Foto Peter Procházka
Foto Peter Procházka




  • Životopis autora

    Ján TUŽINSKÝ sa narodil 29. marca 1951 v Zlatých Moravciach. Základnú školu vychodil v Beladiciach, zmaturoval na gymnáziu v Zlatých

    Ján TUŽINSKÝ sa narodil 29. marca 1951 v Zlatých Moravciach. Základnú školu vychodil v Beladiciach, zmaturoval na gymnáziu v Zlatých Moravciach, potom študoval na Prírodovedeckej fakulte (1969 – 1972) a neskôr teóriu kultúry na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1972 – 1977). Po štúdiách pracoval ako tlačový redaktor vo vydavateľstve Tatran (1978 – 1982), od roku 1983 ako redaktor a neskôr dramaturg literárnej redakcie Slovenského rozhlasu v Bratislave. V roku 1993 ho zvolili za predsedu Spolku slovenských spisovateľov a v roku 1994 za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Od roku 1994 do roku 1997 bol ústredným riaditeľom Slovenského rozhlasu. Potom, do roku 2002, bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov. Pôsobil v redakcii Dramaturgie hier pre dospelých Rádia Devín Slovenského rozhlasu. V súčasnosti opäť zastáva post predsedu Spolku slovenských spisovateľov. Žije a tvorí v Bratislave.

    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    Esej

    Pre deti a mládež

    • Straka nekradne (1985)

    Iné

    • Niečo ako sen (2003, výber)
  • Charakteristika tvorby

    Ján Tužinský patrí medzi najvýznamnejších slovenských prozaikov strednej generácie. Vášnivo obhajuje človečenstvo a

    Ján Tužinský patrí medzi najvýznamnejších slovenských prozaikov strednej generácie. Vášnivo obhajuje človečenstvo a ľudskosť, spúšťa hlbinné sondy do človeka, aby pomohol pochopiť aj jeho zdanlivo protirečivé či nelogické konanie. Takto sa mu darí zobrazovať večný konflikt dobra a zla, ktorý nezaznamenáva iba vo vzťahoch dvoch či viacerých protagonistov, lež aj v každom jednotlivcovi. Do literatúry vstúpil zbierkou poviedok Bičovanie koní, v ktorej rozvíja myšlienku ľudskej spolupatričnosti, preklenujúcej brehy života a smrti, lásky a nenávisti, dobra a zla, miestami skĺzavajúc do moralizujúcej polohy. V úsilí o analyticko-moralizajúcu líniu pokračoval aj v zbierke poviedok Čakanie na šarhu. V nej reflektuje postavenie človeka v neautentickej spoločnosti, v ktorej sa relativizuje tradičné chápanie hodnôt a nastoľuje sa ich nová hierarchia. Široko koncipovaný románový príbeh Kto hodí kameňom rieši prelomové historické udalosti 20. storočia v živote malého slovenského mestečka, do ktorého sa po štyridsiatich rokoch vracia hlavný hrdina – židovský emigrant. Titulné Kto hodí kameňom je výrazom autorovho chápania ľudskej nedokonalosti a slabosti, nie je však vždy odpúšťaním. Autor sa pokúsil zobraziť tragiku ľudského života a jeho nemenné hodnoty, snahu človeka uchovať si svoju tvár aj v čase, keď ho valcujú tzv. veľké dejiny cez perspektívu historickej rekonštrukcie v aktuálnej súčasnosti – oslava výročia založenia mestečka. Avšak zrýchlený historický čas, prezentovaný cez sled prelomových udalostí a ich hodnotenia sa usiloval fixovať v predstavivosti čitateľa aj expresívnou fabuláciou, ktorá ho núti siahať aj po ahistorických bizarnostiach, čím vlastne zotrie celé úsilie o mravné poučenie z nedávnej minulosti, pretože upriamuje čitateľovu pozornosť práve na bizarnosti individuálneho života. V románe Biliard na streche sa sústredil na otázky ľudského bytia na pozadí politického zlomu v roku 1968 a následnej normalizácii, do súčasnej i starej Bratislavy situoval poviedkovú knižku Krypta, využívajúc kompozičné postupy, uplatnené aj v predchádzajúcich knihách. V novele Bastard v daždi sa snaží o kritickú analýzu životného štýlu súčasnej slovenskej inteligencie, prezentovanú cez drámu o nepochopení a nepoznaní. O odosobnenej atmosfére sídliskovej Petržalky hovorí zbierka poviedok Jeremiášov plač. Ďalšími variáciami témy človečenstvo a ľudskosť sú prozaické texty Sklené oko, Niečo ako sen Mimikri. Ako autor literatúry pre deti a mládež sa predstavil nateraz jednou knihou Straka nekradne. Tá je ponorom do duševného sveta dieťaťa pripútaného na invalidný vozík, opäť prezentovaným ako humanizujúce posolstvo. V oblasti esejistiky sa prezentuje predovšetkým ako polemik s teóriou postmoderny. Dôkazom toho sú tituly Bledomodrý svet a Postmoderna – Smrť literatúry. Autorsky sa podpísal aj pod knihu politických glos Motiviáda. Spolupracuje s rozhlasom, pre ktorý napísal viacero pôvodných textov, ako aj dramatizácií diel zo svetovej literatúry.

