• Životopis autora

    František ŠTRAUS sa narodil 7. júla 1933 v Kružlovskej Hute v rodine sklára. Základnú školu ukončil v rodisku, gymnaziálne
    František ŠTRAUS sa narodil 7. júla 1933 v Kružlovskej Hute v rodine sklára. Základnú školu ukončil v rodisku, gymnaziálne štúdiá absolvoval v r. 1945 – 1953 v Bardejove. V r. 1953 – 1957 študoval slovenský jazyk a literatúru na Filologickej fakulte Vysokej školy pedagogickej v Prešove, na ktorej začal pracovať ako asistent (1957 – 1959). Potom pôsobil ako odborný asistent a začas i ako vedúci Katedry slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Prešove (1959 – 1971), kde prednášal teóriu a dejiny slovenskej literatúry. V r. 1967 obhájil titul kandidáta vied prácou Trochejské formy verša v slovenskej poézii od najstarších čias po Hviezdoslava (práca zostala v rukopise). V rokoch 1968 – 1970 bol členom ÚV KSS (zvolený na mimoriadnom zjazde). Na začiatku tzv. normalizačného obdobia bol vylúčený z radov KSS ako oportunista a vzápätí prepustený z Pedagogickej fakulty. Tri mesiace bol bez zamestnania. Až po osobnej návšteve ministra kultúry Miroslava Válka, na jeho priamy príkaz sa stal zamestnancom Štátnej vedeckej knižnice v Prešove, kde bol v r. 1971 – 1985 odborným pracovníkom, od r. 1982 tu pracoval ako samostatný vedecký pracovník. Po nedobrovoľnom intermezze s priamou podporou ministra kultúry sa presťahoval do Bratislavy (1984), kde po ročnom tvorivom štipendiu SLF začal pracovať ako samostatný vedecký pracovník v Ústave literárnej kritiky a divadelnej dokumentácie (1986 – 1991). Po likvidácii ústavu bol opäť nezamestnaný (začas bol štipendistom SLF). Od r. pôsobil 1991 ako docent, od r. 1994 do r. 2005 ako profesor na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave (prednášal úvod do štúdia literatúry a teóriu literatúry). V rokoch 1989 – 1997 bol predsedom Slovenskej literárnovednej spoločnosti SAV, potom členom výboru a predsedom odbočky pri Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Bol členom viacerých vedeckých rád, odborových komisií, garantom literárnej vedy fakúlt. Zomrel 27. apríla 2008 v Bratislave.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Poézia

    • Podobu seba hľadám (1962)
    • Úzkosť (1995)

    Literárna veda

    Iné

    • Základy exaktného rozboru verša (1970, spoločné dielo: J. Sabol, F. Štraus)
  • Charakteristika tvorby

         František Štraus, básnik, literárny vedec, verzológ, bibliograf, literárnokritický publicista, tvorca učebníc

         František Štraus, básnik, literárny vedec, verzológ, bibliograf, literárnokritický publicista, tvorca učebníc a vysokoškolský pedagóg sa do literatúry uviedol recenziami (v Mladej tvorbe a inde) a poéziou. Debutoval básnickou zbierkou občianskej a osobnej lyriky Podobu seba hľadám. K poézii sa vrátil po rokoch druhou zbierkou básní Úzkosť.

         Jeho hlavným vedeckovýskumným poľom sa už od študentských rokov stala verzológia. V bádaní o rytmicko-sémantickej štruktúre slovenského verša nadviazal na práce M. Bakoša a najmä na objavné dielo svojho brnianskeho školiteľa J. Levého. Rytmickú výstavbu verša v publikácii Základy exaktného rozboru verša (spoluautor J. Sabol, I. časť) dokladá konfrontačnými rozbormi viazanej i neviazanej podoby voľného verša, jeho rozličných sylabických typov a metrických foriem. Výskum rytmických a sémantických štruktúr staršieho i súčasného slovenského verša inovoval postupmi teórie informácie a exaktných štatistických metód. Svoje práce publikoval v literárnych i odborných časopisoch (Slovenské pohľady, Romboid, Literárny týždenník, Slovenská literatúra, Slavica Slovaca), vo vedeckých zborníkoch (Litteraria a inde) a knižne. Primárne štatistické zistenia v nich organicky zapája do charakteristiky typologicko-formálnych príznakov analyzovanej poézie. Neobchádza ani problematiku teoretických hľadísk umeleckého prekladu. Týmito metódami spracoval viaceré problémy teoretických aspektov.

         V Štátnej vedeckej knižnici pracoval ako bibliograf: publikoval súpisy rukopisov, umeleckých diel a tlačených prác.

