• Prekladá z jazykov

    Ruský jazyk
    Anglický jazyk
  • Životopis autora

    Juraj Kalnický sa narodil 21. februára 1951 v Turčianskej Štiavničke. Po maturite na Strednej všeobecnovzdelávacej škole vo Vrútkach (1968)

    Juraj Kalnický sa narodil 21. februára 1951 v Turčianskej Štiavničke. Po maturite na Strednej všeobecnovzdelávacej škole vo Vrútkach (1968) pracoval v Divadle SNP Martin ako stavač kulís. Venoval sa ochotníckemu divadlu v rodnej obci a umeleckému prednesu poézie a prózy. V rokoch 1972 – 1977 absolvoval vysokoškolské štúdium v odbore výchova a vzdelávanie dospelých na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Až do roku 2006 pracoval v rôznych edukačných inštitúciách v Bratislave, naposledy na Ministerstve školstva ako generálny riaditeľ Sekcie medzinárodných vzťahov a európskej integrácie. Od roku 1981 externe prednášal na viacerých vysokých školách (FIF UK Bratislava, FIF UPJŠ Prešov, City University Belevue USA – pobočka Bratislava). V rokoch 2002 – 2006 pôsobil v diplomatických službách – 1. tajomník ZÚ SR v RF pre kultúru a riaditeľ Slovenského inštitútu v Moskve. Od septembra 2006 pracuje ako docent – vedúci oddelenia andragogiky na Katedre pedagogiky Pedagogickej fakulty Ostravskej univerzity v Ostrave. Prednáša aj na Sliezskej univerzite v Opave a pražskej súkromnej Univerzite J. A. Komenského. Je autorom 17 odborných kníh (monografie, vysokoškolské učebnice), vyše 100 odborných štúdií a viac ako 40 výkladových hesiel z oblasti vzdelávania dospelých, ktoré boli publikované v našich i zahraničných časopisoch, zborníkoch a slovníkoch.

    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    • Čau, stretneme sa na kare – Privet! Na pominkach vstrétimsja (2002)
    • Sibírsky Kichot a konedráči – Sibirskij Kichot i škuraďjori (2003)
    • Aľjoška, alebo ako som sa stal antifeministom – Aľjoška, ili kak ja stal antifeministom (2004)

    Poézia

    Odborná literatúra

    Editorská činnosť

    • Iz veka v vek – Slovackaja poézija. Antológia slovenskej poézie 2. pol. 20. storočia (2006, spoločné dielo: J. Kalnický, S. N. Glovjuk)
  • Charakteristika tvorby

    Juraj Kalnický zvláda svoje neisté remeslo s pomerne veľkou istotou. Stavia svoje básne zväčša na viazanom verši. To je pre každého

    Juraj Kalnický zvláda svoje neisté remeslo s pomerne veľkou istotou. Stavia svoje básne zväčša na viazanom verši. To je pre každého básnika výzva, ale aj istým spôsobom zväzujúca záležitosť. Kalnický však viazanie veršov zvláda so samozrejmou ľahkosťou. Svet básnika je širokospektrálny. Keď práve nie je oddaným lyrikom, obdivovateľom a hlásateľom krásy, lásky, empatie, či neprehovára k žene, vie pár vetami vykresliť temer impresionistický obrázok prchavej chvíle. Tej, ktorá sa už možno nikdy nebude opakovať, a preto je dôležitá a jedinečná. Kalnického básne sú časozberné, obsahujú široký diapazón tém. Horúcu súčasnosť, ale i nedávnu minulosť. Dávny závan mladosti, zamyslenie sa nad grafikou alebo odkazom gréckeho filozofa. Básnik vyzdvihuje na piedestál verša aj jednoduché veci, krásne každodennosti, čo už zostávajú mnohými nepovšimnuté, keďže tí tak zúfalo nemajú na nič čas. Aj voda, záhrada, ráno, ruky a chlieb môžu byť nositeľmi zázraku. V skratke a jednoduchosti je Kalnického sila. Kalnický totiž dokáže napísať báseň, ktorá je uzavreto presná. Pekná a dokonale vybrúsená ako plôška briliantu. Má však na rozdiel od drahého kameňa iné (po)klady. Je teplá, úprimne ľudská, nežná a čitateľne autentická.

    Andy Turan

    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    Preklady z jeho tvorby vyšli v ruštine, maďarčine, angličtine, taliančine a francúzštine.

