© Peter Prochazka


  • Rodné meno

    Šangriková
  • Životopis autora

    Ingrid Lukáčová (rodená Šangriková) sa narodila 20. 4. 1969 v Trebišove. Maturovala na Gymnáziu v Trebišove. Na Filozofickej

    Ingrid Lukáčová (rodená Šangriková) sa narodila 20. 4. 1969 v Trebišove. Maturovala na Gymnáziu v Trebišove. Na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove vyštudovala odbor učiteľstvo v kombinácii slovenský jazyk a literatúra – filozofia. Pracovala ako stredoškolská profesorka slovenského jazyka a filozofie na Spojenej škole v Sečovciach a riaditeľka domu Matice slovenskej v Michalovciach. Od roku 2011 pôsobila ako vedúca odboru školstva, mládeže, kultúry a športu na MsÚ v Sečovciach a  od roku 2015 je vedúca Mestského kultúrneho strediska v Sečovciach. 
    Literárnej tvorbe sa venuje od pätnástich rokov, publikovala v okresných a regionálnych novinách, literárnych časopisoch Dotyky, Nové slovo mladých, Slovenské pohľady, Literárny týždenník, Kultúra, RAK, vo viacerých zborníkoch, v televízii a rozhlase. Debutovala zbierkou básní Slnko šetrí zápalkami (1996). Za svoju tvorbu bola ocenená vo viacerých literárnych súťažiach. Žije v Sečovciach.
     

    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Poézia

  • Charakteristika tvorby

    Ingrid Lukáčová debutovala zbierkou básní Slnko šetrí zápalkami (1996). Už v tejto zbierke sa objavujú prvky, ktoré sa
    Ingrid Lukáčová debutovala zbierkou básní Slnko šetrí zápalkami (1996). Už v tejto zbierke sa objavujú prvky, ktoré sa stávajú typickými aj pre jej neskoršiu tvorbu. Autorka tematizuje prevažne lásku a jej podoby, ktoré neraz vytvárajú paralely s prírodnými javmi. Nevyhýba sa však ani sociálnej či etickej problematike, zobrazuje súčasnú spoločnosť a chlad medziľudských vzťahov tvoriace protipól k Božej láske.
    V zbierke sa ocitá niekoľko textov nadobúdajúcich gnómický charakter, tie sa však  z neskoršej tvorby Lukáčovej postupne vytrácajú. Poetka spája aj zdanlivo nespojiteľné atribúty a vytvára tým zvláštne obrazy. Pomerne výrazným prvkom poézie Ingrid Lukáčovej sa stávajú slovné hračky, kompozíciou – spájaním slov vytvára neologizmy,
    aplikovaním foneticky podobných výrazov v určitom kontexte slová nadobúdajú ďalší význam a rozširuje sa tak konotačné pole básní. Na ozvláštnenie textov používa autorka  občasný rým prechádzajúci do asonancie.
    Tendencia vizuálne – graficky znázorniť texty a rozšíriť tak ich možné významy pomocou grafických znamienok pretrváva aj v ďalších zbierkach.
    Nasledujú zbierky Písmovízia (2002) a Láskolam (2004), ktoré svojím štýlom ani tematikou nevybočujú z línie načrtnutej debutovou knihou Slnko šetrí zápalkami. Zlom a čiastočná zmena poetiky nastáva až vydaním v poradí štvrtej zbierky Duo s ozvenou (2006). Grafickou stránkou a motívom ozveny, vytvárajúcim spojivo medzi jednotlivými básňami,  predznamenáva autorka tvorbu básnických skladieb. Dominantné postavenie tu nadobúda žena ako ochrankyňa a nositeľka života, ženský princíp je nadradený mužskému. Pribúdajú známky ornamentalizmu, možno badať zámernú abstraktnú preexponovanosť, miestami na úkor zrozumiteľnosti textu. Podobné prvky uplatňuje Lukáčová aj v zbierke Dotyky nehy (2009), kde opäť zdôrazňuje už spomínaný ženský princíp a hľadanie nadčasových hodnôt. Rovnako ako v celej poetkinej tvorbe, i tu sa objavuje motív Boha a viery. Jemná erotická línia prvej časti sa v druhej časti tvorenej pätnástimi sonetmi ešte zintenzívňuje. Básnická skladba Deň celý láskavý (2011) pripomína svojím leitmotívom – celý deň – a vnímaním každodenností, ktoré prináša, skôr hudobnú kompozíciu. Slovné spojenie celý deň zároveň predstavuje nielen prvok zreťazujúci, ale svojou permanentnou prítomnosťou aj ozvláštňujúci básne.
    Základom básnickej skladby Blíženec les (2014) tvorí zobrazenie prírodného sveta a personifikácia lesa predstavujúceho živý organizmus, prostredníctvom ktorého lyrický subjekt dokáže vnímať existenciu Stvoriteľa.
    Martina Grmanová
    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    MATLÁKOVÁ, Zlata: Láska ako Božia jednotka miery. Ingrid Lukáčová: Vietor bez (s)vedomia. (Recenzia). In: Literárny týždenník , roč. XXX,
    MATLÁKOVÁ, Zlata: Láska ako Božia jednotka miery. Ingrid Lukáčová: Vietor bez (s)vedomia. (Recenzia). In: Literárny týždenník, roč. XXX, 29. 11. 2017, č. 41 – 42, s. 12.

