Foto Peter Procházka
Foto Peter Procházka




  • Životopis autora

    Hana ZELINOVÁ sa narodila 20. júla 1914 vo Vrútkach. Študovala na učiteľskom ústave v Bratislave. V rokoch 1937 – 1938 bola
    Hana ZELINOVÁ sa narodila 20. júla 1914 vo Vrútkach. Študovala na učiteľskom ústave v Bratislave. V rokoch 1937 – 1938 bola redaktorkou časopisov Slovenský východ a Novosti v Košiciach. V období druhej svetovej vojny žila v Prešove a Bratislave a venovala sa literárnej činnosti. V rokoch 1946 – 1978 viedla v Košiciach vydavateľstvo Svojeť, ktoré vydávalo najmä preklady z anglosaskej jazykovej oblasti. Po roku 1948 ju vylúčili zo Zväzu slovenských spisovateľov, pretože sa neprispôsobila kánonom socialistickej literatúry. Desať rokov nemohla publikovať. Neskôr sa venovala tvorbe pre deti a mládež. V rokoch 1962 – 1970 pôsobila ako redaktorka v detskom časopise Slniečko. Zomrela 16. marca 2004 v Bratislave.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    • Zrkadlový most (1941)
    • Prístav pokoja (1944)
    • Anjelská zem (1946)
    • Dievočka, vstaň! (1948)
    • Hora pokušenia (1948)
    • Diablov čardáš (1958)
    • Kamenný ruženec (1970)
    • Alžbetin dvor (1972)
    • Volanie vetra (1974)
    • Kvet hrôzy (1977)
    • Hodina zažínania sviec (1979)
    • Hodvábna cesta (1980)
    • Smäd (1981)
    • Kľukatý let motýľa (1983)
    • Vejár s fialkami (1986)
    • Hlas starých huslí (1988)
    • Nočný koncert (1989)
    • Víno kráľov (1993)
    • Harlekýnove milióny (1994)
    • Vranie oči (1995)
    • Dve slová (1996)
    • Sedem dní a jedna noc (1996)
    • Ruža zo samého dna (1997)
    • Aj v raji prší (1998)
    • Ešte raz sa obzrieť mám (1998)
    • Múr plaču (1999)

    Dráma

    • Mária (1943)
    • Ktosi je za dverami (1944)
    • Žijem cudzí život (1948)

    Pre deti a mládež

    • Jakubko (1959)
    • Sivá húska (1959)
    • Bosý generál (1962)
    • Taká čudná jar (1962)
    • Večer neprídem (1964)
    • Do videnia, Zuzanka (1966)
    • Hriešna krajina Atlantis (1966)
    • Moja je pomsta (1967)
    • Hanibal za bránou (1970)
    • Otec, povedz pravdu (1977)
    • Pehavý noštek (1981)
    • Maťko a ja (1986)
    • Vlnky-žblnky (1987, výber)
    • Spať na slnku (1988)
    • Rozprávková studnička (1999)
    • Dovidenia, Zuzanka! (2003, 5.vydanie)
    • Najkrajšie rozprávky Hany Zelinovej (2004, 1.vydanie)

    Scenáristika

    • Ilúzia (1956)
    • Jakubko (1959)
    • Ametystový kvet (1965)
    • Bambusová princezná (1966)
    • Slnečnica (1967)
    • Svetlo na spodnej haluzi (1967)
    • Rosa na tráve (1972)
    • Čaša plná ambrózie (1974)

    Rozhlasová tvorba

    • Kytica pivónií (1946)
    • Vavrínový veniec (1948)
    • Valghata (1956)
    • Jánošíkova píšťala (1960)
    • Kismet (1968)
  • Charakteristika tvorby

    Rozsiahle prozaické dielo Hany Zelinovej je vybudované predovšetkým na suverénnom autorkinom rozprávačstve, ktoré je umocnené

