• Stručná charakteristika tvorby

       Prvé reportážne a prozaické práce začal publikovať v periodikách Kultúrny život, Roháč, Život, Smena
       Prvé reportážne a prozaické práce začal publikovať v periodikách Kultúrny život, Roháč, Život, Smena a Večerník. Debutoval rozhlasovou hrou Kto je vinný? (1960), kde sa na pozadí smrteľnej autonehody rieši zodpovednosť jedincov. Scenármi pre televízny seriál Neposlušné kozliatka (1960) a Janko Hraško (1961) sa autor predstavil ako tvorca pre deti. Jeho dobrodružné fotoreportáže z ciest po svete zverejnili rakúske denníky Salzburger Nachrichten a Tiroler Tageszeitung. V prvom autobiografickom románe Doktor, ten Slovák (1995) na podklade numerológie podáva paletu osudov Slovenska, niektorých popredných Slovákov a rodiny Wernerovcov. Zlatá klietka (1996) popisuje život mladého, v povolaní a u žien úspešného muža, ktorý pre túžbu po slobode opúšťa domovinu. Ďalší román Tara – Pieseň vtáka ohniváka (1997) analyzuje tragickú lásku Milana Wernera k americkej manekýnke a prostredie high society v St. Moritzi. Dej románu Nemocnica pri moste lásky (1999) sa odohráva na viedenskej úrazovej klinike, kde pracujú viacerí lekári-emigranti spoza železnej opony, medzi nimi Slovák Milan Werner, ktorý si hľadá nové miesto v živote a usiluje sa presadiť. Román Rozhovory so psom (2001) sa odohráva v modernom Grécku. Do psa reinkarnovaný filozof Sokrates sa dostáva do rodiny lekára Hippokrata a jeho ženy Xantipy. Ožívajú antické konflikty, pozmenené dneškom. Román v nemčine Sladká smrť fotografa (2008) prináša príbeh muža obvineného z pomsty pre pederastiu. Eroticko-didaktický román Zákon bordelu (2009) vyšiel ako skrátená verzia románu Sladká smrť fotografa vydaného v nemčine na CD. Roku 2014 vyšla kniha Nekonečné hľadanie, opäť s autobiografickými prvkami.
    Zobraziť všetko
  • Životopis autora

         Narodil sa 13. júna 1931 v Trenčíne v lekárskej rodine. Ľudovú školu vychodil v Hnúšti

         Narodil sa 13. júna 1931 v Trenčíne v lekárskej rodine. Ľudovú školu vychodil v Hnúšti a gymnázium v Tisovci, resp. v Prešove, kde zmaturoval roku 1949. Študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a roku 1955 promoval na MUDr. Do roku 1957 pracoval ako mikrobiológ, potom ako chirurg na Klinike detskej chirurgie a neurochirurgie DFN v Bratislave, kde sa stal roku 1963 ordinárom traumatológie. Roku 1965 emigroval, pôsobil ako vedúci chirurg v Rakúsku, Nemecku, Švajčiarsku a na Blízkom Východe v rámci ozbrojených síl OSN, ktoré dostali roku 1988 kolektívnu Nobelovu cenu mieru. Roku 1980 založil liečbu ionizovaným kyslíkom. Roku 1997 stal sa čestným členom Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave. Roku 2005 obhájil PhD. a roku 2006 bol hosťujúcim  profesorom na LF UPJŠ v Košiciach. Žije v Salzburgu.

       

    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    Literatúra faktu

    Scenáristika

    • Neposlušné kozliatka (1960, televízny seriál)
    • Janko Hraško (1961, televízny seriál)

    Rozhlasová tvorba

    • Kto je vinný? (1964, hra)
  • Monografie a štúdie o autorovi

    APFEL, Viliam: Ivo Engler / Nekonečné hľadanie. (Sedem viet o siedmich knihách). In: Slovenské pohľady , roč. IV. + 132, 2016, č. 11, s. 117. (Sedem viet o siedmich
    APFEL, Viliam: Ivo Engler / Nekonečné hľadanie. (Sedem viet o siedmich knihách). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 132, 2016, č. 11, s. 117.

