• Pseudonym

    Kristián Benko
  • Životopis autora

    Narodil sa 4. decembra 1910 v Turčianskej Štiavnici. Študoval na štátnej reálke v Žiline. Po maturite odišiel na umelecko-priemyslovú
    Narodil sa 4. decembra 1910 v Turčianskej Štiavnici. Študoval na štátnej reálke v Žiline. Po maturite odišiel na umelecko-priemyslovú školu do Prahy (1928), kde sa zároveň stal mimoriadnym poslucháčom Filozofickej fakulty a v rokoch 1930 – 1933 aj poslucháčom Českého vysokého učenia technického, kde študoval architektúru a venoval sa maliarskej a sochárskej príprave. Bol členom Detvana – spolku slovenských vysokoškolských študentov v Prahe. Po skončení vojenskej služby sa stal úradníkom Zemskej banky v Bratislave (1936 – 1937), odkiaľ prešiel do redakcie kultúrnej rubriky Robotníckych novín (1937 – 1938). Potom pôsobil ako redaktor Slovenského rozhlasu v Prešove a v Bratislave (1938 – 1942), kde pokračoval aj po oslobodení až do roku 1949. V rokoch 1952 – 1953 bol redaktorom Kultúrneho života a úradujúcim podpredsedom Zväzu slovenských spisovateľov. Takmer po celý život sa venoval aj výtvarnej tvorbe, písal eseje aj o výtvarnej tvorbe (napríklad, o Ľ. Fullovi). Básnická zbierka Ave Eva (1943) vyšla s jeho vlastnými ilustráciami. Zomrel 5. novembra 1975 v Bratislave.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Poézia

    • Hniezda (1937)
    • Moja rodná (1939)
    • Ozubený čas (1940)
    • Puknutá váza (1942)
    • Všetko je dobré tak (1942)
    • Ave Eva (1943)
    • Presila smútku (1946)
    • Za ten máj (1950)
    • Javorový list (1953)
    • Šípky a slnečnice (1958)
    • Báseň, dielo tvoje (1960)
    • Každý deň (1964)
    • Len raz (1968)
    • Prvé a posledné (1977, posmrtne)
    • Chuť po bozkoch (2004, výber)

    Pre deti a mládež

    • Vtáčky (1951, pod pseudonymom Kristián Benko, spoločené dielo: J. Kostra, K. Bendová)
    • Zvieratá (1951, pod pseudonymom Kristián Benko, spoločené dielo: J. Kostra, K. Bendová)
    • Priamy smer do Tatier (1953, pod pseudonymom Kristián Benko, spoločené dielo: J. Kostra, K. Bendová)
    • Janko Hraško (1960)
    • Našiel som nožík rybku (1963)
  • Charakteristika tvorby

    V začiatkoch ukotvuje svoju poéziu v impresionisticko-senzuálnej lyrike a tematicky vychádza zo zážitkov z detstva, dospievania, rodného kraja

    V začiatkoch ukotvuje svoju poéziu v impresionisticko-senzuálnej lyrike a tematicky vychádza zo zážitkov z detstva, dospievania, rodného kraja a domoviny. Pridržiava sa zásady, že poézia má odrážať zážitky a udalosti, ktoré sú súčasťou osobnosti básnika. Citlivo reaguje aj na národnú spoločenskú problematiku z konca 30. rokov poznamenaných rozdelením Československa. Udalosti druhej svetovej vojny sa premietajú do jeho meditatívno-reflexívnej poézie konfrontačne. Šťastnú éru detstva stavia do protikladu s dobovou tragédiou. Doba, v ktorej žije, je mu "strašným storočím železa ukrutného", ktorého podoba je básnikovi neprijateľná. Odmieta ju v mene humanizmu, spoločenskej spravodlivosti a mravných ľudských hodnôt. Je presvedčený o smerovaní ľudských dejín k pokroku, o potrebe harmonického sveta, ktorého ideál je stelesnený v prírodných javoch a v žene. Veľmi skoro si uvedomuje nevyhnutnosť syntézy, v ktorej mu ide o súlad medzi spoločenským a prírodným dianím s významným miestom pre spoločenskú spravodlivosť, humanizmus v medziľudských a spoločenských vzťahoch, krásu ako harmonizujúci činiteľ, citový vzťah medzi mužom a ženou a mravný etos. Na skutočnosť nazerá organicky a komplexne. V povojnovej tvorbe odsúva do úzadia obraz tragických udalostí a naznačuje kontúry mierového života bez pátosu a verbalizmu. Nestotožnil sa so schematickými tendenciami v literatúre a zachoval si svoj vlastný prístup a filozofiu, podľa ktorej je poézia výrazom osobnosti básnika v organickej spätosti so všetkými stránkami mnohotvárnej skutočnosti. V tomto období kladie dôraz na medziľudskú komunikáciu v najširšom zmysle. V poslednom období svojej tvorby prichádza k zisteniu, že skutočnosť je oveľa zložitejšia a rozpornejšia ako ju môže človek-básnik zmyslami zachytiť. Týmto zistením začína kríza lyrického hrdinu Kostrovej poézie, ktorá však neupadá do beznádeje, ale inšpiruje ho k hľadaniu ďalších obzorov poézie. Usiluje sa priblížiť k ľuďom a k prírode, ktorá je preňho nielen záhadou, ale aj útočiskom. Prešiel na sonet, ktorý sa mu stáva prostriedkom nových možností básnickej tvorby. Vyznačuje sa myšlienkovou koncentráciou, výrazovou skratkou, jednoduchým, ale účinným básnickým obrazom a precíznymi výrazovými prostriedkami. Kostrova poézia je komunikatívna, postavená na emocionálnych, senzuálnych a meditatívnych zložkách bez experimentovania.