    Rozsiahle prozaické dielo Hany Zelinovej je vybudované predovšetkým na suverénnom autorkinom rozprávačstve, ktoré je umocnené výberom atraktívnych románových tém a schopnosťou vytvoriť príbeh, ktorý má prvky tajomstva a rozmer osudových životných konfliktov. To jej knihám zabezpečuje trvalý a masový záujem čitateľov. Jej prvé romány sú inšpirované severskou literatúrou, ktorá bola v prvej polovici 40. rokov na Slovensku veľmi populárna. Kým román Prístav pokoja stvárňuje osudy jedného zemianskeho rodu, trilógia Anjelská zem, priamo ovplyvnená severskými ságami, je oslavou patriarchálnych vzťahov a života v nenarušenej prírode. Je tu zobrazený ideál prírodného človeka, ktorý ale v povojnovej realite slovenského života vyvolal polemiku o „anjelských zemiach“ a výzvu kritiky, aby sa slovenská próza vrátila z neskutočna a spoločenskej izolácie do dobovej reality. V próze sa začali presadzovať obmedzujúce princípy socialistického realizmu, ktoré boli cudzie Zelinovej prozaickému naturelu. Po desaťročnom odmlčaní vychádza jej román Diablov čardáš, pozoruhodná psychologická štúdia jednej rodiny s dominujúcou postavou despotickej Grande Mamy. Od tohto románu sa Zelinovej prozaická tvorba člení na dve základné línie: romány zo slovenskej histórie a príbehy, v ktorých dominuje svet ženy. Umelecky najvydarenejšia z línie historických románov je turčianska trilógia (Alžbetin dvor, Volanie vetra, Kvet hrôzy), „dlhý príbeh fabriciovskej rodinnej kliatby“, v ktorom sa autorke podarilo spojiť osudy zemianskych rodín s dobrým poznaním historických a regionálnych reálií a vytvoriť príbeh s množstvom výrazných postáv. Autorkin zmysel pre rozvíjanie zložitého príbehu s prvkami tajomstva sa uplatnil aj v ságe mikulášskych garbiarov (Hodvábna cesta, Smäd, Kľukatý let motýľa), ktorá zasa príťažlivo vykresľuje prenikanie dravého kapitalistického živlu do patriarchálneho sveta liptovských garbiarskych rodín. Popri týchto rozsiahlych historických cykloch sa Zelinová venovala aj psychologickým príbehom zo súčasného života a najmä tie, ktoré vznikli v deväťdesiatych rokoch (Víno kráľov, Dve slová, Aj v raji prší, Ruža zo samého dna) zaznamenali veľký čitateľský ohlas. Dokazuje to, že Zelinová trvalo dokáže pútať svojím osobitým svetom čitateľsky príťažlivého príbehu, ktorý je umocnený jeho dômyselnou kompozíciou a atraktívnym sujetom.

    Anton Baláž

    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    Diablov čardáš (1974 po česky), Volanie vetra (1977 po česky), Jakubko (1961, po česky pod názvom Príbeh z Veternej doliny ), Do videnia Zuzanka (1976 po

    Diablov čardáš (1974 po česky), Volanie vetra (1977 po česky), Jakubko (1961, po česky pod názvom Príbeh z Veternej doliny), Do videnia Zuzanka (1976 po česky)

    Zobraziť všetko
  • Literárna tvorba - preklad

    Ondřej Sekora: Ferdo Mravec (1960), Knižka o Ferdovi Mravcovi (1971)
  • Monografie a štúdie o autorovi

    MIŠÁK, Peter: Hana Zelinová (1914 – 2004). Zamyslenie pri storočnici narodenia a desaťorčí úmrtia. (Biografistika). In: Knižnica , roč. 15, 2014, č.

    MIŠÁK, Peter: Hana Zelinová (1914 – 2004). Zamyslenie pri storočnici narodenia a desaťorčí úmrtia. (Biografistika). In: Knižnica, roč. 15, 2014, č. 3, s. 77 – 79.

    MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008.

    MARČOK, V. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III (2., rozš. vydanie). Bratislava: LIC 2006.

    OBERT, V.: Hana Zelinová. In: Sliacky, O., ed.: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež. Bratislava: LIC 2005.