    (Sedem viet o siedmich knihách). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 132, 2016, č. 11, s. 115.

    ŠAH: Ivo (Ivan) Engler – 85. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 132, 2016, č. 6, s. 156.

    Prvé Beňovského glóbusy majú svojich majiteľov... In: Trnavský hlas, 27. 9. 2016.
    Dostupné na: http://www.trnavskyhlas.sk/c/17092-prve-benovskeho-globusy-maju-svojich-majitelov-ocenili-aj-exprezidenta-schustera.htm

    ŠURAN, Alfonz: Hosť v štúdiu: vedec Ivan Engler a jeho životná cesta.
    Dostupné na:http://www.ta3.com/clanok/1021270/host-v-studiu-vedec-ivan-engler-a-jeho-zivotna-cesta.html

    HALVONÍK, Alexander: Preberanie v kvantite (Slovenská próza 2009). In: Knižná revue – príloha, roč. XX, 7. 7. 2010, č. 14 – 15, s. IV.

    JANÍK, Pavol: Univerzálny princíp predajnosti. In: Literárny (dvoj)týždenník, roč. XXIII, 2010, č.  – 4, s. 12.

    TOMO, Igor M. Dešifrátor psej reči. Ivo Engler: Rozhovory so psom o láske a žiarlivosti, o vode života a smrti. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 118, 2002, č. 3, s. 112 – 113.

    ŠTEFANČÍK, Roman: Ako Xantipa sexovala s Platónom. Ivo Engler: Rozhovory so psom o láske a žiarlivosti, o vode života a smrti. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 118, 2002, č. 3, s. 110 – 112.

    TOMO, Igor: Životné jubileum Ivana Englera. In: Diagnóza . - Č. 3 (2001), s. 94 – 95.

    TOMO, Igor:  Pútavá autobiografia krajana. Nemocnica pri moste lásky. In: Slovenské pohľady, roč. IV. +116, č. 1 (2000), s. 111 – 112.

    ŠMIHULOVÁ, Adriena:  Lekár dobrodruhom: MUDr. Ivo Engler: "Nemusel som emigrovať, mohol som profitovať zo svojho postavenia..."In: Prešovský večerník, roč. 10, č. 2386, 14. 12. 1999, s. 6 – 7.

    BALÁŽ, Ireney: Čas je najlepší lekár. In: Literárny týždenník, roč. 12, č. 35 (1999), s. 10.

    BALÁŽ, Anton – ENGLER, Ivo: Literatúra ako psychoterapia (Rozhovor s lekárom a spisovateľom Ivom Englerom). In: Knižná revue., roč. VIII, 29. 4. 1988, č. 9, s. 12.

    BOLDIŠOVÁ, Emília: Hľadám, teda som - MUDr. Ivo Engler. Dokument STV Bratislava 1997.

    ANDRUŠKA, Peter: Život ako dobrodružstvo (Ivo Engler: Zlatá klietka). In: Knižná revue, roč. VI, 20. 11. 1996, č. 23, s. 5.

    KOLI, František: Autobiografické rozprávanie alebo sedem prútov kráľa Svätopluka. In: Romboid, roč. 31, č. 1 (1996), s. 70 – 73.

    NIŽNÁNSKY, Jozef: Zlatá klietka knižne. In: Večerník,12. 8. 1996.

    TOMO, Igor: Doktor, ten Slovák! In: Knižná revue, roč. V, 18. 10. 1995, č. 21, s. 5.

    ANDRUŠKA, Peter – ENGLER, Ivan: Fantázia je elixír života (Rozhovor). Knižná revue, roč. V, 26. 4. 1995, č. 7, s. 4.


    Autor neuved.: Engler, Ivo: Doktor, ten Slovák! In: Práca, roč. 50, č. 175 (29. 7. 1995), s. 9.

