• Životopis autora

    Ivan Klohna vyštudoval Lekársku fakultu UPJŠ v Košiciach, pracuje ako lekár. Píše od mladosti, knižne debutoval až roku 2014 zbierkou Jedine tak
    Ivan Klohna vyštudoval Lekársku fakultu UPJŠ v Košiciach, pracuje ako lekár. Píše od mladosti, knižne debutoval až roku 2014 zbierkou Jedine tak vieš neodísť.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Poézia

  • Monografie a štúdie o autorovi

    PETRAŠKO, Ľudovít: Ivan Klohna: Jedine tak vieš neodísť.  (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 130, 2014, č. 12, s. 129 – 131.
  • Ukážka z tvorby

      Nevedno komu patria   Ústa plné dažďa pred mojimi ústami plné vetra medzi prstami vo vlasoch A vietor plný úst Sedí
     
    Nevedno komu patria
     
    Ústa plné dažďa pred mojimi ústami
    plné vetra
    medzi prstami vo vlasoch
    A vietor plný úst
    Sedí si v kresle
    po kráčaní k prehnitému jablku
     
    Ústa vykrojené z piesku
    Mojimi rukami
                 perami
                 očami
    telom kvitnúcej beznádeje
    keď občas vzplanieme v pahrebe
     
    Husľový kľúč
     
    Pieseň prerástla kôrou
    vliala sa do dreva
    vtáčími dvermi
     
    Monogram jari sa pýšil
    farbou na obočie
    a voda si spomenula
    že na bránach Kartága
    bol nápis danajský dar
    to sa smial smútok
     
    V povetrí praskali detské ruky
    na stenách sekery nevidomých
    a ja som sa rozvravel
     
    Cez prsty umlčané tvojím telom
    bolo počuť kľúč
    strunu tulákových huslí
    to čakaním sa zlomila slza
    vedel som že sa už neobjavíš
     
    Si more
     
    pobrežie sa vzpína očiam
    vidím ťa rozliato
    ako svetlo bozkáva poprsie od piesku
    prístav predčasne roztrasených rúk
    možno mojej ženy
     
    v jeho zrkadle sa smeje vietor
    rozkmásaný v mojej plachetnici
    ona stále kotvila v snivých vodách
    kým si na ňu nenastúpila
    bez posmechu sa mi dívaš do očí
    a iba pohybuješ rukami
    obaja nimi kývame
    vieš že nebudeme v jednom príbytku
    ale ten sen ostane náš
     
    Stratené
     
    tvoj krátky príbeh ožil a zabíja
    ako snívanie v Hirošime
    ani po rokoch
    ani v novom sne
    nerozkvitnú tie isté stromy
    ak áno vytesané z kameňa
     
    Už to nezmením
     
    Hoci čas si to nepamätá
    Vždy bolo iba pol piatej
    Aj pred siedmimi rokmi
    Aj v minulom storočí
    Aj päť rokov pred Kristom
    Keď sa rozplyniem
    Moja konkrétna hodina sa stratí
    Ostane iba pol piatej
    Čas si to nepamätá
    Minulosť do smrti neschováš
    Prežívaš ju ešte živý
    Hoci čas si to nepamätá
    Tak prosím bez vzrušenia
    Vždy bolo pol piatej
     
    Sám
     
    čakal som na úsvit
    obklopený cigaretovým dymom
    a dychom tejto noci
    zvíťazila ona
    boli v tom
    túžba čaro i zármutok
    mozaika nespavosti
    ako keď čakajúc na lásku
    už nečakám na teba
    vždy sa to stane
    aj po rokoch aj predtým
     
    (Zo zbierky Jedine tak vieš neodísť, 2014)
    Zobraziť všetko