• Životopis autora

    Juraj Andričík sa narodil 28. apríla 1937 v Bežovciach. Do základnej školy chodil v rodisku, zmaturoval roku 1955 na gymnáziu v Sobranciach. Po
    Juraj Andričík sa narodil 28. apríla 1937 v Bežovciach. Do základnej školy chodil v rodisku, zmaturoval roku 1955 na gymnáziu v Sobranciach. Po maturite rok učil na odbornej strednej škole v rodnej obci. V rokoch 1956 – 1960 študoval na Vysokej škole ruského jazyka a literatúry v Prahe. Po skončení vysokoškolského štúdia a absolvovaní základnej vojenskej služby bol profesorom na gymnáziu (vtedy SVŠ) v Sobranciach. V rokoch 1963 – 1978, teda pätnásť rokov, učil na Strednej priemyselnej škole chemickej v Humennom. Potom bol šesť rokov (1978 – 1983) v slobodnom povolaní ako prekladateľ umeleckej literatúry. Roku 1983 sa stal redaktorom literárno-dramatickej redakcie Slovenského rozhlasu v Košiciach, kde pôsobil až do roku 2001. Zomrel 29. januára 2017.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Poézia

    • Vstupovanie na zem (1970)
    • Neznelé spoluhlásky (1973)
    • Hryzoviská (1985)

    Pre deti a mládež

    • Plamienok (1977, cyklus poviedok)
    • Cesta k slnku (1984)

    Rozhlasová tvorba

    • Luster (1994, monodráma)
  • Charakteristika tvorby

    Juraj Andričík knižne debutoval básnickou zbierkou Vstupovanie na zem (1970), v ktorej – takpovediac v rúfusovskej tradícii –

    Juraj Andričík knižne debutoval básnickou zbierkou Vstupovanie na zem (1970), v ktorej – takpovediac v rúfusovskej tradícii – rozohral pôsobivú, harmonizujúcu reflexívnu lyriku a obraznosť vidieckeho chotára i etnika, roľníckeho stavu, jeho etiky i spôsobu života. Rozpornejšie stvárnil zážitkový svet lyrického hrdinu v druhej básnickej zbierke Neznelé spoluhlásky (1973), kde cez tému domova obklopeného prírodou stvárňuje aj civilizačné rozmery lásky a, na druhej strane, intimitu jej prežívania. Tretiu básnickú knihu s charakteristickým titulom Hryzoviská (1985) básnicky moduluje znepokojenie možnosťou vojnovej apokalypsy a gnómicko-esejistická reflexia motívov ľudskej dôstojnosti v kontraste – opäť – s konzervatívno-roľníckou harmóniou života. Do rodného kraja sú zasadené aj príbehy jeho kníh pre deti PlamienokCesta k slnku, ktoré sú nepatetickým holdom prírode rodného kraja. Personifikáciou prírodného sveta v krátkych príbehoch dospieva k harmonizujúcemu zobrazeniu človeka a prostredia, ktoré ho obklopuje. Literárnu skúsenosť z vlastnej básnickej i prozaickej tvorby využil v oblasti prekladu zo slovanských jazykov. Prekladá poéziu, prózu i odbornú literatúru zo slovanských jazykov – z ruštiny (A. Platonov, M. J. Lermontov a i.), bieloruštiny, ukrajinčiny (V. Stefanyk, J. Hucalo, V. Ševčuk, B. Olijnyk, V. Korotyč a i.), poľštiny (K. K. Baczyński, B. Leśmian) a angličtiny. Je autorom viacerých rozhlasových a televíznych pásiem.

