• Stručná charakteristika tvorby

    Anna Uramová je bytostne introvertná autorka: publikuje veľmi striedmo, akoby až s obavou, ako jej verše budú prijaté. Jej poézia však predstavuje
    Anna Uramová je bytostne introvertná autorka: publikuje veľmi striedmo, akoby až s obavou, ako jej verše budú prijaté. Jej poézia však predstavuje sviežu, úprimnú výpoveď a je dôležitým príspevkom k súčasnej slovenskej spirituálnej poézii.
    Zobraziť všetko
  • Životopis autora

    Vyrástla v Smrečanoch. Absolvovala Strednú zdravotnícku školu v Liptovskom Mikuláši, študovala na Katolíckej univerzite v Ružomberku a v
    Vyrástla v Smrečanoch. Absolvovala Strednú zdravotnícku školu v Liptovskom Mikuláši, študovala na Katolíckej univerzite v Ružomberku a v Rožňave na detašovanom pracovisku bratislavskej Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Podstatnú duchovnú skúsenosť získala v smrečianskom gotickom kostole zasvätenom Očisťovaniu Panny Márie a v kláštore bosých karmelitánok v Košiciach, kde strávila desať mesiacov. Pracuje ako zdravotná sestra (Liptovský Mikuláš, v súčasnosti Poprad). Žije striedavo v Smrečanoch a Poprade.

    V knižnici viedla literárne dielne Mýtus a text, slovo ako symbol, symbol v texte, text mýtu (2007) a Dielňa číslo 2 (2008).

    Publikovala v almanachu Výhonky, v časopisoch Krjela a v poľskom Pobocza. Vydala básnické knihy Sny (vl. nákl., 2008) a Biblické ženy (2016).
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Poézia

  • Monografie a štúdie o autorovi

    KOŠKOVÁ, Hana: Utrpenie žien pretavené do poézie. In: Literárny týždenník 1-2/2017.
  • O autorovi

    Poetka Anna Uramová  básnický debut Biblické ženy napísala aj  vďaka duchovným skúsenostiam, získaným  na
    Poetka Anna Uramová  básnický debut Biblické ženy napísala aj  vďaka duchovným skúsenostiam, získaným  na Katolíckej univerzite v Ružomberku. No dobrou prípravou pre ňu bol i pobyt v Kláštore bosých karmelitánok v Košiciach, v ktorom strávila desať mesiacov. Zbásnené príbehy žien vystihujú, doplňujú a spresňujú  situácie, v ktorých sa jednotlivé ženy ocitli. Situácie v ktorých nachádzali svoje naplnenie a svoj cieľ. Učili sa rozlišovať spravodlivosť od nespravodlivosti a aj napriek svojej bolesti a často i utrpeniu  zabúdali na seba
    Hana Košková, In: Literárny týždenník 1-2/2017
    Zobraziť všetko
  • Ukážka z tvorby

    Básne zo zbierky Biblické ženy Agar skala v púšti, studňa žiješ, žila si? /nádej na túžbu, naplnenie, na krv


    Básne zo zbierky Biblické ženy

    Agar


    skala v púšti, studňa

    žiješ, žila si?

    /nádej na túžbu, naplnenie, na krv

    víno v stmievaní.../


    hlboko do samoty kráčaš, opustená

    piesok a smäd ťa živia

    do očí vrezaná únava

    a biela žiara, ktorú vidíš

    Agar

    ochrana, útočište, s tebou je Boh

    dotkni sa čistých prameňov

    nájdeš tam


    /všetko? Na cestách rozlievanie

    med kvapkajúci z plástov

    údiv, ostrosť, chvenie

    Teraz: vášeň vrastá do zvieracích koží

    prejdeš po nich rukou

    v nich sa zakoreňuješ.../


    akoby hodili kameň

    neuvidíš

    ako sa v búrke údolia napĺňajú silou

    spálená zem ťa prijíma

    máš jej osteň

    v bolesti sa duša rozrastá



    Sára


    pútnička

    v obrovských priestoroch

    /krajina

    šíra úrodná zem

    hojnosť plodov.../


    zohýnaš sa, staviaš stany

    tušíš búrku, roztĺkaš zrno

    pečieš chlieb

    Sára

    piesok sa presýpa v dunách

    otáčajú sa súhvezdia horúcich nocí


    /pramene

    tiché silné pramene počuť

    záplava života nadosah.../


    neplodná

    v príbehom sa dcéram iných matiek odovzdávaš

    vyprahnutá, pustá


    /odhrň záves, vyjdi von

    kroky cudzincov k tvojmu stanu

    Teraz: prívaly vôd

    zavŕšenie

    uveriť?


