Foto © Lucia Gardin
Foto © Lucia Gardin

Andrej Matuška ©Foto Peter Procházka


  • Prekladá z jazykov

    Španielsky jazyk
    Portugalský jazyk
  • Životopis autora

    Ivan ŠTRPKA sa narodil 30. júna 1944 v Hlohovci. Mladosť prežil na juhozápadnom Slovensku. V rokoch 1963 – 1969 študoval na Filozofickej fakulte
    Ivan ŠTRPKA sa narodil 30. júna 1944 v Hlohovci. Mladosť prežil na juhozápadnom Slovensku. V rokoch 1963 – 1969 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského španielčinu a slovenčinu. Po kratšom pôsobení v literárnych redakciách (Kultúrny život, Mladá tvorba) a vo vydavateľstvách (Slovenský spisovateľ, Tatran) pracoval ako dramturg pre deti a mládež v Slovenskej televízii v Bratislave. Pre svoje politické názory a postoje nesmel v 70. rokoch publikovať. V druhej polovici 80. rokov sa stal najprv šéfredaktorom Mladých rozletov, potom zástupcom šéfredaktora novovzniknutého Literárneho týždenníka a v rokoch 1990 – 1993 šéfredaktorom Kultúrneho života. Od roku 1999 je šéfredaktorom časopisu Romboid.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    • Rukojemník (1999)

    Poézia

    Esej

    • Kŕč roztvorenej dlane a iné eseje (1995)
    • Na samý okraj (písania) (2006)

    Literárna veda

    Iné

    • Pohybliví v pohyblivom (2007, básnicka skupina Osamelí bežci, zost. O. Pastier)
    • Pohybliví nehoria (2009, básnicka skupina Osamelí bežci, zost. O. Pastier)
  • Charakteristika tvorby

    Do literatúry vstúpil ako príslušník básnickej skupiny Osamelí bežci zbierkou Krátke detstvo kopijníkov , ktorá je

    Do literatúry vstúpil ako príslušník básnickej skupiny Osamelí bežci zbierkou Krátke detstvo kopijníkov, ktorá je záznamom dospievania, záznamom vzopretia sa mladej duše proti prijatiu človeku nedôstojnej spoločenskej zmluvy. Druhá kniha Tristan tára je neodadaistickým vybavovaním si účtov s prázdnotou fráz, s plochosťou spoločensko-politického jazyka. Ďalšia Štrpkova kniha Teraz a iné ostrovy je osnovou projektu, myšlienka na človeka dnes i tu, na nástrahy v ňom a mimo neho, na historický svet v ňom a na človečiu dejinotvornú kompetenciu. Štvrtá básnická zbierka Pred premenou vyšla v roku 1982. Básnik sa v nej usiluje odpútať od ťaživých pút logiky, od predchádzajúcej skúsenosti. U Štrpku je evidentná reorganizácia premiestňovania vlastností a významov do nových štruktúrnych celkov, aby im dal iný, nový rozmer. Správy z jablka sú knihou, o ktorej možno povedať, že je nanášaním hĺbky, rozširovaním magického priestoru autorovho sveta, spestrofarebňovaním toho, čo už stretli, procesuálnym dostredivým vrstvením šifier. Kniha textov piesní Modrý vrch je pozoruhodným dokumentom spolupráce rockového hudobníka a filmára Deža Ursinyho s básnikom Ivanom Štrpkom a dokumentom Štrpkovho básnického putovania a vývoja. Chronologicky od druhej polovice sedemdesiatych rokov zachytáva Štrpkovo pesničkové básnenie až do roku 1987. Zbierka Všetko je v škrupine nesie črty cestopisu, ale aj grotesknej vízie. Zároveň tu cítiť príklon k východným filozofiám, najmä k zenbudhizmu. Básnikova poézia v básnickej skladbe Krásny nahý svet pôsobí dojmom, že ju píše človek, ktorý sa nečakane obzrel a našiel svet za svojím chrbtom v netušenom pohybe, v zázračnom rozprávkovom rozpoložení. Azda tu ide o fenomenologickú túžbu dostať sa pred existenciu vecí, k ich bytiu v prirodzenom tvare. Kniha esejí Kŕč roztvorenej dlane a iné eseje je výsledkom Štrpkovho politického myslenia a jeho skúseností ako šéfredaktora Kultúrneho života. Básnická kniha Ivana Štrpku Rovinsko, juhozápad. Smrť matky prináša vážne a temné tóny, pokusy evokovať, navodiť stretnutia so skutočnosťou z druhej strany skúsenosti.

