• Životopis autora

    František ŠTRAUS sa narodil 7. júla 1933 v Kružlovskej Hute v rodine sklára. Základnú školu ukončil v rodisku, gymnaziálne
    František ŠTRAUS sa narodil 7. júla 1933 v Kružlovskej Hute v rodine sklára. Základnú školu ukončil v rodisku, gymnaziálne štúdiá absolvoval v r. 1945 – 1953 v Bardejove. V r. 1953 – 1957 študoval slovenský jazyk a literatúru na Filologickej fakulte Vysokej školy pedagogickej v Prešove, na ktorej začal pracovať ako asistent (1957 – 1959). Potom pôsobil ako odborný asistent a začas i ako vedúci Katedry slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Prešove (1959 – 1971), kde prednášal teóriu a dejiny slovenskej literatúry. V r. 1967 obhájil titul kandidáta vied prácou Trochejské formy verša v slovenskej poézii od najstarších čias po Hviezdoslava (práca zostala v rukopise). V rokoch 1968 – 1970 bol členom ÚV KSS (zvolený na mimoriadnom zjazde). Na začiatku tzv. normalizačného obdobia bol vylúčený z radov KSS ako oportunista a vzápätí prepustený z Pedagogickej fakulty. Tri mesiace bol bez zamestnania. Až po osobnej návšteve ministra kultúry Miroslava Válka, na jeho priamy príkaz sa stal zamestnancom Štátnej vedeckej knižnice v Prešove, kde bol v r. 1971 – 1985 odborným pracovníkom, od r. 1982 tu pracoval ako samostatný vedecký pracovník. Po nedobrovoľnom intermezze s priamou podporou ministra kultúry sa presťahoval do Bratislavy (1984), kde po ročnom tvorivom štipendiu SLF začal pracovať ako samostatný vedecký pracovník v Ústave literárnej kritiky a divadelnej dokumentácie (1986 – 1991). Po likvidácii ústavu bol opäť nezamestnaný (začas bol štipendistom SLF). Od r. pôsobil 1991 ako docent, od r. 1994 do r. 2005 ako profesor na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave (prednášal úvod do štúdia literatúry a teóriu literatúry). V rokoch 1989 – 1997 bol predsedom Slovenskej literárnovednej spoločnosti SAV, potom členom výboru a predsedom odbočky pri Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Bol členom viacerých vedeckých rád, odborových komisií, garantom literárnej vedy fakúlt. Zomrel 27. apríla 2008 v Bratislave.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Poézia

    • Podobu seba hľadám (1962)
    • Úzkosť (1995)

    Literárna veda

    Iné

    • Základy exaktného rozboru verša (1970, spoločné dielo: J. Sabol, F. Štraus)
  • Charakteristika tvorby

         František Štraus, básnik, literárny vedec, verzológ, bibliograf, literárnokritický publicista, tvorca učebníc

         František Štraus, básnik, literárny vedec, verzológ, bibliograf, literárnokritický publicista, tvorca učebníc a vysokoškolský pedagóg sa do literatúry uviedol recenziami (v Mladej tvorbe a inde) a poéziou. Debutoval básnickou zbierkou občianskej a osobnej lyriky Podobu seba hľadám. K poézii sa vrátil po rokoch druhou zbierkou básní Úzkosť.

         Jeho hlavným vedeckovýskumným poľom sa už od študentských rokov stala verzológia. V bádaní o rytmicko-sémantickej štruktúre slovenského verša nadviazal na práce M. Bakoša a najmä na objavné dielo svojho brnianskeho školiteľa J. Levého. Rytmickú výstavbu verša v publikácii Základy exaktného rozboru verša (spoluautor J. Sabol, I. časť) dokladá konfrontačnými rozbormi viazanej i neviazanej podoby voľného verša, jeho rozličných sylabických typov a metrických foriem. Výskum rytmických a sémantických štruktúr staršieho i súčasného slovenského verša inovoval postupmi teórie informácie a exaktných štatistických metód. Svoje práce publikoval v literárnych i odborných časopisoch (Slovenské pohľady, Romboid, Literárny týždenník, Slovenská literatúra, Slavica Slovaca), vo vedeckých zborníkoch (Litteraria a inde) a knižne. Primárne štatistické zistenia v nich organicky zapája do charakteristiky typologicko-formálnych príznakov analyzovanej poézie. Neobchádza ani problematiku teoretických hľadísk umeleckého prekladu. Týmito metódami spracoval viaceré problémy teoretických aspektov.

         V Štátnej vedeckej knižnici pracoval ako bibliograf: publikoval súpisy rukopisov, umeleckých diel a tlačených prác.

