• Pseudonym

    Branislav Ostrochovský, Štefan Križen
  • Prekladá z jazykov

    Ruský jazyk
    Český jazyk
  • Stručne o autorovi

    Po maturite na ružomberskom gymnáziu (1959) študoval odbor slovenský jazyk a ruský jazyk na Pedagogickom inštitúte v Martine (1959 – 1963),
    Po maturite na ružomberskom gymnáziu (1959) študoval odbor slovenský jazyk a ruský jazyk na Pedagogickom inštitúte v Martine (1959 – 1963), neskôr muzeológiu na Univerzite T. G. Masaryka v Brne (1967 – 1969). V r. 1966 – 1971 bol pracovníkom Literárnomúzejného oddelenia Matice slovenskej v Martine. Pre svoje občianske postoje k udalostiam v r. 1968 musel z Matice odísť. Štyri roky bol z politických dôvodov nezamestnaný. V r. 1975 odišiel do Bratislavy a stal sa pracovníkom Slovenskej literárnej agentúry. V januári 1990 bol zvolený za predsedu Spolku slovenských spisovateľov a od r. 1993 bol riaditeľom Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov. V r. 1997 – 1999 bol šéfredaktorom denníka Slovenská republika a od r. 2000 je redaktorom dvojtýždenníka Tele plus. Žije a tvorí v Bratislave.
    Zobraziť všetko
  • Stručná charakteristika tvorby

    Debutoval básnickou zbierkou Váhavosť . Už v čase vstupu do literatúry bola jeho poézia tradicionalistická, no vo svojej tradičnosti celistvá,
    Debutoval básnickou zbierkou Váhavosť. Už v čase vstupu do literatúry bola jeho poézia tradicionalistická, no vo svojej tradičnosti celistvá, vyznávajúca všeľudské hodnoty v poradí: humanistický princíp, kresťanský princíp a národno-vlastenecký princíp. Práve cez ne zdôrazňuje rozmer ľudskej dôstojnosti, ktorú vníma ako dôstojnosť konania v každej situácii i v celkovom rozmere ľudského života. Tematizovanie národných postojov a vyjadrenie viery v elementárne hodnoty ľudského života je charakteristickým znakom celej jeho básnickej tvorby. Aj v nasledujúcich zbierkach Prijímanie, S vodou na jazyku, Horúčava a vo výbere Dôstojnosť a iné básne exponuje vžité predstavy o osude slovenského človeka i národa pomocou konvenčných rustikálnych motívov, resp. kresťanských symbolov, pričom sa snaží esteticky zvýrazniť ich spoločenskú závažnosť, a to prostredníctvom zložitej metafory a kompozície básne. V čase publikačného zákazu v 70. a 80. rokoch 20. storočia sa venoval dramatickej tvorbe pre rozhlas, televíziu a bábkové divadlo. Je autorom televíznych hier Blízko odpovede, Nech sa niekto opováži alebo Ako Ďurko Konôpka o fujaru prišiel, Ján Literát a Megalé syntaxis čiže Veľká skladba, v ktorých čerpal námety zo slovenskej histórie. Pre rozhlas pripravil celý rad umeleckých, dokumentárnych i populárno-náučných rozhlasových relácií. Deťom adresoval knižku básničiek napísaných na základe obrázkových predlôh Zvieratká píšu deťom a knihu básničiek Len z črpáka s pekným uškom. Tematicky aj v nej vyšiel z tradičných, rustikálnych motívov, no pred ich konvenčným spracovaním uprednostnil slovnú hru a bohatú metaforiku. Deťom a mládeži venoval aj bábkové hry Margita a Besná, O cárovi Saltánovi, Živé svetlo, Ako to naozaj bolo alebo Príhody Janka Hraška, televízne hry Chlapci a Živé svetlo a televízne rozprávkové seriály Medvedí rokRozprávky z praveku. Nesporný úspech v literatúre pre mládež dosiahol svojimi umelecko-náučnými dielami Po literárnych stopách na Slovenska a Túry do literatúry. V prvej z nich predstavil tie osobnosti slovenskej literatúry, ktorých dielo bolo už uzatvorené, v druhom esejistickým spôsobom zaregistroval aj žijúcich autorov, a tak „skompletizoval“ svoj jedinečný literárny zemepis. Na princípe miestopisu zobrazil vývinový oblúk a pulzovanie našej literárnej kultúry od najstarších čias až po začiatok 21. storočia. Paralelne s tým dokumentoval aj zachované nehnuteľné literárne pamiatky na Slovensku. Dielo je doplnené bohatým obrazovým (fotografie spisovateľov, literárne dokumenty) i zvukovým (záznamy hlasov niektorých slovenských literátov) materiálom. Kniha nie je len pomocnou príručkou, ale prostredníctvom sledovania životného zakorenenia jej tvorcov aj zaujímavým čítaním o literatúre na celom Slovensku. Je teda súčasne istým syntetickým či encyklopedickým príspevkom, ale aj osobitým druhom literatúry faktu, nastoľujúcim i teoretické otázky: čo je literárny zemepis a pod. Objavná je i vzhľadom na absenciu podobných titulov v našej literatúre (s výnimkou prác L. Knězeka, P. Uhrína). Medzi tvorivé aktivity Jaroslava Rezníka patrí aj súbor desiatich veselých rozprávok zo súčasnosti Rozprávky o Mladuškovi, príbehy pre deti Kika spáva v paprike a Ježko v kvetináči. Okrem toho autorsky pripravil päť ročníkov Slovenského literárneho kalendára na roky 1994 – 1998, zostavil zborník hymnických piesní a vlasteneckých básní Kto za pravdu horí (1990) aj deväť zväzkov viacjazyčnej edície slovenskej poézie Bibliofílie LITA. Prekladal z ruštiny (O. Mandeľštam, A. Achmatovová a i.) a češtiny (K. Čapek).
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Poézia