         Kniha Štúdie o slovenskom verši tvorí výber z jeho publikačnej činnosti; predstavuje len skromný celok vyňatý z veľkého počtu jeho exaktných exkurzov do verzifikačných problémov staršej i novšej slovenskej poézie.

         Významná je aj jeho docentská habilitačná práca Poetikum P. O. Hviezdoslava, v ktorej teoreticky prehodnotil významnú prekladateľskú činnosť z ruskej poézie (A. S. Puškin a M. J. Lermontov) najväčšieho slovenského básnika P. O. Hviezdoslava. Jednotlivé monografické štúdie publikoval i časopisecky. P. O. Hviezdoslavovi venoval dve monografie: Strofa a metrum v poézii P. O. HviezdoslavaStrofy a strofické útvary v poézii P. O. Hviezdoslava. Základným syntetickým dielom zo slovenskej verzológie je monografia a zároveň učebnica Základy slovenskej verzológie. Spája sa v nej vedecká náročnosť s komplexnosťou poznávacieho prístupu k otázkam verzológie a k vývinovým etapám slovenského verša.

         Teórii verša venoval prácu Základy informačnej analýzy verša. V spolupráci s básnikom Štefanom Moravčíkom vydal knihu Princíp hry v slovenskej poézii. Príručný slovník literárnovedných termínov je náučným glosárom základnej literárnovednej teórie, dokladovanej príkladmi predovšetkým zo slovenskej, ale i českej a svetovej poézie. Charakter lexikónu má aj jeho najnovšie dielo Slovník poetiky, výlučne zameraný na odbornú terminológiu z poetiky.

         Publikoval vyše 300 monografických prác, štúdií, odborných článkov, kritík a recenzií o vedeckej a umeleckej literatúre. V Malej slovenskej encyklopédii (1993) publikoval najmenej 500 hesiel z literárnej teórie. Predniesol desiatky referátov na medzinárodných a celoštátnych vedeckých konferenciách a sympóziách.

    Anna Šikulová

    Zobraziť všetko
  • Literárna tvorba - preklad

    Z ruštiny preložil N. A. Kasatkin: Od Čerhova k brehom Hrona (1964), z češtiny spevohru Španielska vyzvedačka pre Divadlo Jonáša Záborského

    Z ruštiny preložil N. A. Kasatkin: Od Čerhova k brehom Hrona (1964), z češtiny spevohru Španielska vyzvedačka pre Divadlo Jonáša Záborského v Prešove (1979), z ukrajinčiny prekladal poéziu (časopisecky).

    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    VLNKA, Jaroslav: Igor Hochel – Ladislav Čúzy – Zuzana Kákošová: Slovenská literatúra po roku 1989. In: Knižná revue , roč. XVIII,

    VLNKA, Jaroslav: Igor Hochel – Ladislav Čúzy – Zuzana Kákošová: Slovenská literatúra po roku 1989. In: Knižná revue, roč. XVIII, 9. 4. 2008, č. 8, s. 3.

    MARČOK, V. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III (2., rozš. vydanie). LIC, Bratislava 2006.

    KOSMÁLY, Peter: Kniha o verši a veršovaní (František Štraus: Základy slovenskej verzológie). In: Knižná revue, roč. XIV, 7. 1. 2004, č. 1, s. 4.

    ŠAH: Fratnišek Štraus – 70. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, IV. + 119, 2003, č. 7 – 8, s. 316.

    GERMUŠKOVÁ, M.: Literárnovedná terminológia v praxi. (F. Štraus: Príručný slovník literárnovedných termínov). In: Literárny týždenník, 16, 2003, č. 31.

    SOCHA, M.: František Štraus. Personálna bibliografia. Prešov, Štátna vedecká knižnica 2003.

    MATEJOV, Radoslav: Bungee jumping a dvaja donkichoti. František Štraus – Štefan Moravčík: Princíp hry v slovenskej poézii (Dvaja donkichoti a rebel). In: Knižná revue, roč. XII, 1. 5. 2002, č. 9, s. 3.

    MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Vydavateľstvo SSS a SNK, Bratislava – Martin 2001.

    ŠAH: František Štraus – 65. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 114, 1998, č. 7 – 8, s. 318.

    Illéšová, Z. – Kolivošková, E.: Literárne profily 2. Košice 1996.

    VLNKA, J.: Úzky svet Františka Štrausa. (F. Štraus: Úzkosť). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 112, 1996, č. 5.

    WINKLER, T.: František Štraus. In: Slovenské národné noviny, 6 (10), 1995, č. 30.

    ŠMATLÁK, S.: František Štraus. In: Literárny týždenník, 6, 1993, č. 29.

    GBÚR, J.: Podnetný príspevok k teórii verša. (F. Štraus: Štúdie o slovenskom verši). In: Slovenské pohľady, 106, 1990, č. 3.