    MONCOĽ, Ľ. : Krajan, rodák, svetobežník, spisovatel. (K šesťdesiatke MUDr. Ivana Englera.) In: Čas,  roč. 6, č. 148 (26. 6. 1991), s. 2.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    ...Englerovci pochádzajú zo salzburského kraja, odkiaľ ich v rokoch 1731-1732 vyhnali ako protestantov pri násilnej rekatolizácii. Starý otec Pavel
    ...Englerovci pochádzajú zo salzburského kraja, odkiaľ ich v rokoch 1731-1732 vyhnali ako protestantov pri násilnej rekatolizácii. Starý otec Pavel Štefan bol luteránskym učiteľom a kantorom v gemerskom Klenovci. (...) Predkovia Ivana Englera boli a sú Slováci a so Slovenskom a jeho osudmi sú osudovo spätí. Za verné služby v bojoch proti Turkom dostali od uhorského kráľa Leopolda I. zemiansky patent za posolské služby s právom nositeľov erbu (...) Autor pochádza z uvedomelej národne oddanej rodiny, v ktorej okerm roľníctva prevládali farári, učitelia a v ostatných rokoch lekári...
    Igor. M. Tomo ,1995
     
    Nebudem školometsky približovať príbeh prozaického diela, ktoré sám autor striedavo označuje ako eroticko-didaktický román a dekadentno-didaktický román. Fakt je, že názov knižnej publikácie nemá iba metaforický charakter a priamo sa vzťahuje na prostredie, v ktorom protagonista rozprávania (fotograf ľahkých žien s ťažnými osudmi) prežil väčšinu svojho profesionálneho pôsobenia i privátneho potešenia, aby v pokročilom veku našiel smrť pri vyvrcholení pohlavného styku s atraktívnou a oveľa mladšou letuškou renomovaných aerolínií.
       Napokon príkladom pokusu o predajnosť je aj sama kniha Zákon bordelu, ktorej autorská stratégia popri iných motiváciách evidentne sleduje aj vyvolanie pozornosti potenciálnych čitateľov prostredníctvom provokatívnej explicitnej erotiky, nonkonformného životného štýlu a kontroverzných názorov na viacero tém, ktoré aktuálne čeria hladinu bulvárnych médií a iritujú verejnú mienku v celosvetovom meradle...
    Pavol Janík, 2011
    Zobraziť všetko
  • Autor o sebe

    Ja som emigroval, hoci sa mi v Česko-Slovensku darilo ekonomicky až závideniahodne. Bol som mladý vedúci chirurg-traumatológ na klinike, mal som garsónku, chatu
    Ja som emigroval, hoci sa mi v Česko-Slovensku darilo ekonomicky až závideniahodne. Bol som mladý vedúci chirurg-traumatológ na klinike, mal som garsónku, chatu v Senci, rodinu, dievča, priateľov... Na západe ma uznali ako politického emigranta nie preto, že som v roku 1965 bez pasu a riskantne ušiel spoza „železnej opony", pretože som – nielen deklaratívne – nesúhlasil s komunistickým režimom a ako slobodný muž som túžil zažiť svet. K uznaniu za politického emigranta prispela i skutočnosť, že som bol bezdôvodne obvinený z nadviazania stykov s nepriateľskými mocnosťami a hrozilo mi prenasledovanie či vynucovanie spolupráce. Paradoxne – v Rakúsku ma po príchode vyšetroval policajt, ktorý bol neskôr odhalený ako agent čs. bezpečnosti. Až potom mi došlo, prečo sa tento rakúsky orgán tak domáhal dozvedieť sa, kto mi pomáhal s útekom a kto o ňom vedel. (Našťastie som v tejto veci konal na vlastnú päsť.)
    (1998)
    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Beňovského glóbus (2015) Čestný občan mesta Hnúšťa (2013) kolektívna Nobelova cena mieru 1988 - príslušník Mierových
    Beňovského glóbus (2015)
    Čestný občan mesta Hnúšťa (2013)
    kolektívna Nobelova cena mieru 1988 - príslušník Mierových síl OSN
    Zobraziť všetko
  • Ukážka z tvorby

