• Prekladá z jazykov

    Bulharský jazyk
    Ukrajinský jazyk
  • Životopis autora

    Po absolvovaní Strednej zdravotníckej školy v Lučenci (1960) pracovala ako zdravotná sestra v Okresnom ústave národného zdravia
    Po absolvovaní Strednej zdravotníckej školy v Lučenci (1960) pracovala ako zdravotná sestra v Okresnom ústave národného zdravia v Lučenci (1960 – 1978), potom ako redaktorka okresných novín Ipeľ, neskôr regionálneho týždenníka Novohrad v Lučenci (1978 – 1992), od roku 1992 pôsobí v slobodnom povolaní.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    Poézia

    • Pod teplom krvi (1976)
    • Spojitosť (1978)
    • Spätné zrkadlo (1982)
    • Tvár pri tvári (1988)
    • Vnútrozemie (1989)
    • Záhrada, zviera vo mne (2000)
    • Náhrdelník z hrdličiek (2001)
    • Súrodenci zo sna (2006)
    • Plášť bohyne (2012, 1.vydanie, antológia slovensky píšucich poetiek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a Srbska)
    • Robotnica na poslednú chvíľu (2012, 1.vydanie)

    Pre deti a mládež

  • Charakteristika tvorby

    Prvé verše, predovšetkým v duchu dobových socialistických ideálov, publikovala od začiatku 70. rokov 20. storočia v časopisoch Romboid,
    Prvé verše, predovšetkým v duchu dobových socialistických ideálov, publikovala od začiatku 70. rokov 20. storočia v časopisoch Romboid, Slovenské pohľady, Nové slovo a i. a v zborníkoch mladej poézie a prózy (Dychtivo spolu, 1974, Právo na pieseň, 1976, Sonety ročných období, 1977). Knižne debutovala v roku 1976 zbierkou Pod teplom krvi. Venuje sa v nej najmä typicky „ženským“ témam (krehká ľúbostná lyrika a básne o materstve). Protiváhu tejto intímnej sféry tvorí makrosvet dejín, konkrétne Povstania, ktoré autorka prezentuje transponovane z rozprávania otca a starších. V druhej zbierke Spojitosť spracovala na pozadí zážitkov z vlastného detstva tradičné motívy rodiny, dedinského prostredia a medzigeneračných vzťahov. Súbor týchto lyricko-reflexívnych básní venovala svojmu otcovi. Kritický pohľad na neduhy súvekej spoločnosti prezentovala v básnickej zbierke Spätné zrkadlo, ďalšie básne s dôrazom na etický a existenčný rozmer vo sfére medziľudskej komunikácie sústredila do knihy Tvár pri tvári. Problematiku životných peripetií súčasnej ženy priblížila v introvertnejšie ladenej zbierke lyrických miniatúr Vnútrozemie. V podobnom duchu sú napísané aj jej ďalšie zbierky intímnej poézie Záhrada, zviera vo mne a Náhrdelník z hrdličiek. Koškovej poetické dielo nateraz uzatvára básnická zbierka Súrodenci zo sna. V nej rovnako ako v predchádzajúcich zbierkach dominuje pohľad ženy na svet. Autorka z poetologického hľadiska preferuje voľný verš. V jej poézii nájdeme básne občianskej lyriky s prvkami satiry, sarkazmu a irónie, ako aj introvertnejšie ladené zbierky intímnej poézie. Venuje sa aj prekladateľskej činnosti (z bulharskej a ukrajinskej poézie), recenzistike a kritike.
    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    MATLÁKOVÁ, Zlata: Hana Košková: Piešťanko a pani Nitková (Recenzia). In: Romboid , roč. LIII, 2018, č. 3 – 4, s. 133 – 134.

    MATLÁKOVÁ, Zlata: Hana Košková: Piešťanko a pani Nitková (Recenzia). In: Romboid, roč. LIII, 2018, č. 3 – 4, s. 133 – 134.

