• Pseudonym

    Branislav Ostrochovský, Štefan Križen
  • Prekladá z jazykov

    Ruský jazyk
    Český jazyk
  • Stručne o autorovi

    Po maturite na ružomberskom gymnáziu (1959) študoval odbor slovenský jazyk a ruský jazyk na Pedagogickom inštitúte v Martine (1959 – 1963),
    Po maturite na ružomberskom gymnáziu (1959) študoval odbor slovenský jazyk a ruský jazyk na Pedagogickom inštitúte v Martine (1959 – 1963), neskôr muzeológiu na Univerzite T. G. Masaryka v Brne (1967 – 1969). V r. 1966 – 1971 bol pracovníkom Literárnomúzejného oddelenia Matice slovenskej v Martine. Pre svoje občianske postoje k udalostiam v r. 1968 musel z Matice odísť. Štyri roky bol z politických dôvodov nezamestnaný. V r. 1975 odišiel do Bratislavy a stal sa pracovníkom Slovenskej literárnej agentúry. V januári 1990 bol zvolený za predsedu Spolku slovenských spisovateľov a od r. 1993 bol riaditeľom Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov. V r. 1997 – 1999 bol šéfredaktorom denníka Slovenská republika a od r. 2000 je redaktorom dvojtýždenníka Tele plus. Žije a tvorí v Bratislave.
    Zobraziť všetko
  • Stručná charakteristika tvorby

    Debutoval básnickou zbierkou Váhavosť . Už v čase vstupu do literatúry bola jeho poézia tradicionalistická, no vo svojej tradičnosti celistvá,
    Debutoval básnickou zbierkou Váhavosť. Už v čase vstupu do literatúry bola jeho poézia tradicionalistická, no vo svojej tradičnosti celistvá, vyznávajúca všeľudské hodnoty v poradí: humanistický princíp, kresťanský princíp a národno-vlastenecký princíp. Práve cez ne zdôrazňuje rozmer ľudskej dôstojnosti, ktorú vníma ako dôstojnosť konania v každej situácii i v celkovom rozmere ľudského života. Tematizovanie národných postojov a vyjadrenie viery v elementárne hodnoty ľudského života je charakteristickým znakom celej jeho básnickej tvorby. Aj v nasledujúcich zbierkach Prijímanie, S vodou na jazyku, Horúčava a vo výbere Dôstojnosť a iné básne exponuje vžité predstavy o osude slovenského človeka i národa pomocou konvenčných rustikálnych motívov, resp. kresťanských symbolov, pričom sa snaží esteticky zvýrazniť ich spoločenskú závažnosť, a to prostredníctvom zložitej metafory a kompozície básne. V čase publikačného zákazu v 70. a 80. rokoch 20. storočia sa venoval dramatickej tvorbe pre rozhlas, televíziu a bábkové divadlo. Je autorom televíznych hier Blízko odpovede, Nech sa niekto opováži alebo Ako Ďurko Konôpka o fujaru prišiel, Ján Literát a Megalé syntaxis čiže Veľká skladba, v ktorých čerpal námety zo slovenskej histórie. Pre rozhlas pripravil celý rad umeleckých, dokumentárnych i populárno-náučných rozhlasových relácií. Deťom adresoval knižku básničiek napísaných na základe obrázkových predlôh Zvieratká píšu deťom a knihu básničiek Len z črpáka s pekným uškom. Tematicky aj v nej vyšiel z tradičných, rustikálnych motívov, no pred ich konvenčným spracovaním uprednostnil slovnú hru a bohatú metaforiku. Deťom a mládeži venoval aj bábkové hry Margita a Besná, O cárovi Saltánovi, Živé svetlo, Ako to naozaj bolo alebo Príhody Janka Hraška, televízne hry Chlapci a Živé svetlo a televízne rozprávkové seriály Medvedí rokRozprávky z praveku. Nesporný úspech v literatúre pre mládež dosiahol svojimi umelecko-náučnými dielami Po literárnych stopách na Slovenska a Túry do literatúry. V prvej z nich predstavil tie osobnosti slovenskej literatúry, ktorých dielo bolo už uzatvorené, v druhom esejistickým spôsobom zaregistroval aj žijúcich autorov, a tak „skompletizoval“ svoj jedinečný literárny zemepis. Na princípe miestopisu zobrazil vývinový oblúk a pulzovanie našej literárnej kultúry od najstarších čias až po začiatok 21. storočia. Paralelne s tým dokumentoval aj zachované nehnuteľné literárne pamiatky na Slovensku. Dielo je doplnené bohatým obrazovým (fotografie spisovateľov, literárne dokumenty) i zvukovým (záznamy hlasov niektorých slovenských literátov) materiálom. Kniha nie je len pomocnou príručkou, ale prostredníctvom sledovania životného zakorenenia jej tvorcov aj zaujímavým čítaním o literatúre na celom Slovensku. Je teda súčasne istým syntetickým či encyklopedickým príspevkom, ale aj osobitým druhom literatúry faktu, nastoľujúcim i teoretické otázky: čo je literárny zemepis a pod. Objavná je i vzhľadom na absenciu podobných titulov v našej literatúre (s výnimkou prác L. Knězeka, P. Uhrína). Medzi tvorivé aktivity Jaroslava Rezníka patrí aj súbor desiatich veselých rozprávok zo súčasnosti Rozprávky o Mladuškovi, príbehy pre deti Kika spáva v paprike a Ježko v kvetináči. Okrem toho autorsky pripravil päť ročníkov Slovenského literárneho kalendára na roky 1994 – 1998, zostavil zborník hymnických piesní a vlasteneckých básní Kto za pravdu horí (1990) aj deväť zväzkov viacjazyčnej edície slovenskej poézie Bibliofílie LITA. Prekladal z ruštiny (O. Mandeľštam, A. Achmatovová a i.) a češtiny (K. Čapek).
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Poézia