    Viktor Timura

    Zobraziť všetko
  • Literárna tvorba - preklad

    F. Villon: Malý testament (1948), M. Gorkij: Dievča a smrť (1953), Ch. Baudelaire: Kytica z Kvetov zla (1958), Štafeta (1960, výber modernej českej
    F. Villon: Malý testament (1948), M. Gorkij: Dievča a smrť (1953), Ch. Baudelaire: Kytica z Kvetov zla (1958), Štafeta (1960, výber modernej českej poézie), J. W. Goethe: Čarodejníkov učeň (1961, výber z Goetheho balád), K. H. Mácha: Máj (1963), Vilém Závada: Jeden život (1973, výber z básnického diela V. Závadu)
    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    KEKELIAKOVÁ, Monika: "Prechodná pena hier" alebo "belostný driek poézie, čo nepodlieha času"? Kostrove Hniezda v kontexte druhej fázy
    KEKELIAKOVÁ, Monika: "Prechodná pena hier" alebo "belostný driek poézie, čo nepodlieha času"? Kostrove Hniezda v kontexte druhej fázy slovenského poetizmu. In: Romboid, roč. LI, 2016, č. 10, s. 41 – 73.

    BUZÁSSY, Ján: Ján Buzássy o Jánovi Kostrovi. Angažovanou cestou. In: Vertigo, 2014, č. 2, s. 11 – 12.

    CHORVÁTH, M.: Básnické dielo Jána Kostru. Bratislava 1962.

    PADO, J.: Potreba básne. Svet poézie Jána Kostru. Bratislava 1976.

    MATUŠKA, A.: Od včerajška k dnešku. Bratislava 1978, s. 9 – 58.

    BŽOCH, J.: Nová zbierka Jána Kostru. In: Kontakty, výber statí o literatúre, Slovenský spisovateľ 1970.

    BŽOCH, J.: Kostrova ľúbostná lyrika. In: Kontakty, výber statí o literatúre, Slovenský spisovateľ 1970.

    KOCHOL, V.: Preidelogizovaný Kostra. In: Kochol, V.: Literárne reflexie, Slovenský spisovateľ 1979.

    KOCHOL, V.: Kostrove prvotiny. In: Slovenské pohľady, 96, 1980, č. 12, s. 65 – 80.

    ŠMATLÁK, S.: Dve storočia slovenskej lyriky. Bratislava 1979, s. 427 – 435.

    FELIX, J.: Kritické rozlety. Bratislava 1985, s. 120 – 128, 192 – 199, 256 – 258.

    STRÁŽAY, Š.: Priezračný jesenný deň. In: Kostra, J.: Záznam o jabloni. Bratislava 1987.

    MIKULA, V.: Od baroka k postmoderne. Bratislava 1997, s. 97 – 103.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Kostrove básne o láske prekračujú úzko osobný rámec... Nehľadá vinníka za stroskotanie lásky len v jednotlivcovi, ale aj

    Kostrove básne o láske prekračujú úzko osobný rámec... Nehľadá vinníka za stroskotanie lásky len v jednotlivcovi, ale aj v spoločnosti, v jej neschopnosti včas reagovať na kritické momenty v živote indivídua. Srdce v Kostrovej poézii je ešte príliš nenasýtené, mladé a nepokojné, aby mu stačila racionalistická odpoveď, že prípadný krach lásky možno nahradiť vyššími záujmami rodinnými a spoločenskými. Ľubostný vzťah – taká je Kostrova filozofia – nemožno nahradiť ničím, púšť lásky je neobývateľná. Treba sa pokúšať znovu a znovu o prekonanie stavu bez lásky. Tu kdesi začína Kostra syntetizujúci. Pobadáme veľmi ľahko jeho úsilie o nájdenie seba samého, o súlad sna a reality, predstavy a faktu; je v tom vzostupná línia. Sústavne rozbíja legendu o bezbolestnom prechode človeka k citovej harmónii. Prechod je bolestný a rozporný ako všetko, čo je procesom a čo naostatok smeruje k syntéze.

    Jozef Bžoch

    Perfektne urobený verš, starostlivo vyberané slová, presne vyvážená architektúra básne i nevyhnutná dávka subjektívnej zainteresovanosti. To, čo je pre Kostrovu poéziu príznačné je jej komunikatívnosť.

    Stanislav Šmatlák

    Ján Kostra patrí k baudelairovskému typu básnika, hoci ho uskutočňuje moderne, svojsky. Výsledkom nie je stotožnenie, ale zápas, stála konfrontácia pevne určeného a uzavretého subjektu s tým, čo prebieha mimo neho – neustály pohyb medzi základnými konštantami, básnicky uceleným a v podstate sa nemeniacim vnútorným svetom a svetom vonkajším, zasahujúcim básnika, alebo sa ho dotýkajúcim, raz drasticky, raz slastne.

    Ján Števček

    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Štátna cena za literatúru (1954)