    NAŠČÁK, Peter: Literatúra pre deti a mládež v roku 2017 (Hodnotenie literatúry 2017). In: Romboid, roč. LIII, 2018, č. 5 – 6, s. 116 – 117.

    NAŠČÁK, Peter: O faktoch, fikcii a posolstve v kúpeľných príbehoch pre deti. (Konfrontácie na knihu H. Košková: Piešťanko a pani Nitková). In: Romboid, roč. LII, 10. 12. 2017, č. 9, s. 34 – 36.

    DZÚR, Martin: S deťmi a gantáziou nielen po slovenských kúpeľoch (Konfrontácie na knihu H. Košková: Piešťanko a pani Nitková). In: Romboid, roč. LII, 10. 12. 2017, č. 9, s. 32 – 33.

    MIŠÁK, Peter: Hana Košková: Repujúci grep. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 133, 2017, č. 7 – 8, s. 275 – 276.

    MATLÁKOVÁ, Zlata: Hana Košková: Repujúci grep. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 133, 2017, č. 7 – 8, s. 274 – 275.

    FARKAŠOVÁ, Etela: Pútavé rozprávanie s nehrdinskými hrdinami. Hana Košková: Repujúci grep. (Recenzia). In: Literárny týždenník, roč. XXX, 10. 5. 2017, č. 17 ˜– 18, s.  13.

    ŠAH: Hana Košková – 75. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 133, 2017, č. 6, s. 157.

    LOMENČÍK, Július: Hana Košková: Janičiarka: Legenda z Novohradu. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 132, 2016, č. 3, s. 123 – 126.

    MIŠÁK, Peter: Hana Košková: Uľa-Fuľa krotí farby. In: Slovenské pohľady, roč. IV.+ 129, 2013, č. 11, s. 128 – 129.

    MATLÁKOVÁ, Zlata: Aj žlto-čierne protiklady. In: Slovenské pohľady, roč. 4 + 125, 2009, č. 1, s. 131 – 134.

    LOMENČÍK, Július: Novohrad na mape povestí. In: Literárny (dvoj)týždenník, roč. 21, 2008, č. 33 – 34, s. 12.

    MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008.

    PODRACKÁ, Dana – KOŠKOVÁ, Hana: Každý nosí jazvu. Hovoríme s poetkou a spisovateľkou pre deti a mládež Hanou Koškovou. In: Knižná revue, roč. XVIII, 4. 6. 2008, č. 12, s. 12 .

    ŠIMULČÍKOVÁ, Jana: Výstižná básnická reč. In: Literárny (dvoj)týždenník, roč. 20, 2007, č. 25 – 26, s. 12.

    ŠAH: Hana Košková – 60. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 118, 2002, č. 6, s. 158.

    MALIŠOVÁ, Mária: Hana Košková. Lučenec: Novohradská knižnica 2002.

    KOČÍK, Tibor: Nejasné umenie kritiky: na okraj jednej recenzie. In: Literárny týždenník, roč. 11, 1998, č. 48, s. 7.

    URBAN, Jozef: Ešte vždy démonizujeme samozrejmosti: Hovoríme s poetkou Hanou Koškovou. In: Literárny týždenník, roč. 11, 1998, č. 46, s. 1 a 10.

    MAJERNÍK, Ján: Konkrétna je len báseň. Hovoríme s poetkou Hanou Koškovou. In: Literárny týždenník, roč. 6, 1993, č. 41, s. 1 a 11.

    IĽNYCKÁ, Mariana: Alegória. In: Dotyky, roč. 3, 1991, č. 9, s. 27.

    STEPULOVÁ, Naďa: Chersón. Tráva je zgniavená. In: Dotyky, roč. 3, 1991, č. 9, s. 28.

    JUROLEK, Rudolf: Chránené územie básne. In: Dotyky, roč. 2, 1990, č. 6, s. 43 – 44.

    KASARDA, Martin: Vyprázdnené vnútrozemie. In: Literárny týždenník, roč. 3, 1990, č. 1, s. 5.