    Jozef Mihalkovič

    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    Medzihry (1997 po nemecky) Rovinsko,  juhozápad. Smrť matky  (1999 po portugalsky, 2001 po rumunsky, 2003 po bulharsky) Ironična sjanka

    Medzihry (1997 po nemecky)

    Rovinsko, juhozápad. Smrť matky (1999 po portugalsky, 2001 po rumunsky, 2003 po bulharsky)

    Ironična sjanka (výber z poézie, 2003 po bulharsky – s podporou Komisie SLOLIA LIC)

    Vesti iz jabuke (výber z poézie, 2008 po srbsky – s podporou Komisie SLOLIA LIC)

    Six Slovak Poets (výber z poézie, 2010 po anglicky - s podporou Komisie SLOLIA LIC)

     

    Zobraziť všetko
  • Diela vydané s podporou SLOLIA

  • Literárna tvorba - preklad

    Cervantes: Medzihry (1981), J. L. Borges: Labyrint (1990), F. Pessoa: Pluralia tantum (1997), Antológia súčasnej portugalskej lyriky 20. storočia Med a jed (1999)
    Cervantes: Medzihry (1981), J. L. Borges: Labyrint (1990), F. Pessoa: Pluralia tantum (1997), Antológia súčasnej portugalskej lyriky 20. storočia Med a jed (1999)
    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    ANDREJČÁKOVÁ, Eva – ŠTRPKA, Ivan: Dostali sme sa do slovného smogu. (Rozhovor). In: Sme, roč. 25, 23. 2. 2017, s. 14. URBANOVÁ, Eva:

    ANDREJČÁKOVÁ, Eva – ŠTRPKA, Ivan: Dostali sme sa do slovného smogu. (Rozhovor). In: Sme, roč. 25, 23. 2. 2017, s. 14.

    URBANOVÁ, Eva: Čítanie o poézii ako možnosť. Veronika Rácová: Na pomedzí škrupiny. O poézii Ivana Štrpku. (Recenzia). In: Romboid, roč. LI, 2016, č. 10, s. 155 – 157.

    ŠRANK, Jaroslav: Kniha týždňa: Štrpkov štít. Rácovej trasa. In: Pravda, 6. 9. 2016.
    http://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/404158-kniha-tyzdna-strpkov-stit-racovej-trasa/

    RÁCOVÁ, Veronika: Čo zostalo (Z laby na labe) Textologická analýza vybraných variantov básník I. Štrpku. In: Romboid, roč. LI, 2016, č. 9, s. 31 – 38.

    REPAR, Stanislava: To ma rajcuje. Interview s Ivanom Štrpkom, básnikom, esejistom a prekaldateľom. In: Romboid, roč. LI, 2016, č. 9, s. 25 – 30.

    ANDREJČÁKOVÁ, Eva: Ahoj tato, milý Kubo. In: Sme, roč. 23, 24. 9. 2015, č. 220, s. 16.

    ŽEMBEROVÁ, Viera: Päťkrát päť – o sebareflexii básnikov prítomnosti. In: Česká a slovenská poezie: slovo a mlčení. Brno: Jan Sojnek – Galium, 2015, s. 207– 213.

    -DZ-: Do redakcie prišlo. Karol Chmel: Batéria; Valerij Kupka: Zabudnutá štvrtá strana; Ivan Kadlečík – Oleg Pastier: Krúženie; Lučík-Štrpka-Repka: Poker s kockami ľudu. In: Tvorba, roč. XXV. (XXXIV.), 2015, č. 1, s. 45 – 46.

    ANDREJČÁKOVÁ, Eva – ŠTRPKA, Ivan: Nikdy sme nič neroztrhali ani sme sa nepobili. Ivan Štrpka z básnickej skupiny Osamelých bežcov spolupracoval s Dežom Ursinym ako textár na jedenástich štúdiových albumoch. (Rozhovor). In: Sme, roč. 23, 30. 4. 2015, č. 99, príl. Tv oko 18/2015, s. 13.