  • Literárna tvorba - preklad

    Osepjan, L. O.: Krik (2003, poézia), Moja Golgota (2004, poézia), Tambovceva-Širokova, E. V.: Šepot (2004, poézia), Antológia ruskej poézie

    Osepjan, L. O.: Krik (2003, poézia), Moja Golgota (2004, poézia), Tambovceva-Širokova, E. V.: Šepot (2004, poézia), Antológia ruskej poézie (ed. & vlastný preklad, 2012); Pismennyj, M. A.: Človek končiaci (2004, próza)

    Zobraziť všetko
  • Literárna tvorba - editorská činnosť

    Iz veka v vek. Antologia slovackoj poezii XX.-XXI. (eds. s. S. N. Glovjukom, 2006)
  • Monografie a štúdie o autorovi

    -tlsss-: Noví čestní, mimoriadni a riadni členovia SSS. In: Literárny týždenník, roč. XXXI, 5. 9. 2018, č. 29 – 30, s. 15. ŠAH:

    -tlsss-: Noví čestní, mimoriadni a riadni členovia SSS. In: Literárny týždenník, roč. XXXI, 5. 9. 2018, č. 29 – 30, s. 15.

    ŠAH: Juraj Kalnický – 65. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 132, 2016, č. 2, s. 159 – 160.

    -lč-: Juraj Kalnický: Obrazy zo života Ignáca Kolčáka. In: Knižná revue, roč. XVIII, 16. 1. 2008, č. 2, s. 11.

    MACHALOVÁ, D.: Juraj Kalnický: Obrazy zo života Ignáca Kolčáka. Dobrý člověk už nežije. In: Literárny (dvoj)týždenník, 21, 27. 2. 2008, č. 7 – 8.

    MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008.

    PISMENNYJ, M. A.: Udačnyje knižnyje projekty. Juraj Kalnickij: Kartíny iz žízni Ignaca Kolčaka. In: Mecenat i mir, 2008, No 37 – 40.

    BALÁK, Š.: Náš literát žne úspechy v Rusku. Hosť týždňa: Juraj Kalnický, básnik, prozaik, prekladateľ. In: Roľnícke noviny, 23. 3. 2007.

    KUZOVLEVA, T.: V objektive „Koľca A“ slovackije poety i prozaiky: Pavol Janik, Juraj Kalnickij, Etela Farkašova, Eva Maliti-Fraňova. Koľco „A“. In: Literaturnyj žurnal Sojuza pisatelej Moskvy, 2007, No 42.

    ŠVÉDOVA, N.: Poézia, ty vsjakája byváješ (o stichach Juraja Kalnickovo). In: Mecenat i mir. Literaturno-chudožestvennyj i kuľturologičeskij meždunarodnyj žurnal, 2007, No 33 –36.

    TURAN, A.: 3 x 30 riadkov. In: Dotyky, 19, 2007, č. 1.

    JANÍK, P.: Rating slovenskej poézie. In: Literárny dvojtýždenník, 19, 2006, č. 39 – 40.

    KUNOVSKÁ, V.: Básnik z Turca diplomat v Moskve. S Jurajom Kalnickým od prvotiny Ľan po Tŕnisté jablko. In: Nový Život Turca, roč. 15, 25. 7. 2006, č. 29.

    VÁLEK, Igor: Báseň nie je prach. Juraj Kalnický: Leto tvojej nehy. I(Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 122, 2006, č. 7 – 8, s. 267 – 268.

    VÁLEK Igor: Malý lexikón literárnych diel. Slovenskí autori. Žilina: Knižné centrum 2006.

    JANÍK, P.: 3 x Juraj Kalnický (Juraj Kalnický: Modlitba s tebou, Naše lásky, Sibírsky Kichot a konedráči). In: Literárny (dvoj)týždenník, 17, 2004, č. 6 – 7.

    DEMOVIČ, I.: Riedka riečica (Juraj Kalnický: Ľan). In: Romboid, 16, 1981, č. 12.

    VARGOVÁ, B.: Keď ľan zasvieti (Juraj Kalnický: Ľan). In: Nové slovo mladých, 4, 1981, č. 6.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Poézia Juraja Kalnického napĺňa evokujúci, priam umocňujúci odkaz Laca Novomeského v tom, že básnik by mal presvedčiť čitateľa, že

    Poézia Juraja Kalnického napĺňa evokujúci, priam umocňujúci odkaz Laca Novomeského v tom, že básnik by mal presvedčiť čitateľa, že básnikom je vlastne ON – sám čitateľ.

