Foto © Lucia Gardin
Foto © Lucia Gardin

Foto©Peter Procházka


  • Stručná charakteristika tvorby

    Kamil Peteraj uverejnil prvé básne v časopise Slovenské pohľady v roku 1964 a už v nasledujúcom roku debutoval aj knižne, a to básnickou
    Kamil Peteraj uverejnil prvé básne v časopise Slovenské pohľady v roku 1964 a už v nasledujúcom roku debutoval aj knižne, a to básnickou zbierkou Sad zimných vtákov. V prvotine, ale aj v nasledujúcich zbierkach Čas violyKráľovná nocí do istej miery nadväzoval na poetiku vtedy (v 60. rokoch) dominantnej básnickej skupiny konkretistov (označovaných tiež ako senzualisti) tým, že napĺňal požiadavku zmyslovej názornosti. Verše týchto kníh sa vyznačujú bohatou asociatívnosťou, rozvíjaním obraznosti, ktorá sa opiera predovšetkým o emotívne vnímanie prírody. V zbierke Vychádzka s večernicou autor obohatil svoj pohľad o tému detstva a lásky, pričom vytváral verše, ktoré možno charakterizovať ako nežnú lyriku. Zbierka Lipohrádok je svojím spôsobom jedinečná v celom vývine slovenskej povojnovej poézie. Prostredníctvom bohatej a originálnej obraznosti vovádza čitateľa do života „malej prírody“, približuje mu svet bylín, kvetov, lupeňov a chrobákov. Ani v tomto prípade však nemožno hovoriť o dajakom rustikálnom type poézie, lebo prostredníctvom uvedeného krehkého, zraniteľného sveta básnik hovorí o zraniteľnosti človeka, vyjadruje potrebu harmónie v ľudskom bytí. V zbierke Faust a mararéty sa Peterajov básnický štýl zmenil. Aj tu sú básne, ktoré možno vnímať ako čisté lyrické impresie, avšak v porovnaní s prevažne fantazijným svetom predchádzajúcich kníh sa tu básnická výpoveď väčšmi viaže na konkrétny, nielen zmyslovo vsugerúvaný, ale presne identifikovateľný a uchopiteľný svet. V niektorých textoch nadobúda výraznejšie atribúty tzv. civilizačnej lyriky. Básnik nastoľuje aktuálne problémy súdobého človeka – intímneho i spoločenského charakteru, no prostredníctvom originálnej metaforiky spracúva aj tzv. univerzálne témy, ako je napríklad uvedomovanie si ohraničenosti bytia smrťou. V knihe možno zaznamenať aj čiastočný posun vo výstavbe lyrického textu. Kým v prvých zbierkach autor rozvíjal básnický obraz do šírky a pre metaforu bola príznačná významová nejednoznačnosť, tu je význam a zmysel jednotlivých básnických obrazov oveľa ľahšie určiteľný, presnejší, motívy sa viažu na konkrétne javy materiálneho a duchovného charakteru. To sa prejavuje aj v zbierkach Minútové básneÚtechy / maximy / telegramy, v ktorých autor mapuje najmä problematiku medziľudských vzťahov a pocity odcudzenosti súčasníka. Najmä pre druhú z posledne spomenutých kníh je príznačná výrazová naliehavosť, ktorá spôsobuje apelatívny tón mnohých básní. Autor tu zároveň prejavil zmysel pre jazykový, ale aj situačný paradox. V zbierke Lyrické korzo sa Peteraj nechal inšpirovať všednými javmi v ľudskom živote, ktorých opis dokázal obohatiť o reflexívny rozmer s nápaditou pointou. Básnikov sklon ku gnómickej výpovedi vyvrcholil v knihách aforizmov Lode v delíriu s podtitulom BonmottáMotýľ z iného neba. Neodmysliteľnou a rovnocennou súčasťou Peterajových tvorivých úsilí je jeho pôsobenie v oblasti písania textov populárnej hudby. V tejto sfére je prítomný od druhej polovice 60. rokov a spolu s Borisom Filanom ho možno pokladať za zakladateľa modernej slovenskej textovej tvorby. Začiatky jeho textárskeho pôsobenia sa viažu na dnes už legendárnu bigbítovú skupinu Prúdy, pričom jeho piesne sa uplatnili už na jej prvej dlhohrajúcej – teraz kultovej – platni Zvonky, zvoňte (1969). Odvtedy Kamil Peteraj napísal veľké množstvo piesňových textov pre najvýznamnejších slovenských interpretov, z ktorých mnohé boli a sú dlhodobými hitmi. Stal sa tak aj spoluautorom desiatok klasických platní i CD-nosičov. Pre jeho textársku tvorbu je charakteristická tematická a motivická originalita, uplatňovanie básnickej metafory, nekonvenčný, originálny jazyk, nesentimentálny prístup ku skutočnosti. O estetickej účinnosti Peterajových textov svedčí skutočnosť, že s priaznivým ohlasom čitateľov, ale aj literárnej kritiky sa stretli ich knižné vydania (Texty, Bosá láska, Pop texty). Kamil Peteraj je aj spoluautorom piesní legendárneho slovenského muzikálu Cyrano z predmestia (1978).