    Dráma

    • Margita a Besná (1972)
    • O cárovi Saltánovi (1974)
    • Živé svetlo (1983)
    • Ako to naozaj bolo alebo Príhody Janka Hraška (1989)

    Pre deti a mládež

    Literatúra faktu

    • Po literárnych stopách na Slovensku (1982)
    • Literární toulky Slovenskem (1989)
    • Túry do literatúry. Po literárnych stopách Slovenska (2001)

    Scenáristika

    • Chlapci (1974)
    • Medvedí rok (1974)
    • Blízko odpovede (1980)
    • Nech sa niekto opováži alebo Ako Ďurko Konôpka o fujaru prišiel (1982)
    • Ján Literát (1985)
    • Živé svetlo (1989)
    • Megalé syntaxis čiže Veľká skladba (1991)
    • Rozprávky z praveku (1992)
  • Diela vydané s podporou SLOLIA

  • Monografie a štúdie o autorovi

    Autor neuved.: Literát s veľkým slovenským srdcom a dielom (Jaroslav Rezník má sedemdesiatpäť). In: Literárny týždenník , roč.
    Autor neuved.: Literát s veľkým slovenským srdcom a dielom (Jaroslav Rezník má sedemdesiatpäť). In: Literárny týždenník, roč. XXXI, 12. 4. 2018, č. 13 – 14, s. 11.

    NAVRÁTIL, Martin: Slovenská poézia 2017 (Hodnotenie literatúry roku 2017). In: Romboid, roč. LIII, 2018, č. 5 – 6, s. 85 – 86.


    ANDRUŠKA, Peter: Jaroslav Rezník: Keď stíchne naša krv (Recenzia). In: Romboid, roč. LIII, 2018, č. 3 – 4, s. 125 – 129.

    Autor neuved.: Večer jubilantov vo Véčku. In: Literárny týždenník, roč. XXX, 29. 11. 2017, č. 41 – 42, s. 2.

    ta: Monografia o J. Rezníkovi (J. Lomenčík: S hlbokou vierou v človeka). In: Literárny týždenník, roč. XXX, 5. 7. 2017, č. 25 – 26, s. 2.

    LOMENČÍK, Július: Skica k ranej básnickej tvorbe Jaroslava Rezníka (pri príležitosti životného jubilea). In: Literárny týždenník, roč. XXX, 7. 6. 2017, č. 21 – 22, s. 14.