    BANČEJ, Maroš M.: Príroda zostane večný zdroj inšpirácie. In: Slovenské národné noviny, 2015, roč. 30, č. 3, s. 9.

    HOSTOVÁ, Ivana: Poézia na nočný stolík (Ingrid Lukáčová: Dotyky nehy). In: Knižná revue, roč. XIX, 27. 5. 2009, č. 11, s. 5.

    VLNKA, Jaroslav: Nekonečná textová slučka. Ingrid Lukáčová: Duo s ozvenou. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 124, 2008, č. 6, s. 124 –128.

    BRENKUS, Radovan: Hlavolam na spôsob srdca (Ingrid Lukáčová: Láskolam). In: Knižná revue, roč. XV, 2. 3. 2005, č. 5, s. 3.

    BRENKUS, Radovan: Ozvena na viac podôb. In: Dotyky, 2006, roč. 18, č. 3-4, s. 139.

    DANIŠOVÁ, Nikol: Blíženec les. In: Čítaj to. Dostupné na http://www.citaj.to/index.php/recenzie/recenzie-knih/item/2093-bl%C3%AD%C5%BEenec-les

    GONDA, Milan: Poézia plná presvetlených farieb Zemplína. In: Slovo Zemplína, 2011,
    roč. 52, č. 44, s. 5.

    GONDA, Milan: Doslov. In: Blíženec les. Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov, 2014, s.79-80.

    HÁBER, Stanislav: Pohladkala na nebi hviezdy. In: Dotyky, 2007, roč. 19, č. 1, s.110.

    HOSTOVÁ, Ivana: Poézia na nočný stolík. In: Knižná revue, 2009, roč. 19, č. 11, s. 5.

    HOSTOVÁ, Ivana: Celý deň Boh. In: Knižná revue, 2012, roč. 22, č. 9, s. 5.

    CHUDÍK, Martin: Blíženec les. In: Literárny týždenník, 2014, roč. 27, č. 41-42. s.10-11.

    KRIŽKA, Teodor: Ohníky krásnej paniky – Ingrid Lukáčová (Šangriková). In: Dimenzie, 2009, roč. 9, č. 2, s. 64 – 67.

    RUŽAN, Pavol: Mgr. Ingrid Lukáčová-Šangriková, stredoškolská profesorka, poetka, vedúca pracovníčka v oblasti kultúry, publicistiky a matičiarka. Trebišov: Zemplínska knižnica v Trebišove, 2015, 18 s.

    VLNKA, Jaroslav: Nekonečná textová slučka. In: Slovenské pohľady, 2008, roč. IV. + 124, č.6, s. 126-128.

    VLNKA, Jaroslav: Sila obyčajných posolstiev. In: Slovenské pohľady, 2009, roč. IV. + 125, č.10, s. 114-116.

