• Pseudonym

    Dávid Wolf
  • Životopis autora

    Dalimír Stano sa narodil 10. februára 1955 v Trenčíne. Po maturite na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Martine v roku 1973 absolvoval
    Dalimír Stano sa narodil 10. februára 1955 v Trenčíne. Po maturite na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Martine v roku 1973 absolvoval vysokoškolské štúdium na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1980. Od roku 1981 žije a tvorí v Košiciach, s ktorých literárnym a kultúrnym životom sa spája i väčšina jeho tvorivých aktivít. V rokoch 1997 až 1999 viedol v košickom vydavateľstve Slovo edíciu Klub Ozvena. Od roku 1999 začal viesť slobodnú edíciu DALi (Dielňa autorov literatúry) v košických vydavateľstvách Interart, Vienala a Pectus, ako aj v bratislavskom Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov. Zároveň pôsobí ako tajomník Východoslovenskej pobočky Spolku slovenských spisovateľov (od roku 2004). Medzi jeho novšie aktivity patrí založenie pobočky Slovenského centra PEN v Košiciach (2007), no najmä založenie vydavateľstva DALi (2008). Stanove publikačné aktivity sa spájajú s literárnymi časopismi Dotyky, Knižná revue, Literárny týždenník, Slovenské pohľady, RAK a Romboid či českými literárnymi časopismi Psí víno, Obrys-Kmen, Host, Tvar a i., v ktorých od roku 1995 priebežne uverejňuje svoje básne. Autor je tiež zostavovateľom literárneho zborníka Dlh a spolu s Richardom Kittom publikoval zborník interaktívne písanej poézie Poemat 2007. Okrem vlastných básní je autorom textov muzikálu Kubo (2008) a tiež ilustrátorom a grafikom (najmä svojich zbierok).
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Poézia

  • Charakteristika tvorby

         Dalimír Stano patrí medzi známych slovenských básnikov, a to najmä v kontexte košického okruhu autorov, no

         Dalimír Stano patrí medzi známych slovenských básnikov, a to najmä v kontexte košického okruhu autorov, no jeho meno sa tiež úzko spája s nemenej dôležitou aktivitou, akou je podpora začínajúcich básnikov. Inšpiráciou a akousi cestou k poézii sa mu stala tvorba Miroslava Válka, od ktorej sa neskôr dostal k básňam beatnikov. Avšak jedným z najsilnejších faktorov, ktoré zasiahli Stanovo vnímanie a aj samotné písanie, bol kontakt s poéziou českého básnika Vladimíra Holana (čo sa v Stanovej poézii odráža i v básňach napísaných po česky). Spomedzi súčasných básnikov sa stotožňuje s tvorbou Erika J. Grocha. Svoje písanie autor prirovnáva k džezovej hudbe – básne len zapisuje ako odraz náhlej, inšpiratívnej myšlienky, nerobí dodatočné korekcie a vopred nikdy netuší, aká bude podoba textu, ktorý vznikne.