    VOJTECH, M.: Hana Zelinová. In: Mikula, V. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram & Ústav slovenskej literatúry SAV 2005.

    OČENÁŠOVÁ, S. – ZELINOVÁ, H.: Každý by mal vidieť lásku (Rozhovor). In: Knižná revue, 14, 2004, č. 7.

    OČENÁŠOVÁ, S. – ZELINOVÁ, H.: Na slovo s Hanou Zelinovou. In: Tvorba T, 14 (23), 2004, č. 2.

    ŠMATLÁK, S.: Dejiny slovenskej literatúry II. Bratislava: LIC 2001.

    VÁLEK, I.: Hana Zelinová. In: Slovenské národné noviny, 12 (16), 2001, č. 2.

    MATEJOV, R.: Hana Zelinová: Rozprávková studnička. In: Bibiana, 7, 2000, č. 3.

    BALÁŽ, I.: Mystifikácia ako pracovný nástroj (Hana Zelinová: Múr plaču). In: Literárny týždenník, 12, 1999, č. 25.

    RICHTARIKOVÁ, A.: Generálna spoveď (Hana Zelinová: Múr plaču). In: Knižná revue, 9, 1999, č. 10.

    ŠAH: Pripomíname si v júli. Hana Zelinová. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 115, 1999, č. 7 – 8, s. 317.

    ČÚZY, Ladislav.: Próza v prasknutej guli. Hana Zelinová: Aj v raji prší. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 114, 1998, č. 7 – 8, s. 272 – 274.

    DERŇÁK, P.: Zelinovej rodinná poradňa (Hana Zelinová: Ruža zo samého dna). In: Dotyky, 10, 1998, č. 6.

    LITECKÝ, F.: Podobenstvá v nás (Hana Zelinová: Aj v raji prší). In: Knižná revue, 8, 1998, č. 11.

    JURČO, M.: Dotyky a prieniky nad textami diel literatúry pre deti a mládež. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela – SKALNÁ RUŽA 1997.

    STANISLAVOVÁ, Z.: Hana Zelinová: Ruža zo samého dna. In: Bibiana, 5, 1997, č. 2.

    BALÁŽ, A. – ZELINOVÁ, H.: Ja si svojich čitateľov vážim (Rozhovor). In: Knižná revue, 6, 1996, č. 25 – 26.

    ČÚZY, L.: Fenomén „anjelských zemí“. In: Romboid, 30, 1995, č. 6.

    ČÚZY, L.: Pre spanilé čitateľky (Hana Zelinová: Vranie oči). In: Slovenské pohľady, 4 + 111, 1995, č. 5.

    KROČANOVÁ, D.: Ženský svet – svet Hany Zelinovej (Hana Zelinová: Anjelská zem). In: Dotyky, 7, 1995, č. 4 – 5.

    SOUČKOVÁ, M.: Víno, ktoré netreba piť pomaly... (Hana Zelinová: Víno kráľov). In: Romboid, 30, 1995, č. 1.

    SVETOŇ, Ľ.: Melodráma plieska na konci (Hana Zelinová: Anjelská zem). In: Knižná revue, 5, 1995, č. 2.

    ŠIKULA, B.: Náhradné riešenie alebo ukážte prstom na gýč! (Hana Zelinová: Vranie oči). In: Knižná revue, 5, 1995, č. 12.

    HUDÍK, P. – ZELINOVÁ, H.: Výpoveď o čase čerenia (Rozhovor). In: Knižná revue, 4, 1994, č. 16.

    SULÍK, I.: Rutinérstvo na pokračovanie (Hana Zelinová: Víno kráľov). In: Slovenské pohľady, 4 + 110, 1994, č. 2.

    SVETOŇ, Ľ.: Nakrivo nasadený chomút (Hana Zelinová: Harlekýnove milióny). In: Knižná revue, 4, 1994, č. 20.

    BÍLIK, R.: Bodaj ho stislo! (Hana Zelinová: Nočný koncert). In: Slovenské pohľady, 106, 1990, č. 12.