    Braňo Hochel

    Zobraziť všetko
  • Životopis autora

    Kamil Peteraj sa narodil 18. septembra 1945 v Bratislave. V rodnom meste v roku 1964 absolvoval husľový odbor na konzervatóriu a potom vyštudoval

    Kamil Peteraj sa narodil 18. septembra 1945 v Bratislave. V rodnom meste v roku 1964 absolvoval husľový odbor na konzervatóriu a potom vyštudoval dramaturgiu na Divadelnej fakulte Vysokej škole múzických umení. Potom pracoval ako dramaturg spevohry na bratislavskej Novej scéne, neskôr pôsobil ako spisovateľ v slobodnom povolaní. V súčasnosti podniká v oblasti reklamy. Žije v Bratislave.

    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Poézia

    Pre deti a mládež

    • Malá myš a veľký slon (1986)
    • Celý rok sa hráme (1990)

    Iné

  • Charakteristika tvorby

    Kamila Peteraja (1945) popri Borisovi Filanovi vníma poslucháčska verejnosť ako zakladateľskú osobnosť modernej textovej tvorby šesťdesiatych rokov minulého

    Kamila Peteraja (1945) popri Borisovi Filanovi vníma poslucháčska verejnosť ako zakladateľskú osobnosť modernej textovej tvorby šesťdesiatych rokov minulého storočia. Textársky debutoval štúdiovým albumom skupiny Prúdy Zvoňte, zvonky, spolupracoval a naďalej spolupracuje s významnými interpretmi (Hammel, Varga, Žbirka, Gombitová, Lehotský, Lipa, Patejdl, Grigorov) a s mnohými ďalšími, ktorí sa stali neodmysliteľnou súčasťou novodobej hudobnej scény. Peterajove otextované skladby vykazujú nadčasové kritéria odmietajúce dobové ideologické požiadavky, stačí spomenúť Medulienku, Biely kvet, Vyznanie, Baladu o poľných vtákoch, Atlantídu, Koloseum, Pocta Majakovskému, Nespáľme to krásne v nás, Kapely starnú alebo Staré kone a nahé jazdkyne. Výpočet všetkých nestarnúcich hitov by bol skutočné dlhý a úctyhodný. Suverenita, s akou sa pohybuje na literárnej a hudobnej scéne, je v slovenských pomeroch ojedinelá. Dá sa povedať, že práve Peteraj vymanil textovanie populárnych piesní z područia zábavného umenia a zrovnoprávnil ho s kvalitatívnou úrovňou tradične vnímanej poézie. Či už čítame od tohto autora básnickú zbierku alebo počúvame z rádií piesne s jeho textami, oba žánre predpokladajú kultivovaného príjemcu slovesného prejavu.
    Tvorivé smerovanie a osobnostné formovanie Kamila Peteraja ovplyvnilo štúdium konzervatória a najmä dramaturgie na VŠMU, ako aj dlhoročná profesia dramaturga spevohry na Novej scéne. Do slovenskej literatúry vstúpil ako dvadsaťročný študent vyzretou zbierkou Sad zimných vtákov. Nezaprel v nej inšpiračný vplyv básnikov trnavskej skupiny, ktorí spoluvytvárali progresívnu podobu slovenskej poézie od začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia. Na poetiku konkretistov nadviazal vyhranenou zmyslovou obraznosťou novým osobitým spôsobom. V roku 1973 vydal zbierku Lipohrádok, ktorá v kontexte Peterajovho tvorivého vývinu znamenala výrazný obrat a príklon k prírodnej lyrike s jemným dôrazom na nepovšimnuté miniatúry z oblasti fauny a flóry. V ďalších knižkách sa postupne posúva k problematike zrýchlenej precivilizovanej doby, ktorá prináša odcudzenie v medziľudských a najmä partnerských vzťahoch. Nezabudol ani na detských čitateľov, ktorým venoval verše v rozprávkových leporelách. S Jánom  Štrasserom je spoluautorom piesňových textov pre legendárny muzikál Cyrano z predmestia (1978).