         Stano do literatúry vstúpil v roku 1997 debutovou zbierkou básní Vaša esencia. Už od počiatočných básní predstavuje jeden z konštantných prvkov jeho poézie rovina vzťahu mužského a ženského subjektu, ktorú autor spredmetňuje v najrôznejších modifikáciách, no nespája ho s nejakým romantickým pátosom. Od harmonizujúcich veršov (i s erotickým nábojom) prechádza cez pocity ľútosti, odmeranosti či smútku lyrického subjektu až k stroskotaniu vzťahu, pričom túto disharmóniu nie vždy vyjadruje celkom explicitne. Výrazný je ženský element. Napriek tomu, že spôsob nazerania na tento vzťah sa deje zväčša z perspektívy tretej osoby alebo introspektívne (vtedy mužský lyrický subjekt vzťahuje pozornosť na seba, svoje vnútorné prežívanie), žena u Stana ostáva na pozadí všetkého naďalej prítomná. V ďalšej zbierke Oxana (1998) autor tematizuje motív detstva (reprezentovaný postavou detského hrdinu Gašparka). V myšlienkovej rovine na uvedený motív nadväzuje motív plynutia života, ktorý je zreteľný najmä v tretej časti zbierky s názvom Natalka, v nej básnik vyjadruje akýsi životný cyklus od narodenia dcéry, život zrelého človeka až po motív smrti a reflektovanie konečnosti ľudského života (k podobným témam sa čiastočne vracia i neskoršou zbierkou Žreb môjho bytia). Svojej motivickej línie sa pridŕža i v zbierke Samotka (s podtitulom Ohnivý anjel, 2001), kde uvedený motív smrti dopĺňajú vážnejšie úvahy o súčasnosti, o „chorobe“ dnešných ľudí – strate viery a pokory. Sebakritika lyrického subjektu, často sa opakujúca postava Boha, s ktorým sa subjekt konfrontuje a prihovára sa mu, ako i vnútorný monológ s ním, vystupujú do pozornosti čitateľov najmä v doposiaľ poslednej vydanej zbierke autora Diabolské balady (2007). Na protikladnosť a rozporuplnosť sveta ako i vlastnej osoby poukazuje Stano postavou diabla či satana, reprezentujúcich zlo a konfrontovaných s dobrom, ktoré nesie podobu pastiera či samotného Boha (takisto aj v zbierke Samotka). Táto línia textov je nasýtená básnickými otázkami. Podobne odkazuje i na samotnú Bibliu, pričom spája niektoré jej elementy aj so súčasnosťou (napr. v zbierke Kolotoč ά). Rovinu básní s týmto vyznením dopĺňa o motívy raja („záhrada nazvaná Eden“), postavami Adama a Evy. Polohou, v ktorej je Stanova poézia azda najintenzívnejšia (i najzreteľnejšia pre komunikáciu s čitateľom), je jeho osobná lyrika: „Že sa mi z teba dcéra narodí / Rovnako tvoja ako moja dcéra / Zrodená z našej lásky náhody / A hoci sama naše srdcia prečnie / Naplní iba ľudské túžby večné / Vyplní v srdciach našich medzery“. Verše sú akousi vnútornou výpoveďou lyrického (i autorského) subjektu, ich scivilnený výraz, atribút osobného a ľudského, dotvára aj skutočnosť ich percepčnej prístupnosti: „dozreli slivky / v záhrade nad dedinou / v ktorej som rástol / bratranec Dano / ma vodil za ručičku / taký bol veľký / a taký zostal / kým ja som rástol rástol / tiež stihol dozrieť / na svoje deti / v záhradke konča dvora / (vidí a žije / to na čo teraz / obaja pripíjame) / kým varím lekvár“. V takýchto polohách sa Stano pohybuje najmä v zbierkach Kolotoč ά či Žreb môjho bytia, čiastočne i v ďalších. Pre čitateľa môže byť blízka napr. i balada o (ne)kultúre z doteraz poslednej zbierky, ktorá v podobe krátkej úvahy odráža slovenskú skutočnosť o stave literatúry a kultúry – autor si kladie otázky o ich zmysle v súčasnosti, pričom odpoveď nachádza len v smutno-tragickej pravde. Ostatné dve zbierky autora Edo je deväťDiabolské balady sú rôznorodými introspekciami básnika. V prvej z nich sa striedajú vtipne ladené verše so smútkom lyrického subjektu (Eda) nad stratou vzťahu a partnerky s úvahami o vlastnej hlúposti, pričom subjekt v nich vystupuje v niekoľkých rolách – ako maliar, ako skladateľ i ako básnik. Tieto texty majú i svoj epický rozmer, pôsobia ako akési „mikropríbehy“ z Edovho života. Zbierku dotvárajú tiež filozofujúce zamyslenia, v ktorých autor zdôrazňuje silu a lásku k životu, neodlúčiteľné od lásky k žene, čím sa tam napokon opäť dostáva k (biblickej) (pra)žene – Eve. Zaujímavou úvahou Eda-básnika sú verše básne Báseň, ktorú umelec prirovnáva až k akémusi fyzickému javu, zdôrazňujúc nutnosť tohto stavu. Básnická zbierka Diabolské balady má určitú dynamiku, spôsobenú striedaním vtipne a hravo vyznievajúcich rond so zväčša melancholicky vyznievajúcimi baladami villonovského typu. V tých Stano napĺňa atribúty moderného poňatia balady v súčasnej lyrike, resp. prináša baladické prvky, ktoré sú výrazom negatívnych pocitov, beznádejnosti, smútku, rozporuplnosti životných situácií vyvolaných vonkajším pôsobením alebo rozpoložením subjektu. Názov zbierky korešponduje so slovom „diabol“, toto slovo vytvárajú i počiatočné písmená záverečných veršov balád. Texty zbierky Diabolské balady možno nazvať básňami náznakov, často sú to len prosté postrehy, konštatovania.

