• Stručne o autorovi

    Po absolvovaní učiteľskej akadémie v Leviciach (1945 – 1949) pôsobil krátko ako učiteľ v Žemberovciach (1951 – 1952), v nasledujúcich
    Po absolvovaní učiteľskej akadémie v Leviciach (1945 – 1949) pôsobil krátko ako učiteľ v Žemberovciach (1951 – 1952), v nasledujúcich rokoch vystriedal viaceré zamestnania; bol rysovačom plechov v Tlmačoch (1952 – 1954), pomocným účtovníkom v Jednote v Pukanci (1954 – 1955), robotníkom a neskôr plánovačom v závode Sandrik v Dolných Hámroch (1955 – 1959), od r. 1963 pôsobil ako učiteľ v základnej škole v Pukanci až do odchodu do dôchodku v r. 1989. V súčasnosti žije na dôchodku v Pukanci.
    Zobraziť všetko
  • Stručná charakteristika tvorby

    Písať začal už počas štúdií na učiteľskej akadémii, prvé básne a prózy uverejnil v časopisoch Tvorba, Mladá tvorba
    Písať začal už počas štúdií na učiteľskej akadémii, prvé básne a prózy uverejnil v časopisoch Tvorba, Mladá tvorba a Slovenské pohľady. Knižne debutoval v r. 1958 básnickou zbierkou Letokruh srdca. Citovo silne zafarbená prírodná a predovšetkým ľúbostná lyrika, cez ktorú reflektoval životné peripetie počas vojny, prvé lásky a trpké osobné skúsenosti z 50. rokov, sa nestretla s priaznivým prijatím kritiky, a Andrej Chudoba sa do širšieho povedomia dostal až ako prozaik. Už prozaický debut – dvojnovela Kde pijú dúhy – nesie pečať, na základe ktorej ho kritika označila za pokračovateľa tradície lyrizovanej prózy. Významnú úlohu zohráva poeticky i mýtotvorne vnímaná prírodná scenéria (oblasť Tekova na juhu Slovenska), s ktorou sú spojené živelné postavy. Dôraz sa kladie na ich intenzívne prežívanie medziľudských vzťahov, často s výraznou erotickou dimenziou. Ako naznačuje už názov, Chudobove postavy sa zbavujú pocitov krivdy a frustrácie najmä cez ľúbostné vzťahy. Jeho osobitným sujetovým riešením bolo, že postavy vzdorujú akoby samy zo seba, z vitálneho vnútra. Z neho sa rodí nielen ich erotizmus a iracionalita, ale aj „prisanie“ sa na život všetkými zmyslami. Práve úsilie o prekonávanie tragiky života z vlastného vnútra zostane trvalou súčasťou Chudobovej predstavy človeka a literatúry. V trende prekonávať traumy pokračoval aj v knihách noviel Pustý dvorMiesto pre dvoch. Temné miesta v minulosti postáv však využíva len na fabulačné stajomnenie a zatraktívnenie. Nie je to inak ani v nasledujúcej novele Leto s pehavou pannou o príležitostnom vzplanutí vekovo neprimeraných partnerov. Jej komorný dej je obohatený o detektívnu zápletku s výraznou psychologizujúcou tendenciou a s tragickým rozuzlením. Dezilúziou, rozchodom a smrťou sa končí väčšina poviedok v zbierke Zbohom, Cyrano, rozprávaných v prvej osobe bez patetizovania, len ako zvláštne príbehy všedných dní. Prvky detektívnej literatúry sa vyskytujú aj v románoch Nákaza Stopárka. Ale autor, verný sebe, sa napr. aj v románe Nákaza viac ako na priebeh odstraňovania následkov havárie na živočíšnej farme sústredil na demonštrovanie nespútateľnosti života aj v podmienkach karantény. Tak sa čitateľ dozvie viac o „sedliackom dekamerone“ ako o boji s haváriou. Do školského prostredia situoval autobiograficky ladený román z povojnového obdobia Zázrak na konci sveta, k rozličným podobám lásky sa vrátil v knihe poviedok Hlinené husle a krátkych noviel Konečne bude mier. V románe Krásne poškodená slečna nadobúda ústredná téma Chudobovej tvorby, vzťah medzi mužom a ženou, povahu mýtu. Detskému čitateľovi adresoval prerozprávané povesti z oblasti Tekova a Hontu Sedemdesiatsedem povestí spod Slovenskej brány. S významnými slovenskými fotografmi spolupracoval na vydaní obrazových publikácií Rodná zem (s K. Benickým), Čaro zimy (s O. Neherom), Od Tekova vietor veje... (s. M. Hlôškom), Veľký spev (s K. Benickým), Krajina môjho srdca (s V. Bártom), ktoré doplnil lyrickými veršami s tematickou domova. Okrem toho je autorom filmových scenárov (Most na tú stranu, Chlapec do náručia), televíznych hier (Smäd, Deň bez anjela, Konečne bude mier, Zina) a rozhlasových adaptácií (Syn človeka, Nákaza, Zvony z Asiagu, Zbohom, Cyrano).
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    • Kde pijú dúhy (1962)
    • Pustý dvor (1965)
    • Miesto pre dvoch (1966)
    • Leto s pehavou pannou (1970)
    • Zbohom, Cyrano (1973)
    • Obkľúčenie (1976)
    • Hlinené husle (1977)
    • Konečne bude mier (1979)
    • Nákaza (1982)
    • Krv nie je voda (1985)
    • Stopárka (1986)
    • Zázrak na konci sveta (1993)
    • Krásne poškodená slečna (1994)
    • Sneh a havrany (2002)