    RÁCOVÁ, Veronika: Poézia Osamelého bežca. In: Sme, roč. 23, 14. 3. 2015, č. 61, s. 14.

    HEVIER, Daniel: Len si prečítajte, otvárači, naše listy! In: Sme, roč. 22, 10. 10. 2014, č. 233, s. 15.

    RÁCOVÁ, Veronika: Dokonštrukcia mýtu o neinterpretovateľnosti a nekomunikatívnosti poézie. (Štúdia).  In: Romboid, roč. XLVIII, č. 3, 2013, roč. XLVIII,  s. 60 – 70.

    RÁCOVÁ, Veronika: Ponovembrová tvorba Ivana Štrpku. In: Tvorba, roč. XXII. (XXX.), 2012, č. 1, s. 18 – 21.

    RÁCOVÁ, V.: Ivan Štrpka: Básne I. In: Knižná revue, 19, 2009, č. 4.

    MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008.

    MARČOK, V. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III (2., rozš. vydanie). Bratislava: LIC 2006.

    MIKULA, V. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram & Ústav slovenskej literatúry SAV 2005.

    HAUGOVÁ, M.: Čo je práve obzorom (Ivan Štrpka: 25 básní). In: Romboid, 39, 2004, č. 1.

    ŠAH: Ivan Štrpka – 60. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 120, 2004, č. 6, s. 156.

    HABLÁK, A.: Hlasy z nadvedomia (Ivan Štrpka: Hlasy a iné básne). In: Romboid, 38, 2003, č. 10.

    HRÚZIK, M.: Magické znenie hlasov (Ivan Štrpka: Hlasy a iné básne). In: Romboid, 38, 2003, č. 10.

    GAJDOŠ, M.: Nenáhodná konštelácia častíc (Ivan Štrpka: Hlasy a iné básne). In: Knižná revue, 12, 2002, č. 5.

    LAUČÍK, I.: Príhovor k oceánu. In: RAK, 7, 2002, č. 3.

    MACSOVSZKY, P.: Ako spod popukanej omietky (Ivan Štrpka: Hlasy a iné básne). In: RAK, 7, 2002, č. 11 – 12.

    SOUČKOVÁ, Marta: Rukojemník číreho pohľadu. Ivan Štrpka: Rukojemník. (Recenzia). In: Romboid, roč. XXXV, 2000, č. 3, s. 73 – 74.

    BOKNÍKOVÁ, A.: Oneskorená recenzia „záhyb“ v poézii Ivana Štrpku (Ivan Štrpka: Majster Mu a ženské hlasy). In: RAK, 4, 1999, č. 2.

    ČÚZY, L.: Interpretačný rébus (Ivan Štrpka: Rukojemník). In: Slovo. Politicko-spoločenský týždenník, 1, 1999, č. 21.

    DRASTICH, M.: Dežo Ursiny vo všetkých (zabudnutý?) (Ivan Štrpka: Rukojemník). In: Literárny týždenník, 12, 1999, č. 41.

    HAJKO, Dalimír: Krkolomné kolotoče poézie II. 2. Roky nádeje, roky poézie. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 115, 1999, č. 2, s. 85 – 101.

    KRŠÁKOVÁ, D.: Za ohyb viditeľného (Ivan Štrpka: Rukojemník). In: OS, 1999, č. 8.

    MICHALOVIČ, P.: Niečo bolo už v škrupine (Ivan Štrpka: Rukojemník). In: OS, 1999, č. 9.

    RÉDEY, Z.: Tichá vojna s démonmi (sémantickej) prázdnoty. In: RAK, 4, 1999, č. 4.

    DRAGULOVÁ-FAKTOROVÁ, D.: Skončené zostáva navždy (Ivan Štrpka: Majster Mu a ženské hlasy). In: Literika, 3, 1998, č. 4.

    HAJKO, D.: Svet pokoja v nás (Ivan Štrpka: Majster Mu a ženské hlasy). In: Slovenské pohľady, 4+114, 1998, č. 6.

    HATALA, M.: Vymlčať si báseň v samote (Ivan Štrpka: Majster Mu a ženské hlasy). In: Knižná revue, 8, 1998, č. 8.

    HAUGOVÁ, M.: Medzipriestor básne (Ivan Štrpka: Majster Mu a ženské hlasy). In: Romboid, 33, 1998, č. 9.