    Peter Štilicha

    Zrkadlom autorovej eruptívnej invenčnosti a unikátnej obraznosti je aj obsah zbierky Tŕnisté jablko, pretože už názvy jednotlivých básní majú zväčša charakter lyrických miniatúr a prezrádzajú nesporné atribúty formálnej i myšlienkovej výnimočnosti.

    Pavol Janík

    Z hlboko precítených veršov Juraja Kalnického dýcha dobro, sú nasýtené neobyčajnými obrazmi, pretkané originálnymi rýmami, ale to hlavné čo nesú, je skutočné človečenstvo.

    Natália V. Švédová

    Skúsený autor sústreďuje dozreté plody dlhoročnej literárnej erudovanosti, keď na pomerne malom priestore sugestívnych a britkých textov prezentuje majstrovsky viaceré kreatívne techniky i schopnosť poetickej originality.

    Igor Válek

    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Medaila A. S. Puškina (Moskva 2006)
  • Ukážka z tvorby

    ŠTENIATKO LYRIKA (zo zbierky Leto tvojej nehy )   kus drievka rozomeľ a potom doňho vpíš svoj verš nech zakotví v jej oku

    ŠTENIATKO LYRIKA (zo zbierky Leto tvojej nehy)

     

    kus drievka rozomeľ a potom doňho vpíš

    svoj verš nech zakotví v jej oku

    obrazec lyriky keď prezradia jej skrýš

    úprimne modlí sa len posledný deň v roku

     

    a ako prváčik opäť raz nevie presne

    odvisnúť na prepone či padnúť po odvesne

     

    nie je v tom nikdy doma

    šteniatko nevinné papuľka nevidomá

     

     

    CHLIEB NÁŠ (zo zbierky Leto tvojej nehy)

     

    taký chlieb nie je

    samá striedka

    u nás sa neje

    a keď – len zriedka

    aj to nie celý

    – iba po máličku

    keď nás dáš bože

    navzájom sa hlušiť

    čo budeš robiť bez nás

    veď aj ty sedíš iba na krajíčku

    a uštipuješ po kúsočkoch

    ten každodenný chlieb náš

     

     

    LETNÝ VEČER (zo zbierky Údolie včiel)

     

    poznám chvíle tesne pred zotmením

    keď aj jazva po zle zaniká

    vzácne chvíle v ktorých sám sa mení

    večerný zvon v pevca – básnika

     

    do dediny idú ľudia z polí

    a pod holým nebom z čiel pot zmyjú si

    do domu ma pozvú štipka soli

    po chlebe sa snežne roztrúsi

     

    harmónia zeme človeka a stajne

    pokorne tu sedí čosi nepredajné

    z úprimnosti priznám že sa vkročiť bojím

     

    štíhle trámy držia ťažký krov

    bojím sa že celým srdcom svojím

    neprenesiem zrazu toľko prostých slov

     

     

    SLNOVRATY (zo zbierky Údolie včiel)

     

    píšem vám tajne na úradný papier

    dúfam že váš vkus neutrpí šok

    dnes jarný lúč ma novou miazgou natrel

    je ta-tam bontón – som vlastným tieňom sok

     

    a moje slovo ako ostrý rapír

    čo ľahko skĺza po ušku

    je zrazu balvan prirastený na pýr

    a chce vám robiť mäkkú podušku

     

    je pani nádej čo sa slnovratí!?!

    hľa mládnik moja chlapská duša

    núka sa odvážne – možnože samé straty

     

    no každým krokom s novou vervou skúša

    zhojené jazvy – nech si zvyká koža

    šrámovať opäť ostrím štepárskeho noža

     

     

    EROS A PSYCHÉ (zo zbierky Údolie včiel)

     

    Som možno kat a zlosyn

    A kliatba krutosť klam

    Keď túžby moje tečú do serpentín

    Dvojraďák klobúk kry môj blud

    Teraz i navždy

    Šitý na mňa buď

    Ju lanár privej mám

    Namixuj smiech či vraždy

    Aj terpentín

    A napalm palmy

    Nech ma to čím skôr skosí

    Žiaľmi

    Alebo aspoň kvapku rosy

    Na duše púšte kaktusy

    Aj zo sto ostrých napáľ mi

    Len nech zas vidím

    Že tu si

    Miláčik zvrhlík vertikálny

    Páraj ma fľochmi ako laser

    Buď na mňa drsná

    Ako česť

    Rozleptaj lúhom kalmi

    Nenávisť zloba odpor hnus

    Ako tá najskalnejšia skala

    Ktorá sa musí zliezť

    Skús byť raz taká

    Samozápal

    Raz to skús

    I samu seba napáľ

    Pred vstupnou bránou do raja

    Kde priopitý obaja

    Len z iskier očí – ty a ja

    Zapáľme most

    Čo rozpája

    Tú biedu odmietania obohnanú lesou

    Mamu

    Čo živým ešte ostáva

    Viac okrem klamu?