    ČILIAK, Ondrej: Neznáme hranice v nás. Nad zbierkou básní Hany Koškovej Vnútrozemie. In: Smer, roč. 41, 29. 12. 1989, č. 306, s. 7.

    BOLDIŠOVÁ, Emília: Chytiť svoj tón. Tri knihy poézie z vydavateľstva Slovenský spisovateľ. In: Práca, roč. 43, 23. 6. 1988, č. 146, s. 6.

    BOLDIŠOVÁ, Emília: Jednou nohou za prahom. In: Romboid, roč. 23, 1988, č. 10, s. 123.

    KABABÍKOVÁ, Jana: Poetická tvár pri tvári. In: Romboid, roč. 23, 1988, č. 11, s. 98 – 99.

    HAJKO, Dalimír: Vidieť tak všetko odrazu. In: Romboid, roč. 23, 1988, č. 12, s. 64 – 65.

    PLINTOVIČ, Ivan: Štvrtá Hany Koškovej. In: Pravda, roč. 69, 23. 6. 1988, č. 146, s. 5.

    CHMEL, Karol: Máš čo nemáš. In: Slovenské pohľady, roč. 102, 1986, č. 3, s. 137 – 138.

    KOVÁČOVÁ, Eva: Pred pätnástimi rokmi... In: Dievča, roč. 18, 1986, č. 6, s. 44.

    VEĽKÝ, Jozef: Hana Košková: Spätné zrkadlo. In: Slovenské pohľady, roč. 99, 1983, č. 6, s. 137 – 138.

    BOLDIŠOVÁ, Emília: Zbierky H. Koškovej, Z. Kuglerovej a  Y. Blonskej. In: Práca, roč. 37, 7. 10. 1982, č. 238, s. 6.

    HUJÍK, Viktor: Moderné lyrické verše. Kniha na víkend. In: Smer, roč. 34, 17. 7. 1982, č. 168, s. 3.

    KRIŽKA, Teodor: Vyhrám svoju prehru. In: Nové slovo – príloha Rozsah Nedeľa, roč. 24, 1982, č. 39, s. 6 – 7.

    KUBIŠ, Pavol M.: Hana Košková, poetka. In: Smer, roč. 34, 6. 1. 1982, č. 4, s. 4.

    BABÍN, Emil: Náručie a Spojitosť. In: Nové knihy, 1978, č. 43, s. 4.

    FELDEKOVÁ, Oľga: Naše interview s Hanou Koškovou. In: Nové slovo mladých, 1978, č. 9, s. 11.

    MAJERNÍK, Ján: Hana Košková: Spojitosť. In: Romboid, roč. 13, 1978, č. 11, s. 84 – 85.

    ONDRUŠKOVÁ-VARGOVÁ, Bohuslava: Dve druhé / Bohuslava Ondrušková-Vargová; Hana Košková. In: Nové slovo mladých, roč. 20, 1978, č. 6, s. 13.

    KOCHOL, Viktor: Hana Košková: Pod teplom krvi. In: Slovenské pohľady, roč. 93, 1977, č. 1, s. 109 – 112.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Hana Košková vie poeticky ozvláštniť naoko všedné a nezaujímavé životné skutočnosti, pričom i konvenčné

    Hana Košková vie poeticky ozvláštniť naoko všedné a nezaujímavé životné skutočnosti, pričom i konvenčné lyrické námety podáva s prirodzeným zacielením na zmyslovú stránku reálneho zážitku. Účinne pritom využíva rytmickú a rýmovú súzvučnosť slov a veršov. Žánrovo Hana Košková inklinuje jednak k deklaratívnej lyrike na aktuálnu spoločenskú tému, jednak k reflexívno-zážitkovej výpovedi na tému subjektívnych citov a pocitov. Na tomto základe dochádza v jej poézii k určitej diferenciácii postojov.