    čoskoro

    postavia oltár, prinesú obety

    budú hovoriť: „má syna“

    a nezabudnú na tvoj

    odteraz úplne nový smiech



    Tamara


    palmový plač

    v Enaime pri ceste

    nachádzaš svoj smer

    nekráčaš po známych chodníkoch

    so zahalenou tvárou

    v žiare, v páľave

    ukrytá

    bojuješ

    za svoje meno, svoju krv

    za ešte nenarodený smiech

    Tamara

    tichá

    voda, čo podomieľa brehy

    skamenené, zanesené ílom, blatom

    čistá vo svojej túžbe

    v tajomstve nedokončených nocí

    pravdivá



    Rút


    prichádzajúca

    s rukami plnými klasov,

    s pretekajúcim srdcom


    /mlieko a med

    zasľúbená

    vo večernej modlitbe.../


    vraciaš sa do svojich neznámych krajín

    obraciaš vietor

    tíšiš

    rozsvecuješ okraje snov

    nezobúdzaš ani nerušíš lásku

    v radostnom čase dozrievania sa meníš

    v čakaní prichádzaš

    približuješ sa k srdcu

    v ňom sa zúrodňuješ



    Anna


    starozákonná odovzdanosť

    bez vrecoviny a bez popola

    v piesku,

    ktorý cez chrámovú bránu privial vietor


    /do tmy rozpálené slová

    nie víno, ani vina

    do tmy plameň.../


    na kolenách

    bolesťou preniknutá

    sama sa stávaš modlitbou

    Anna

    dôverujúca

    v roztrhanom rúchu

    v slzách sa plnia prísľuby

    tak veríš

    až sa láme mlčanie Boha

    „ako tu stojíš, pane, ja som tá žena“


    /...chvenie

    rozhorené túžby

    v očiach spln.../


    z tmy vystupuješ

    očistená milosťou



    Judita


    sila vybrúsená v oceli

    za hradbami mesta

    vo vyšívanom rúchu kráčaš


    /voňavý olej steká z vlasov

    žiješ

    srdce, pripravené na boj.../


    Judita

    pustovníčka od mladosti

    nezastávaš na polceste


    Teraz: prekročiť hranicu

    udrieť a uveriť



    Ester


    myrtový lístok

    rozrastáš sa vo svetle

    kráľovná bez purpuru

    v popole a kajúcom rúchu


    /trblietanie, sypanie, jemnosť

    na hranách

    smädom rozorvaná.../


    „veď ja nemám nikoho, okrem teba, Pane...“

    slová a prach na mramorových dlažbách

    navŕšiť, vystavať obranné múry

    kameň po kameni

    priťažké


    /želania, túžby, rozlomené mince

    ty sama

    veriť až poslednej krvi

    až svitania.../


    Ester

    tvoje súhvezdia sa rozostúpia

    keď snímaš náramky, skladáš korunu

    vstupuješ do vetra, v tme

    bez líčidiel, krehká


    /...nože a kopije, hlad

    rozrývanie vnútra

    hranica

    prekročiť ju: Teraz.../


    nečakáš svitanie

    ideš mu v ústrety



    Alžbeta


    úrodná zem

    vysoko v kopcoch stojíš


    /na prahu návratov

    oslie kopýtka počuť z cesty

    už čoskoro.../


    nosíš v sebe chrám

    jeho mlčanie

    z neho sa narodí

    „hlas volajúceho na púšti“

    v otcovom tichu dozrieva

    čas pre slová syna

    on bude hovoriť

    o pripravovaní ciest

    vyrovnávaní chodníkov

    Alžbeta

    ty, ktorá čakáš

    a vidíš iné svetlo

    klíčiť z galilejských rovín

    brečtan na múre sa chveje vo vetre

    Mária prichádza



    Anna


    nádoba bez vína

    „prorokyňa je to“

    hovoria

    chcú ťa vidieť


    /zlato a hadia koža

    . počuť spevy zaklínačov

    oheň v okamihoch

    vrastanie pravdy do odvrátených

    zrkadiel.../


    čakáš

    tiene na múroch sa predlžujú

    dni vstupujú do svojej hĺbky

    tmu pôstom rozrezávaš

    ako látku na svadobné šaty

    Anna

    noci ťa k sebe túlia

    pritajenú

    v chrámovom tichu ukrytú

    dnes končí Stará zmluva

    čas klíčenia nadišiel a prešiel

    vstaň

    pozbieraj zrelé plody

    Mária kráča nádvorím


    /... kroky do svetla

    trblietanie splneného

    ruky, krídla holubíc

    a čistá, čistá radosť... /


    vstaň

    je čas zažiariť



    Magdaléna


    „hriešnica“

    povedali

    akoby nikto z nich nezastrel svoju dušu

    nezahmlil zrkadlá


    /lampy hasnú

    svetlo sa stráca

    do lesku striebra čerň.../


    neodpustia ti

    že vystupuješ z radu

    že prichádzaš

    nevolaná, nechcená

    že prinášaš

    lásku, olej, seba

    že v dlhých vlasoch nosíš krásu


    /... prísľuby nehy

    z prachu ciest zachránená

    vraciaš sa domov... /


    že nie si vodou, ktorú prijme zem

    a slnko vysuší

    že stekáš ako vôňa

    tristo denárov a hĺbku svojej vášne premrhávaš

    že trháš smútok

    ktorým si prikrývajú hlavy v synagógach

    Magdaléna

    dcéra, sestra, matka

    stratená, nájdená

    plačúca, milujúca

    zostávaš, spoznávaš

    zachraňuješ


    /kamene Golgoty

    rozdriapané srdce

    údery

    kričiace ticho.../


    vydržíš

    vydržíš



    Mária


    ovečka

    žena tisícich obrazov

    vystupuješ z tmavého dreva

    bláznivá

    hovorili alebo

    obyčajná alebo

    naša

    tak povedz ako to vydržať

    prijať a nevlastniť

    vziať a rozdať, čo nie je tvoje

    stať sa a nebyť

    Mária

    s pribitým srdcom

    dokrvavenú lásku v dlaniach držíš

    za hranicou mlčania

    v bolesti sedemkrát zamknutá

    objímaš to, čo si dala

    verná

    s rozhorenou dušou


    /pahreba, oheň

    tlenie, dym... /


    tichá

    nie umlčaná, len mlčiaca

    bez slov

    /krv vsiaknutá do dreva

    do kríža

    ty v nej

    v tej krvi

    v tom kríži

    ty v Jeho ranách... /

    zostať, obrátiť sa

    vykročiť

    prejsť za hranicu ľudskej dôvery

    Teraz: sa trhá chrámová opona

    otváranie zeme

    tma nad krajinou

    a mŕtvi nezostúpia z kríža...


    ... ešte aj vtedy milovať



    Zobraziť všetko