    Peter Valček

    Zobraziť všetko
  • Literárna tvorba - preklad

    Z ruštiny: A. Platonov: Svetlo (1973), V. Suchomlinskij: Moje srdce patrí deťom (1974), Pieseň lásky (antológia ľúbostnej poézie –
    Z ruštiny: A. Platonov: Svetlo (1973), V. Suchomlinskij: Moje srdce patrí deťom (1974), Pieseň lásky (antológia ľúbostnej poézie – 1976), Verše proti smrti (antológia protifašistickej poézie – 1980), Božské sano (kabardinský epos – 1982), Amazonky (karakaplacký epos – 1983) a niektoré ďalšie.
    Z ukrajinčiny: J. Hucalo: Súmrak (1974), D. Tkač: My z internátu (1975), V. Stefanyk: Chýr (1976), O. Hončar: Zástavníci (1976), V. Ševčuk: Žlté lístie v júli (1977), O. Hončar: Breh lásky (1978), H. Ťuťunyk: V podvečer (1979), M. Ryľskij: Babie leto (1979), Čistými rukami (výber z poézie mladých ukrajinských básnikov – 1980), okrem toho aj výbery z poézie B. Olijnyka, V. Korotyča a niektoré iné.
    Z bieloruskej poézie: Rečou srdca (antológiu – 1976), výber z básnickej tvorby M. Tanka, prózy I. Ptačnikova a P. Makaľa, výber z bieloruských rozprávok Čarovná píšťala (1983).
    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    ŠAH: Juraj Andričík – 80. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady , roč. IV. + 133, 2017, č. 4, s. 156 – 157. PASSIA, Radoslav: Určujúca

    ŠAH: Juraj Andričík – 80. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 133, 2017, č. 4, s. 156 – 157.

    PASSIA, Radoslav: Určujúca je schopnosť porozumieť textu. Rozhovor s prekladateľom Jurajom Andričíkom. In: Romboid, roč. I., 2015, č. 5 – 6, s. 8 – 22.

    ŠAH: Juraj Andričík – 75. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 127, 2012, č. 4, s. 159.
     

    MIKULA, V.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava 2005.

    SLIACKY, O. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež. Bratislava 2005.

    ŠAH: Juraj Andričík – 65. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 118, 2002, č. 4, s. 159.

    MAŤOVČÍK, A.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava - Martin 2001.

    ŠMATLÁK, S.: Súčasnosť a literatúra. Bratislava, 1975, s. 109.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Spomínam si na vstup Juraja Andričíka do pôvodnej poézie a do literárneho prekladu začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Z básní
    Spomínam si na vstup Juraja Andričíka do pôvodnej poézie a do literárneho prekladu začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Z básní jeho prvotiny Vstupovanie na zem (1970) a z prekladov próz súčasného ukrajinského autora Jevhena Hucalu Súmrak (1974) na mňa dýchla zvláštna zriedkavá čistota. Jeho druhá básnická zbierka Neznelé spoluhlásky (1973) vyšla vo Východoslovenskom vydavateľstve v Košiciach v mojej redakcii. Stál som pri zrode edície slovanských literatúr v tomto vydavateľstve Lipa a potom v jej blízkosti, lebo jej redaktorkou sa stala moja žena Marta. Juraj Andričík bol jej kmeňovým spolupracovníkom.
     
     
    Ako prekladateľ podstatne prispel k nášmu poznaniu ukrajinskej a bieloruskej prózy i poézie. Osobitne zarezonoval jeho preklad próz ukrajinského autora Vasyľa Stefanyka Chýr s pozoruhodným doslovom Stanislava Rakúsa (1976) a preklad diela Mychajla Kociubynského Tiene zabudnutých predkov (1981). Jazykovo flexibilný Andričík sa púšťal do prekladov z viacerých slovanských literatúr. Výrazným obohatením našich prekladov z poľskej literatúry je jeho preklad výberu z poézie K. K. Baczyńského Biela mágia (1978), Bolesława Leśmiana Lúka (2000) a Juliusza Słowackého Beniowski a iné básne (2011). S Baczyńským, ktorý vyšiel vo Východoslovenskom vydavateľstve, bol po vytlačení výberu pri jeho schvaľovaní do distribúcie v Bratislave ideologický problém – knihu zachránilo to, že redaktorka v posudku vyžiadanom ústredím mohla uviesť aktuálne kladné vyjadrenie sovietskeho teoretika. Preklad Słowackého je vzhľadom na hladké zvládnutie veršovo-stroficky náročného rozsiahleho textu jedným z Andričíkových prekladových vrcholov. Autorova prekladová tvorba je kvantitatívne a kvalitatívne bohatá. V rokoch 1976 – 1983 som bol redaktorom Literárno-dramatickej redakcie Československého rozhlasu v Košiciach.
     
    Ján Zambor (2017)
    Zobraziť všetko