    HOCHEL, I.: Ťažká šifra s estetickou platnosťou (Ivan Štrpka: Medzihry. Bábky kratšie o hlavu). In: Romboid, 33, 1998, č. 1.

    KASARDA, M.: Básnické kóany (Ivan Štrpka: Majster Mu a ženské hlasy). In: Romboid, 33, 1998, č. 9.

    RÉDEY, Z.: Krehký jazdec túžby na divých koňoch zamyslenia. In: Romboid, 32, 1997, č. 7.

    BOKNÍKOVÁ, A.: Písmo a rytier (Ivan Štrpka: Rovinsko, juhozápad. Smrť matky). In: Dotyky, 8, 1996, č. 1.

    DAROVEC, P. – BARBORÍK, V.: Mladá tvorba 1956 – 1970 – 1996. Levice: L.C.A. 1996, s. 55 – 58.

    HOCHEL, I.: Súčasť modernej poézie (Ivan Štrpka: Rovinsko, juhozápad. Smrť matky). In: Literárny týždenník, 9, 1996, č. 38.

    KASARDA, M.: O prijímaní a vysielaní (Ivan Štrpka: Kŕč roztvorenej dlane a iné eseje). In: RAK, 1, 1996, č. 1.

    KASARDA, M.: Osamelí bežci – správy z ľudského vnútra. Levice: L.C.A. 1996, s. 123 – 182.

    KASARDA, M.: Prečo nie sú Osamelí bežci básnická skupina. In: Literika, 1, 1996, č. 3 – 4.

    MACSOVSZKY, P.: Pohyb riečnych textov (Ivan Štrpka: Rovinsko, juhozápad. Smrť matky). In: RAK, 1, 1996, č. 1.

    MELICHER, J.: Poézia svitania a súmrakov (Ivan Štrpka: Rovinsko, juhozápad. Smrť matky). In: Slovenské pohľady, 4+112, 1996, č. 1.

    KASARDA, M.: Štrpkova kŕčovitá esej o nás (Ivan Štrpka: Kŕč roztvorenej dlane a iné eseje). In: Národná obroda, zv. 6, 10. 10. 1995, č. 234.

    KRAJČOVIČOVÁ, J.: Sklamaný Ivan Štrpka (Ivan Štrpka: Rovinsko, juhozápad. Smrť matky). In: Dotyky, 7, 1995, č. 9 – 10.

    ZAMBOR, J.: Výkriky do tváre sveta (Ivan Štrpka: Tristan tára). In: Romboid, 30, 1995, č. 2.

    KASARDA, M.: Báseň ako pohyb. In: Dotyky, 6, 1994, č. 5.

    BAČKOR, M.: O nekonečnej zlobe rastu – o nekonečnom raste zloby (Ivan Štrpka: Krásny nahý svet). In: Dotyky, 4, 1992, č. 5.

    HOCHEL, I.: Ivan Štrpka: Krásny nahý svet. In: Romboid, 26, 1991, č. 4.

    KASARDA, M.: Mágia poézie (Ivan Štrpka: Krásny nahý svet). In: Slovenské pohľady, 107, 1991, č. 6.

    MATEJOVIČ, P.: A predsa je krásny! (Ivan Štrpka: Krásny nahý svet). In: Fragment K, 5, 1991, č. 4.

    MOJÍK, I.: Ivan Štrpka: Krásny nahý svet. In: Romboid, 26, 1991, č. 4.

    CHROBÁKOVÁ, S.: Vývery (Ivan Štrpka: Všetko je v škrupine). In: Slovenské pohľady, 106, 1990, č. 8.

    KASARDA, M.: Správa o stave duše v pohybe (Ivan Štrpka: Všetko je v škrupine). In: Literárny týždenník, 3, 1990, č. 39.

    PETRÍK, J.: Metafora ľudského putovania (Ivan Štrpka: Všetko je v škrupine). In: Literárny týždenník, 3, 1990, č. 39.

    CHROBÁKOVÁ, S.: Básnikova horúca stopa. In: Dotyky, 1, 1989, č. 3.

    HUJÍK, V.: Pôvabné piesňové texty (Ivan Štrpka: Modrý vrch). In: Ľud, zv. 41, 22. 3. 1988, č. 68.