                Peterajova textárska invenčnosť sa významovo prepojila s celou jeho básnickou tvorbou. Čím väčší bol jeho vklad v textárskej oblasti, tým viac rástol jeho prínos pre slovenskú poéziu. U Peteraja nie je rozhodujúci fakt, akou formou zrealizuje svoju výpoveď, ale predovšetkým akým spôsobom dokáže osloviť odbornú kritiku a divácke zázemie. Či už vychádzame z jednotlivých básnických zbierok alebo hudobných nosičov, Peteraj bez výraznejších výkyvov dosahuje výrazovú úspornosť, metaforickú presnosť a formálnu ľahkosť. Častokrát smeruje k aforistickej skratke s gnómickou platnosťou, uvedomujúc si overenú skutočnosť, že na malom priestore sa dá vypovedať oveľa viac, ako v unavujúcich a poučujúcich traktátoch. V zbierke Čo sa šeptá dievčatám (2007) vyzdvihuje zovšeobecňujúcu zážitkovú skúsenosť s trpkou príchuťou neodvratnej pravdy: „dejiny lásky / píšu / porazení“. Od tohto pohľadu sa odvíja ťažisková podstata Peterajovej ľúbostnej lyriky, založenej na pokore, stíšenej skepse a neustále sa vynárajúcej nádeji. Jeho texty ozvláštňuje mužný nadhľad, hravosť, mladícke zaujatie, ale aj otvorená kritika spoločenských pomerov a morálne zlyhávajúcich jedincov. V tejto súvislosti sa ponúka odcitovať jeho príznačné dvojveršie, ktoré azda nikdy nestratí aktuálnu presvedčivosť: „za pravdu šibenicu / za lož metále“. Hodnotový rebríček Kamila Peteraja je stály a nemenný, bez dodatočnej potreby korigovať osobné postoje a myšlienkové formulácie. V dravom toku míňajúcej sa prítomnosti účtuje predovšetkým sám so sebou, so svojimi postojmi a názorovými stanoviskami. Dôsledne sa vyhýba moralizovaniu, jeho vnímanie reálneho stavu spoločnosti je nezaujaté, riadi sa intuitívnym videním a neotrasiteľnou vierou v pretrvávajúce ideály. Neuchopiteľná veličina odtikávajúceho času sa odráža na pozadí osobných a spoločenských zmien. Napriek zostrujúcim sa kontúram starnutia Peterajovej spätnej reflexii nechýba mladistvá sviežosť s nevyprchávajúcimi túžbami, spomienkami a návratmi do čias, v ktorých zohrávala dominantnú pozíciu láska so všetkými odtieňmi.
                Peterajova poézia vychádza z overených postupov, neexperimentuje a nepodlieha krátkodobým módnym trendom. Peteraj je vnímavý glosátor každodennej všednosti, ktorú začleňuje do dramatického životného pohybu. Takmer v každom svojom texte pootvorí trinástu komnatu, v ktorej sa ukrýva podstata ľudského bytia: detstvo, ľúbostné vzplanutia, rozchody, návraty, prehodnocovanie minulosti konfrontovanej so zrýchlenou súčasnosťou. Vytrvalo kladie presne mierené otázky a záleží na každom čitateľovi, akú autentickú odpoveď si dosadí.

