Usilujeme sa o kultivovanie vizuálnej gramotnosti dieťaťa

  • Odpovedá

    Katarína Kosánová
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2018/03
  • Autor rozhovoru

    Beáta Beláková
    Zobraziť všetky rozhovory autora
  • Text

    Katarína Kosánová sa narodila 1. apríla 1974 v Čadci, kde ukočila štúdium na gymnáziu. Už od študentských čias na Pedagogickej fakulte UK sa zaoberá spôsobmi, ako deťom sprístupniť výtvarné umenie. Táto záľuba sa stala aj jej chlebíkom. Pracovala a stále spolupracuje ako dramaturgička a scenáristka projektov v BIBIANE, medzinárodnom dome umenia pre deti, je galerijnou pedagogičkou v Múzeu dizajnu a pracuje ako event manažérka v Súkromnej škole Felix. Svoje nápady publikuje v odborných časopisoch. Má dvoch synov Vilka (11) a Matúša (8) a tiež prvoaprílového muža Vila. Žije, tvorí a pracuje v Bratislave. Vedie tvorivé dielne podľa vlastnej knihy Ako maliari vidia svet (Vydavateľstvo Slovart 2017).
     
    Čo si má človek predstaviť pod profesiou „event manažérka“, ktorú zastávate v Súkromnej škole Felix?
    Event manažérka znamená organizátorka niektorých školských i mimoškolských podujatí. Som niečo ako dramaturgička a produkčná v jednom. V tejto škole vediem aj výtvarný krúžok Umenie je hra, ktorého náplň sa odvíja od knihy Ako maliari vidia svet. Okrem toho stále spolupracujem s BIBIANOU a už druhý rok pripravujem workshopy pre deti v Múzeu dizajnu. Obhájila som rigoróznu prácu na tému tvorivej interpretácie umeleckých diel pre deti, čo naplno využívam vo svojej praxi.
     
    Začínali ste však ako galerijná pedagogička v SNG pred 17 rokmi. Stáli ste pri zrode vzdelávacieho oddelenia. To musela byť veľká vec. Čo sa v zákulisí SNG udialo, aby mohol vzniknúť tento odbor?
    Teraz je to už 18 rokov – to ale letí! Presne v tom čase, ako som nastúpila do BIBIANY, iniciovala som rozhovor v SNG o možných vzdelávacích programoch pre deti. Inšpirovala som sa doterajším štúdiom a inými galériami u nás i v zahraničí. Svojimi predstavami som zapadla do plánovanej koncepcie ich vzdelávacieho oddelenia, ktoré začal viesť pán Podušel. Vybavoval objednávky zo škôlok a škôl, aby mohol vytvoriť bohatý program, ktorý obsahoval tvorivé dielne, animácie, tvorivú dramatiku a výstavy detských prác. Prácu rozdeľoval medzi viacerých externých lektorov. Dnes je to parádne oddelenie, ktoré ponúka množstvo podujatí nielen pre deti.

    Neskôr som navštívila niekoľko prestížnych svetových galérií, hlavne v New Yorku. Tam som sa dokonca na Oddelení galerijnej pedagogiky Metropolitného múzea a MoMA (Múzeum moderného umenia, pozn. red.) zaujímala o prácu lektorky. Povedali mi, že rok môžem pre nich pracovať ako dobrovoľníčka a keď sa osvedčím, môžu ma regulárne zamestnať. Bola som pre túto možnosť odhodlaná, ale keď som sa vrátila domov, stretla som svojho muža Vilka a už nebol čas na New York.
     
    Má každá galéria galerijného pedagóga? A čo je jeho úlohou?
    Dnes sa už stáva samozrejmosťou, že galérie a múzeá pripravujú aj sprievodné programy k výstavám. Či už je to interná alebo sporadická externá spolupráca s odborníkmi – pedagógmi, výtvarníkmi, dizajnérmi a kunsthistorikmi. Niektoré organizácie majú celé vzdelávacie oddelenia a plné kalendáre, niektoré ponúkajú len zopár dielní za celý rok. Závisí to hlavne od ich finančných možností. Galerijná pedagogika je dôležitá, keďže sprostredkuje jedinečnú komunikáciu umelec – dielo – príjemca. Zabezpečuje veľmi blízky a živý kontakt človeka s vystaveným exponátom. Teraz sa o tom hovorí veľa. Ak je kultúra nadstavba spoločnosti, toto je akási nadstavba tej nadstavby.
     