    LUKEŠ, J.: S ľahko privretými očami (Ivan Štrpka: Modrý vrch). In: Slovenské pohľady, 104, 1988, č. 9.

    MIKULA, V.: Tvárou či chrbtom k svetu? (Ivan Štrpka: Modrý vrch). In: Slovenské pohľady, 104, 1988, č. 9.

    ZAJAC, P.: Správa o ľudskej situácii. In: Štrpka, I.: Modrý vrch. Bratislava: Tatran 1988, s. 145 – 64.

    ČÚZY, L.: Ivan Štrpka: Správy z jablka. In: Slovenské pohľady, 102, 1986, č. 11.

    HOCHEL, B.: Ivan Štrpka: Správy z jablka. In: Romboid, 21, 1986, č. 7.

    KOLENIČ, I.: Ivan Štrpka: Správy z jablka. In: Večerník, zv. 31, 28. 3. 1986, č. 62.

    MARČOK, V.: Básnické správy (Ivan Štrpka: Správy z jablka). In: Romboid, 21, 1986, č. 7.

    HOCHEL, I.: Básnikov aktívny postoj (Ivan Štrpka: Pred premenou). In: Romboid, 18, 1983, č. 10.

    WINKLER, T.: Ivan Štrpka: Pred premenou. In: Slovenské pohľady, 99, 1983, č. 12.

    HEVIER, D.: Premeny a pohyb (Ivan Štrpka: Pred premenou). In: Nové slovo, 24, 1982, č. 52.

    HUJÍK, V.: Impozantná iskrivosť (Ivan Štrpka: Pred premenou). In: Ľud, zv. 35, 28. 12. 1982, č. 307.

    MORAVČÍK, Š.: Štrpka a iné ostrovy (Ivan Štrpka: Teraz a iné ostrovy). In: Večerník, 27, 1982, č. 30.

    PLUTKO, P.: Ivan Štrpka: Teraz a iné ostrovy. In: Slovenské pohľady, 98, 1982, č. 3.

    ŠTEVČEK, P.: Kryštalizácia básnika (Ivan Štrpka: Teraz a iné ostrovy). In: Romboid, 17, 1982, č. 1.

    HAJKO, D.: Ostrovy s jediným brehom (Ivan Štrpka: Teraz a iné ostrovy). In: Nové slovo, 23, 1981, č. 45.

    HUJÍK, V.: Spev pre súčasného človeka (Ivan Štrpka: Teraz a iné ostrovy). In: Ľud, zv. 34, 20. 10. 1981, č. 248.

    ŠTRASSER, J.: Vnútro kroník vystavené náporom. In: Mladá tvorba 1969, č. 6.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Štrpkova poézia predpokladá kultivovaného čitateľa, pretože nie je jednoduchá. Je to intelektuálna výpoveď, ktorú nemožno pochopiť

    Štrpkova poézia predpokladá kultivovaného čitateľa, pretože nie je jednoduchá. Je to intelektuálna výpoveď, ktorú nemožno pochopiť z jednej jedinej básne, ale z celej kompozície, z celku.

    Tomáš Winkler

    Na jednej strane je Štrpka očividne typom „monolytického autora“, ktorý pristupuje ku skutočnosti s vyhraneným svetonázorom, stabilným postojom a ustálenou hodnotiacou bázou, na druhej strane sa však necháva ovplyvňovať literárnymi i mimoliterárnymi prúdeniami. Napätie je v tom, ako spracúva realitu a ako sa nechá realitou opracovávať. (...) Štrpka sa zložitosti reality zmocňuje zložitým poetickým aparátom, neredukuje ju teda na niekoľko znakov, ako to robí napr. Strážay, ale opisuje ju z viacerých strán, takmer kubisticky. Používa doslova kvadrofónnu inštrumentáciu. Ide o hotové orgie interpunkcie: využíva bodky, čiarky, dvojbodky, pomlčky, kurzívu, veľké písmená, niektoré verše akoby pri tichom čítaní samy kričali.

    Daniel Hevier

    Nový čas si vyžaduje novú poéziu, ostré, nekompromisné videnie vecí, nijaké zásterky z voňavých lupeňov. Štrpkova poézia beží ako film, pestuje kult pohybu, rýchleho striedania obrazov. Využíva prestrih, detail, príbeh...