    ZÁVODSKÁ, Erika: Ingrid Lukáčová, Výberová personálna bibliografia. Zostavila Erika Závodská. Trebišov: Zemplínska knižnica v Trebišove, 2008, 7 s.
    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Básne Ingrid Lukáčovej (...) intenzifikujú estetickú silu básnického slova voči nášmu svetu. Harmonizujú ho, znepokojivé polohy
    Básne Ingrid Lukáčovej (...) intenzifikujú estetickú silu básnického slova voči nášmu svetu. Harmonizujú ho, znepokojivé polohy zatláčajú do úzadia, a tak vytvárajú čitateľovi bezpečný priestor na zastavenie sa, vydýchanie, poobzeranie sa po okolitej krajine, čím uskutočňujú svoj poetický princíp.
    Ivana Hostová


    (...) Autorka sa neusiluje o akýsi bezpohlavný prístup k životu, ktorý sa často prikrýva rúškom feminizmu. Naopak, tvrdohlavé akcentovanie ženského v nazeraní na veci a udalosti okolo nás, ju tak trochu vyčleňuje z kontextu súčasnej poézie, takej podliehajúce ošiaľom módnych, no najmä úpadkových esteticko-filozofických špekulácií.
    Teodor Križka
    Zobraziť všetko
  • Autor o svojom diele

    Medzi moje najobľúbenejšie témy patrí láska, muž, žena, zrodenie. Snažím sa, aby moje básne neboli jednoduché,, aby čitateľov

    Medzi moje najobľúbenejšie témy patrí láska, muž, žena, zrodenie. Snažím sa, aby moje básne neboli jednoduché,, aby čitateľov inšpirovali k myšlienkam o ich zmysle. Používaním metafor chcem pôsobiť na ich myslenie, prebudiť v nich fantáziu.
    (...) Báseň, ktorú napíšem, akoby nasýtila moju dušu, premohla hlad a obnovila zvláštnu silu. Pretože básniť znamená skúšať moc slova. A slovo má ťažkú úlohu – stvoriť nový svet.

    (Básnický svet Ingrid Lukáčovej – rozhovor, Sečovský obzor, 1997)



    Pri mojej poetickej tvorbe ide o vlastnú túžbu písať básne preto, že tým napĺňam pozitívny pocit z krásy a lásky, či demonštrujem niečo, s čím som spokojná alebo nespokojná – ide najmä o vyjadrenie nesúhlasu s nemorálnymi počinmi človeka, čím znepríjemňuje život v ľudskej spoločnosti, stavia ho na hlavu, ale vážne ohrozuje aj prírodu.
    (Ingrid Lukáčová: Aj poetickou tvorbou sa dajú pohnúť veci dopredu – rozhovor, Trebišovský Korzár, 31. 10. 2015)

    Zobraziť všetko
  • Ukážka z tvorby

    Okamih tubytia (zo zbierky Slnko šetrí zápalkami ) Tvoje a moje tubytie sa delí O vlások miesta pod morušou. Hrkajú mlynčeky.
    Okamih tubytia (zo zbierky Slnko šetrí zápalkami)

    Tvoje a moje tubytie sa delí
    O vlások miesta pod morušou.

    Hrkajú mlynčeky.
    Z mokrých rúk zeme
    kvapkavo stúpa
    do plodov stromu
    farebná chuť.

    Uprostred povrázkov slnka
    sladkosť opriadava
    slastné pokušenie.

    V kolísavých lanách vetiev
    zajatý vetrík neochabne,
    k večeru si líha
    pod srdcové listy.

    Naše tubytie sa vlní.


    Riešenie ťažkostí (zo zbierky Slnko šetrí zápalkami)

    Lampa otvára ústa.
    Vdychuje tmu
    a vydychuje svetlo.
    Stromy vychádzajú
    zo stromoradia,
    zostávajú po nich
                                    d       y.
                                       i   r
                                         e
    Prechádzam sa
    popri dieroradí,
    v ňom straší,
    preto hádžem
    do jám okovy.
    ...akoby strašiť prestalo.


    Náhľad (zo zbierky Slnko šetrí zápalkami)

    Z príbytku belasého neba
    po špičkách
    zelené slnko schádza
    až hen,
    do našej záhrady.
    Vtáci si v nej zrána
    myjú hlboké oči
    a hľadia nimi
    na optický klam.