    Vzhľadom na vašu predchádzajúcu kariéru je teda prirodzené, že vznikla kniha Ako maliari vidia svet. Ako ste sa však zišli v zložení spisovateľka a pôvodným povolaním učiteľka Andrea Gregušová a ilustrátorka Nataša Štefunková?
    Ajka je moja bývalá spolužiačka z Pedagogickej fakulty. Rok sme spolu bývali na „Štúraku“ a už vtedy som spoznala jej hravú a tvorivú dušu. Píše krásne knihy pre deti a vedie vlastnú kapelu FidliCanti. Natašku som spoznala ako scénografku pred tými 18 rokmi, keď som bola dramaturgičkou v BIBIANE. Pripravili sme už niekoľko interaktívnych výstav a programov. Dnes navrhuje aj divadelné kostýmy a šperky. Pred dvomi rokmi na BIB-e zatúžila ilustrovať knihu a ja som ju už vtedy mala v hlave. Tak sme sa opäť spojili. Keď mi obe dievčatá predviedli svoju tvorbu pre plánovanú knihu, na prvýkrát som vedela, že je to ono. Ajka vytvorila väčšinu básní a komiksov a Nataška dala knihe sviežu výtvarnú podobu.
     
    Titulok publikácie napovedá, že nepôjde o prehľad maliarov a ich diel, ale o priblíženie ich vizuálneho myslenia. Dieťa nenavádza na memorovanie či rýchle listovanie, ale na čítanie vo výtvarnom jazyku. Z čoho vychádza tento originálny a premyslený koncept?
    Koncept knihy som vytvorila nejako prirodzene. Vedela som, aké pojmy chcem deťom priblížiť a tie majú určitú postupnosť od jednoduchšieho k zložitejšiemu, od bližšieho k vzdialenejšiemu. Tomu som prispôsobila aj výber a uloženie obrazov od konkrétneho k abstraktnému, od staršieho k súčasnému. Viaceré diela som už však mala vybrané, a tie som ľahučko zakomponovala do knižky. Sama som bola prekvapená, že to tak fajn šlo.
     
    Vďaka konceptu, ktorý stavia na rovnakú úroveň stručný výklad obrazu a pozorovateľove pocity z neho, má tak čitateľ možnosť hlbšie sa vnoriť nielen do obrazu, ale aj do svojho vnútra. Tak si vytvára vzťah k výtvarnému umeniu, k sebe samému a možno aj k osobe, ktorá ho knihou sprevádza. Je práve kultivovanie osobnosti to, k čomu ste mladého čitateľa chceli nasmerovať?
    Áno. Snažíme sa o kultivovanie osobnosti, ale aj vizuálnej gramotnosti dieťaťa. Knihu môžeme vnímať ako akúsi encyklopédiu s výberom známych výtvarných diel a ich sprostredkovanie, ale aj ako beletriu inšpirovanú týmito dielami. Naším zámerom je však symbióza. Snáď sa nám podarilo nájsť tú správnu mieru a spôsob, ako toto všetko skĺbiť. K tomu sa pridáva hra a zábava cez tvorivé aktivity a básničky. Čerešničkou sú dvaja nezbedníci Galé a Ria, ktorí knihou sprevádzajú. Samozrejme aktivity, verše, komiksy a dokonca jedna rozprávka sú prepojené s dielom cez jeho obsah, formu alebo výraz.
     
    Kniha obsahuje plôšky na maľovanie, písanie. Treba v nej odpovedať i na množstvo otázok. Pre koľkoročné deti je určená?
    Je určená pre deti od 7 rokov, ale keď ju deťom čítame my, je zaujímavá aj pre mladších. Podľa knihy občas vediem tvorivé dielne Maľovanie je čarovanie v Rodinnom centre Ráčik aj pre trojročné deti. A dostali sme pozitívne ohlasy aj od dospelákov. Máme veľmi dobré reakcie od učiteľov výtvarnej, dramatickej, etickej a literárnej výchovy. Koncepcia knihy sa osvedčila.
     
