Foto Peter Procházka
Foto Peter Procházka




  • Životopis autora

    Alfonz Bednár sa narodil 19. októbra 1914 v Rožnovej Neporadzi (teraz Neporadza). Vysokoškolské štúdiá absolvoval na Filozofickej fakulte v Prahe
    Alfonz Bednár sa narodil 19. októbra 1914 v Rožnovej Neporadzi (teraz Neporadza). Vysokoškolské štúdiá absolvoval na Filozofickej fakulte v Prahe (1934 – 1938) a v Bratislave (1938 – 1940). Pôsobil ako stredoškolský profesor v Liptovskom Mikuláši a Bardejove. Po roku 1945 pracoval na Povereníctve informácií v Bratislave, bol lektorom vydavateľstva Pravda a redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Od roku 1960 takmer dvadsať rokov pôsobil ako dramaturg a scenárista v Československom filme v Bratislave. Zomrel 9. novembra 1989.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    • Sklený vrch (1954)
    • Hodiny a minúty (1956)
    • Cudzí (1960)
    • Hromový zub (1964)
    • Balkón bol privysoko (1968)
    • Za hrsť drobných (v kazete z Péšávaru) (1974)
    • Blok 4/B (1977)
    • Za hrsť drobných (v umelom Cézarovi) (1977)
    • Pri holbách smoly (1978)
    • Za hrsť drobných (z rozvojovej planéty Tryfé) (1981)
    • Ako sme sušili bielizeň (1985)
    • Výpoveď (1986)
    • Osamelý Havran (1988)
    • Role I – II (1995)

    Esej

    • Grécke zátišie (1958)
    • Z rozhovorov alebo Edele a iné veci tohoto sveta (1994, autentické nahrávky rozhovorov s dcérou Katarínou Kenížovou-Bednárovou)

    Pre deti a mládež

    • Strom (1949)
    • Márne chúťky na pochúťky (1950)
    • Dva stromy (1963)

    Scenáristika

    • Kolíska (1957, spoločné dielo: A. Bednár, D. Grečner)
    • Slnko v sieti (1963)
    • Organ (1964)
    • Tri sestry (1966)
    • Génius (1968)
    • Smola a slzy (1968)
    • Javor a Juliana (1971)
    • Veľká noc, veľký deň (1974, spolupráca Š. Uher)
    • Penelopa (1975)
    • Kamarátky (1977)
    • Moje kone vrané (1979, spolupráca Š. Uher)
  • Charakteristika tvorby

    Vyše tridsaťročné účinkovanie Alfonza Bednára v slovenskej literatúre prinieslo do jej prozaického fondu výrazné umelecké hodnoty.

    Vyše tridsaťročné účinkovanie Alfonza Bednára v slovenskej literatúre prinieslo do jej prozaického fondu výrazné umelecké hodnoty. Aj keď bol kritikou zaraďovaný do tzv. povstaleckej prózy, je od samého začiatku osobitým autorom, ktorý neprijímal hotové ideové schémy, aleu šiel vlastnou tvorivou cestou – hoci ustavične narážal na nevôľu moci a nepochopenie kritiky. Už v románe Sklený vrch, denníkovej spovedi mladej ženy, ktorej zápas o vyrovnanie sa s vlastnou minulosťou sa končí tragicky, Bednár dovtedy striktne spoločensky determinovaného hrdinu nahradil hrdinom s individuálnym a navyše tragickým osudom. Román získal nezvyčajný čitateľský ohlas nielen vďaka Bednárovej autorskej odvahe, ale aj preto, lebo prišiel s novými výstavbovými prostriedkami do slovenskej prózy: sujet s "tajomstvom", striedanie niekoľkých časových rovín, intímna denníková forma záznamov, vynikajúce rozprávačstvo a suverénne ovládanie rozmanitých rozprávačských techník a postupov modernej, najmä anglosaskej prózy. Vo výraznej miere sa to prejavilo aj v novelách Hodiny a minúty. Napriek ich výrazným umeleckým kvalitám časť literárnej kritiky toto dielo označila za "netriedne" a "abstraktne humanistické" a cenzúra z knihy vyradila novelu Rozostavaný dom (celý súbor vyšiel kompletne až v roku 1962). Bednár v novelách ako prvý ukázal "odkliatu" tvár Povstania a vôbec spoločenskú situáciu druhej svetovej vojny. Umelecky účinným spôsobom zobrazil temné, pudové stránky v človeku – aj v takom, ktorý stál na "správnej" strane dejín. Na ostré výpady odpovedal po bednárovsky: "Neviem o takej dejinnej udalosti, ktorú by nesprevádzala špina, krv a des a z ktorej by sa človek nevymaňoval za nesmiernych útrap, veľmi namáhavo a veľmi pomaly k tomu, aby bol hoden byť nazývaný človekom." Moderným epickým svedectvom o slovenskej dedine v jej polstoročnom vývoji je román Hromový zub. Tento román možno označiť ako umelecky novátorský, lebo ukazuje slovenskú dedinu znútra, mapuje jej hlbinné polohy, umelecky ťaží z jej historickej a mýtickej pamäti. Bola to však len prvá časť zamýšľaného románového cyklu Role, ktorý v úplnej podobe mohol (znova z cenzúrnych dôvodov) vyjsť až po páde komunistického režimu. V druhej polovici šesťdesiatych rokov sa Bednár začal orientovať vo svojej epike na súčasnosť. V rovnakom umeleckom a občianskom "predstihu" sa opäť podujal klásť nepríjemné otázky vtedajšej "socialistickej" prítomnosti. Volil si prevažne formu alegórie, podobenstva a satiry. Drámu vystriedala groteska, zvierací pohľad na človeka ("rozprávačom" jeho troch románov zo súčasnosti je pes). Alfonz Bednár je aj autorom literárnych scenárov Slnko v sieti a Organ, ktoré stáli pri zrode novej vlny moderného slovenského filmu na začiatku 60. rokov. Posmrtné vydanie románovej epopeje Role len potvrdilo vysoké umelecké kvality Bednárovho diela a jeho nezastupiteľné miesto v modernej slovenskej literatúre.

