Imrich Sedlák

Narodenie 21. 1. 1933 Červenica pri Prešove
Úmrtie 1. 10. 2016



  • Stručne o autorovi

    Po absolvovaní gymnázia v Prešove študoval slovenský jazyk a literatúru na Filologickej fakulte Vysokej školy pedagogickej
    Po absolvovaní gymnázia v Prešove študoval slovenský jazyk a literatúru na Filologickej fakulte Vysokej školy pedagogickej v Prešove (1953 – 1957). Po štúdiu pôsobil ako stredoškolský učiteľ (1957 – 1959), verejný funkcionár (1959 – 1961), od r. 1961 ako vysokoškolský pedagóg a akademický funkcionár na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. Ako politicky prenasledovaný pracoval v regionálnom Múzeu Slovenskej republiky rád v Prešove (1971 – 1976). Dôvodom bol fakt, že bol r. 1968 šéfredaktorom matičných protiokupačných novín. V r. 1976 sa presťahoval do Martina a do r. 1999 bol pracovníkom Matice slovenskej vo viacerých funkciách (správca, vedecký pracovník, riaditeľ Pamätníka národnej kultúry). V r. 1998 sa po troch desaťročiach vrátil k pedagogickej činnosti, ktorú začal rozvíjať na Filozofickej fakulte v Prešove. Oneskorene bol vymenovaný za univerzitného profesora. Od r. 1997 externe a od r. 1999 interne pôsobil na Katedre slovakistiky Filologickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Bol poverený vedením Katedry slovakistiky a v r. 2001 ho Akademický senát UMB schválil za prvého prodekana. Ako profesor a vedúci katedry profiloval učebné plány pre slovakistiku a výraznou mierou sa podieľal na organizácii konferencií o preklade a tlmočení a o slovenskom a svetovom romantizme, ktoré gestoroval. V súčasnosti žije v Martine.
    Zobraziť všetko
  • Stručná charakteristika tvorby

    V literárnohistorickom bádaní osobitnú pozornosť venoval najmä výskumu východoslovenského regiónu, jeho
    V literárnohistorickom bádaní osobitnú pozornosť venoval najmä výskumu východoslovenského regiónu, jeho národno-politických, kultúrno-spoločenských a literárnych integračných procesov ako prirodzenej súčasti slovenského národného celku. Dôkazom toho sú monografie Z literárneho života východného Slovenska, Ján Andraščík, Strieborný vek 1 2 (v druhom vydaní pod názvom V letokruhoch národa), na ktorú nadväzuje práca V čierťažiach búrok o národnointegračných procesoch v r. 1848 – 1918. Podarilo sa mu v nich dokázať, že Slovensko bez východného Slovenska, a to v minulosti i dnes, jeho osobitej a originálnej kultúry, dôležitých obchodných ciest v minulosti, pestrej zmesi geografických daností, by nebolo tým Slovenskom, ako je dnes. Na vydanie pripravil výbery Jozef Tomášik-Dumín: Spevy novej doby, Bohuš Nosák-Nezabudov: Spevy tatranské a Pavol Horov: Ponorný básnik. Bol hlavným redaktorom Dejín Prešova, zostavovateľom a spoluautorom viacerých kolektívnych diel: Prešovské kolégium v slovenských dejinách, K slovenskému národnému vývinu na Slovensku, Východné Slovensko v dejinách slovenskej literatúry, Kežmarské lýceum, Bernolákovci v národnom obrodení, Pavol Jozef Šafárik a slovenské národné obrodenie, Hugolín Gavlovič v dejinách slovenskej kultúry, Ľudoví Štúr v súradniciach minulosti a súčasnosti a i. Nateraz poslednou je publikácia Karol Kuzmány a Štefan Moyses v slovenských národných dejinách, vydaná pri príležitosti ich okrúhlych jubileí, ale predovšetkým pre ich význam pre národný, kultúrny a cirkevný život Slovákov v 30. – 60. rokoch 19. storočia. Obaja patria k najvýznamnejším osobnostiam slovenského národno-politického hnutia a kultúrno-spoločenského i literárneho úsilia. Všestranne, aktívne, cieľavedome a nezištne zasahovali do najaktuálnejších otázok slovenského života a hľadali východiská na jeho rozvoj a napredovanie. Okrem týchto prác zostavil a redigoval 14 ročníkov spoločenskovedného zborníka Nové obzory (1959 – 1972), ktorý práve pod jeho vedením dosiahol vysokú odbornú úroveň, 15 ročníkov vedeckého múzejného zborníka Literárnomúzejný letopis Matice slovenskej (1980 – 1997). V literárnomúzejnej oblasti sa prezentoval ako autor scenárov viacerých literárnomúzejných výstav a expozícií (Literárneho múzea Jonáša Záborského v Župčanoch, Literárneho múzea Pavla Horova v Bánovciach nad Ondavou, Múzea Ľudovíta Štúra v Modre, Pamätného domu Pavla Jozefa Šafárika v Kobeliarove, Múzea slovensko-slovanských vzťahov A. S. Puškina v Brodzanoch a i.), participoval pri zostavovaní a redigovaní spoločenskovedných zborníkov a zborníkov z vedeckých konferencií, publikoval desiatky štúdií vo vedeckých zborníkoch a odborných periodikách.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Odborná literatúra