    Eva Faithová

    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    Poviedky a eseje J. Tužinského vyšli v zborníkoch a časopisoch v Rakúsku, Španielsku, Lotyšsku a inde. Biliard na streche (2001 po bulharsky

    Poviedky a eseje J. Tužinského vyšli v zborníkoch a časopisoch v Rakúsku, Španielsku, Lotyšsku a inde.

    Biliard na streche (2001 po bulharsky – s podporou Komisie SLOLIA LIC)

    Zobraziť všetko
  • Diela vydané s podporou SLOLIA

  • Monografie a štúdie o autorovi

    ŠAH: Ján Tužinský – 65. (Pripomíname si.) In: Slovenské pohľady , roč. IV. + 132, 2016, č. 3, s. 159. MAŤOVČÍK, A. a kol.:

    ŠAH: Ján Tužinský – 65. (Pripomíname si.) In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 132, 2016, č. 3, s. 159.

    MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008.

    GEISBACHEROVÁ, M.: Diagnózy súčasnosti (Ján Tužinský, Štefan Murín: Inkvizítor. Dnes). In: Knižná revue, 16, 2006, č. 12.

    MARČOK, V. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III (2., rozš. vydanie). Bratislava: LIC 2006.

    GEISBACHEROVÁ, M.: Bolesť, samota a strach... (Ján Tužinský: Mimikri). In: Knižná revue, 15, 2005, č. 20.

    ŠPAČEK, J.: Ján Tužinský. In: Mikula, V. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram & Ústav slovenskej literatúry SAV 2005.

    CHRAPPA, Štefan: V páchnucich vetroch globalizácie. Ivan A. Čarota, Andrej Červeňák, Pavol Janík, Štefan Murín, Vincent Šabík, Ján Tužinský: Víchor globalizácie. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 120, 2004, č. 6, s. 104 – 106.

    ČERVEŇÁK, A.: Čas žitia a čas bytia. In: Literárny (dvoj)týždenník, 17, 18 – 19, 2004.

    ČERVEŇÁK, A.: Vysoká latka umenia. In: Literárny (dvoj)týždenník, 17, 22 – 23, 2004.

    ČERVEŇÁK, A.: K novým pevninám človeka. In: Literárny týždenník, 16, 12, 2003.

    GABRÍKOVÁ, A.: Ľudia sídlisk a mestských krčmičiek. In: Knižná revue, 13, 13, 2003.

    JANÍK, P.: Senzitívne a senzačné sny. In: Literárny týždenník, 16, 15, 2003.

    SVETOŇ, Ľ.: O zbitých psoch a iných ľuďoch. Ján Tužinský: Sklené oko. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, IV. + 118, 5, 2002, s. 129 – 130.

    VEĽKÝ, J.: Sondy pod povrchom. In: Slovo, 4, 22, 2002.

    Život a dielo Jána Tužinského. Nitra, Univerzita Konštantína Filozofa 2001.

    BOB, J.: Esejista Ján Tužinský. In: Literárny týždenník, 14, 7, 2001.

    FERKO, M.: Nostalgické detaily. In: Knižná revue, 11, 20, 2001.

    LENČO, Ján: Skutočnosť v skutočnosti. Ján Tužinský: Sklené oko. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 117, 2001, č. 12, s. 94 – 96.