    Miroslav Brück, 2016

     

    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    Six Slovak Poets (výber z poézie, 2010 po anglicky - s podporou Komisie SLOLIA LIC) Peterajove básne sú preložené do viacerých jazykov (nemčina,

    Six Slovak Poets (výber z poézie, 2010 po anglicky - s podporou Komisie SLOLIA LIC)

    Peterajove básne sú preložené do viacerých jazykov (nemčina, angličtina, ruština, bulharčina a iné) a boli publikované v časopisoch a v antológiách v zahraničí.

    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    BODACZ, Bohuš: Kamil Peteraj / S tebou a bez teba. (Sedem viet o siedmich knihách). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 133, 2017, č. 3, s. 118. (tasr): Podľa

    BODACZ, Bohuš: Kamil Peteraj / S tebou a bez teba. (Sedem viet o siedmich knihách). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 133, 2017, č. 3, s. 118.

    (tasr): Podľa SOZA je najúspešnejší Peteraj. In: Sme, roč. 23, 12.11. 2015, č. 262. s. 10.
    http://www.teraz.sk/kultura/ceny-soza-dostal-kamil-peteraj-hex/165610-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=0

    ŠAH: Kamil Peteraj – 70. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 131, 2015, č. 9, s. 158 – 159.

    ULIČIANSKA, Zuzana: Peteraj. Peklo i raj popu. In: Sme, roč. 23, 19. 9. 2015, č. 216, s. 4 – 5.

    ANDREJČÁKOVÁ, Eva – PETERAJ, Kamil: Kamil Peteraj: Vyplávala ko veľryba z mora. In: Sme, roč. 23, 15. 4. 2015, č. 86, s. 2.

    PETRÍKOVÁ, Martina: Kamil Peteraj: Bosá v priesvitných šatách (texty, obrazy, sentencie). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 130, 2014, č. 2, s. 134 – 135

    MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008.

    PROKEŠOVÁ, V.: Kamil Peteraj: Toto je moja reč. In: Knižná revue, 18, 2008, č. 18.

    BRÜCK, M.: Kamil Peteraj: Čo sa šeptá dievčatám. In: Knižná revue, 17, 2007, č. 10.

    HOCHEL, Braňo: Reedícia Peterajovej zbierky Lipohrádok. In: RAK, roč. XII, 2007, č. 7, s. 36 – 41.

    MITKA, Marek – KOREŇOVÁ, Katka: Prebolelo už aj horšie. Kamil Peteraj: Čo bolí, to prebolí. (Recenzia). In: Rak, roč. XI., 2006, č. 9, s. 38 – 39.

    MARČOK, V. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III (2., rozš. vydanie). Bratislava: LIC 2006.

    MIKULA, V. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram & Ústav slovenskej literatúry SAV 2005.

    TURAN, Andy: Kamil Peteraj: Lipohrádok. (Sedem viet o siedmich knihách). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 121, 2005, č. 10, s. 117.

    PROKEŠOVÁ, V.: Tajomstvá pod hladinou (Kamil Peteraj: Čo bolí, to prebolí). In: Knižná revue, 14, 2004, č. 26.

    MIKULA, V. – PETERAJ, K., Moravčík, Š.: Rozhovor s Kamilom Peterajom a Štefanom Moravčíkom. In: RAK, 6, 2001, č. 3.

    JAVORKOVÁ, M.: A život sa opäť rozvonia (Kamil Peteraj: Voňavé tajomstvá). In: Knižná revue, 10, 2000, č. 11.