    Štefan Moravčík

    Je zaujímavé pozorovať, ako Štrpka prehodnotí vlastnú tému, oblečie jej nový kabát a takto upravený text nadobúda úplne odlišný charakter. Najlepšie to možno vybadať, ak si všimneme Štrpku básnika a Štrpku textára. Kým v jeho rockových kompozíciách (v spolupráci s Dežom Ursinym) je atmosféra podčiarknutá hudobnou linkou, čo umožňuje textu vyhnúť sa nepodstatným detailom, musí Štrpka v čítanej básni dosiahnuť efekt iným systémom. A tu už prichádza k slovu štylizácia, jazyk, zhmotnenie výpovede. To, čo Ursiny zaspieva, snaží sa Štrpka „vysvetliť“. (...) Štrpka dospel k takmer absolútnej koncentrácii jazyka a má všetko, čo dobrá báseň potrebuje: vtip, nápad, invenciu, elegantnosť, náznak, skratku, parafrázu, ale aj premyslenú metaforu.

    Ivan Kolenič

    Ivan Štrpka sa od začiatkov svojich časopiseckých vystúpení vyjadroval nielen poéziou. Ako najaktívnejší teoretik bežcov neustále poukazoval na fakt, že slová sú nepresné, nedostačujúce; snažil sa vypátrať, čo ich prekračuje, čo sa ukrýva v samej hlbokej podstate každej ľudskej bytosti, nepoznačenej, ako to sám kdesi pomenoval, „afektovaným estétstvom“. Na celom spore tvorcu s jazykom vyznieva paradoxne fakt, že jazyk je nevyhnutný pre báseň a slová sú v konečnom dôsledku jedinou možnosťou, ako aspoň čiastočne artikulovať myšlienky. Tento spor poznamenáva i jeho básnickú tvorbu. Cez zamlčiavanie rovnako ako cez slová, vety, motívy s rozptýleným významovým spektrom (nezriedka bez jasného denotátu) smeruje k pocitovosti, zážitkovosti. Má však i druhú, zriedkavejšiu polohu: v opisnosti, „zápisoch“ či spomienkach zbásňuje empirickú skúsenosť. (...) V čom teda spočíva sila Štrpkovej poetiky, keď jeho básne unikajú jednoznačným definíciám, nie je možné ich uchopiť, pretože sa zdá, akoby prechádzali tými pomyselnými okami v sieti, o ktorých Štrpka-teoretik píše? Básnikovým vrstvením, viacvýznamovosťou či juxtapozičnosťou zostáva v čitateľovi neraz naozaj iba čosi nejasné, nepresné, čo nie je schopný rekonštruovať dokonca ani len do približného tvaru. Práve tým však dokáže autor i v dnešnom čitateľovi jeho vtedajších básní vyvolať zaujímavé zážitky, atmosféru či zamyslenia sa nad jazykom, ktorým sa hovorí o etike, slobode, pravde, čine či morálke, hoci tieto slová sú nami, ktorí ich vyslovujeme, neraz významovo úplne vyprázdnené.

    Veronika Rácová

    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Cena Ivana Krasku za debut (1969) Cena asociácie spisovateľských organizácií Slovenska (1995) Cena Dominika Tatarku (1997) Cena Tatra banky za umenie

    Cena Ivana Krasku za debut (1969)

    Cena asociácie spisovateľských organizácií Slovenska (1995)

    Cena Dominika Tatarku (1997)

    Cena Tatra banky za umenie (2003)

    Cena Jána Ondruša (2004)

     

    Zobraziť všetko
  • Ukážka z tvorby

    VYPLAZ JAZYK      Som tvoj posledný šašo. Bežím – ani sa nepohnem. Som šašo, ktorý striehne na vážnosť

    VYPLAZ JAZYK

         Som tvoj posledný šašo. Bežím – ani sa nepohnem. Som šašo, ktorý striehne na vážnosť pokrivenia tieňov pri plotoch, na hraniciach a plápolavých cestách mimo slov. Premiestňujeme sa. Cestujeme.

         Pri tichej ceste neďaleko opustenej benzínovej pumpy horí mladý strom. Blčí celý. Jeho tieň divo tancuje. Zeleň syčí. A drevo praská. Vietor rastie.