    Červené portské citrón kraby

    A hadie mäso

    Piť z tvojich dlaní

    Z tvojich bokov

    Potom ma pošli do hája

    Alebo zabi

    Hlavou o kov

    To nie je make-up

    Ale ekzém-sketa

    Čo sa hanbí za styk

    A farizejsky ako smädný mních

    Si hojí dušu z triviálnych plastík

    Opierajúc sa tepom o tep

    Ja nechcem iba profitovať z nich

    Sťa korheľ – oťapený otep

    Extravagantný lifting

    Majstra kata

    Rína žľab stružka amen

    Piť tvoj slad radšej

    Nekonečný prameň

    A čo ty krásna peha-veršík-rmut

    Rozlúskneš

    Môj stoporený stud

    A večný oheň

    Zakódovaný v stope račej?

    Skús byť raz taká

    Skús a taká buď

    Zrak tvoj nech na mňa vraha

    Ďalej nestrieľa

    Nahoď sa prostosproste dobiela

    Skús a taká buď

    Stupídne konvencie vyhoď sťa háby

    Zotlite v ohni – odsúdencova košeľa

    Skús a taká buď

    Ty potom celá zaodetá v nahu

    Prosím ťa prejav aspoň snahu

    A sporadicky blesk-blesk o zábit

    Dostaň na mňa chuť

     

     

    V KRČME CMITER (zo zbierky Údolie včiel)

     

    noc obťažkaná

    nemilosťou dámy

    dohára na kremienku

    otočila sa

     

    sťa kôň kočiaru

    nad nedopitými spomienkami

    sedia tu nebožtíci

    v šenku

     

    cigánku by si prosil

    – pani počaruj

    ale aj v tejto krčme

     

    všetci sú len snami

    a vrchný skupáň

    leje pod čiaru

     

     

    ZÁHRADA (zo zbierky Leto tvojej nehy)

     

    milujem ako chodí

    zbožňujem jej vôňu

    záhradu vyššej chémie

    šesť najlepších piesní

    ktoré poznám

    sú ruky oči pery jej

    záhada záhrad

    semienko v uzlíčku

    akoby som bol

    jedným ťahom

    zviazaný pri líčku

    akoby mi to umožňovalo

    nezávisle myslieť

    na zajtrajší čaj o piatej

    príliš unavená na to

    aby so mnou už nerátala

    na tejto ceste

    ktorou idú všetci

    aj keď romantika ktorá musí prísť

    ako druhá šanca veku

    ako holá veta

    nesála iba tlie a dymí

    nevadí že ma nevidí

    ako záchrancu sveta

    odrazu je v nej plno krásnych vecí

    a ja prvýkrát neviem

    ako s nimi

     

     

    CHVÍLE KTORÝCH JE PÁR (zo zbierky Leto tvojej nehy)

     

    v živote sa to stane

    možno len raz

    keď nečakaná iskra preskočí

    ako tik mimovoľný z očí do očí

    no a ten mráz

    strnulý potom

    už nedopovie človek ani smietku

    ako lúč neskorý si sadne na omietku

    mysle

    a spať mu nedá

    – čo som mal vtedy s rukami?

    – či som si prispal zvisle

    že som sa z miesta nehol?

    – bol som tam vôbec – nebol

    vo chvíli čo trvala len krátko?

    – prečo je náhoda tak biedna?

    že takých chvíľ býva len pár

    možno len jedna

     

     

    LETO TVOJEJ NEHY (zo zbierky Leto tvojej nehy)

     

    čas už sa delí odmerane

    medzi tvoje

    a medzi moje dlane

    len pamäť bosá

    behá po pažiti dejov

    v ktorých si stále

    príťažlivo sladká

    navzdory predpovediam

    že jeseň prichádza

    a spŕchne i tvoja

    predzáhradka

    plná svedkov

    cítim to – som v niečom

    poriadne namotaný

    a ešte si viem priťažiť i tým

    že premýšľam tu

    o tom všetkom

     

     

    FILIPIKA UMUČENIA JEDNÉHO FILMU (publikované v Slovenských pohľadoch, roč. 4+120, 2004, č. 10)

     

    Posledná večera

    každý večer je.

