• Životopis autora

    Dezider Banga sa narodil 24. augusta 1939 v Hradišti. Do základnej a strednej školy chodil v Uhorskom neďaleko Poltára. Učiteľské vzdelanie
    Dezider Banga sa narodil 24. augusta 1939 v Hradišti. Do základnej a strednej školy chodil v Uhorskom neďaleko Poltára. Učiteľské vzdelanie získal na Pedagogickej škole v Krupine. Potom študoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení vysokoškolských štúdií šesť rokov pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziu v Trebišove a desať rokov ako dramaturg Literárnej redakcie Slovenskej televízie v Košiciach. Roku 1979 odišiel do Bratislavy a stal sa redaktorom, od roku 1986 šéfredaktorom spoločenského mesačníka Nová cesta, kde pôsobil až do zániku periodika v roku 1990. Potom bol predsedom občianskeho združenia Romani kultura a šéfredaktorom kultúrno-spoločenského mesačníka Roma a detského časopisu Luluďi, ktoré vydáva toto združenie rómskeho etnika v Slovenskej republike. V súčasnosti podniká v oblasti polygrafického priemyslu – je majiteľom kníhtlačiarne. Žije v Bratislave.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Poézia

    • Záružlie a lekno (1967)
    • Modrá búrka (1970)
    • Rozhovory s nocou (1970)
    • Horiaca višňa (1983)
    • Magnólie zhasínajú (1989)
    • Lyrika (1992)
    • Slnečný vánok (1999)
    • Agáty neumierajú (2004)
    • Le Khamoreskere čhavora / slniečkove deti (2012, 1.vydanie)

    Pre deti a mládež

    • Romano hangoro (1993, rómsky šlabikár)
    • Maľovaná rómština (1996)
    • Čierny vlas (2007, 1.vydanie)

    Scenáristika

    • Epaš (1969)
    • Buroviarko (1971)
    • Barborkin pavúk (1972)
    • Čierny vlas (1972)
    • Rozprávky z dlane (1972)
    • Tehliar a kráľ (1972)
    • Slimáčik bubienok (1977)
    • Dievča s ružami v šľapajach (1978)
    • Rozprávky z lúky (1979)

    Editorská činnosť

    • Pieseň nad vetrom (1964, antológia rómskej ľudovej poézie)
    • Čierny vlas (1970, výber z rómskych ľudových rozprávok)
    • Paramisa (1993, antológia rómskych ľudových rozprávok)
    • Verše z vrbiny (1993, antológia rómskej autorskej poézie)
  • Charakteristika tvorby

    Bangova tvorba vychádza z autorovho zážitku a tradície cigánskej ľudovej poézie nielen v ideovo-tematickej rovine (to by zvádzalo
    Bangova tvorba vychádza z autorovho zážitku a tradície cigánskej ľudovej poézie nielen v ideovo-tematickej rovine (to by zvádzalo k nepríjemnému dôrazu na exotizmus). Túto determináciu obsiahla vo svojom celku. Svedčí o tom skutočnosť, že autor sa z básne v maximálnej miere snaží vytlačiť civilizačné, ale aj spoločenské alebo individuálne ľudské prvky a obsadzuje ich miesto prvkami prírodného bytia. Stáva sa tak jeseninovským „orgánom na vyjadrenie nevyčerpateľného smútku polí“ a jeho básne nadobúdajú vysokú mieru univerzálnosti, hoci vo vymedzenom priestore. Na druhej strane vie upozorniť na svetlé stránky svojho sveta a vyniesť z jeho tragiky poéziu, ktorá má aj svoj zmysel inštruktívny: učí zázračnému pohľadu na svet, učí tešiť sa z prostej skutočnosti, že dážď je modrý, na čo sme už dávno zabudli. Potrebujeme toto pripomenutie prírodného v človeku a zdôraznenie jeho bezprostredného zväzku so svetom. Cítime radostnú spontánnosť, nevykonštruovanosť lyrického videnia, lebo báseň sa tu nevydobýja slovám, ale nachádza na ceste, alebo prosto existuje.
    Albín Bagin
    Zobraziť všetko
  • Literárna tvorba - editorská činnosť

    Pieseň nad vetrom (1964 – antológia rómskej ľudovej poézie), Čierny vlas (1970 – výber z rómskych ľudových rozprávok),
    Pieseň nad vetrom (1964 – antológia rómskej ľudovej poézie), Čierny vlas (1970 – výber z rómskych ľudových rozprávok), Paramisa (1993 – antológia rómskych ľudových rozprávok), Verše z vrbiny (1993 – antológia rómskej autorskej poézie)
    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    ANDRUŠKA, Peter: Cigánske motívy a prvé rómske pokusy o literárnu tvorbu. In: Slovenské pohľady , roč. IV. + 116, 2000, č. 6, s. 95 – 99.

    ANDRUŠKA, Peter: Cigánske motívy a prvé rómske pokusy o literárnu tvorbu. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 116, 2000, č. 6, s. 95 – 99.

    ŠAH: Pripomíname si v auguste. Dezider Banga. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 115, 1999, č. 7 – 8, s. 319.

    MORAVČÍK, Š.: Čím by sme boli bez luny. In: Banga, D.: Magnólie zhasínajú. Bratislava 1989.

    BAGIN, A.: Priestoty textu. Bratislava 1971, s. 89 – 93.

    BAGIN, A.: Báseň ako kvapka dažďa. In: Mladá tvorba, 1968, č. 2.

     

     

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Poézia Dezidera Bangu sa prihovára dnešnému čitateľovi predovšetkým svojimi typickými farbistými a konkrétnymi veršami.

    Poézia Dezidera Bangu sa prihovára dnešnému čitateľovi predovšetkým svojimi typickými farbistými a konkrétnymi veršami. Jeho lyriku presvetľujú motívy skromného detstva, robotnej mamy a pracujúceho otca, ktorý chodieval do maše a za kúsok chleba vylieval železo a žiaľ. Farby svetla, nevšedná zmyslovosť a prirodzená hudobnosť, to je to, čo sa vinie celou Bangovou lyrikou.

    Vojtech Kondrót

    Dezider Banga patrí k staršej generácii slovenských básnikov. Vo svojej tvorbe sa prezentoval ako básnik spontánneho lyrizmu, v tematickej i poetologickej rovine otvorene sa hlásiaci k inšpiračným zdrojom rómskej ľudovej slovesnosti, no zároveň racionálne využívajúci zistenia modernej európskej poézie, najmä poetizmu. Z tematického hľadiska v jeho tvorbe dominuje prírodná, ľúbostná, ale i sociálna lyrika s výrazným baladickým ladením. Aj v druhom období svojho tvorivého úsilia, ktorého začiatok môžeme vystopovať v básnickej zbierke Horiaca višňa (1983), potvrdil ustálenosť svojej poetiky z ranného obdobia i jej obsahovo-tematické zameranie, tentoraz však ešte častejšie a zreteľnejšie vychádzajúce zo spomienok na detstvo a mladosť, pričom konfrontuje svoju sociálnu skúsenosť so zmeneným sociálnym zázemím vlastných detí. Dezider Banga je aj výrazným zberateľom a prekladateľom rómskej ľudovej poézie a rómskych ľudových rozprávok.

    Jaroslav Rezník

    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, osobitne rómskej literatúry (2009)
  • Rozhovory