    Veľká záhrada
    je uzavretá
    do malej škrupinky
    od vajíčka.


    Kabaret (zo zbierky Láskolam)

    Žena je
    májová primabalerína,
    tancuje po pódiu
    mužovho tela.


    Spútanooslobodená.

    Podmaňuje.

    Rozumieš.



    V podnájme nepochopení (zo zbierky Láskolam)

    Vesmír je večne živý
    a nemusí byť
    zabalzamovaný
    ako Lenin.

    Nechápem,
    ako je to možné.

    Tým,
    čo sejú lásku,
    hotové zrno
    niekto iný zožne.

    Námesačných
    Mesiac
    nosí vo vreckách.



    *** (báseň zo zbierky Duo s ozvenou)

    tam i späť

    príroda obutá do hĺbok i do výšok
       vie
        hej
          vie
             čo bude a čo je
              v zemi a slnku
                v kvetoch
                  v láve človeka

       a      a
           a

    jemne si kropia mračná


    *** (báseň zo zbierky Duo s ozvenou)

    SI a JA
      sme dovedna
       nahraní fortepiano

    mužný vietor píska
                         duo s oZVENOU
            pôvod lásky lúska



    dohora náhly pohľad
    pri zemi hryzie chuť

    slovo sa slovu dáva

    v myšlienkových bralách
    tvári sa tvár zdáva


    Prv, než zaspím (zo zbierky Dotyky nehy)

    Deň ma pohladil
                    ako pásikavú mačku,
                    vďačne mu tlačím chrbát do dlaní.
    Pradiem so zmyslom
                       pre nekonečnú hračku – čas.


    *** (sonet zo zbierky Dotyky nehy)

    Vesmír je odraz oblých ľudských vášní,
    ukrytých túžob súce miesto.
    Labutie kresby plnia priestor,
    obrázky nežná láska farbí na sny.

    Nakoľko ľúbiš, natoľko si šťastný,
    strojíš aj v srdci živý prestol,
    pramienok krvi s večnou zvesťou,
    modlitba dobra, kancionál s hlasmi.

    Šalamún dávnou básňou hladí city,
    Veľpiesňou dáva rozhľad duši,
    voňavý olej mäkko kvapká v bytí.

    Súčasník posla lásky tuší
    ranami, všetci Slovom neprekrytí
    v súzvuku s dobrom laďme uši.


    Utorok plný existencie (zo zbierky Deň celý láskavý)

    Deň predo mnou,
    celý deň za mnou,
    deň vo mne,
    ja v dni,
    prítomní v sebe,
    prítulní.

    Byť bez celého dňa,
    je byť bez seba,
    umrieť
    v žuvacích svaloch samoty.
    Nebyť je bledé údolie
    a kde-tu staré stopy líšky.


    Mesačný kolobeh (zo zbierky Deň celý láskavý)

    Slnečný vietor píše ľúbostnú poéziu
    Selene, Phoebe, Artemis,
    Diane, Bendis, Lune...
    Mesiac a úsmev žiariacej ženy
    i Cyril z nej
    túžia po nových dňoch.
    Nedeľa, pondelok,
    utorok, streda,
    štvrtok, piatok, sobota...
    prilievajú a odlievajú bytie.
    Dôjde i smrť – čudná krajina
    s kukučkou so strohým kukaním,
    náčelníčka, ktorá niečo zruší,
    len čo zakuká hlasom drzej úzkosti.
    Poď, celý deň,
    s láskou zabúdajme na smršť.


    Zeleň klíči smerom k nebu (zo zbierky Blíženec les)

    Les chystá báseň,
    volá ma ako blíženec.
    Boh tu nenásilne pridá letokruh,
    miazgu vyleští a obnoví.
    Všetko klíči smerom k Nemu.


    Prináša mi ťa les. (zo zbierky Blíženec les)
    Si stretnutie
    živé ako kvapky
    plachej rosy.
    Les zvetril,
    že s tebou stúpam horou.
    Sme dvaja.
    Verní donaha.
    Navzdory tŕňom
    bosí.
    Zobraziť všetko