Foto Peter Procházka
Foto Peter Procházka




  • Životopis autora

    Dagmar Mária Anoca sa narodila 28. decembra 1951 v Nadlaku (Rumunsko). Po absolvovaní slovenského lýcea v Nadlaku začala študovať na univerzite v
    Dagmar Mária Anoca sa narodila 28. decembra 1951 v Nadlaku (Rumunsko). Po absolvovaní slovenského lýcea v Nadlaku začala študovať na univerzite v Bukurešti, odbor slovenčina a rumunčina. Od roku 1971 pokračovala v štúdiách na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Vyučovala slovenčinu a rumunčinu na nadlackej škole (1975 – 1992) a potom odchádza na Fakultu cudzích jazykov Univerzity v Bukurešti, kde pracuje najprv ako odborná asistentka a od roku 1998 ako docentka na katedre slovenského jazyka a literatúry. Doktorát získala roku 1980 obhajobou dizertačnej práce Jazyk a štýl diela Mila Urbana v komparačnom kontexte. Od roku 1990 pôsobí aj ako externá redaktorka časopisu Naše snahy. Je autorkou a redaktorkou slovenských učebníc v Rumunsku, desať rokov zostavovala a redigovala zborník Variácie (1980 – 1989). Žije v Bukurešti.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    Poézia

    • Knihy rozlúčok (1985)
    • Synonymia (1993)
    • Kniha stretnutí (1995)
    • Ročné obdobia (1996)
    • Plášť bohyne (2012, 1.vydanie, antológia slovensky píšucich poetiek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a Srbska)

    Esej

    Pre deti a mládež

    • Knižka pre prvákov (1982)
    • Kde bolo, tam bolo… (1997)

    Literatúra faktu

    • Peter Suchanský: Obrazy z Dolnej zeme a zo sveta (1999)
    • Slovenská literatúra v Rumunsku (2002)

    Odborná literatúra

    • Slovenský jazyk (1998)
    • Úvod do slovenskej filológie (2002)

    Literárna veda

    • Jazyk a štýl literárneho diela Mila Urbana v komparačnom kontexte (1980)
    • Hľadanie sférického priestoru (1997)
    • Literárne reflexie (1997)

    Editorská činnosť

    • Variácie (zborník) (1980, – 89)
    • Antológia slovenskej literatúry (1998)
  • Charakteristika tvorby

    Literárne aktivity Dagmar Márie Anoca, či už v poézii, próze alebo v literárnej kritike a histórii, ju zaraďujú medzi

    Literárne aktivity Dagmar Márie Anoca, či už v poézii, próze alebo v literárnej kritike a histórii, ju zaraďujú medzi najvýznamnejšie spisovateľské osobnosti slovenskej literatúry nielen v Rumunsku, ale i v kontexte slovenskej dolnozemskej literatúry a slovenskej literatúry vôbec. Básnický rukopis jej knižného debutu Knihy rozlúčok, je vyslovene lyrický. Všetky básne tejto zbierky sú variácie motívu lásky, sú akousi intímnou spoveďou z citového zranenia. Lenže okrem priamych textových a podtextových prejavov emócii už v týchto básňach možno sledovať náznak čŕt lyrickej meditatívnosti príznačných pre ďalšiu autorkinu tvorbu. Pretože v tejto zbierke autorka svoje city podrobuje interpretácii a analýze, dopracúva sa k určitému odstupu, ale nie až k takému, ktorý by tieto city zrelativizoval alebo poprel. Tieto básne možno nazvať i básnickými listami, ktoré majú funkciu záchrany vlastnej citovej identity a integrity, a nie v prinavrátení citového sveta, v ktorom sa oslovený naplno zúčastňoval. Nasledujúca zbierka Synonymia obsahuje tri cykly či tri básnické pásma fragmentárneho typu (Znak, Záhrada, Ostrov) pozostávajúcich z prevažne krátkych a významovo samostatných výpovedí. V tejto zbierke poetka zvolila gnómický spôsob básnického vyjadrovania, čo je azda najvýraznejší vývinovo-typologický posun od prvej zbierky. Gnómické básnické sentencie z tejto zbierky sú vlastne poetickým premietnutím lingvistického termínu naznačeného v titule na všeľudské motívy: život, láska, smrť, zmysel umeleckej tvorby. Dalo by sa povedať, že tu máme do činenia s filozofujúcou lyrikou, s úsečnými básnickými výpoveďami, zbavenými prílišného nánosu metafor. V poradí tretia básnická zbierka Ročné obdobia (pretože Kniha stretnutí je výberom z jej básnickej tvorby, doplnená o niekoľko nových básní) zaznamenáva odklon tak od prvej, ako i od druhej zbierky, lebo tentoraz sa autorka priklonila k prírodnej lyrike. Podstatná v tejto zbierke je selekcia jednotlivých úsekov prírodného diania a spôsob jej básnickej prezentácie, sledujúc pritom jeho ozveny vo svojom lyrickom subjekte. K ústrednému motívu ročných období napovedajúcemu časovú dimenziu a tesne spätému s jeho kanonizovanou symbolikou sa autorka jednak prikláňa a jednak sa snaží tie kanonizované významy narušiť. Vo výbere Kniha stretnutí (ktorý vyšiel na Slovensku) vyniká najmä predtým nikde neuverejnené básnické pásmo Nárek neveriacej, v ktorom sa hádam najvýraznejšie prejavuje tragický životný pocit lyrického subjektu Anocovej básní. Jej knižka veršov pre deti Knižka pre prvákov je nevšedným pohľadom na detský svet. Z literárneho hľadiska je pozoruhodná najmä jej štúdia Jazyk a štýl literárneho diela Mila Urbana v komparatistickom kontexte.

