Ján Silván

Narodenie 1493 Trnava
Úmrtie 14. 2. 1573 Domažlice (Česko)



  • Stručne o autorovi

    Ján SILVÁN , najvýznamnejší slovenský renesančný básnik, hudobník, kazateľ sa narodil v roku 1493 v Trnave. Od r. 1516 študoval
    Ján SILVÁN, najvýznamnejší slovenský renesančný básnik, hudobník, kazateľ sa narodil v roku 1493 v Trnave. Od r. 1516 študoval na Viedenskej univerzite. Po roku 1527 pôsobil ako anabaptistický – novokrstenecký kazateľ v Ivančičiach na Morave (kvôli nariadeniu Ferdinanda Habsburského o zákaze pôsobenia anabaptistov a zwingliánov v Uhorsku). Nekompromisne odmietal tzv. wittenberskú konkordiu medzi zwingliáni a luteránmi z r. 1536, tým vyvolal voči sebe nepriateľstvo, preto z Moravy odišiel na Slovensko, kde sa údajne ukrýval v Malých Karpatoch. Aj tu bol prenasledovaný, vrátil sa do Čiech. Po roku 1536 bol pisárom v službách významného šľachtica a humanistického vzdelanca Jána Popela z Lobkovíc v Prahe (známeho nepriateľským postojom k reformácii, pravdepodobne aj preto sa Silván vrátil ku katolíckej viere) a v r. 1539 – 1550 na jeho panstve v Horšovskom Týne, kde mu pri požiari mesta zahynula manželka s dvoma deťmi. Po roku 1856 žil v Domažliciach, hospodáril na rozsiahlych majetkoch; patril medzi vznešených mešťanov, mal dom na námestí a v roku 1572 sa stal členom mestskej rady – konšelom.
    Zobraziť všetko
  • Stručná charakteristika tvorby

    Na sklonku života Ján Silván vydal dielo Písně nové a na sedm žalmů kajících a jiné žalmy (Praha 1571) ako výber z celoživotnej tvorby v
    Na sklonku života Ján Silván vydal dielo Písně nové a na sedm žalmů kajících a jiné žalmy (Praha 1571) ako výber z celoživotnej tvorby v podobe kancionála (spevníka), uverejnil 32 vlastných piesní a 10 piesní od iných autorov. V jeho 2. rozšírenom vydaní (Praha 1578) vyšlo o 8 piesní a parafráz viac. Jeho spevník je dôležitou hudobnou pamiatkou.
    15 piesní zo Silvánovho kancionála zhudobnil Slovenský komorný súbor Musa ludens – pod vedením manželov Jána a Ľudmily Piptovcov s recitáciou Štefana Bučka – a vydal na CD nosiči s názvom Skvosty renesancie – Ján Silván (1493 – 1573) roku 1997.
    Jedinečnú osobnú výpoveď predstavuje Silvánova autobiografická žalmová pieseň Z hlubokosti volám k tobě (1536), reagujúca na konfesionálne spory.
    K ďalších pozoruhodným patria: Jak jest čistá věc z mladosti; Rozpomeniž se, mládenče výborný; Přišel jsem na tento svět; Marnost na všem znám a vidím; Kto chce stále štěstí míti; Ktož miluje nesmírně; Slušíť se za to prositi; Srozumívám tomu, žeť radosti není...; Spomoziž mi z hoře mého.
    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    MARKOVIČ, Pavol: Podoby lyrického subjektu v staršej slovenskej literatúre. In: Vertigo, 2014, č. 2, s. 35 – 37.

  • O autorovi

    Pre Silvánovu poetiku je typická zmyslová konkrétnosť metafor, prirovnaní i prívlastkov, ktorými vie názorne a plasticky vyjadriť pocity
    Pre Silvánovu poetiku je typická zmyslová konkrétnosť metafor, prirovnaní i prívlastkov, ktorými vie názorne a plasticky vyjadriť pocity lyrického subjektu. Prvky kazateľského, patetického náboženského štýlu zjemňuje tendenciou k hovorovosti a k jednoduchosti ľudovej poézie. Verš je sylabický, stroficky usporiadaný (prevažuje štvorveršová strofa), združene rýmovaný (dominujú gramatické rýmy), v osobne ladených veršoch a dlhších strofách sa však mení na komplikovanejšie a nepravidelnejšie rýmové usporiadania.
    (Z. Kákošová, V. Mikula)
    Zobraziť všetko