    Jozef Hvišč

    Hlavná prednosť poézie Hany Koškovej spočíva v neiluzívnom a nepatetickom vyjadrení medziľudských vzťahov ohrozovaných stretom pravej ľudskej družnosti a osobitne erotického vzťahu muža a ženy, do ktorého autorka vnáša niektoré nové dimenzie. Košková využíva autenticitu vlastných pocitov a zážitkov, čoraz viac sa odhodláva prekračovať svoj skúsenostný komplex smerom k životnému pocitu súčasníkov, k väčšej miere zovšeobecňujúceho básnického poznania. Sila autorky je naďalej vo významovej konzistentnosti každej básne, v racionálne premyslenej vnútornej gradácii lyrických príbehov, ktorá vo viacerých prípadoch vyúsťuje do prekvapivej pointy.

    Zdeno Kasáč

    Koškovej introvertnosť nevyplýva ani zo sentimentalizmu, ba nie je ani zdrojom citových výlevov a preexponovaného verbalizmu. Vďaka svojskému uchopeniu reality a jej rozličných javov v kontrastných obrazoch a výpovediach sú autorkine básne presýtené myšlienkami a výjavmi aforistického charakteru. Takéto spájanie básnických obrazov nie je však založené na parodizácii či ironizácii životných pocitov, skôr na stvárnení reality, dojmov, zážitkov z pozície ženy. Jemnosť a ženská neha zabezpečujú poézii Hany Koškovej lyrický ráz a monolitnosť, ale aj komunikačný efekt a účinok ich postupné doznievanie vo vedomí percipienta.

    Tibor Žilka

    Hana Košková rafinovane zvláda všetky jemnosti básnického remesla, vie sa pohrať s čitateľom, s témou i s pôvabmi samotného slova. Jej báseň predstavuje športové ihrisko, kde sa nerobia fauly, kde sa nedvíha káravý prst, ale problémy sa riešia hravo a férovo.

    Štefan Moravčík

    V dusivej atmosfére postindustriálnej spoločnosti, v ktorej už prekvitajú vari len priemyselné odvetvia denne produkujúce tony mediálneho odpadu kultúrneho braku, zhubnej pseudoumeleckosti a intelektuálnej úbohosti pôsobí priezračná imaginatívnosť veršov Hany Koškovej ako oslobodzujúci závan čerstvého vzduchu. A mne zostáva iba posledná povinnosť pokorného vnímateľa nefalšovaných básnických zázrakov.

    Pavol Janík

    Hana Košková v debute Pod teplom krvi prichádza s vážnym poetickým projektom, svojou poéziou chce vysloviť vážne myšlienky o svete a živote. Hodnotovo je omnoho ďalej ako napr. Grossmanová. Jednak preto, že sa pohybuje v reálnom svete, spätom s konkrétnym autorkiným bytím, a jednak preto, že sa nesilí do polohy výbojne „drsnej“ ženskosti, že jej tón je triezvy a vyrovnaný.

    Pavol Plutko

    Zobraziť všetko
  • Autor o svojom diele

    V tejto dobe nenarastá len úzkosť ľudí, ale i úzkosť básne. Máme oči zapálené priveľkým výhľadom. Nevieme

    V tejto dobe nenarastá len úzkosť ľudí, ale i úzkosť básne. Máme oči zapálené priveľkým výhľadom. Nevieme čomu a komu máme veriť. Vlastným očiam, či výhľadu? Túžby ľudí sa ocitli v pasci. Ekonomickej i existenčnej. Je to vhodná doba na odhaľovanie významov poschovávaných v ľudskej skúsenosti? Vhodný čas na báseň? A predsa nám tvorivosť umožňuje počuť to, čo by sme nepočuli a uvidieť veci, popri ktorých by sme prešli bez povšimnutia. Báseň je pre mňa vôňa zamrežovaná nerozhodnosťou, ktorá ma odniekiaľ pozoruje. Keď strhnem mrežu, opýtam sa: A kam teraz? Báseň čaká na moju správu aspoň tak, ako ja na jej. Je možnosťou, ako sa pritúliť k obyčajným veciam, minúť sa s vlastným trápením. Je záujmom nielen o seba, ale cez seba o iných ľudí.