    MOYŠOVÁ, Stanislava: Sklené, smutné a rozbité. Ján Tužinský: Sklené oko. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 117, 2001, č. 12, s. 91 – 93.

    OBERT, V.: O hodnotách ľudskosti. In: Bibiana, 8, 2, 2001.

    Slovník slovenských spisovateľov. Libri, Praha 2000.

    DUŠIČKA, Martin: Zahmlená vízia sveta. Ján Tužinský: Bledomodrý svet. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 115, 1999, č. 2, s. 137 – 139.

    JANÍK, P.: Kopeme do dverí, ktoré sú otvorené. In: Literárny týždenník, 12, 33, 1999.

    JANÍK, P.: Žiť dôstojný život. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 115, 1999, č. 11.

    BODACZ, B.: Obabraní. In: Literárny týždenník, 11, 4, 1998.

    ČIERNA, M.: Plač nad revolúciou. In: Literárny týždenník, 11, 4, 1998.

    MAŤUGA, V.: Bez vízie sa žiť nedá. In: Literárny týždenník, 11, 39, 1998.

    BODACZ, B.: Vyvolávač času. In: Slovenské pohľady, IV. + 113, 7 – 8, 1997.

    ŠIKULA, B.: Viribus unitis. In: Slovenské pohľady, IV. + 113, 7 – 8, 1997.

    TIMURA, V.: Filozofia Bastarda. In: Literárny týždenník, 9, 18, 1996.

    MAŤUGA, V.: Netrpezlivosť v stave zrodu. In: Literárny týždenník, 8, 51 – 52, 1995.

    SULÍK, I.: Neživá medzi živými. In: Slovenské pohľady, IV. + 111, 1, 1995.

    BANČEJ, M.: Rozprávanie, čiže dážď. In: Pravda, 4 (75), 21. 10. 1994.

    HÁBER, S.: Strážnik v daždi. In: Literárny týždenník, 7, 45, 1994.

    HUJÍK, V.: Výnimočne vzácna vrúcnosť. In: Slovenské národné noviny, 5 (9), 38, 1994.

    KERNÝ, D.: Sila intelektu. In: Slovenské pohľady, IV. + 110, 1, 1994.

    KROČANOVÁ, D.: Tužinského Bastard v daždi. In: Dotyky, 6, 10, 1994.

    KRŠÁKOVÁ, D.: Monotónny literárny dážď. In: Kultúrny život, 28, 4, 1994.

    ŠABÍK, V.: Bastard v daždi. In: Knižná revue, 4, 23, 1994.

    ŠIKULA, B.: O psoch a ľuďoch, o ľuďoch a psoch. In: Literárny týždenník, 7, 45, 1994.

    BAGINOVÁ, O.: O všetkom(?) a o ničom(!) In: Dotyky, 5, 5, 1993.

    BOLDIŠOVÁ, E.: Krypta. In: Knižná revue, 3, 10, 1993.

    CVIKOVÁ, J.: O ženách a ľuďoch. In: Slovenské pohľady, 109, 1, 1993.

    ČÚZY, L.: Intelektualizácia prózy. In: Kultúrny život, 27, 11, 1993.

    HALVONÍK, A.: Kam zo skleníka? In: Slovenské pohľady, 109, 5, 1993.

    HOLKA, P.: Sú ešte také slová... In: Pravda, 3 (74), 26. 1. 1993.

    HUDÍK, P.: Vidieť svet vlastnými očami. In: Knižná revue, 3, 21, 1993.

    KROČANOVÁ, D.: Atmosféra neistoty a absurdity. In: Literárny týždenník, 6, 28, 1993.

    MAJERNÍK, J.: Motív múdrosť, motív šarm. In: Knižná revue, 3, 19, 1993.

    MAŤUGA, V.: Človek nepatrí iba sebe. In: Literárny týždenník, 6, 39, 1993.

    MINÁR, P.: Drogéria. In: Kultúrny život, 27, 11, 1993.

    SULÍK, I.: Slovenská próza bez ilúzií. In: Romboid, 28, 10, 1993.

    ŠKOTKA, M.: Hľadanie ako zmysel. In: Literárny týždenník, 6, 28, 1993.

    ŠPAČEK, J.: Próza o odvahe. In: Romboid, 28, 10, 1993.

    ŠTEVČEK, P.: Ako siahať po majstrovstve. In: Literárny týždenník, 6, 28, 1993.