    Anton Baláž

    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    Sklený vrch (1958 po česky, 1962 po maďarsky, 1965 po srbochorvátsky) Hodiny a minúty (1971 po slovinsky, 1974 po nemecky, 1986 po poľsky, japonsky)

    Sklený vrch (1958 po česky, 1962 po maďarsky, 1965 po srbochorvátsky)

    Hodiny a minúty (1971 po slovinsky, 1974 po nemecky, 1986 po poľsky, japonsky)

    Cudzí (1960 po česky)

    Hromový zub (1968 po česky)

    Balkón bol privysoko (1970 po česky, 1979 po poľsky)

    Za hrsť drobých I. (1972 po maďarsky, 1973 po česky, 1980 po poľsky, 1984 po litovsky)

    Za hrsť drobých II. (1977 po česky)

    Dom 4/B (1979 po česky, výber z poviedok a noviel)

    Zobraziť všetko
  • Literárna tvorba - preklad

    Prekladal z anglickej a americkej prózy: N. Balchin, D. Defoe, C. A. Doyle, H. Fast, J. Galsworthy, E. Hemingway, J. Heym, S. Lewis, J. London,
    Prekladal z anglickej a americkej prózy: N. Balchin, D. Defoe, C. A. Doyle, H. Fast, J. Galsworthy, E. Hemingway, J. Heym, S. Lewis, J. London, G. B. Shaw, M. Twain
    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    ODOKIENKO FODOROVÁ, Hana: Alfonz Bendár svojej dobe a dnešku (spomienky a literárnovedné reflexie). (Recenzia). In: Slovenské pohľady , roč. IV. + 131,

    ODOKIENKO FODOROVÁ, Hana: Alfonz Bendár svojej dobe a dnešku (spomienky a literárnovedné reflexie). (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 131, 2015, č. 12, s. 132 – 134.

    ZÚBOROVÁ, Dominika: Alfonz Bednár svojej dobe a dnešku. (Recenzia). In: Tvorba, roč. XXV. (XXXIV.), 2015, č. 2, s. 49 – 50.

    TATÁR, Jozef: Alfonz Bednár svojej dobe a dnešku (Spomienky a literárnovedné reflexie). (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 131, 2015, č. 6, s. 129 – 130.

    VLNKA, Jaroslav, Ján: Súradnice vojnových noviel Alfonza Bednára. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 131, 2015, č. 1, s. 61 – 72.

    VALOVÁ, Mária: Obrázky zo života Alfonza Bednára. In: Knižnica, roč. 15, 2014, č. 4, s. 80 – 83.

    PETRÍK, Vladimír: Tvorivý život v opozícii. In: Pravda, roč. XXIV, 8. 11. 2014, č. 257, s. 32 – 33.