         Kniha Štúdie o slovenskom verši tvorí výber z jeho publikačnej činnosti; predstavuje len skromný celok vyňatý z veľkého počtu jeho exaktných exkurzov do verzifikačných problémov staršej i novšej slovenskej poézie.

         Významná je aj jeho docentská habilitačná práca Poetikum P. O. Hviezdoslava, v ktorej teoreticky prehodnotil významnú prekladateľskú činnosť z ruskej poézie (A. S. Puškin a M. J. Lermontov) najväčšieho slovenského básnika P. O. Hviezdoslava. Jednotlivé monografické štúdie publikoval i časopisecky. P. O. Hviezdoslavovi venoval dve monografie: Strofa a metrum v poézii P. O. HviezdoslavaStrofy a strofické útvary v poézii P. O. Hviezdoslava. Základným syntetickým dielom zo slovenskej verzológie je monografia a zároveň učebnica Základy slovenskej verzológie. Spája sa v nej vedecká náročnosť s komplexnosťou poznávacieho prístupu k otázkam verzológie a k vývinovým etapám slovenského verša.

         Teórii verša venoval prácu Základy informačnej analýzy verša. V spolupráci s básnikom Štefanom Moravčíkom vydal knihu Princíp hry v slovenskej poézii. Príručný slovník literárnovedných termínov je náučným glosárom základnej literárnovednej teórie, dokladovanej príkladmi predovšetkým zo slovenskej, ale i českej a svetovej poézie. Charakter lexikónu má aj jeho najnovšie dielo Slovník poetiky, výlučne zameraný na odbornú terminológiu z poetiky.

         Publikoval vyše 300 monografických prác, štúdií, odborných článkov, kritík a recenzií o vedeckej a umeleckej literatúre. V Malej slovenskej encyklopédii (1993) publikoval najmenej 500 hesiel z literárnej teórie. Predniesol desiatky referátov na medzinárodných a celoštátnych vedeckých konferenciách a sympóziách.

    Anna Šikulová

    Zobraziť všetko
  • Literárna tvorba - preklad

    Z ruštiny preložil N. A. Kasatkin: Od Čerhova k brehom Hrona (1964), z češtiny spevohru Španielska vyzvedačka pre Divadlo Jonáša Záborského

    Z ruštiny preložil N. A. Kasatkin: Od Čerhova k brehom Hrona (1964), z češtiny spevohru Španielska vyzvedačka pre Divadlo Jonáša Záborského v Prešove (1979), z ukrajinčiny prekladal poéziu (časopisecky).

    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    VLNKA, Jaroslav: Igor Hochel – Ladislav Čúzy – Zuzana Kákošová: Slovenská literatúra po roku 1989. In: Knižná revue , roč. XVIII,

    VLNKA, Jaroslav: Igor Hochel – Ladislav Čúzy – Zuzana Kákošová: Slovenská literatúra po roku 1989. In: Knižná revue, roč. XVIII, 9. 4. 2008, č. 8, s. 3.

    MARČOK, V. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III (2., rozš. vydanie). LIC, Bratislava 2006.

    KOSMÁLY, Peter: Kniha o verši a veršovaní (František Štraus: Základy slovenskej verzológie). In: Knižná revue, roč. XIV, 7. 1. 2004, č. 1, s. 4.

    ŠAH: Fratnišek Štraus – 70. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, IV. + 119, 2003, č. 7 – 8, s. 316.

    GERMUŠKOVÁ, M.: Literárnovedná terminológia v praxi. (F. Štraus: Príručný slovník literárnovedných termínov). In: Literárny týždenník, 16, 2003, č. 31.

    SOCHA, M.: František Štraus. Personálna bibliografia. Prešov, Štátna vedecká knižnica 2003.

    MATEJOV, Radoslav: Bungee jumping a dvaja donkichoti. František Štraus – Štefan Moravčík: Princíp hry v slovenskej poézii (Dvaja donkichoti a rebel). In: Knižná revue, roč. XII, 1. 5. 2002, č. 9, s. 3.

    MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Vydavateľstvo SSS a SNK, Bratislava – Martin 2001.

    ŠAH: František Štraus – 65. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 114, 1998, č. 7 – 8, s. 318.

    Illéšová, Z. – Kolivošková, E.: Literárne profily 2. Košice 1996.

    VLNKA, J.: Úzky svet Františka Štrausa. (F. Štraus: Úzkosť). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 112, 1996, č. 5.

    WINKLER, T.: František Štraus. In: Slovenské národné noviny, 6 (10), 1995, č. 30.

    ŠMATLÁK, S.: František Štraus. In: Literárny týždenník, 6, 1993, č. 29.