         Z kompozičného hľadiska básnik dodržiava strofické usporiadanie viazaného či aspoň – podľa V. Kondróta – „disciplinovaného“ verša. Vracia sa dnes už k málo živým formám sonetu, balady, ďalej dáva priestor rondu, haiku či v novších, doposiaľ len časopisecky publikovaných, textoch používa žáner japonskej poézie – básne tanka. Zbierky sú zväčša členené do niekoľkých pravidelne usporiadaných častí. Isté špecifikum predstavuje zbierka Oxana, ktorá je akýmsi nezvyčajným triptychom sonetových vencov (V. Kondrót zbierku označil ako „skladbu-pásmo“). Podobne zaujme svojou štruktúrou i zbierka Kolotoč ά, oživená básňami „pripnutými“ na stránky prázdninového kalendára, ktorá je akýmsi „kolotočom“ úvah a imaginácií. Autor používa súčasnú modernú lexiku (s príležitostným použitím expresívnych výrazov), ktorú občas narúša archaizmami. Oživujúco pôsobia tiež tie pasáže, do ktorých autor zakomponoval básne písané v českom jazyku (druhá a štvrtá časť zbierky Edo je deväť, ako aj niektoré texty zbierky Kolotoč ά a i.).

         Dalimír Stano v jednom z rozhovorov uvádza, že spôsobom spájania starších i nových literárnych foriem s postmoderným obsahom sa snaží o nájdenie cesty, prostredníctvom ktorej by podľa jeho názoru bolo možné preklenúť súčasné vákuum vytvorené postmodernou. Básnik zbierkou Kolotoč ά čoraz viac opúšťa viazanú formu verša s rýmovými a rytmickými uvoľneniami, vychádzajúcu zo sylabotonického veršového systému, a osvojuje si voľný verš, slovný experiment, čím častokrát vzniká text interpretačne otvorený. Básne tak pôsobia sviežejšie a do istej miery sa mení aj obraznosť (rozširuje sa motivický rámec, básnikova lyrika nadobúda imaginatívnejšie polohy a pod.). A práve toto smerovanie básnika sa javí ako percepčne lepšie uchopiteľné a azda i čitateľsky zaujímavejšie. Snaha o čo najpresnejšie usporiadanie textu v mnohých prípadoch len sťažuje jeho percepciu a tiež nenecháva priestor na vyznenie nejakého hlbšieho posolstva, čím autor vytvára svojím textom len zbytočné mantinely a básne tak môžu pôsobiť jednotvárne ako výsledok mechanického rýmovania (niekedy i bezo zmyslu).

         Hoci sa Stano od zbierky k zbierke výraznejšie neposúva, filozofujúci, úvahový charakter či vtip a hravosť niektorých textov, ako aj slovné hry a vhodne umiestnené zvukové zhody a verše, ktorými rámcuje strofy či celé básne, predstavujú tie atribúty jeho lyriky, na ktorých by mal vystavať i ďalšie svoje texty.