    Anton Baláž

    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    Sunt mută precum ceilalţi (Onemiem ako všetci, 1997 – do rumunčiny preložil Ondrej Štefanko)
  • Monografie a štúdie o autorovi

    ŠAH: Dagmar Mária Anocová – 65. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady , roč. IV. + 132, 2016, č. 12, s. 157. KOŠKOVÁ, Hana

    ŠAH: Dagmar Mária Anocová – 65. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 132, 2016, č. 12, s. 157.

    KOŠKOVÁ, Hana – ANOCOVÁ, Dagmar Mária: Odmalička som bola dvojdomá. (Rozhovor so spisovateľkou dagmar Máriou Anocovou). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 130., 2015, č. 2, s. 80 – 88.

    ŠENKÁR, Patrik: Dagmar Mária Anoca: Stratený archetyp. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 131, 2015, č. 1, s. 131 –  132.

    ŠENKÁR, Patrik: Súčasná literárna tvorba Slovákov v Rumunsku. O autoroch. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 130, 2014, č. 7 – 8, s. 94 – 144.

    FARKAŠOVÁ, Etela: Dagmar Mária Anoca: Slovacica miscellanea. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 130, 2014, č. 2, s. 141 – 143.

    GÁFRIKOVÁ, Gizela: K životnému jubileu Dagmar Márie Anocovej. In: Tvorba, roč. XXI. (XXX.), 2011, č. 4, s. 13 – 16.

    BARTALSKÁ, Ľubica: Dagma Mária Anoca. (Jubileá slovenských spisovateľov a dejateľov v zahraničí). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 117, 2001, č. 12, s. 158.

    ŠTEFANKO, O.: Slovenskí spisovatelia z Rumunska. In: Slovník slovenských spisovateľov Dolnej zeme, Nadlak 1994.

    ANDRUŠKA, P.: Ofenzívny literárny Nadlak. In: Literárny týždenník 1996, č. 49, s. 11.

    MIKULA, V.: Slovník slovenských spisovateľov. Praha 2000.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Jej poézia pre dospelých, poznačená nehou, túžbou a hľadaním rovnováhy medzi snom a skutočnosťou života, očarúva nás hudbou

    Jej poézia pre dospelých, poznačená nehou, túžbou a hľadaním rovnováhy medzi snom a skutočnosťou života, očarúva nás hudbou a myšlienkovou nástojčivosťou, ako život očarúva autorku samu. Anocu možno najvýstižnejšie charakterizovať ako poetku vášnivého hľadania a stáleho ponárania sa do ľudskej duše.

    Pavel Mučaji

    Autorka svoj spev lásky a samoty rozvíja dosť jednostranne, takže mohli by sme mať chvíľami dojem, že čítame stále jednu a tú istú báseň. Týmto však tieto básne predstavujú svojím spôsobom jedinečný doklad o možnostiach ľúbostnej lyriky a poetka nič neuberá z vlastných pocitov, nevypomáha sa umeleckou štylizáciou , spolieha sa na úprimnosť a nebojí sa prípadného rizika nepochopenia. 

    Peter Andruška

    Básnický vývin Dagmar Márie Anoca prebieha v oblúku zloženom z troch typologických úsekov – na začiatku bola intímna, ľúbostná lyrika reprezentovaná Knihami rozlúčok, potom sa zjavuje úsek reflexívnej lyriky v Synonymii a ako tretí úsek lyriky prírodného diania v Ročných obdobiach. Uvedené úseky nie sú ostro vymedzené, ale sa navzájom prelínajú a prepájajú. Existuje viacero spojovacích nití medzi nimi. Je to predovšetkým výrazný lyrizmus básnického rukopisu poetky, no Anoca ho nechápe ako dogmu, stále ho podrobuje previerkam. Z toho vyvstáva analytickosť, prejavujúca sa v tých previerkach a pochybnostiach. Len navonok je lyrická analytickosť oxymoronické spojenie – vyjadruje také autorské gesto, ktoré sa nevie uspokojiť s ničím petrifikovaným.

    Michal Harpáň

    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Cena Zväzu rumunských spisovateľov, Bukurešť (1993)