    VILIKOVSKÁ, E.: Strážte si svoje sny. In: Slovenské národné noviny, 4 (8), 6, 1993.

    VILIKOVSKÁ, E.: Ponor do rieky moci. In: Pravda, 3 (74), 5. 10. 1993.

    WINKLER, T.: Ján Tužinský. In: Slovenské národné noviny, 4 (8), 40, 1993.

    BEŇO, J.: Mizéria človeka i spoločnosti. In: Národná obroda, 3, 2. 12. 1992.

    HALVONÍK, A.: Biliard na streche. In: Knižná revue, 2, 20, 1992.

    HOLKA, P.: So slučkou na krku. In: Pravda, 2 (73), 25. 8. 1992.

    CHOVANCOVÁ, E.: O tom, čo je v nás ľudské. In: Knižná revue, 2, 19, 1992.

    MARUŠIAK, A.: Po hladine času. In: Nové slovo, 2, 42, 1992.

    SULÍK, I.: Odkazy z tamtoho sveta. In: Literárny týždenník, 5, 50, 1992.

    ŠIMULČÍKOVÁ, J.: Bestseller po našom. In: Práca, 47, 1. 10. 1992.

    ŠTEVČEK, P.: Stvorenie zo smrti. In: Literárny týždenník, 5, 50, 1992.

    KASARDA, M.: Keď sa hádže neskoro... In: Dotyky, 3, 3, 1991.

    ŠPAČEK, J.: Zreteľný posun k zrelosti. In: Romboid, 26, 3, 1991.

    ČÚZY, L.: Ján Tužinský: Čakanie (na šarhu). In: Romboid, 25, 8, 1990.

    HALVONÍK, A.: Nebojme sa Tužinského. In: Pravda, 71, 6. 11. 1990.

    HOLKA, P.: Márny, ale zmysluplný zápas. In: Pravda, 71, 19. 10. 1990.

    KRNOVÁ, K.: Vo vychodených a spoľahlivých koľajach. In: Slovenské pohľady, 106, 12, 1990.

    SULÍK, I.: Snímanie z kríža. In: Literárny týždenník, 3, 43, 1990.

    ŠPAČEK, J.: Vcelku zmysluplne. In: Slovenské pohľady, 106, 3, 1990.

    ŠTEVČEK, P.: Román dvoch časov. In: Literárny týždenník, 3, 42, 1990.

    VILIKOVSKÁ, E.: Kto hodí kameňom. In: Pravda, 71, 6. 11. 1990.

    ŽIAK, M.: Vaj-vaj. In: Fragment K, 4, 6, 1990.

    ŽILKA, T.: Vina a trest. In: Literárny týždenník, 3, 42, 1990.

    BYSTRICKÁ, E.: Kto čaká, nájde. In: Literárny týždenník, 2, 39, 1989.

    DEMEKOVÁ, A.: Výpoveď je konfrontáciou osudov... In: Smena, 42, 19. 7. 1989.

    HOLKA, P.: Čakanie na lásku. In: Pravda, 70, 27. 4. 1989.

    NITROVÁ, Ľ.: Všetko je vymyslené a skutočné. In: Práca, 44, 29. 6. 1989.

    SIKA, P.: Retrospektíva: základ perspektívy. In: Literárny týždenník, 2, 39, 1989.

    SOUČKOVÁ, M.: Čakanie (na iný čas). In: Literárny týždenník, 2, 39, 1989.

    SULÍK, I.: Zo scény života. In: Nové slovo, 31, 28, 1989.

    ŠIKULA, B.: Nadčasové prózy. In: Romboid, 24, 11, 1989.

    HOLKA, P.: Kde sa kalia a hasnú ideály. In: Nedeľná Pravda, 21, 5, 1988.

    ŠIKULA, B.: Spojenými silami. In: Romboid, 23, 6, 1988.

    ŠTEVČEK, P.: Ján Tužinský: Straka nekradne. In: Zlatý máj, 32, 2, 1988.

    TRUHLÁŘ, B.: Prostý príbeh. In: Pravda, 69, 12. 2. 1988.

    PAVUĽAKOVÁ, N.: Hľadať pravdu o človeku. In: Zlatý máj, 31, 10, 1987.