    GBÚR, J.: Podnetný príspevok k teórii verša. (F. Štraus: Štúdie o slovenskom verši). In: Slovenské pohľady, 106, 1990, č. 3.

    NADUBINSKÝ, M.: Také márne hľadanie. In: Slovenské pohľady, 78, 1962, č. 10.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Dvaja autori (okrem Štrausa ešte lingvista Ján Sabol) sa ako prví u nás pokúsili vypracovať seriózny podklad na zaradenie náuky

    Dvaja autori (okrem Štrausa ešte lingvista Ján Sabol) sa ako prví u nás pokúsili vypracovať seriózny podklad na zaradenie náuky o verši do systému univerzitnej slovakistiky. Hoci išlo o publikáciu účelovo (pedagogicky) zameranú, autori pri jej koncipovaní nič nezľavovali ani z teoretickej náročnosti, ani z vedeckej precíznosti výkladu, čo bolo práve v tomto prípade dôležité, ba priamo nevyhnutné, veď verzológia v modernom poňatí naozaj nepatrí k „ľahkým“ subdisciplínam literárnej vedy, naopak, k tým evidentne náročným.

    Stanislav Šmatlák

    Akokoľvek je však evidentné, že F. Štraus na čosi spretŕhané nadväzuje a sceľuje, musí sa konštatovať, že otvára aj perspektívy verzologických skúmaní. Pracuje v kontinuitnom rade, ale ho aj tvorivo dotvára a prekonáva. Pravdou je, že keby sme v našej súčasnej literárnej vede nemali Františka Štrausa s jeho programovým a pracovným zameraním, museli by sme si ho vo vlastnom záujme vymyslieť alebo domyslieť. Na takom dôležitom poste funkčne pôsobí jeho vedecká verzologická tvorba, vďaka ktorej smieme i môžeme vravieť o relatívnej kompletnosti skladby našej súčasnej literárnej vedy.

    Pavol Števček

    Štrausova štúdia Strofa a metrum v poézii P. O. Hviezdoslava organicky zapadá do autorovho celkového verzologického bádateľského projektu a tvorí jeho významnú súčasť, a to tak z hľadiska tematického, ak aj metodologického. (...) Stručne povedané, táto práca má tiež všetky charakteristické vlastnosti autorových verzologických výskumov. Je to systematický rozbor strofických foriem, ktoré sa vyskytujú v Hviezdoslavovej básnickej tvorbe, predovšetkým lyrickej, no v menšej miere aj epickej, i vzťahov medzi týmito formami a rozmanitými podobami veršovej organizácie, ktorými Hviezdoslav bohatý strofický repertoár vo svojej tvorbe realizuje. Nejde teda o nejakú okrajovú záležitosť, ale naopak, ide o rozbor a interpretáciu jednej z konštitutívnych zložiek celkovej hviezdoslavovskej poetológie, vyznačujúcej sa vysokou mierou zámerného „artizmu“ alebo inak povedané, vedomým úsilím o „vysoký“ básnický štýl – pravdaže, v dobovom chápaní, príznačnom pre vývin európskej poézie v druhej polovici 19. storočia (označovanom niekedy aj slohovým termínom „parnasizmus“). Prirodzene, aj túto Štrausovu prácu možno vnímať vo vývinovom rade s predchádzajúcimi verzologickými výskumami zameranými na Hviezdoslavovu poéziu, najmä so štúdiami M. Bakoša, S. Šmatláka a V. Turčányho, a sčasti aj iných hviezdoslavovských bádateľov (napr. A. Kostolný, S. Mečiar i ďalší). Práve na tomto pozadí vyniknú osobitné kvality, ktorými sa vyznačuje Štrausov prístup k zvolenej problematike: materiálová komplexnosť či takmer až kompletnosť, metodologická vyhranenosť a metodická dôslednosť na všetkých úrovniach verzologickej analýzy. Pre tieto vlastnosti možno prácu kvalifikovať ako tematicky špecifický, no svojím poznávacím dosahom závažný príspevok k prehĺbeniu a spresneniu celého doterajšieho hviezdoslavovského výskumu. Zároveň je aj táto prác Františka Štrausa dokladom i dôkazom faktu, že verzológia ako špeciálna literárnovedná disciplína u nás ešte stále žije, ba že je produktívna. Má síce iba jedného dôsledného rozvíjateľa, zato však pracovne veľmi zdatného a vedecky maximálne kompetentného.

    Stanislav Šmatlák

    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Cena Spolku slovenských spisovateľov (1995) Cena Literárneho fondu (2002) za Príručný slovník literárnovedných termínov

    Cena Spolku slovenských spisovateľov (1995)

    Cena Literárneho fondu (2002) za Príručný slovník literárnovedných termínov

    Zobraziť všetko