    Poézia

    Pre deti a mládež

    • Sedemdesiatsedem povestí spod Slovenskej brány (1974)

    Literatúra faktu

    Scenáristika

    • Most na tú stranu (1961)
    • Pustý dvor (1974)
  • Monografie a štúdie o autorovi

    ČOMAJ, Ján: Chvíľa so sklonenou hlavou (S kým sme sa vlani naveky rozlúčili...). In: Literárny týždenník , roč. XXVIII, 11. 2. 2015, č. 5
    ČOMAJ, Ján: Chvíľa so sklonenou hlavou (S kým sme sa vlani naveky rozlúčili...). In: Literárny týždenník, roč. XXVIII, 11. 2. 2015, č. 5 – 6, s. 9.

    PARENIČKA, Pavol: Deň bez anjela (Zomrel Andrej Chudoba). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 130, 2014, č. 4, s.  145 – 147.

    GABRIKOVÁ, Adela: Hladanie sa v návratoch (Andrej Chudoba: Sneh a havrany). In: Knižná revue, roč. XII., 11. 12. 2002, č. 25 – 26, s. 5.

    MELICHER, Jozef:  Chudobove spomienky a sny. Andrej Chudoba: Sneh a havrany. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 118, 2002, č. 12, s. 12 – 125.

    ŠAH: Andrej Chudoba – 75. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 118, 2002, č. 11, s. 157 – 158.

    Zobraziť všetko
  • Ukážka z tvorby

    Zo zbierky Letokruh srdca Nech láska súdi nás Nech oráč orie zem a uhliar uhlie páli a o slobode nech v lese spieva vtáča, nech nie
    Zo zbierky Letokruh srdca

    Nech láska súdi nás

    Nech oráč orie zem a uhliar uhlie páli
    a o slobode nech v lese spieva vtáča,
    nech nie otroci, páni ani králi,
    nech ženy krásne sú a nech sa páčia,
    nech bujnie réva a jej sladké prsia
    napoja každého, koho nosí zem,
    nech pre každého na zemi dažde pršia
    a živý chleba má a mŕtvy tihý sen,
    nech do krvi sa meč nezamočí -
    na klinci nech ho hrdza ohlodá -
    mužovi nech čaria ženské oči
    a v lesoch ticho je pohoda:
    pokoj vtákom, pokoj čiernym čmelom,
    čo pod zemou strážia sladký med,
    pokoj i tým, čo chodia predvečerom
    do lesa hľadať lásku kvet,
    pokoj domu, kde mladé dievča sníva,
    pokoj domu, kde matka hojdá belčov,
    pokoj domu, kde mŕtvy odpočíva,
    pokoj básnikovi, čo ťahá zvony veršov,
    pokoj tomu, kto tajnú lásku sktýva,
    nech ona mu je blahom, skorocelom.
    Nech láska súdi nás. Je spravodlivá
    nad ľudským životom i dielom.
    Zobraziť všetko
  • Rozhovory