    PETRÍKOVÁ, Martina: O opustených a odpustení – sklené vrchy v nás. In: Tvorba, roč. XXII. (XXXI.), 2012, č.4, s. 40 – 42.

    VANOVIČ, Július: Vážení spolurodáci Alfonza Bednára, ... (Reč pri odhaľovaní pamútnej tabule Alfonza Bednára v Neporadzi 23. 8. 2009). (Kronika). In: Tvorba, roč. XIX. (XXVIII.), 2009, č. 3 – 4, s. 54 – 56.

    MAŤOVČÍK, A.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava – Martin 2001.

    ŠTEVČEK, P.: Bednár, tvorca štýlu. In: Podľa vzoru človek, Slovenský spisovateľ 2002.

    KRNOVÁ, Kristína: Baladickosť Skleného vrchu a jej sémanitcké ašpirácie. In: Slovenská literatúra, roč. 49, 2002, č. 2, s. 127 – 137.

    MIKULA, V.: Slovník slovenských spisovateľov 2000.

    PIROŠ, Alexander: Korelácie sujetu a farebnej symboliky témy. In: Slovenská literatúra, roč. 46, 1999, č. 3 – 4, s. 207 – 210.

    SULÍK, I.: Satirická utópia a súčasná slovenská literatúra (Alfonz Bednár: Za hrsť drobných z rozvojovej planéty Tryfé). In: Sulík, I.: Literárne konfrontácie. Nitra 1997, s. 77 – 95.

    BŽOCH, J.: Satirik Alfonz Bednár. In: Bžoch, J.: Literárne soboty. Bratislava 1990.


    ŠTEVČEK, J.: Sila a osobitosť prózy (Sklený vrch, 1954), Romboid 4 / 1978, s. 44 – 48.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Už v prvotine Sklený vrch sa ohláša myšlienka o nejednoduchosti, nepriehľadnosti ľudského indivídua, od začiatku pre neho človek je

    Už v prvotine Sklený vrch sa ohláša myšlienka o nejednoduchosti, nepriehľadnosti ľudského indivídua, od začiatku pre neho človek je zmiešanina a divná bytosť. Táto charakteristika neplatí len o výnimočných centrálnych aj okrajových postavách Bednárovho diela, ale o autorovej koncepcii človeka vôbec. Sujetová a kompozičná výstavba Bednárových noviel znamená v našej próze výrazné nóvum. Touto zložkou takmer každé jeho dielo prekvapí: Sklený vrch denníkovosťou, Hodiny a minúty štruktúrou epických pásiem, Hromový zub epickou mohutnosťou.

    Albín Bagin

    Alfonz Bednár je typ prozaika, ktorý sa označuje ako rodený epik. Jeho epika však nie je žánrovo ani štýlovo jednotvárna: denníková podoba Skleného vrchu, cyklus rozsiahlych noviel so sujetovou i významovou osciláciou na línii minulosť-prítomnosť, cyklus noviel zo súčasného života Za hrsť drobných a zároveň s tým všetkým Hromový zub ako celistvý obraz slovenskej dediny za posledné polstoročie. V ňom sa do jednotného veľkého epického štýlu integrujú nielen tendencie autorovho vlastného umeleckého vývinu, ale aj niekoľko tendencií autorovho vlastného umeleckého vývinu a slovenskej epickej prózy vôbec, od jej klasickej realistickej podoby cez tendencie naturalistickej prózy švantnerovského typu až po postupy súčasnej modernej prózy.

    Július Noge

    Vedno s hľadačstvom a novátorstvom Bednár v každom svojom diele preukázal vysoké umelecké, mysliteľské a spoločenské hodnoty svojej tvorby a zaradil sa nielen medzi popredných predstaviteľov slovenskej prózy, ale je v mnohom pozoruhodný aj z hľadiska vývinových tendencií súčasnej svetovej literatúry.

    Pavol Plutko

    Sklený vrch predstavuje začiatok odmäku v slovenskej literatúre a začiatok reakcie na zjednodušené, schematické, krikľavo demagogické opusy hrdinstva komunistov.

    Robert B. Pynsent

    V slovenskej a českej literatúre zriedka nájdeme také sebaisté narábanie s materiálom imaginácie a takú lyricko-epickú šírku. Práve autorova schopnosť zjednotiť rôzne tvorivé postupy tvoria rámec jeho videnia sveta v celej jeho filozofickej zložitosti.

    Alfred Thomas

    Zobraziť všetko