    Literárna veda

    • Z literárneho života východného Slovenska (1960)
    • Dejiny Prešova 1, 2 (1965)
    • Ján Andraščík (1965)
    • Prešovské kolégium v slovenských dejinách (1967)
    • K slovenskému národnému vývinu na Slovensku (1970)
    • Strieborný vek 1, 2 (1970)
    • Východné Slovensko v dejinách slovenskej literatúry (1971)
    • Kežmarské lýceum (1984)
    • Bernolákovci v národnom obrodení (1985)
    • Hugolín Gavlovič v dejinách slovenskej kultúry (1989)
    • Pavol Jozef Šafárik a slovenské národné obrodenie (1989)
    • Ľudoví Štúr v súradniciach minulosti a súčasnosti (1997)
    • V čierťažiach búrok (2001)
    • Karol Kuzmány a Štefan Moyses v slovenských národných dejinách (2007)
    • Dejiny slovenskej literatúry I, II (2009, vedúci autorského kolektívu Imrich Sedlák)
    • Dejiny slovenskej literatúry II (2009, 1.vydanie, vedúci autorského kolektívu Imrich Sedlák)

    Editorská činnosť

    • Jozef Tomášik-Dumín: Spevy novej doby (1982)
    • Bohuš Nosák-Nezabudov: Spevy tatranské (1984)
    • Pavol Horov: Ponorný básnik (1987)
  • Monografie a štúdie o autorovi

    PARENIČKA, Pavol: Spomienka na Imricha Sedláka. In: Slovenské pohľady , roč. IV. + 134, 2018, č. 3, s. 145 – 146. WINKLER, Tomáš: Za Imrichom
    PARENIČKA, Pavol: Spomienka na Imricha Sedláka. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 134, 2018, č. 3, s. 145 – 146.

    WINKLER, Tomáš: Za Imrichom Sedlákom. (Zápisník). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 132, 2016, č. 12, s. 134 – 135.

    MRÁŽ, Peter: Imrich Sedlák a kol.: Dejiny slovenskej literatúry I, II. In: Knižná revue, roč. XIX, 9. 12. 2009, č. 25, s. 3.

    TATÁR, Jozef: Symboly nadkonfesionálnej jednoty Slovákov. Imrich Sedlák (zost.): Karol Kuzmány a Štefan Moyses. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 124, 2008, č. 3, s. 130 – 131.

    HUDECOVÁ, Ľudmila: Z konferencie o romantikoch. Podoby slovenského romantizmu v dielach Janka Kráľa, Jána Francisciho a Jána Kalinčiaka. (Zost. I. Sedlák). (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 119, 2003, č. 4, s. 125 – 126.

    ŠAH: Imrich Sedlák – 70. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 119, 2003, č. 1, s. 157.

    JURČO, Ján: Životné jubileum Imricha Sedláka. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 119, 2003, č. 1, s. 150 – 152.

    JURČO, Ján: Nerpetrhnuté korene s východným Slovenskom. Imrich Sedlák: V čierťažiak búrok. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 117, 2001, č. 12, s. 105 – 108.
    Zobraziť všetko