    CHOVENC, Jaroslav: Priateľské laudácio. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 133, 2017, č. 6, s. 150 – 153.

    ŠAH: Jaroslav Rezník – 75. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 133, 2017, č. 4, s. 157.

    KAČALA, Ján: Prozaicko-poetická kniha o Jankovi Hraškovi. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 133, 2017, č. 4, s. 84 – 90.

    WINKLER, Tomáš: Jaroslav Rezník: Literárne hádanky (Slnečný budíček). (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 132, 2016, č. 3, s. 128 – 129.

    TURAN, Ján: Túra do slovenskej rozrpávkovej krajiny. Jaroslav Rezník: Janko Hraško. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 131, 2015, č. 10, s. 105 – 110.

    PAUČOVÁ, Lenka: Hledání člověka v poezii Jaroslava Rezníka. In: Česká a slovenská poezie: slovo a mlčení. Brno: Jan Sojnek – Galium, 2015, s. 141 – 148.

    -on-: Beseda s Jaroslavom Rezníkom. In: Literárny týždenník, 20. 5. 2015, č. 19 – 20, s. 8.

    VÁLEK, Igor: Citlivé slovo, dobrá myšlienka a správny odkaz. (Anketa s tvorcami detskej knihy). In: Slovensko, roč. XXXVI, jar 2015, s. 33 – 35.

    PUCHALA, Vlado: Jaroslav Rezník: Túry do literatúry. In: Slovenské pohľady, roč. IV.+ 129, 2013, č. 11, s. 134.

    ŠAH: Jaroslav Rezník – 70. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 127, 2012, č. 4, s. 159.

    -ef-: Knihy pre deti – Jaroslav Rezník: Kuka spáva v paprike. In: Knižná revue, roč. XIX, 9. 12. 2009, č. 25, s. 11.

    TIMURA, Viktor – REZNÍK, Jaroslav: "Povinnosť" spoločenskej funkcie poézie (Rozhovor). In: Knižná revue, roč. XVIII, 12. 3. 2008, 6, s. 12.

    TIMURA, Viktor: Ozval sa... básnik. Jaroslav Rezník: Tajomstvo priamky (Recenzia). In: Knižná revue, roč. XVIII, 13. 2. 2008, č. 4, s. 5.

    BOLDIŠOVÁ, Emília – REZNÍK, Jaroslav: Galejník v službách slovenskej literatúry. Rozhovor so spisovateľom Jaroslavom Rezníkom. In: Knižná revue, roč. XII, 15. 5. 2002, č. 10, s. 12.

    ŠAH: Jaroslav Rezník – 60. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 118, 2002, č. 4, s. 159.

    HALVONÍK, Alexander: Jaroslav Rezník: Túry do literatúry. (Môj tip). In: Knižná revue, roč. XII, 6. 2. 2002, č. 3, s. 1.

    ČERVEŇÁK, Andrej: Túry iba do literatúry? Jaroslav Rezník: Túry do literatúry (Po literárnych stopách Slovenska). (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 118, 2002, č. 7 – 8, s. 272 – 276.

    MORAVČÍK, Štefan: Túry bez tortúry. Jaroslav Rezník: Túry do literatúry (Po literárnych stopách Slovenska). (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 118, 2002, č. 7 – 8, s. 270 – 272.

    MORAVČÍK, Štefan: ... a to slovo bolo u básnika. Úchytkom s básnikom Jaroslavom Rezníkom. (Rozhovor). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 116, 2000, č. 9, s. 96 – 98.

    HALVONÍK, Alexander – REZNÍK, Jaroslav: Jaroslav Rezník (Rozhovor). In: Knižná revue, roč. V, 9. 8. 1995, č. 15 – 16, s. 4.
    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Cena Spolku slovenských spisovateľov  za celoživotné dielo v oblasti poézie a detskej literatúry (2014)   Prémia


    Cena Spolku slovenských spisovateľov  za celoživotné dielo v oblasti poézie a detskej literatúry (2014)
     
    Prémia Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú tvorbu v roku 2005 za Rozprávky o Mladuškovi

    Cena Literárneho fondu za rok 2001 za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu za dielo Túry do literatúry – Po literárnych stopách

    Zobraziť všetko
  • Rozhovory