    Klapka na pľaci je taká.

    Je deň, noc a je brieždenie

    a strašne veľa svetov.

    A toľko mesiášov

    koľko si ľudí stretol.

    Aj keď len iba jeden je.

    A Kajfáš v Tebe

    nespí,

    bdie

    a čaká.

    A Pilát v Tebe ľahko

    zriekne sa Ťa

    ako obete.

    Cti Otca svojho, Syna,

    Dcéru, Zaťa...

    A v každej láske na svete

    cti svoju Ženu, Máriu, Matku,

    Susedu, Sestru, Magdalénu,

    čo umyje Ťa z tvojej vlastnej krvi,

    keď budeš mimo záberu –

    vyvolene

    a zatratene prvý.

    Lebo už Všetci vieme

    čo činiť.

    – Nemáme pamäť krátku...

    – Ukázať Kto je bez viny

    a hodiť kameň

    miesto mince.

    Bič, krv, kríž...

    No a tiež veľké klince...

    Amen.

    Lebo vždy príde Niekto z Judey

    a Iný z Nazaretu.

    Možno len ako štatisti

    či ako kaskadéri.

    A to sa nechce vidieť svetu,

    že sa chce moci

    protiviť,

    možno i zbaviť

    Teba – zlosyna – Herodesa.

    A každý ľahko uverí,

    Tu alebo

    v Inom Jeruzaleme

    na svete.

    Fandia si, že majú naviac závit,

    že sú tak príma všetky Veľké noci...

    Nuž teda opäť spolu sedíme

    a presne podľa známeho už scenára

    poslednú večeru pojeme.

    Kým kohút

    trikrát nezaprie sa,

    koľkokrát ešte

    povieme:

    – čo sa s ním maznáte?!

    – zhrešte!

    – a potom akoby previnilý,

    pokorný pohľad na nebesá,

    čakajúci odpustenie – Božiu Tvár,

    alebo aspoň nežný pokyn...

    Márne by Ste sa obvinili,

    Vy nie ste „pravá star“ –

    a odpúšťanie nezačne sa,

    nuž pokánie sa nekoná...

    Spravodlivosť je taká –

    príliš lakomá.

    Svet je tak múdry

    – a sa nepoučí

    z utrpenia a zo spomienok,

    z opakovaných trapasov

    a kiksov...

    Akoby sa bol v škole

    flákal

    a rozum prepásol.

    A tak sa zase začne

    nový

    Nultý rok,

    a nový producentský Gibson,

    a nová

    Veľká noc...

    A za pár čias

    tak budeš opäť môcť

    blufovať

    ako v jeho veľkom snímku

    – hodinuapolbičovania –

    nijaký úvod, doslov,

    nič.

    Len bič a bič a zase bič...

    A diváci a všetci verní,

    stojaci ako papeky...

    – Viacej ťa zraní

    ľudský postoj.

    Láska je láskou. A je naveky...

    Dá život teda na výnimku

    a na filmové kotúče,

    mlyny, kolesá a kulisy,

    čo melú isto

    ale pomaly?

    – Tak Synku Boží – opäť uži si!

    – a poriadne hoď kostrou!

    Kríž – to sú dnes

    skutočné hrady, ťažké podvaly

    a dokrútka je dneska

    dokrútkou príliš ostrou.

    – „Christos voskres sja“

    a

    „Voístinno voskres sja“

    – v každom z nás zdá sa...

    – nevynímajúc Teba,

    Mňa ba ani Barnabáša...

    Pretože

    iba v tom je Jeho

    spása...

     

     

    RÁNO (zo zbierky Leto tvojej nehy)

     

    padá zhora v troškách

    ako budík

    sťa umrlec ma kostičkami budí

    a noc za sebou sa chystá stiahnuť roletu

    žijem

    mech garmošky naťahujem v hrudi

    aj keď nohy

    sa mi sem-tam v hlave popletú

     

     

    KORISTNÍCKY RISPET (zo zbierky Leto tvojej nehy)

     

    môj čas sa plní

    namiesto počúvania už i ja trápne radím

    teším sa z mála náklonnosti luny

    keď tečie okolo jej patetickej brady

     

    tak chcem s ňou i k vlastnej smrti podísť

    ako sa patrí na kráľovskú korisť

     

    múdrejší o znelky a bylinkové čaje

    keď funebráci priskrutkujú vrchnák – a je...