    ČÚZY, L.: Opäť návrat do minulosti (Hana Zelinová: Nočný koncert). In: Romboid, 25, 1990, č. 9.

    ŽILKOVÁ, M.: Koncert bez potlesku (Hana Zelinová: Nočný koncert). In: Literárny týždenník, 3, 1990, č. 33.

    BLAHOVÁ, A.: Hana Zelinová: Spať na slnku. In: Zlatý máj, 32, 1988, č. 9.

    KOTIAN, R.: Román až no! (Hana Zelinová: Hlas starých huslí). In: Slovenské pohľady, 104, 1988, č. 8.

    LIBA, P.: Príťažlivá konvencia (Hana Zelinová: Hlas starých huslí). In: Romboid, 23, 1988, č. 9.

    TUČNÁ, E.: Hana Zelinová: Maťko a ja. In: Zlatý máj, 31, 1987, č. 6.

    PETRÍK, V.: Hana Zelinová: Vejár s fialkami alebo S kým mi bolo dobre. In: Slovenské pohľady, 102, 1986, č. 11.

    LIBA, P.: Hana Zelinová: Kľukatý let motýľa. In: Slovenské pohľady, 100, 1984, č. 11.

    PETRÍK, V.: Koniec liptovskej ságy (Hana Zelinová: Kľukatý let motýľa). In: Nové slovo, 26, 1984, č. 16.

    PETRÍK, V.: Rozprávačka vzrušujúcich príbehov. In: Nové slovo, 26, 1984, č. 29.

    TRUHLÁŘ, B.: Dielo Hany Zelinovej. In: Slovenské pohľady, 100, 1984, č. 7.

    TRUHLÁŘ, B.: Liptov minulého storočia (Hana Zelinová: Smäd). In: Nové slovo, 24, 1982, č. 19.

    VEĽKÝ, J.: Hana Zelinová: Hodvábna cesta. In: Slovenské pohľady, 98, 1982, č. 2.

    VEĽKÝ, J.: Hana Zelinová: Smäd. In: Slovenské pohľady, 98, 1982, č. 7.

    ČEPAN, O.: Imaginárny svet ranej prózy Hany Zelinovej. In: Romboid, 15, 1980, č. 11.

    PETRÍK, V.: História vyšívaná hodvábom (Hana Zelinová: Hodvábna cesta). In: Nové slovo, 22, 1980, č. 48.

    BENEDIKTOVÁ, H. – ZELINOVÁ, H.: Byť účastným zázraku. In: Zlatý máj, 23, 1979, č. 10.

    SLIACKY, O.: Tohtoročná laureátka Ceny Fraňa Kráľa... (Hana Zelinová: Pehavý noštek). In: Zlatý máj, 23, 1979, č. 10.

    ANDRUŠKA, P.: Posledná časť trilógie (Hana Zelinová: Kvet hrôzy). In: Nové slovo, 20, 1978, č. 12.

    JURČO, J.: Hana Zelinová: Kvet hrôzy. In: Slovenské pohľady, 94, 1978, č. 4.

    MIKO, F.: Polemika o „anjelských krajinách“ a otázky realizmu v slovenskej próze štyridsiatych rokov. In: Slovenská literatúra, 25, 1978, s. 6 – 31.

    SULÍK, I.: Hana Zelinová: Kvet hrôzy. In: Romboid, 13, 1978, č. 6.

    KOPÁL, J.: K jednému typu literatúry o Slovenskom národnom povstaní. In: Zlatý máj, 18, 1974, č. 5.

    NADUBINSKÝ, M.: Hana Zelinová: Hanibal za bránou. In: Zlatý máj, 15, 1971, č. 2.

    PETRÍK, V.: Hľadanie prítomného času. Bratislava: Smena 1970, s. 280 – 284.

    FELIX, J.: O nové cesty prózy alebo problém „anjelských zemí“ v našej literatúre. In: Felix, J.: Harlekýn sklonený nad vodou. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1965, s. 174 – 185.

    POLIAK, J.: Romantika na ruby. In: Kultúrny život, 1962, č. 43.