    Dráma

    • Margita a Besná (1972)
    • O cárovi Saltánovi (1974)
    • Živé svetlo (1983)
    • Ako to naozaj bolo alebo Príhody Janka Hraška (1989)

    Pre deti a mládež

    Literatúra faktu

    • Po literárnych stopách na Slovensku (1982)
    • Literární toulky Slovenskem (1989)
    • Túry do literatúry. Po literárnych stopách Slovenska (2001)

    Scenáristika

    • Chlapci (1974)
    • Medvedí rok (1974)
    • Blízko odpovede (1980)
    • Nech sa niekto opováži alebo Ako Ďurko Konôpka o fujaru prišiel (1982)
    • Ján Literát (1985)
    • Živé svetlo (1989)
    • Megalé syntaxis čiže Veľká skladba (1991)
    • Rozprávky z praveku (1992)
  • Diela vydané s podporou SLOLIA

  • Monografie a štúdie o autorovi

    NAVRÁTIL, Martin: Slovenská poézia 2017 (Ivan Štrpka, Veronika Dianišková, Jana Bodnárová, Ján Gavura, Miroslav Brück, Igor
    NAVRÁTIL, Martin: Slovenská poézia 2017 (Ivan Štrpka, Veronika Dianišková, Jana Bodnárová, Ján Gavura, Miroslav Brück, Igor Hochel, Katarína Džunková, Ladislav Lipcsei, Viktor Suchý, Jozef Leikert, Agda Bavi Pain, Peter Brezňan, Marcel Lacko, Pavol Garan, Maroš M. Bančej, Dalimír Stano, Ján Buzássy, Gabriela Grznárová, Jaroslav Rezník, Jozef Darmo, Katarína Mikolášová, Mária Jankalová-Vaškovičová, Ján Petrík, Tibor Kočík, Marián Šidlík, Eva Raková, Mária Mikitová Janošková, Emil Babín, Jozef Puchala, Ján Fekete – Apolkin, Zuzana Szatmáry, Ľudo Farkaš, Judita Kaššovicová, Viktória Laurent-Škrabalová, Ľubomíra Miháliková, Gabriela Spustová Izakovičová,Jana, Melcerová, Peter Chorvát, Zlata Vitézová, Eva Šilhárová, Soňa Sun Sajenková, Jozef Kolibecký, Petronela Majerčíková, Adriana Gyetvaiová, Jaroslav Nináč. In: Romboid, roč. LIII, 2018, roč. 5 – 6, s. 71 – 92.

    ANDRUŠKA, Peter: Jaroslav Rezník: Keď stíchne naša krv (Recenzia). In: Romboid, roč. LIII, 2018, č. 3 – 4, s. 125 – 129.