    PETRÍK, V.: Ján Tužinský: Bičovanie koní. In: Slovenské pohľady, 100, 8, 1984.

    TRUHLÁŘ, B.: Próza je konflikt. In: Romboid, 19, 2, 1984.

    ANDRUŠKA, P.: Tri prózy z Mladej tvorby. In: Nové slovo, 25, 48, 1983.

    FARKAŠOVÁ, E.: Nad novým prozaickým debutom. In: Smena, 36, 22. 9. 1983.

    HALVONÍK, A.: Poviedka 1983. In: Pravda, 64, 9. 9. 1983.

    MAŤUGA, V.: Zdanlivý pokoj dediny. In: Večerník, 28, 16. 8. 1983.
    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    V šiestich poviedkach knihy Mimikri nám autor sprostredkúva životné situácie človeka, ktorý sa usiluje uchrániť pred

    V šiestich poviedkach knihy Mimikri nám autor sprostredkúva životné situácie človeka, ktorý sa usiluje uchrániť pred „zranením“, ktoré mu môže spôsobiť okolitý svet (a okolitý svet túto možnosť naplno využíva!), iní ľudia. (...) Poviedky spája problém hľadania ľudskej identity (najvýraznejšie v poviedke Muž bez tváre), vyrovnania sa s osamelosťou, samotou či opustenosťou, ktorú môžeme prežívať aj vtedy, keď sme obklopení mnohými ľuďmi. Poviedky sú o hľadaní duchovnej spriaznenosti, vzájomnej komunikácie, potreby nájsť chápavého človeka. (...) Autentické momenty porozumenia a spolupatričnosti nenachádzame v komunikácii slovami, ale v mlčaní, v zmysluplnom, významovom mlčaní, keď emocionálna blízkosť prekoná verbálnu odlišnosť a vzdialenosť. Postavy všetkých poviedok sú veľmi „ľudské“, citlivé a vnímavé. Nesú v sebe náboj životnej múdrosti, ktorá im pomáha prežiť aj v nepriaznivých podmienkach.

    Michaela Geisbacherová

    Ján Tužinský v prvej úvahe knihy Inkvizítor (dnes) s názvom Legendy – alebo útrapy z rozumu (pokus o interpretáciu) vyjadruje presvedčenie, že Veľký inkvizítor smeruje do každej ľudskej bytosti, pretože kus Ivanovej duše je v každom z nás. Z tohto dôvodu, kvôli sebe samým, sa musíme vyrovnať predovšetkým s duchom textu Veľkého inkvizítora, ktorý je pre celé generácie trvale inšpiratívny tematikou ľudskej slobody, slobodnej vôle – problematikou voľby a jej dôsledkov pre indivíduum i  spoločenstvo. Prostredníctvom vyrovnávania sa s odkazom Dostojevského podáva Tužinský obžalujúcu diagnózu súčasného sveta, po ktorom blúdi odcudzená osobnosť, sveta zameraného najmä na produkciu, v ktorom sa človek ako subjekt úplne stráca. (...) Odcudzenie Tužinský kriticky analyzuje v spojitosti s fenoménom mobility pracovnej sily. Túto formu mobility chápe ako odcudzovanie človeka skutočnej tvorivej činnosti. (...) Tužinský odhaľuje súčasný liberálny kapitalizmus ako zameraný proti človeku a jeho individualite. (...) Druhú úvahu Generátor myšlienok koncipuje Štefan Murín ako list Dostojevskému. Aj on sa vyrovnáva s odkazom Veľkého inkvizítora v kontexte dejín i súčasnosti. Je presvedčený, že genialita Dostojevského diela spočíva práve v jeho „kontextovom vyžarovaní“.

    Michaela Geisbacherová

    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Prémia Literárneho fondu za pôvodnú literárnu tvorbu za rok 2011 za dielo Britva oka kultúry (2011) Cena Spolku slovenských spisovateľov

    Prémia Literárneho fondu za pôvodnú literárnu tvorbu za rok 2011 za dielo Britva oka kultúry (2011)

    Cena Spolku slovenských spisovateľov za rok 2005 za prózu Mimikri

    Literárna cena VÚB za rok 2001 v próze pre dospelých za dielo Sklené oko

    Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (1999)

    Cena Lea Danihelsa (1995 USA)

     

     

     

    Zobraziť všetko
  • Rozhovory