    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Výročná cena vydavateľstva DAXE 2017
  • Ukážka z tvorby

    ZÁHRADA, ZVIERA VO MNE (ukážky)                Vetvy sú vylomené, aby som ja bol

    ZÁHRADA, ZVIERA VO MNE (ukážky)

     

                 Vetvy sú vylomené, aby som ja bol vštepený.

                 (z ep. Svätého Pavla)

                 Kolomanovi Banšelovi

     

    * * *

     

    Záhrada nedýcha.

    Za dverami ozdobenými smrťou

    zostáva v pohybe

    všetko čo sa vie rozochvieť.

    Špehuje ťa svitanie,

    akoby v bezvýznamných dojmoch

    chcelo

    natiahnuť kohútik

    podjesenna

    prestreliť tvojou krvou

    lúku.

     

    * * *

     

    Každú jar aj v tvojom tele

    kvitnú vŕby,

    po jahňadách sa rozlieva nahromadená voda.

    Presádzaš, jednotíš, orezávaš...

    Chceš si pomôcť zubami – nechtami,

    namierenou skalou.

    Pravou rukou.

    Všetci stratili sluch.

    Skaly sa vracajú z diaľky –

    Nedonosené rany na neskoršie.

     

    * * *

     

    Hĺbiš jamu pre pieskový inštinkt.

    Nad mlčaním vonia

    nerozkvitnutý vzdor.

    Vdychuješ

    ružové písmo na starnúcej koži,

    vyplašený zvonček –

    tan výlet do zhrbenej krajiny.

    Akoby si ešte chcela založiť

    záhradu na skalách –

    uživiť sa farbami...

     

    * * *

     

    Miesiš druhý svet

    na tomto.

    Ponúkaš čierne koláče.

    Popred teba trúbia, vysvecujú.

    Neodvážiš vrátiť rastliny

    do zatúlaných semien.

    Cudzie pospletané venčeky

    prenášaš v ústach.

     

    * * *

     

    Svadobný koláč:

    s roztrhanou striedkou.

    Okamih naviaty na stvrdnutom piesku.

    Dopeká ho úzkosť

    privalená medom.

    Blen zahataný ústami.

     

     

    NÁHRDELNÍK Z HRDLIČIEK (úryvky)

     

    NÁHRDELNÍK Z HRDLIČIEK

     

    Zdvíhaš pohár.

    Hostíš neznámych hostí.

    Zdá sa ti –

    žily žijú, zrkadlá zrkadlia,

    ruky predstierajú, že sa nepoznajú.

    Stojíš. Nepohodlná. Nevieš nájsť

    východ zo zatvorených tvárí.

    Na stole

    náhrdelník z hrdličiek.

     

     

    MUSÍM

     

    Musím prekročiť

    okraje.

    Poháre priblížené k sebe.

    Tiene s hroziacim prstom.

    Nehybnosť zvierat

    v číhajúcom lístí.

    Otázky, ktoré nikto nepočúva.

    Bezmocnosť v odpovediach.

     

    OSVETLENÁ TMOU

     

    Na slepeckých paliciach

    veješ.

    Zmrznutá v ohni,

    rozdrvená na ľad.

    V cestách zaviazaných

    na kríž

    vyzúvaš sa z nôh,

    vyzliekaš z golierov.

    Predstavivosť si k tebe

    kľaká.

    Odstrihnutá z plátna –

    svietiš si škvrnami.

      

    ZA TMY

     

    Nikto ťa nehľadá.

    Nikoho nehľadáš.

    Slnečnice vyhoreli zo slabého plameňa.

    Všetko čo skúšalo tvoj závrat

    roztopilo sa, nevrátilo

    z modrej hudby

    vykričanej zo záhrad.

    Ikarove ucho spadlo za skriňu.

    Mesiac umiera od zimy.

    Rozkladáš požiar

    v sebe,

    aby nebolo vidno dym.

    Zobraziť všetko
  • Rozhovory