    Nemocnica pri Moste lásky „Život je nemocnica, v ktorej každý pacient chce zmenit posteľ." Ch. Baudelaire Tvár úradníka
    Nemocnica pri Moste lásky

    „Život je nemocnica, v ktorej každý pacient chce zmenit posteľ."
    Ch. Baudelaire

    Tvár úradníka zmäkla.
    Utečenec sa mu pozrel do rybích očí. „Viete, som chirurg. O politiku som sa nikdy nestaral, hoci jej špinavostí som nebol ušetrený. Ľutujem, nemôžem poslúžiť."
    Vyšetrovateľovi stuhla tvár. Oči sa zmenili na žraločie.
    „Zopakujte ešte raz, ako ste sa dostali do Viedne!"
    Utečenec sa zhlboka nadýchol. Hlas mu znel zachrípnuto, často odkašlával.
    „Československo-maďarské hranice som prešiel, lepšie povedané preplával, dole po Dunaji. Bolo to pod Komárnom v noci z dvanásteho na trinásteho septembra. Odetý v potápačskom obleku, s okuliarmi a trubicou na dýchanie. Tenisky a šaty som skryl v nepremokavom vaku..." Ukázal na batôžtek pri nohách.
    Triasol sa od vnútorného nepokoja, cítil chlad v údoch ako tej noci, keď mu studená voda ochromovala pohyby a do mysle sa vkrádal strach, či zvládne tok, či ho nezbadajú stráže.
    „Úsek tesne na hranici, osvetlený svetlometmi, som plával pod vodou. Na druhý deň som v malej dedinke pri Ostrihome našiel bicykel. Dvadsiateho septembra som dorazil na maďarsko-juhoslovanské hranice..."
    „Teda pán doktor kradol!" zaškľabil sa komisár Kunz.
    „Na bicykli bol štítok s menom a adresou majiteľa. Zanechal som ho na maďarskej strane. Predpokladám..."
    „Bola to krádež a basta! Pokračujte! Čo si myslíte, že chcem s vami stráviť celú noc?!" pozrel na hodinky.
    „Rovnakým spôsobom som zdolal ďalšiu hranicu, podľa mňa najťažšiu..."
    Úradník ho prerušil.
    „Predtým ste tvrdili, že ste sa zviezli na akomsi člne. Teraz si vymýšľate inú verziu?"
    „Nábrežie bolo posiate strážnymi vežami s hliadkami. Vodu brázdili motorové člny pohraničiarov... Plávať by bolo príliš riskantné... Počkal som na loď, ktorá ťahala vlečný čln, a pod vodou som sa prichytil o kormidlo."
    Irónia osudu - bola to sovietska dopravná loď Zvezda. Rusi ho teda nielen vyhnali z vlasti, ale aj vyviezli za železnú oponu.
    „Tak to bolo!"
    „A v Juhoslávii ste zasa potiahli bicykel alebo dokonca auto, čo?! Stravu ste kradli tiež?"
    „Ani jedno, ani druhé. Mal som nejaké peniaze... Hranicu do Talianska som prešiel pri Terste a odtiaľ som sa dostal autostopom..."
    Úradník viedenského policajného riaditeľstva Róbert Kunz začal utečencovi z Československa nepríjemne pripomínať príslušníkov Štátnej bezpečnosti na obávanej Račianskej ulici v Bratislave.
    Utečenec sedel pred Kunzom a deprimovala ho úradníkova nedôverčivosť. Cítil komisárov pohľad. Vtom nad rozbolenou sklonenou hlavouakoby bičom zapraskalo. „Cez dve hranice nepozorovane?!“
    Z knihy Nemocnica pri Moste lásky
     
    Zobraziť všetko
  • Rozhovory