Vlajka literatúry vztýčená na ďalšom letnom hudobnom festivale

  • Odpovedá

    Lukáš Bonk
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2017/07-08
  • Autor rozhovoru

    Matúš Mikšík
    Zobraziť všetky rozhovory autora
  • Text

    Hoci s marketingovým riaditeľom siete kníhkupectiev Panta Rhei Lukášom Bonkom v poslednom čase komunikujeme pomerne často, informácia o Literárnom stane Panta Rhei na letnom hudobnom festivale Topfest ma doslova zaskočila. V porovnaní s festivalom Pohoda, kde má literatúra svoje miesto už roky, sa expanzia do tejto terra incognita (ktorá navyše dostala meteorologickú prezývku „blatopfest“) zdala prinajmenšom riskantná. Na výsledok tohto priekopníckeho počinu som sa teda pýtal práve Lukáša Bonka.
     
    Ako vznikol nápad a ako sa realizoval plán literárne obsadiť Topfest?
    V rámci diskusií v Panta Rhei sme sa rozhodli ísť medzi ľudí práve na letný hudobný festival. Keďže nie každý festival na Slovensku má literárne obsadenie, snažili sme sa vybrať také prostredie, v ktorom by sme vedeli zostaviť plán diskusií, aj menších koncertov, aj priestoru pre spoločenské hry, či pripraviť kreatívny workshop. Preto sme rozbehli sériu diskusií, a na základe toho nás oslovili organizátori Topfestu, ktorí sa rozhodli pre zmenu hudobnej dramaturgie festivalu. Z tvrdého rockovo-metalového podujatia sa stal multižánrový festival, kde vznikol priestor aj pre literárny stan.
     
    Aký bol kľúč zostavenia lajnapu a výberu hedlajnera?
    Kľúč k zostaveniu lajnapu nebol veľmi zložitý. Položili sme si – aj keď išlo o takzvaný nultý ročník multižánrového festivalu – dve otázky: Ktorí autori počúvajú rock? Ktorých autorov počúvajú rockeri? Do programu sme však nezakomponovali len spisovateľov a spisovateľky, literárne diskusie a autorské čítania sme premiešali malým koncertom, cvičením jogy, literárnym kvízom či diskusiou s blogermi.

    Pokiaľ ide o výber autorov, vzhľadom na festivalový charakter podujatia sme oslovili hudobníkov, ktorí sú zároveň spisovateľmi, ako napríklad Braňo Jobus, Pišta Vandal či Peter Opet z Polemicu. Sú to zaujímaví ľudia, s ktorými sa dá rozprávať o viacerých veciach – o ich hudbe, živote, koníčkoch. Doteraz veľmi radi spomíname na diskusiu Dada Nagya s Pištom Vandalom, ktorú sme nazvali: Pišta Vandal o jeho obľúbených knihách – no ku knihám sa obaja aktéri diskusie dostali až v posledných piatich minútach. Rozprávali sa totiž najprv o hudbe – Pišta nám zahral na gitare –, a potom autor ukázal niekoľko kúskov z thajského boxu, ktorému sa venuje. Ľudia sa zabávali, a myslím si, že keby diskusia trvala aj dvojnásobne dlhšie, nikto by si to nevšimol (a v takom prípade by aspoň dostala adekvátny priestor aj literatúra).

    Rozhodli sme sa pozvať aj známu slovenskú novinárku a dokumentaristku Veroniku Homolovú Tóthovú, ktorej knižný debut Mengeleho dievča sa už sedem mesiacov drží v prvej desiatke najpredávanejších kníh. Ide o vážnu tému, a preto bola táto diskusia pre nás výzvou. No sme veľmi radi, že aj počas festivalu sa ľudia na chvíľu zastavili, zamysleli a vypočuli si príbeh pani Violy. Viacerí návštevníci festivalu boli jej životom zasiahnutí.

    Okrem toho sme sa však venovali napríklad aj cestovaniu a usporiadali sme aj literárny kvíz, kde súťažné tímy bojovali o knižné novinky. Veríme, že si v našom literárnom stane každý našiel niečo pre seba.
     
    Aký je už po akcii váš dojem z nej a z topfesťáckeho publika?
    Veľmi dobrý, musím povedať, že výsledok výrazne prekonal moje očakávania, takisto na literárny stan Panta Rhei máme aj veľmi dobré ohlasy od divákov/čitateľov.

    Určite bolo cítiť, že návštevníci nie sú len rockeri. Stan sme mali takmer stále plný, od rána až do večera. Na program sa prišli pozrieť ľudia rôznych vekových kategórií – deti, mladí, ale aj starší. Viacerí si v kreatívnych dielňach „zmajstrovali“ vlastnú tašku, vyrábalo sa bez prestávky celý deň. Prekvapený som bol aj záujmom návštevníkov napísať vlastnú poviedku či zahrať si Panta Caching, alebo si kúpiť knihu, a len tak si čítať v chill out zóne.
     
    Môžeme teda literárny stan očakávať aj na budúcoročnom Topfeste?
    Rád by som túto informáciu potvrdil už teraz, ale keďže do ďalšieho Topfestu je ešte veľmi ďaleko, neviem to sľúbiť na sto percent. V každom prípade musím povedať, že stretnutia s čitateľmi nám robia veľkú radosť nielen v kníhkupectvách, ale aj na rôznych kultúrnych podujatiach mimo nich.
     
    Matúš Mikšík