• Životopis autora

    František ŠVANTNER sa narodil 29. januára 1912 v Bystrej. Základné vzdelanie získal v rodisku a v Podbrezovej. Potom ukončil učiteľský
    František ŠVANTNER sa narodil 29. januára 1912 v Bystrej. Základné vzdelanie získal v rodisku a v Podbrezovej. Potom ukončil učiteľský ústav v Banskej Bystrici. Po maturite učil v Mýte pod Ďumbierom do roku 1940, kedy začal pôsobiť ako odborný učiteľ na meštianskej škole v Podbrezovej. V rokoch 1945 – 1947 učil v Novej Bani, potom bol štipendistom Matice slovenskej. Zomrel predčasne 13. októbra 1950 v Prahe.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    Esej

    Iné

  • Charakteristika tvorby

    Literárna tvorba F. Švantnera čerpala námety z horalskej skúsenosti jeho detstva a učiteľovania, nadväzujúcej prirodzeným spôsobom na

    Literárna tvorba F. Švantnera čerpala námety z horalskej skúsenosti jeho detstva a učiteľovania, nadväzujúcej prirodzeným spôsobom na európske naturistické literárne prúdy (Giorno, Ramuz) osobitými polohami rozoznievania mýtu, tajomstiev a baladických momentov uprostred divokej, necivilizovanej prírody. V porovnaní s inými predstaviteľmi slovenského naturizmu prehĺbil vo svojom diele poeovský prízrak tajomstva, ktorý vnáša do jeho próz charakteristické napätie i pointu. Bohatstvo jazyka, polyfónia významových polôh vytvárajú vo Švantnerovom diele výraznú senzibilitu práve pre šerosvit, fantastiku a tajomstvo slovenských hôr v gionovskom duchu, o ktorom Giono povedal: "Nepíšem o nejakej skutočnej Provance. Vytvoril som si svoju vlastnú Provance." To sa týka rovnako poviedok v knihe Malka i novely Nevesta hôľ, v ktorej sa principia poeovskej poviedky s tajomstvom rozvíjajú s mimoriadne malebnou energiou. Nevesta hôľ je encyklopédiou emocionality zanikajúcej horalskej pracivilizácie uprostred Európy. V tomto zmysle Švantnerovo dielo akoby reflektovalo dobovo zachované útržky starého mýtu, ktorý sa dnes už (nebyť Švantnera) vytratil bez stopy. Táto Švantnerova tvorivá metóda je však natoľko plastická, tvárna a malebná, že uniesla aj tematiku vojny a protihitlerovského povstania uprostred slovenských hôr, teda konkrétne historické motívy, ktoré nerušia, ale naopak obohacujú o špecifickú empíriu našej doby. Uvedenými dielami výborne pripravený autor začal písať román Život bez konca, ktorý mal byť historickou a spoločenskou freskou o dobe, ktorú autor letmo zachytil svojím detstvom a naplno zrelým životom, t. j. monarchia, prvá svetová vojna a vznik republiky: historický čas románu sa odvíja v období rokov 1894 až 1934. Žiaľ, ako u viacerých popredných slovenských spisovateľov, aj tu zostalo po predčasnej autorovej smrti dielo-fragment, dielo-torzo, dielo-in-statu-nascendi. Napriek tomu však zostáva mimoriadne cennou a veľavravnou výpoveďou o slovenskej spoločnosti medzi dvomi vojnami, tvoriacimi bránu do tretieho tisícročia.

    Anton Baláž

    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    Život bez konca (1978 po bulharsky, 1964 po slovinsky)

    Dáma a iné novely (1976 po nemecky)

    Piargy (1980 po poľsky)

  • Diela vydané s podporou SLOLIA

  • Monografie a štúdie o autorovi

    Šmatláková, Zuzana: Žena a kvety. K novej scéne vo Švantnerovej novele Nevesta hôľ. In: Romboid , roč. XLIX, 2014, č. 2, s. 42 – 48.

    Šmatláková, Zuzana: Žena a kvety. K novej scéne vo Švantnerovej novele Nevesta hôľ. In: Romboid, roč. XLIX, 2014, č. 2, s. 42 – 48.

    Svoradová, Veronika: Nevyčerpateľný Švantner? Zborník k 100. výročiu narodenia Františka Švantnera. In: Tvorba, roč. XXIII. (XXXII.), 2013, č. 1, s. 38.

    Dragulová, Zuzana: František Švantner: Život a dielo. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 129, 2013, č. 7 – 8, s. 280 – 282.

    ŠVANTNER, Matej: Zo spomienok na otca.In: Tvorba, roč. XXII. (XXXI.), 2012, č. 2, s. 9 – 11.

    ŠVANTNER, Matej: Skrytá pragmatika Nevesty hôl. In: Tvorba, roč. XXII. (XXX.), 2012, č. 1, s. 8 – 11.

    HAJDUČEKOVÁ, Ivica: Lyrizácia tvaru christianizovaného mýtu v tvorbe Františka Švantnera. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 127, 2012, č. 4, s. 34 – 38.

    MATEJOV, Radoslav: Najkrajší Švantner. Ján Švantner: Nevesta hôľ a iné prózy. (Zlatí a najkrajší). In: Knižná revue, roč. XII., 20. 2. 2002, č. 4, s. 3.

    KROČANOVÁ-ROBERTS, Dagmar: Podnetná monografia. Jana Kuzmíková: František Švantner. (Recenzia). In: Rak, roč. VII., 2002, č. 1, s. 50 – 52.


    MATEJOV, Radoslav: Jana Kuzmíková: František Švantner. (Čosi o tajomstvách). In: Knižná revue, roč. XI.,  14. 11. 2001, č. 23, s. 3.

    KUZMÍKOVÁ, Jana: Zdroje a významy mýtizmu v románe Nevesta hôľ. (Štúdie). In: Slovenská literatúra, roč. 47, 2000, č. 3, s. 193 – 207.

    ŠTRELINGER, Peter: Kto proti osudu (1978).

    ŠTEVČEK, Ján: František Švantner. Život a dielo 1912 – 1950 (1972).

     

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Švantner nie je rousseauovec vyzdvihujúci prirodzenú dobrotu človeka. Jeho etická individualita sa prejavuje inak. Pre Švantnera znamená vojna akýsi
    Švantner nie je rousseauovec vyzdvihujúci prirodzenú dobrotu človeka. Jeho etická individualita sa prejavuje inak. Pre Švantnera znamená vojna akýsi prírodný živel, strhávajúci z človeka nánosy civilizácie, naučené životné postoje. Vojna, podľa neho, trhá konvenčné vzťahy medzi ľuďmi a dramaticky konfrontuje človeka s ním samým. Ťažisko tejto konfrontácie sa u Švantnera po oslobodení presúva z odhaľovania živelných, až démonických zložiek v človeku na zisťovanie miery jeho egoizmu, sebalásky, zbabelosti – na kategórie etické, vznikajúce a pôsobiace v styku jednotlivca s ľuďmi.
    Ján Števček
    Zobraziť všetko