    Autor neuved.: Večer jubilantov vo Véčku. In: Literárny týždenník, roč. XXX, 29. 11. 2017, č. 41 – 42, s. 2.

    ta: Monografia o J. Rezníkovi (J. Lomenčík: S hlbokou vierou v človeka). In: Literárny týždenník, roč. XXX, 5. 7. 2017, č. 25 – 26, s. 2.

    LOMENČÍK, Július: Skica k ranej básnickej tvorbe Jaroslava Rezníka (pri príležitosti životného jubilea). In: Literárny týždenník, roč. XXX, 7. 6. 2017, č. 21 – 22, s. 14.

    CHOVENC, Jaroslav: Priateľské laudácio. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 133, 2017, č. 6, s. 150 – 153.

    ŠAH: Jaroslav Rezník – 75. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 133, 2017, č. 4, s. 157.

    KAČALA, Ján: Prozaicko-poetická kniha o Jankovi Hraškovi. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 133, 2017, č. 4, s. 84 – 90.

    WINKLER, Tomáš: Jaroslav Rezník: Literárne hádanky (Slnečný budíček). (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 132, 2016, č. 3, s. 128 – 129.

    TURAN, Ján: Túra do slovenskej rozrpávkovej krajiny. Jaroslav Rezník: Janko Hraško. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 131, 2015, č. 10, s. 105 – 110.

    PAUČOVÁ, Lenka: Hledání člověka v poezii Jaroslava Rezníka. In: Česká a slovenská poezie: slovo a mlčení. Brno: Jan Sojnek – Galium, 2015, s. 141 – 148.

    -on-: Beseda s Jaroslavom Rezníkom. In: Literárny týždenník, 20. 5. 2015, č. 19 – 20, s. 8.

    VÁLEK, Igor: Citlivé slovo, dobrá myšlienka a správny odkaz. (Anketa s tvorcami detskej knihy). In: Slovensko, roč. XXXVI, jar 2015, s. 33 – 35.

    PUCHALA, Vlado: Jaroslav Rezník: Túry do literatúry. In: Slovenské pohľady, roč. IV.+ 129, 2013, č. 11, s. 134.

    ŠAH: Jaroslav Rezník – 70. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 127, 2012, č. 4, s. 159.

    TIMURA, Viktor – REZNÍK, Jaroslav: "Povinnosť" spoločenskej funkcie poézie (Rozhovor). In: Knižná revue, roč. XVIII, 12. 3. 2008, 6, s. 12.

    TIMURA, Viktor: Ozval sa... básnik. Jaroslav Rezník: Tajomstvo priamky (Recenzia). In: Knižná revue, roč. XVIII, 13. 2. 2008, č. 4, s. 5.

    BOLDIŠOVÁ, Emília – REZNÍK, Jaroslav: Galejník v službách slovenskej literatúry. Rozhovor so spisovateľom Jaroslavom Rezníkom. In: Knižná revue, roč. XII, 15. 5. 2002, č. 10, s. 12.

    ŠAH: Jaroslav Rezník – 60. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 118, 2002, č. 4, s. 159.

    HALVONÍK, Alexander: Jaroslav Rezník: Túry do literatúry. (Môj tip). In: Knižná revue, roč. XII, 6. 2. 2002, č. 3, s. 1.

    ČERVEŇÁK, Andrej: Túry iba do literatúry? Jaroslav Rezník: Túry do literatúry (Po literárnych stopách Slovenska). (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 118, 2002, č. 7 – 8, s. 272 – 276.

    MORAVČÍK, Štefan: Túry bez tortúry. Jaroslav Rezník: Túry do literatúry (Po literárnych stopách Slovenska). (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 118, 2002, č. 7 – 8, s. 270 – 272.

    MORAVČÍK, Štefan: ... a to slovo bolo u básnika. Úchytkom s básnikom Jaroslavom Rezníkom. (Rozhovor). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 116, 2000, č. 9, s. 96 – 98.
    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Cena Spolku slovenských spisovateľov  za celoživotné dielo v oblasti poézie a detskej literatúry (2014)   Prémia


    Cena Spolku slovenských spisovateľov  za celoživotné dielo v oblasti poézie a detskej literatúry (2014)
     
    Prémia Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú tvorbu v roku 2005 za Rozprávky o Mladuškovi

    Cena Literárneho fondu za rok 2001 za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu za dielo Túry do literatúry – Po literárnych stopách

    Zobraziť všetko
  • Rozhovory