    NADUBINSKÝ, M.: Také márne hľadanie. In: Slovenské pohľady, 78, 1962, č. 10.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Dvaja autori (okrem Štrausa ešte lingvista Ján Sabol) sa ako prví u nás pokúsili vypracovať seriózny podklad na zaradenie náuky

    Dvaja autori (okrem Štrausa ešte lingvista Ján Sabol) sa ako prví u nás pokúsili vypracovať seriózny podklad na zaradenie náuky o verši do systému univerzitnej slovakistiky. Hoci išlo o publikáciu účelovo (pedagogicky) zameranú, autori pri jej koncipovaní nič nezľavovali ani z teoretickej náročnosti, ani z vedeckej precíznosti výkladu, čo bolo práve v tomto prípade dôležité, ba priamo nevyhnutné, veď verzológia v modernom poňatí naozaj nepatrí k „ľahkým“ subdisciplínam literárnej vedy, naopak, k tým evidentne náročným.

    Stanislav Šmatlák

    Akokoľvek je však evidentné, že F. Štraus na čosi spretŕhané nadväzuje a sceľuje, musí sa konštatovať, že otvára aj perspektívy verzologických skúmaní. Pracuje v kontinuitnom rade, ale ho aj tvorivo dotvára a prekonáva. Pravdou je, že keby sme v našej súčasnej literárnej vede nemali Františka Štrausa s jeho programovým a pracovným zameraním, museli by sme si ho vo vlastnom záujme vymyslieť alebo domyslieť. Na takom dôležitom poste funkčne pôsobí jeho vedecká verzologická tvorba, vďaka ktorej smieme i môžeme vravieť o relatívnej kompletnosti skladby našej súčasnej literárnej vedy.

    Pavol Števček

    Štrausova štúdia Strofa a metrum v poézii P. O. Hviezdoslava organicky zapadá do autorovho celkového verzologického bádateľského projektu a tvorí jeho významnú súčasť, a to tak z hľadiska tematického, ak aj metodologického. (...) Stručne povedané, táto práca má tiež všetky charakteristické vlastnosti autorových verzologických výskumov. Je to systematický rozbor strofických foriem, ktoré sa vyskytujú v Hviezdoslavovej básnickej tvorbe, predovšetkým lyrickej, no v menšej miere aj epickej, i vzťahov medzi týmito formami a rozmanitými podobami veršovej organizácie, ktorými Hviezdoslav bohatý strofický repertoár vo svojej tvorbe realizuje. Nejde teda o nejakú okrajovú záležitosť, ale naopak, ide o rozbor a interpretáciu jednej z konštitutívnych zložiek celkovej hviezdoslavovskej poetológie, vyznačujúcej sa vysokou mierou zámerného „artizmu“ alebo inak povedané, vedomým úsilím o „vysoký“ básnický štýl – pravdaže, v dobovom chápaní, príznačnom pre vývin európskej poézie v druhej polovici 19. storočia (označovanom niekedy aj slohovým termínom „parnasizmus“). Prirodzene, aj túto Štrausovu prácu možno vnímať vo vývinovom rade s predchádzajúcimi verzologickými výskumami zameranými na Hviezdoslavovu poéziu, najmä so štúdiami M. Bakoša, S. Šmatláka a V. Turčányho, a sčasti aj iných hviezdoslavovských bádateľov (napr. A. Kostolný, S. Mečiar i ďalší). Práve na tomto pozadí vyniknú osobitné kvality, ktorými sa vyznačuje Štrausov prístup k zvolenej problematike: materiálová komplexnosť či takmer až kompletnosť, metodologická vyhranenosť a metodická dôslednosť na všetkých úrovniach verzologickej analýzy. Pre tieto vlastnosti možno prácu kvalifikovať ako tematicky špecifický, no svojím poznávacím dosahom závažný príspevok k prehĺbeniu a spresneniu celého doterajšieho hviezdoslavovského výskumu. Zároveň je aj táto prác Františka Štrausa dokladom i dôkazom faktu, že verzológia ako špeciálna literárnovedná disciplína u nás ešte stále žije, ba že je produktívna. Má síce iba jedného dôsledného rozvíjateľa, zato však pracovne veľmi zdatného a vedecky maximálne kompetentného.

    Stanislav Šmatlák

    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Cena Spolku slovenských spisovateľov (1995) za literárnoteoretickú štúdiu Strofa a metrum v poézii P. O. Hviezdoslava Cena Literárneho

    Cena Spolku slovenských spisovateľov (1995) za literárnoteoretickú štúdiu Strofa a metrum v poézii P. O. Hviezdoslava

    Cena Literárneho fondu (2002) za Príručný slovník literárnovedných termínov

    Zobraziť všetko