    Mária Pavligová

    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    Básne takže ty masz, niewidzialny kot, przeczute, światło hostii. Do poľštiny preložil Franciszek Nastulczyk. In: Pobocza, nr 1 (42), 2016, s. 30 – 31.
  • Monografie a štúdie o autorovi

    NAVRÁTIL, Martin: Slovenská poézia 2017 (Ivan Štrpka, Veronika Dianišková, Jana Bodnárová, Ján Gavura, Miroslav Brück,

    NAVRÁTIL, Martin: Slovenská poézia 2017 (Ivan Štrpka, Veronika Dianišková, Jana Bodnárová, Ján Gavura, Miroslav Brück, Igor Hochel, Katarína Džunková, Ladislav Lipcsei, Viktor Suchý, Jozef Leikert, Agda Bavi Pain, Peter Brezňan, Marcel Lacko, Pavol Garan, Maroš M. Bančej, Dalimír Stano, Ján Buzássy, Gabriela Grznárová, Jaroslav Rezník, Jozef Darmo, Katarína Mikolášová, Mária Jankalová-Vaškovičová, Ján Petrík, Tibor Kočík, Marián Šidlík, Eva Raková, Mária Mikitová Janošková, Emil Babín, Jozef Puchala, Ján Fekete – Apolkin, Zuzana Szatmáry, Ľudo Farkaš, Judita Kaššovicová, Viktória Laurent-Škrabalová, Ľubomíra Miháliková, Gabriela Spustová Izakovičová,Jana, Melcerová, Peter Chorvát, Zlata Vitézová, Eva Šilhárová, Soňa Sun Sajenková, Jozef Kolibecký, Petronela Majerčíková, Adriana Gyetvaiová, Jaroslav Nináč. In: Romboid, roč. LIII, 2018, roč. 5 – 6, s. 71 – 92.

    ČOMAJ, Ján: Dalimír Stano / Láska je retro (Sedem viet o siedmich knihách). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 134, 2018, č. 1, s. 118.

    REPAR, Stanislava: Stretnutia s poéziou. (Uchom ihly). Dalimír Stano, básnik (rozhovor). In: Romboid, roč. LI, 2016, č. 10, s. 45.


    ŠAH: Dalimír Stano – 60.  (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 130., 2015, č. 2, s. 159 – 160.

    MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin : LIC a SNK, 2008.

    RÁCOVÁ, V.: Baletka v bagančiach. In: RAK, roč. XIII, 2008, č. 12, s. 42 – 44.

    BRENKUS, R.: Najviac nariekajú klauni. In: RAK, roč. XII, 2007, č. 5, s. 29 – 30.

    BRENKUS, Radovan: Vnútorná dráma súčasníka. Dalimír Stano: Diabolské balady (Recenzia). In: Knižná revue, roč. XVII, 6. 6. 2007, č. 12, s. 5.

    KITTA, R.: Deväť životov nestačí. In: Dotyky, roč. XIX, 2007, č. 2, s. 103.

    PAGÁČOVÁ, Dominika.: Dalimír Stano: Edo je deväť. In: Knižná revue, roč. XVII, 14. 2. 2007, č. 4, s. 3.

    BALÁŽ, I.: Dalimír Stano: Edo je deväť. In: Dotyky, roč. XVIII, 2006, č. 3-4, s. 141.

    BrRENKUS, R.: Trialóg Martina Vlada, Radovana Brenkusa a Dalimíra Stana – autor, o ktorom sa nepíše, nie je mŕtvy. In: Dotyky, roč. XVIII, 2006, č. 2, s. 2 – 11.

    HÁBER, S.: Abecedné kruhy poézie. In: Slovenské pohľady, roč. IV + 122, 2006, č. 4, s. 105 – 107.

    VLNKA, J.: Viac-menej abeceda poézie. In: Slovenské pohľady, roč. IV + 122, 2006, č. 4, s. 104 – 105.

    BRENKUS, Radovan: Lotéria s dušami (Dalimír Stano: Žreb môjho bytia). In: Knižná revue, roč. XV, 13. 4. 2005, č. 8, s. 5.

    HÁBER, S.: Abecedné kruhy poézie. In: Literárny (dvoj)týždenník, roč. XVIII, 2005, č. 39 – 40, s. 12.

    ŠAH: Dalimír Stano – 50. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 121, 2005, č. 2, s. 159.

    BARNOKY, I.: Na kolotoči... Dalimír Stano: kolotoč α. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV + 119, 2003, č. 12, s. 113 – 114.

