VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied

Predstavuje jeho riaditeľ JUDr. Milan Brňák

  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2004/05
  • Text

    VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied

    Adresa: Bradáčova 7, poštový priečinok 2, 845 02 Bratislava 45

    Tel.: 02/5477 4253, 02/5245 0153 (redakcia)

    Fax: 02/5477 2682, 02/5245 0153 (redakcia)

    E-mail:

    www.veda-sav.sk

    Riaditeľ: JUDr. Milan Brňák

    Vznik: VEDA vznikla roku 1943 pôvodne ako vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied a umení, ktoré roku 1953 začlenili do novovzniknutej Slovenskej akadémie vied. Uznesením Predsedníctva SAV sa od 2. 7. 1973 zmenil názov na VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied. Od 1. 9. 2000 sa VEDA zlúčila s Polygrafiou vedeckej literatúry a časopisov SAV.

    Zameranie, profilové edície: vedecká, odborná, populárno-vedecká, encyklopedická a slovníková literatúra, len zriedkavo iná spisba (literatúra faktu, memoáre, beletria). Autorské zázemie tvoria predovšetkým pracovníci ústavov SAV, ale aj vysokých škôl a iných vedeckých a odborných inštitúcií. K programovým dielam či profilovým edíciám treba zaradiť najmä dvanásťzväzkový projekt Encyclopaedie Beliana, ktorý vzniká v spolupráci s Encyklopedickým ústavom SAV (doteraz vyšli 3 zväzky), Encyklopédiu ľudovej kultúry Slovenska (dva zväzky), Historický slovník slovenského jazyka (doteraz 5 dielov), Slovník slovenských nárečí (zatiaľ 1. diel), ale aj dlhodobé edície Flóra Slovenska, Fauna Slovenska, Rastlinné spoločenstvá Slovenska a popularizujúcu edíciu Svet vedy (doteraz  4 zväzky).

    Distribučné spoločnosti, ktoré rozširujú tituly vydavateľstva VEDA:

    Spolupracujeme s kníhkupcami a distributérmi s celoslovenskou pôsobnosťou, ale aj s inými inštitúciami, ako napr. s ministerstvami školstva, kultúry, obrany či zahraničných vecí. Našu produkciu expedujeme aj do zahraničia.

    Vlastné predajne:

    Predbežne máme dve – Kníhkupectvo VEDY na Štefánikovej 3 v Bratislave a

    Kníhkupectvo VEDY na Hornopotočnej 23 v Trnave (v priestoroch Trnavskej univerzity).

    * Koľko titulov ste vydali od založenia vydavateľstva, koľko z nich predstavujú publikácie slovenských autorov?

    – Blížime sa už k poradovému číslu 3 500, ak by sme k tomu zarátali aj publikácie zo 40. a začiatku 50. rokov (ktoré zatiaľ nemáme presne štatisticky zdokumentované), potom to bude určite aj vyššie číslo. Orientujeme sa takmer výlučne na domácich autorov, aj keď sa v produkcii nájde niekoľko desiatok titulov prekladovej literatúry (v 50. rokoch najmä sovietskej).

    * Akým počtom titulov ste prispeli na knižný trh roku 2003?

    – Bolo to nie menej ako päťdesiat titulov. Rád by som spomenul aspoň 3. zv. Beliany, nové vydanie Krátkeho slovníka slovenského jazyka, Lubyho eseje Moji intelektuáli, Hrabovského Malú encyklopédiu starovekej gréckej a rímskej literatúry, Dejiny slovenskej hudby v angličtine či obsiahlu odbornú publikáciu Onkológia od kolektívu autorov pod vedením J. Kaušitza a Č. Altanera.

    * S akými edičnými zámermi vstupujete do roku 2004?

    – Opäť chceme pohotovo a na vysokej polygrafickej úrovni sprostredkovať všetky publikačné výstupy z výskumu, ktoré nám ponúka slovenská vedecká obec. Ak by som to mal rozmeniť na drobné, potom treba spomenúť dve publikácie, ktoré mapujú spoločensko-politický, hospodársky a kultúrny vývin Slovenska v prvej polovici minulého storočia (Slovensko v 20. storočí I. Na začiatku storočia 1901 – 1914 a Slovensko v Československu 1918 – 1938), veľa sľubuje Steinhübelova obsažná historiografická monografia Nitrianske kniežatstvo, ale aj publikácie s pôsobivým ilustračným sprievodom Zlato na Slovensku a Historické parky a okrasné záhrady Slovenska. Zavŕšime aj trojzväzkový projekt akademického spracovania Slovenských ľudových rozprávok (z východného Slovenska). A azda sa nám – dúfajme – podarí zrealizovať aj nové zrevidované vydanie netrpezlivo očakávaného Česko-slovenského slovníka.

    * Ktorý zo svojich titulov pokladáte za najlepší?

    – Ak by sme sa na túto otázku pozerali zo zorného uhla čitateľského záujmu a očakávania, potom je to iste Encyclopaedie Beliana, ale sú aj menšie edičné projekty, ktoré hrejú pri srdci – za všetky uvediem aspoň už spomínaný projekt Slovenských ľudových rozprávok.

    * A naopak, ktorý zo svojich titulov pokladáte za vydavateľský omyl?

    – Omyl? Istotne by sa v tej dlhej histórii vydavateľstva, ktorej podstatná časť spadá do ideologicky zvrátenej doby, taký našiel. Ale skôr sa mi chce povzdychnúť nad titulmi, ktoré napriek nášmu očakávaniu a nepochybnej kvalite nenašli primeraný ohlas. Takými sú z posledných rokov napríklad publikácie O čom hovoria naše vrchy, Kuchyňa našich predkov alebo Otravy jedovatými hubami.

    * Čo vás najviac trápi na knižnom trhu?

    – Malé čitateľské zázemie (čo prirodzene vyplýva aj z demografických možností Slovenska), teda nízky dopyt na knižnom trhu, ktorý predurčuje vydávať knihy už vopred stratové.

    * Čo by podľa vás pomohlo slovenskému knižnému trhu?

    – Naučiť čítať slovenského človeka knižky – predovšetkým tie dobré. Samozrejme aj odborné či populárno-vedecké. Dnes celebrity či vychytené média všeličo propagujú a nanucujú, len kniha sa ocitá v pozícii popolušky.

    * Prezradíte svoj nesplnený vydavateľský sen?

    – Vedecká alebo populárno-vedecká knižka z domácej kuchyne, o ktorú by sa slovenskí čitatelia doslova trhali.

    * Aký máte názor na rebríčky bestsellerov?

    – Je to asi jeden zo spôsobov manipulácie s čitateľskou verejnosťou, z ktorej by sa možno dalo všeličo vydedukovať!

    * Akú knižku práve čítate?

    – So záujmom si práve listujem v publikácii Štefana Markuša, mimochodom nášho exveľvyslanca v Budapešti – Maďari pod lupou, ktorá je prenikavým pohľadom na historickú i súčasnú situáciu našich južných susedov aj s istou reflexiou zacielenou na nás Slovákov. Rád si rozširujem svoj duševný obzor aj z ďalšej našej publikácie, Do pamäti národa, súboru profilov osobností slovenskej histórie z prvej polovice 20. storočia.