    HAJKO, Dalimír: Krkolomné kolotoče poézie II. 2. Roky nádeje, roky poézie. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 115, 1999, č. 2, s. 85 – 101.

    HAJKO, D.: Hravé paradoxy (Kamil Peteraj: Aleluja, schúlená). In: Dotyky, 8, 1996, č. 4.

    ŠAJDOVÁ, Ľ. – PETERAJ, K.: Ide šťava Saharou (Rozhovor). In: Knižná revue, 5, 1995, č. 20.

    JANÍK, P.: Po stopách strateného Chaplina (Kamil Peteraj: Lode v delíriu). In: Smena, zv. 46, 24. 5. 1993, č. 118.

    BOKNÍKOVÁ, A.: Túžba po očiste (Kamil Peteraj: Dom panny). In: Slovenské pohľady, 108, 1992, č. 1.

    HATALA, M.: Výskum zdrojov, možností a prostriedkov (Kamil Peteraj: Dom panny). In: Romboid, 27, 1992, č. 5.

    HOCHEL, I.: Peteraj vo vlastnom priemere (Kamil Peteraj: Lyrické korzo). In: Slovenské pohľady, 108, 1992, č. 6.

    PETRÍK, J.: Kamil Peteraj: Lyrické korzo. In: Knižná revue, 2, 1992, č. 6.

    PETRÍK, J.: Skok a pád? (Kamil Peteraj: Lyrické korzo, Dom panny). In: Literárny týždenník, 5, 1992, č. 25.

    SOLOTRUK, M.: Lyrická kačica (Kamil Peteraj: Lyrické korzo). In: Kultúrny život, 26, 1992, č. 6.

    TURANOVÁ, R.: Prechádzka lyrickým korzom (Kamil Peteraj: Lyrické korzo). In: Dotyky, 4, 1992, č. 4.

    KASARDA, M.: Stará panna nehrdzavie (Kamil Peteraj: Dom panny). In: Kultúrny život, 25, 1991, č. 32.

    RICHTER, M.: Ktoré vety sú večné? (Kamil Peteraj: Sekunda rozkoše). In: Romboid, 26, 1991, č. 1.

    JANÍK, P.: Básnik in flagranti (Kamil Peteraj: Sekunda rozkoše). In: Dotyky, 2, 1990, č. 3.

    MIKULA, V.: Literárne observatórium. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1989, s. 107 – 114.

    ZELINSKÝ, M.: Peteraj tentoraz didaktický (Kamil Peteraj: Pop texty). In: Slovenské pohľady, 105, 1989, č. 5.

    HOCHEL, I.: Apelatívna lyrika (Kamil Peteraj: Útechy, maximy, telegramy). In: Romboid, 23, 1988, č. 5.

    RECHTORISOVÁ, M.: Pesničky bez notovej osnovy (Kamil Peteraj: Pop texty). In: Smena, zv. 41, 9. 8. 1988, č. 186.

    RECHTORISOVÁ, M.: Rezonancia poézie (Kamil Peteraj: Útechy, maximy, telegramy). In: Smena, zv. 41, 16. 1. 1988, č. 12.

    ZELINSKÝ, M.: Hlbinný prieskum (Kamil Peteraj: Útechy, maximy, telegramy). In: Slovenské pohľady, 104, 1988, č. 6.

    HUJÍK, V.: Nepokojné hľadačstvo (Kamil Peteraj: Útechy, maximy, telegramy). In: Ľud, zv. 40, 1. 12. 1987, č. 282.

    HUJÍK, V.: Texty plné nehy (Kamil Peteraj: Bosá láska). In: Hlas ľudu, zv. 33, 7. 3. 1987, č. 55.

    MARČOK, V.: Báseň vo chvíli ohliadnutia (Kamil Peteraj: Minútové básne). In: Romboid, 22, 1987, č. 11.