    VLADO, M.: Nechám sa písať. Rozhovor s Dalimírom Stanom. In: Dotyky, roč. XII, 2000, č. 4 – 5, s. 2 – 4.

    KONDRÓT, V.: Dom sa stavia od strechy (Doslov). In: Oxana. Košice : Vydavateľstvo Slovo, 1998.

    VLADO, M.: A menej nepoviem. In: Knižná revue, roč. VIII, 1998, č. 18, s. 5.

    GABRIEL, T.: Preklenutie vákua po postmoderne (rozhovor s Dalimírem Stanem). In: Kafe, 2009, č. 2 (http://www.dusot.cz/files/kafe2-09.pdf).

    NITKULINCOVÁ, A.: Dalimír Stano – „Moje knihy sú ako moje deti“ (rozhovor). In: Korzár, 26.3.2008 (http://korzar.sme.sk/c/4430419/dalimir-stano-moje-knihy-su-ako-moje-deti.html).

    KITTA, R.: Mlyny melú pomaly (http://www.rovart.com/sknew/news_view.phpakcia=view&id=1239).

    VLADO, Martin: A menej nepoviem (Dalimír Stano: Vaša esencia). In: Knižná revue, roč. VIII, 2. 9. 1998, č. 18, s. 5.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Dalimír Stano už v debute vo Vašej esencii verí viazanému, alebo aspoň disciplinovanému veršu. A táto zdanlivá viazanosť mu

    Dalimír Stano už v debute vo Vašej esencii verí viazanému, alebo aspoň disciplinovanému veršu. A táto zdanlivá viazanosť mu umožňuje – paradoxne – byť absolútne myšlienkovo smelým, voľným.

    Vojtech Kondrót

    Pre lyrický subjekt je príznačná náladovosť – zápasí s ohňom sveta a zároveň cíti z tejto sizyfovskej činnosti únavu. Má pochopenie pre slabé chvíle smrteľníka, verí v uzdravenie duše hoci na druhom svete.

    Radovan Brenkus 

    Zamýšľa sa nad každodenným počínaním človeka, kde na priestore krátkeho trojveršia dokáže konštatujúco riešiť jeho všedný problém a okamih existenčnej prítomnosti odcudzeného mestského človeka, podotýkam, bez akejkoľvek gradujúcej fikcie, a ktorý zakončuje presným uzuálnym paradoxom.

    Ireney Baláž

    Zbierku Diabolské balady zjednocujú motívy asociujúce peklo. Tematicky išlo autorovi zrejme o zachytenie neprestajných rozporov, nielen v zmysle duality sveta, ale aj vlastnej vnútornej rozorvanosti, no oveľa zaujímavejšie je prizrieť sa lepšie forme básní. Hoci v konečnom dôsledku by mali oba tieto aspekty navzájom úzko súvisieť, u Stana prevláda nad obsahom práve formálne stvárnenie.

    Veronika Rácová

    Prečo mnohé básne pôsobia roztrieštene, miestami až nezrozumiteľne? Možno preto, že sa pohybujú na hrane bezprostredne vychrlenej polyinterpretácie a lyrický subjekt tento pohyb nezvláda prísnou kontrolou vedomia. (...) Stano ovláda hru básnického posúvania významu, keď sa vonkajšie súvislosti stávajú podstatou výsledného myšlienkového výrazu.

    Radovan Brenkus

    Zobraziť všetko
  • Autor o sebe

    Básnik nepíše iba pre seba, aj keď najmä pre seba. Očakáva odozvu na svoju tvorbu. Málokedy sa nájde čitateľ, od ktorého by sa mohol

    Básnik nepíše iba pre seba, aj keď najmä pre seba. Očakáva odozvu na svoju tvorbu. Málokedy sa nájde čitateľ, od ktorého by sa mohol dozvedieť, či sa dá nájsť v jeho tvorbe to, čo v nej vidí sám. Prvým takým čitateľom je recenzent. Obvykle v zbierke nájde, čo tam vlastne je. Ale nie všetko. (...) To je ukryté i pred tvorcom. Možno pre iných. Ja píšem mnohými formami a dvoma jazykmi. Zakaždým som iným človekom. Zapisujúcim. Uznať a ceniť si moju poéziu môže len čitateľ. Ja mu dávam šancu. Preto publikujem.

