájdete ho na stránke LIC: www.litcentrum.sk, kde sa zároveň môžete dozvedieť o dotačnom systéme SLOLIA viac.
     
    Po rokoch skúseností iste budeš vedieť povedať, ako vnímajú čitatelia v zahraničí slovenskú literatúru.
    Zahraničné recenzie ponúkajú nový pohľad na našu literatúru, redaktori vydavateľstiev v zahraničí zase vravia, že naše knihy sú naozaj veľmi dobré, ale nevyčnievajú z množiny ďalších veľmi dobrých kníh, a chýba im „čosi navyše“, čím by sa ich existenčne dotýkali, niečo extra, čím by okamžite zaujali, aby si ich mohli „osvojiť“, či už v rámci témy, alebo literárneho spracovania, a presvedčili by vydavateľa dielo vydať. Pre mnohých sme stále neznáma krajina aj literatúra. No Uršuľu Kovalyk vnímajú vo Veľkej Británii, ale aj v arabskom svete a inde, ako veľmi originálnu autorku, ktorá odkrýva tabu sveta ženy. Jana Beňová zaujala autentickým obrazom mesta, kaviarne, urbánnej atmosféry, ako aj témou úteku, unikania a hľadania. Záujem čitateľov pritiahli aj diela Pavla Rankova, Petra Krištúfka či Moniky Kompaníkovej, ktoré pútavo vypovedajú o našej minulosti aj súčasnosti.
     
    Beáta Beláková