    NADUBINSKÝ, M.: Hana Zelinová: Sivá húska. In: Slovenské pohľady, 76, 1960, č. 7.

    POLIAK, J.: Balada z Povstania. In: Mladá tvorba, 1959, č. 12.

    FELIX, J.: O nové cesty prózy. Problém „anjelských zemí“ v našej literatúre. In: Elán, 16, 1946, č. 3 – 4.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Hana Zelinová sa vo svojej prekvapujúco pohotovo vytvorenej románovej trilógii Anjelská zem (1946), Hora pokušenia a  Dievočka, vstaň! (obe
    Hana Zelinová sa vo svojej prekvapujúco pohotovo vytvorenej románovej trilógii Anjelská zem (1946), Hora pokušeniaDievočka, vstaň! (obe 1948) pokúsila zrekapitulovať celú naturistickú víziu sveta – od rozkladných dôsledkov mestskej civilizácie (na ktoré upozorňovali najmä Chrobák a Ondrejov), ktoré však lákali naivných dedinčanov pozlátkou ľahšieho života, až po nevyhnutnosť návratu do lona prírody a dediny. Charakteristiky Zelinovej rozprávačstva sa zvyčajne vyčerpávajú pri konštatovaní autorkinej záľuby v bizarnej (expresívnej) fabulácii, inšpirovania sa severskými rodovými ságami či nemeckou regionalistickou prózou. V literárnej histórii žije z nej fakticky len názov prvého dielu „vďaka“ polemike vyvolanej J. Felixom. No príbeh Valérie Baltazárovej je hlbinne modelovaný na spôsob biblických či spasiteľských sujetov mystérií (zostúpenie z výšin – konfrontácia s protivenstvami sveta – pokúšanie – zdanlivá smrť – vzkriesenie), čo ostatne prezrádza aj následnosť nadpisov jednotlivých častí. Pozoruhodné je už to, že Zelinová si trúfla do tejto typicky mužskej sujetovej roly postaviť ženu, čím len chcela podčiarknuť kritickosť situácie (neexistencia mužského následníka!). Bizarne expresívna fabulácia zodpovedá aj sujetu o „navrátenom synovi“, ktorý stojí práve na šťastnom vybrdávaní protagonistu zo všetkých protivenstiev a pokušení. (...) Nejde tu iba o narýchlo „spichnutý“ tendenčno-propagačný text. Práve týmto „samospasiteľským“ modelovaním sujetu sa autorka usilovala vyjsť v ústrety dobovému hľadaniu východísk z hodnotovej krízy, ktorú chápala hlbšie ako aktuálne doliehajúcu vojnu, a navyše stavať voči východisku vnucovanému komunistami inú alternatívu.

    Viliam Marčok

    Hana Zelinová patrí nepochybne medzi najúspešnejších slovenských autorov posledných desaťročí. Svedčia o tom nové vydania jej románov, aj ich náklady. Vedela svojím prozaickým umením podchytiť a udržať si priazeň širokého okruhu čitateľov. Dôraz položila nie na dosiahnutie historickej vernosti (tá sa musí merať s realitou), ale na rozvinutie vzrušujúceho historického príbehu s mravným vyznením. Práve mravný aspekt patetizuje románový príbeh, ktorý by ináč mohol klesnúť na triviálnu rovinu. Dielo Hany Zelinovej oživuje vývinový literárny prúd, cez ktorý sa realizuje takmer ničím nehatená transfúzia medzi dielom a čitateľom.

     

    Vladimír Petrík
    Zobraziť všetko
  • Autor o sebe

    Moje romány sa vždy dotýkali ľudských problémov. Ja z plejády slovenských spisovateľov, pretože som žena, najdôvernejšie poznám
    Moje romány sa vždy dotýkali ľudských problémov. Ja z plejády slovenských spisovateľov, pretože som žena, najdôvernejšie poznám psychiku žien, aj svojich hrdiniek. Svoje knižné hrdinky a hrdinov opisujem tak, ako sa sami vidia, hoci v benátskom zrkadle. Jednoducho: s nimi a v nich.
    Zobraziť všetko
  • Rozhovory