    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Laureát ceny Literárny Zvolen (1997)

  • Ukážka z tvorby

    Vaša esencia (úryvok)   nikdy som slovom nemaľoval      nemal som na to náladu      mení

    Vaša esencia (úryvok)

     

    nikdy som slovom nemaľoval

         nemal som na to náladu

        mení sa tvojej tváre ovál

                     mejkapom

                  len sa neraduj

                     nikdy som

                       slovom

                    nemaľoval

     

    nikdy si slovom nie som istý

        možno ti preto nepíšem

    radšej si schovám tvoje listy

                nemám ťa rád

                    a navyše

                    nikdy si

                    slovom

                 nie som istý

     

     

    snáď mi len nerozumieš

         a to čo teraz cítiš

        sa ti raz na jazyku

              rozplynie

     

    snáď sa len vo mne mýliš

        a to čo teraz povieš

        raz na tých váhach

                  zaváži

     

             teraz ja tebe

           teraz ja v tebe

         teraz sa neznášam

     

    ako som ti to mohol zjaviť

     

     

    basa (zo zbierky Samotka)

     

    sedím

    a ponáhľam sa

    dotknúť sa

    tvojich vlasov

    perami

     

    veď o tebe

    je prach

     

    vietor je vzpierač

    dvíha mi

    tvoje stopy

    do vlasov

     

    berie so sebou

    kamión

    s belasou

    čistou

    oblohou

     

    ja iba celu

    z ozveny

    zavriem sa

    do štvorhlasu

     

    nikdy

    nikdy

    nikdy

    nikdy sa nezmením

     

    sedím

    a ponáhľam sa

    až sa mi pery trasú

     

     

    iba to zviera (zo zbierky Kolotoč ά)

     

                pes pozná schody

    po ktorých neraz zbehol

    z brlohu k ľuďom

     

    aj po polnoci

    strhne sa ako víchor

                a vetrí popol

     

    v zelenom dvore

    je márnosť do mramoru

                tesaná dlátom

     

                kto mohol tušiť

    že vernosť môže zabiť

    (iba to zviera

     

                ešte tu žije

    ušlé a ušľachtilé)

    zo svojho žialu

     

     

    vidí a žije (zo zbierky Žreb môjho bytia)

     

    dozreli slivky

    v záhrade nad dedinou

    v ktorej som rástol

     

    bratranec Dano

    ma vodil za ručičku

    taký bol veľký

     

    a taký zostal

    kým ja som rástol      rástol

    tiež stihol dozrieť

     

    na svoje deti

    v záhradke konča dvora

    (vidí a žije

     

    to         na čo teraz

    obaja pripíjame)

    kým varím lekvár

     

     

    aj tohto roku (zo zbierky Žreb môjho bytia)

     

    surové drevo

    aké sa otesáva

    na hrubé trámy

     

    ešte len rastie

    a už sa drží tvaru

    dobrého          krovu

     

    dom pod tou strechou

    už dávno         dávno stojí

    na kraji                       lesa

     

    dieťa sa snaží

    prináša v ruke triesku

    (aj tohto roku

     

    porodí žena

    a jej muž zotne sosnu)

    na nový šindeľ

     

     

    báseň (zo zbierky Edo je deväť)

     

    slová sa ponáhľajú

    smelo a usporiadane

    ako keď zadržíš

     

    dych                náhle zamrie

    na čiesi viečka

    klesne a zopakuje

     

    toto sa musí

    (ak už mám pokračovať)

    (k) niekomu

     

    vrátiť

     

     

    Rondo

    o bezpečí (zo zbierky Diabolské balady)

     

    Zostaň v bezpečí,

    keď sa blíži chlad.

     

    Máš strach? Bez rečí

    zostaň v bezpečí,

    lebo – ktovie, či

    budem ťa mať rád.

     

    Zostaň v bezpečí,

    keď sa blíži chlad.

    Zobraziť všetko