Juraj Váh

Narodenie 29. 8. 1925 Žilina
Úmrtie 3. 10. 1976 Žilina



  • Pseudonym

    H. Chleb, Ján Krimlák, Juraj Váh, Milan Sloboda, Milan Varínsky
  • Životopis autora

    Juraj VÁH , obč. m. Henrich Herzog. Študoval na gymnáziu v Žiline, kde r. 1945 zmaturoval, potom na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave (štúdium

    Juraj VÁH, obč. m. Henrich Herzog. Študoval na gymnáziu v Žiline, kde r. 1945 zmaturoval, potom na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave (štúdium nedokončil). R. 1945 – 47 oblastný referent Zväzu slov. mládeže v Žiline, 1947 – 49 pracovník organizačného oddelenia Čs. rozhlasu v Bratislave, dramaturg v divadlách v Bratislave, Martine a v Trnave, 1951 – 58 počas vojenskej služby i po nej dramaturg v Armádnom divadle v Martine, 1959 externý dramaturg činohry Novej scény v Bratislave, 1961 – 63 Krajového divadla v Trnave, 1970 – 71 Divadla SNP v Martine, 1974 – 76 pracovník Čs. rozhlasu v Banskej Bystrici. Publikovať začal v periodikách Nový rod, Pravda, Film a divadlo, Slov. divadlo, Kultúrny život, Divadelné noviny. Knižne vyšla jeho hra Ticho (1948), potom hra Poslední a prví (1949). Autor rozhlasových hier (Básnik slobody, Dom kresťanov, Calais sa nevzdavá, Jánošík, Štefanská koruna a i.); ďalej napísal hru Zaťažkávajúca skúška (1953), drámu Bohovia Amsterdamu (1959), satirickú bábkovú hru pre dospelých Na počiatku bola nuda (1959), baladicú hru V tmavých horách pramene (1960) a hry Rajnoha (1961), Výstrel nik nepočul (1963), Predmestie s lipami (1964), Kára (1968), drámy Lakrímia, mať naša (1970), Na juh od Jamajky (1974), Nočná eskorta (1972), komédiu Romanca pre flautu (1975). Autor viacerých úspešných rozhlasových hier (Mŕtvemu pole, smrti les, Ľudia a granáty, Ametyst, Vodovod). Prvou i druhou jeho prozaickou knižkou sú dvojnovely Niekoľko ľudí (1948), Urážka majestátu (1966).  Osobitné miesto v jeho tvorbe ma detektívny román Osudný návrat (1968). V posmrtne všiel jeho román Sklené oko a Lili Marlen (1978) a kniha noviel Ja, docent Faustík (1980). Prekladal zo súvekej dramatickej tvorby, je pôvodca viacerých dramatizácií podľa predlôh svetových autorov.

    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    • Niekoľko ľudí (1948, dvojnovela)
    • Urážka majestátu (1966, dvojnovela)
    • Osudný návrat (1968)
    • Sklené oko a Lili Marlen (1978, posmrtne vydaný román)
    • Ja, docent Faustík (1980, posmrtne vydaná kniha noviel)

    Dráma

    • Ticho (1948, knižne)
    • Poslední a prví (1949, knižne)
    • Zaťažkávajúca skúška (1953)
    • Bohovia Amsterdamu (1959)
    • Na počiatku bola nuda (1959, bábková hra pre dospelých)
    • V tmavých horách pramene (1960)
    • Rajnoha (1961)
    • Výstrel nik nepočul (1963)
    • Predmestie s lipami (1964)
    • Kára (1968)
    • Lakrímia, mať naša (1970)
    • Nočná eskorta (1972)
    • Na juh od Jamajky (1974)
    • Romanca pre flautu (1975, komédia)
    • Súborné dramatické dielo I. (Divadelné hry) (2013, 1.vydanie)

    Rozhlasová tvorba

    • Ametyst (hra)
    • Básnik slobody (hra)
    • Calais sa nevzdavá (hra)
    • Dom kresťanov (hra)
    • Jánošík (hra)
    • Ľudia a granáty (hra)
    • Mŕtvemu pole, smrti les (hra)
    • Štefanská koruna (hra)
    • Vodovod (hra)
  • Monografie a štúdie o autorovi

    ČÚZY, Ladislav: Juraj Váh. Súborné dielo I. (Divadelné hry). Zost. Dagmar Kročanová. (Recenzia). In: Slovenské pohľady , roč. IV. + 130, 2014, č.
    ČÚZY, Ladislav: Juraj Váh. Súborné dielo I. (Divadelné hry). Zost. Dagmar Kročanová. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 130, 2014, č. 11, s. 120 –  121.

    TIMKO, Martin: Prečo ticho pretrváva... Váh, Juraj: Súborné dramatické dielo I. (Divadelné hry). In: Tvorba, roč. XXIV. (XXXIII.), 2014, č. 1, s. 44 – 42.
    Zobraziť všetko