         Nechajme pri ňom naše kamenné tichom popraskané črievice. Ideme ďalej. V mysli. Ani sa nehneme. Moje Ja a jeho krivý tieň. A za nami – hluchý vták v našich rozodraných a skrvavených detských topánkach. V ňom tiché vajce s tenkou bledou škrupinou. A v nej celý horľavý Mágov smiech.

         Len vyplaz jazyk, milá bábka. Hranicu neprekričíš. Ani svoj plápolavý tieň na papierovej stene. Na rube zaklínania. Na odvrátenej strane papiera.

     

    MIESTO

         Tieň chodí v kruhu tieňa lampy v prázdnom poludní. Ten tlak je silný. Pribíja všetky veci. Na dno tvojej lebky.

         Nehni sa z miesta. Je to tvoje Ty. A biele kosti, z ktorých si vzišiel neďaleko od ohňa.

         A nekreš haky-baky. Popol už zase tlie. Svet hltá diera v holom plote. A všetka belosť je v oblakoch. Hlas nežmúri, ucho nekričí. Zrkadlo striehne, ale nechytá – nič neodrazí, všetko prepustí.

         Pasca je to, čo bez pohnutia chodí stále v kruhu nad tebou. Nech škrípe kolo mlynské.

         Strechu nech drví suchý dážď. Nech miznú tiene, nech šašo celkom zbledne. Nech prasknú všetky nemé kosti.

         Striehni a všetko odraz. Netancuj. Nemúť vodu. Nehni sa z miesta činu. Si to? Si to ty?

     

    NIKTO. POSLEDNÝ AUTOPORTRÉT

    Júl preteká. To kruté,

    zo všetkých strán priestupné zrkadlo (v ktorom

    sa spoznávame, pohybujeme, kráčame,

    tkvieme, tlieme) je

    náš vlastný svet, vŕšiaci

    naše holé skutky, a nie naše obrazy.

    Po uši v tom. Vlna

    ohlušuje. Modro bez hĺbky. Slnko je

    nahá pulzujúca rana.

    Ten živý Nikto v zrkadle som ja.

     

    OPERA, KTORÁ NEBRZDÍ

    Míňajúce sa,

    stúpajúce hlasy.

    Sochy na strechách striedavo

    napäto a ľahostajne čakajú.

    Dej fičí. Opera,

    ktorá nebrzdí,

    je jednou nohou v oblakoch.

    Búrková škvrna (rozmazaný fľak)

    obiehajúca planétu závratnou rýchlosťou

    (každých x minút) každú sekundu.

    Škrty. A nové škrty škrtov. Vysoké hlasy:

    Nemci (stále) na úteku do iného Nemecka.

    Dej sa rúti. Ďalej. Taktovka

    sa láme. Opera, ktorá nebrzdí,

    je jedným uchom vo vlakoch.

    Koľaje (hlboko) v prázdnom metre

    kvília samy.

     

    VEĽKÉ DNI

    Po milovaní ležíme spolu bez pohnutia,

    unáša nás spoločný odliv nevysloviteľnej krvi,

    ktorou sme sa tesne dotýkali, ale nepreliali sme z nej

    ani hlásku.

    Jedinú číru kropaj potu na bielej šiji neprebrodíš

    po celej slanej šírke týchto veľkých dní.

    Ďaleko, až na samom konci

    ľahkého dychu a poškvrnených tkanín,

    nás korunujú palce našich

    tak ľahko zeme pozbavených nôh.

    Od ruky k ruke je nepreklenuteľný priestor sôch.

    Obrysy kriku miznú na obzore. Lovci

    zaspali uprostred behu húštím, s priezračnými

    očami dokorán.

    Sme plní bezbrehého ligotania, ktoré

    sa šíri, ale ani o vlas sa nesčerí – ako tichý tieň

    lovca, ako tieň kdesi veľmi ticho hrajúceho rádia.

    Ako jazierka trblietavej ortuti, skrytej

    hlboko v hrobkách dávnych čínskych dynastií,

    po ktorej plávajú bez pohnutia jasnozrivé divé kačky zo zlata.

     

    MAJSTER MU INFORMUJE

    Báseň nie je informácia. Je

    práve to, čo informáciu plodí.

    Báseň nie je. Informácia

    je práve to, čo informáciu

    plodí. Ach, som tak blízko.

    Tak blízko seba. Číreho nič

    na potápajúcej sa lodi.

    Zobraziť všetko