     

     

    VÔŇA DAŽĎA  (zo zbierky Zamatová vôňa dažďa)

     

    dni ako detskou rukou natiahnutý budík

    rutinou struna je čo poháňa môj tep

    nad haldou spisov lode staviam z nudy

    a viem že druhej strane to už skoro dôjde

     

    že z ilúzií ktorých stred je klam

    si pocit blaha nechám vo mne tlieť

    kým poznám že som na svoj osud sám

    no sám nie som schopný rozpoznať to hneď

     

    môžem sa chvíľu v tvojich stopách popásť

    raz cítim pevnú zem a raz ponáram sa po pás

    vraj takým bláznom láska prenajíma krídla

     

    a zahŕňa ich nehou aj keď stokrát sklamú

    lebo jej vôňa dažďa sadla na osídla

    a úspech za úspechom žne sťa diva z damu

     

     

    MÁGIA GIACOMA CASANOVU

    RYTIERA DE SEINGALT (zo zbierky Zamatová vôňa dažďa)

     

    keď skončím s tým

    tak možno pochopíš

    že vzdialenosť medzi nami

    nikdy nebola tak veľká

    ako osudová láska

    ako znelka

    aj by som mohol poodpúšťať tým

    ktorým som ublížil

    ale život ma učí

    a fakt je taký svet

    priznať si

    že na niektoré veci

    odpustenia niet

     

     

    SONET O ČISTEJ LÁSKE (zo zbierky Zamatová vôňa dažďa)

     

    si anjel

    duša čistá

    sladký ret

    antikrista

     

    celú noc do teba

    padali hviezdy

    a ja som ich

    pil až do dna

     

    iskričky nového dňa

    lebo všetko

    čo potrebujeme

     

    je iba láska

    no trochu pitiva a jedla

    pred a potom nevadí

     

     

    NÁVRATY (zo zbierky Zamatová vôňa dažďa)

     

    čas od času sa pristavíš

    na miestach kde ti roky

    bývavalo doma

    zacloníš oči

    a ako prvé zrak tvoj pohladí

    ten vŕšok naproti

    kde vynášajú svojich mŕtvych

    tvoji blízky

    aby dohliadali v bdelosti

    na nás všetkých

    ešte chvíľu živých

    lebo nikdy nie je ďaleko

    od smrti do kolísky

     

     

    ŽIVOT V IGELITKE (zo zbierky Zamatová vôňa dažďa)

     

    tu v rozhodnutí o idealite

    vnútornej hodnote nášho deja

    slovo je a nie je pre ľudí

    a výška pre oči

    a uši pre sebaklam

    lebo dnes nemusíme jeden druhého hľadať

    a ustupovať z pozícií

    netušiac že nám ktosi tajne

    z ruky háda

    rozoznať dobro a zlo

    nie je vôbec ťažké

    (obzvlášť keď žiješ v igelitovej taške)

    ťažšie je ale potom vybrať si

    ktoré zlo je menšie

     

     

    MILOSRDNÁ LOŽ BY BODLA (zo zbierky Zamatová vôňa dažďa)

     

    väčšinu času v tejto galaxii

    sme nič sme mŕtvi superživí

    prezrelí muži zostatkové svetlo

    budúcej a dávnej hmoty

    ich ale stále tkajú pre životy

    z tej istej látky ako moje sny

    hodvábne júlie v éterickom vnútri

    virtuálnej samby – každá sa napoprvé hanbí

    di caprio je krátky na ne ja príliš móresný

    na túto boľačku radia rozrazil

    žiť rýchlo umrieť veľmi mladý

    vychutnať venušine vnady

    z plných síl – to sa mne stať už nemôže

    niežeby gavalier pošiel po meči

    má iba scvrklý účet

    a s tým hore navýsosť je na nože

    nevinné plaché lane idú do rečí

    júľovo snové júlie ultraprierazne rúče

    za rómea ma nechce nijaká

    a milosrdná lož by tak bodla

    odporná je mi rola diváka

    možnože by to chcelo – mimo city

    výmenu identity – ale žiadna modla

    zbdieť jednu noc len v jedno telo

    no s kúzlami si roky netykám

    stoknutý do sutany lorenza som neriadenou strelou

    svištiacou rajským pendolínom do nikam

    mandľové julinky um umne mnú si

    na onej trati multi-intercity

    gavalier platí aj keď tratí

    pretože musí

    (mne sa to ale trochu hnusí)

    Zobraziť všetko