• Životopis autora

    Narodil sa 7. septembra 1940 v Martine. Na Filozofickej fakulte UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a dejepis. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia (1962) bol dva roky učiteľom v Cejkove,
    Narodil sa 7. septembra 1940 v Martine. Na Filozofickej fakulte UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a dejepis. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia (1962) bol dva roky učiteľom v Cejkove, neskôr sa stal redaktorom vo vydavateľstve Smena a po piatich rokoch redaktorom týždenníka Kultúrny život. Po jeho zániku (1968) bol dva roky jazykovým redaktorom vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Na začiatku tzv. normalizácie ho označili za protisocialistický živel a komunistický režim mu znemožnil publikovať ďalšie literárne práce. Na "milosť" ho zobral len ako autora rozhlasových hier. Po vynútenom odchode z vydavateľstva Slovenský spisovateľ sa vrátil do školských služieb a učil na gymnáziu v Bratislave (1972 – 1976). Neskôr sa živil zväčša prácou pre rozhlas. V posledných rokoch života pracoval ako redaktor časopisu Film a divadlo. Dlhodobý zákaz publikovať prozaické texty osudovo zasiahol do literárneho diela tohto talentovaného autora. Zomrel ako 45-ročný 18. decembra 1985 v Bratislave.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    Scenáristika

    • Sladké sebaovládanie (1978)

    Rozhlasová tvorba

    • Brzdná dráha (1977)
    • Nebehaj stále za mnou (1979)
    • Vykoľajenie (1979)
    • Ale veď ja mám pravdu (1984)

    Publicistika

    • Rozhovor so súčasníkom (1967, spoločné dielo: J. Čomaj, D. Kužel)
  • Charakteristika tvorby

    Dušan Kužel bol príslušníkom generácie, ktorá vyrastala v okruhu časopisu Mladá tvorba. Prvú poviedku uverejnil roku 1959. Knižný debut Vráti sa niekto iný prijala slovenská kritika

    Dušan Kužel bol príslušníkom generácie, ktorá vyrastala v okruhu časopisu Mladá tvorba. Prvú poviedku uverejnil roku 1959. Knižný debut Vráti sa niekto iný prijala slovenská kritika veľmi priaznivo a dávala autorovi do budúcnosti veľké šance. Nemožno povedať, že všetky využil, ale jeho prítomnosť v slovenskej próze bolo cítiť. Ako u väčšiny mladých prozaikov aj uňho najsilnejšie znie autobiografická struna. Časté sú uňho témy detstva a problematika dospievajúceho chlapca, ktorý vstupuje do sveta dospelých s ilúziami, no postupne, nie bezbolestne, sa ich zbavuje. Čistý a úprimný svet detstva s istotami rodičovského zázemia, sa postupne láme. Nie síce o ostré hrany dramatických zážitkov, ale o trpkú skúsenosť, že vo svete dospelých sa úprimnosť nahrádza mechanizovanými stereotypmi a falošnou morálkou a že spoločnosť nemá rada tých, čo sa vychyľujú z radu a vyčnievajú. Autorovo kritické stanovisko (s prvkami paródie) odhaľovalo charakteristické črty aj konkrétnej socialistickej spoločnosti. Negatívne javy súčasnosti preniesol Kužel do budúcnosti (motívy sci-fi v knihe Útek z neba) a vyjadril znepokojenie nad mechanizáciou a robotizáciou človeka. Autorova skepsa sa však dotýka aj medziľudských vzťahov, najmä možnosti vzájomného pochopenia a citového splynutia. Dva životy blízkych ľudí sa mu javia ako dve mimobežky, ktoré sa nemôžu vzájomne preťať. V prvotine vyjadril tento odstup motívom plota, oddeľujúceho mladého hrdinu od ostatného sveta. Zreteľný rozchod so spoločnosťou pretvárky realizoval autor v románe Lampa (v komunistickom režime nesmel vyjsť), kde sa hrdina-učiteľ rozhodne odísť do lesa a žiť mimo spoločnosti. Realistické podloženie svojich próz, oscilujúce okolo bežných realít každodenného života (rodičia a deti, hľadanie bytu, vojenská služba, žiaci a učitelia atď.), narúšal Kužel jednak vnášaním fantazijných motívov, jednak symbolizáciou niektorých sujetových prvkov (symbol plota, lampa ako symbol poznania či osvietenia, osud učiteľa ako metafora Kristovho osudu a pod.). Symbolika na jednej strane zosilňuje umelecké vyznenie príbehu, na druhej strane vytvára nebezpečenstvo konštruovanosti a tej sa autor, najmä v počiatkoch, nedokázal vyhnúť.

    Vladimír Petrík

    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    Lampa (2009 po slovinsky – s podporou Komisie SLOLIA LIC)
  • Diela vydané s podporou SLOLIA

  • O autorovi

    Ústredné Kuželove otázky, uložené v koreňoch jeho príbehov, sú: môže byť človek eticky slobodný? Alebo mu vyhliadky na túto slobodu zastierajú mnohonásobné ľudské záväzky,

    Ústredné Kuželove otázky, uložené v koreňoch jeho príbehov, sú: môže byť človek eticky slobodný? Alebo mu vyhliadky na túto slobodu zastierajú mnohonásobné ľudské záväzky, ohľady a nedostatok mravnej odvahy? Má človek nejaké šance nezávisle sa prejaviť aspoň v oblasti, kde sme podobnú slobodu dlho predpokladali, totiž v láske? Je tu iná perspektíva než dezilúzia? Možno úspešne vystúpiť proti mravnej konvencii, ktorá drsne zakrýva a dusí citlivé body prítomnosti? Aká je cena kompromisu medzi vnútornou spravodlivosťou a pseudospravodlivosťou, doliehajúcou zvonka, ktorá je však opäť ľudským dielom? Musí byť vzájomný vzťah ľudí podobný dráhe mimobežiek, ktoré nemajú nádej na stretnutie ani v tom hlúpom nekonečne?

    Albín Bagin

    Zobraziť všetko