    Bolo by vhodné, aby dieťa knihou niekto sprevádzal?
    Knihou sprevádzajú Galé a Ria, ale je jasné, že ktokoľvek ďalší, kto deťom číta a kto sa s deťmi o knihe rozpráva, je len vítaný. Či sú to rodičia, starí rodičia alebo učitelia. Nezabudnem na moment, keď ma pred rokmi moja mamička usadila na gauči a ukázala mi dielo ruského umelca Rešetnikova v slovenskom preklade Opäť štvorka. Je to realistický obraz s úžasnými emóciami každej zobrazenej postavy, ktoré zostali vo mne dodnes.
     
    Čo ak nedokáže odpovedať? Napríklad aj ja som sa celkom zapotila pri otázke k obrazu Okno II: Aké veci podľa teba Alojz Klimo odtlačil na podklad?
    Kniha je plná rôznych otázok. Niekedy sú otázky úvahové alebo na niečo jemne upozorňujú a – ako to už v umení býva – môžu mať aj nejednoznačnú odpoveď. Ak dieťa hneď nevie reagovať, nevadí. Možno odpoveď nájde, keď bude čítať ďalej... J
     
    Kniha obsahuje 22 výtvarných diel od 17 autorov. Obrazy nadväzujú jeden na druhý tak, aby sa čitateľ naučil vnímať čo-to z výtvarného jazyka. Podľa akého kľúča ste jednotlivé reprodukcie vyberali a čo všetko sa môže dieťa naučiť z výtvarného umenia?
    Mojím kľúčom bola a je skúsenosť. Od prípravy veľkých interaktívnych výstav cez štúdium až po komorné tvorivé dielničky s malými deťmi. O svojich skúsenostiach veľa píšem, napríklad aj o inšpiráciách v časopise Dobrá škola. Výtvarné umenie má význam pre človeka v každom veku. Keď sa s ním stretávame odmala, je to pre nás obrovský bonus. Spomínala som cibrenie vizuálnej gramotnosti, k tomu pridám vizuálnu pamäť, empatiu, fantáziu, formulovanie myšlienok a sústredenie sa na prítomnú chvíľu, také nejaké upokojenie. V neposlednom rade umenie sprostredkuje dlhodobé zážitky a vedomosti, ktoré považujem za prirodzenú súčasť všeobecného vzdelania.
     
    Jednotlivé otázky vedú k tomu, aby sa čitateľ viac venoval svojmu vnútornému svetu, veril svojim pocitom, vytvoril si vlastný názor, kultivoval svoje myslenie. Myslíte si, že je u detí dôležité toto všetko podporovať?
    Jednoznačne.
     
    Aké spôsoby v knihe volíte, aby ste deti zapojili do hry spoznávania výtvarného umenia?
    Texty k jednotlivým obrazom sú jednoduché a vychádzajú z tém prepojených s naším životom a skúsenosťami. Ďalej sú to tvorivé aktivity, ktoré sa zároveň prepájajú s tým, čo si deti v knihe osvojili pozeraním, čítaním, počúvaním a premýšľaním. Sú to aj zábavné básničky, komiksy a nežné a vtipné ilustrácie s hlavnými hrdinami.
     
    Pri listovaní knihy som mala chuť dotýkať sa jednotlivých obrázkov. Je tam toľko štruktúr, ťahov štetcov či ceruzkou, akoby urobených omylom. Sú to také haptické pokušenia. Bola kniha urobená aj s týmto zámerom?
    Keďže v knihe sú reprodukcie obrazov – dotýkať sa je dovolené! V zahraničí tomu hovoria „Hands On!“. Naša kniha je galéria pre všetky zmysly.
     
    Plánujete vydať pokračovanie?
    Už pracujeme aj na druhej časti. Výtvarných diel, pojmov a námetov je stále veľa.
     
    Beáta Beláková