    ŠPAČEK, J.: Kamil Peteraj: Bosá láska. In: Romboid, 22, 1987, č. 11.

    ŠTEVČEK, P.: Kamil Peteraj: Minútové básne. In: Slovenské pohľady, 103, 1987, č. 1.

    HOCHEL, I.: Text ako žáner poézie (Kamil Peteraj: Texty). In: Romboid, 21, 1986, č. 3.

    ŠIMON, L.: Peterajova poetika piesní (Kamil Peteraj: Texty). In: Nové slovo, 27, 1985, č. 30.

    HOCHEL, B.: Civilná poézia (Kamil Peteraj: Faust a margaréty). In: Romboid, 17, 1982, č. 11.

    ŠTEVČEK, P.: Kamil Peteraj: Faust a margaréty. In: Slovenské pohľady, 98, 1982, č. 5.

    MORAVČÍK, Š.: Motýľ na uzde (Kamil Peteraj: Faust a margaréty). In: Večerník, zv. 26, 9. 10. 1981, č. 199.

    GREGOREC, J.: Poézia v prúdení času. Bratislava: SPN 1980, s. 200 – 203.

    BAGIN, A.: Priestory textu. Bratislava: Smena 1971, s. 95 – 109.

    PLUTKO, P.: Problémy s hodnotou. In: Slovenské pohľady, 84, 1968, č. 12.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Peteraj je básnik imaginácie. Básnický obraz je základným výstavbovým prostriedkom jeho poézie; má najmä podobu

    Peteraj je básnik imaginácie. Básnický obraz je základným výstavbovým prostriedkom jeho poézie; má najmä podobu personifikácie a syntézy, čo súvisí s oživovaním prírody a s úsilím dostať do básne čo najviac konkrétnych zmyslových zážitkov. Autor je básnikom impulzívnej obraznosti; jeho báseň je radom prudko sa zažíhajúcich asociácií, spájajúcich i veľmi odľahlé reálie. Peterajov básnický svet má vyslovene kreatívnu podobu.

    Ján Zambor

    Kamil Peteraj nepatrí k básnikom, ktorí sa nevyvíjajú, nemenia, zotrvávajú pri jednom spôsobe písania, nehľadajú nové možnosti vlastnej poetiky, i keď, prirodzene, ako je tomu v prípade každej umelecky skutočne vyhranenej osobnosti, možno v jednotlivých zbierkach a lyrických textoch autora vystopovať aj invariantné znaky jeho básnického rukopisu. Nie je ani básnikom monotematickým, hoci ústrednou a univerzálnou témou jeho poézie je "priestor" ľudského vedomia, psychický stav súčasníka ako zrkadlo rozmanitosti podôb života.

    Igor Hochel

    Jazyk je pre Peteraja univerzálny prostriedok, ktorým skúma, čo trvá, čím to trvá, prostriedkom orientácie, tým kameňom ukrývajúcim naše praveké sny, ich tvrdnúci prach, sny, na ktoré zabúdame a ktoré zabúdajú samy na seba – ak jazyk stratí pamäť ľudí.

    Marián Hatala

    O piesňových textoch Kamila Peteraja možno uvažovať ako o básnickom výtvore, hoci neraz ani z nich nemožno celkom vymazať utilitárne stopy. Je to tak v ojedinelých prípadoch, hlavne vtedy, keď text vznikol dodatočne na hudobný motív. Kamil Peteraj však má nespornú zásluhu na tom, že na Slovensku sa prestala písať poézia iba do kníh a pamätníkov.

    Karol Wlachovský

    Peterajovo textárstvo je vlastne istým druhom básnenia, ťažko tu oddeliť básnika od textára. Dôverne pozná okamih, v ktorom „topí sa loď týchto chvíľ“, a vie ho zaujímavo zakresliť do slov. Každý príbeh, ako ho prináša pieseň, je presne odpozorovaný zo života, čo v tomto prípade umocňuje aj vkusné a vtipné používanie slangu. (...) Kniha Čo bolí, to prebolí je prierezom Peterajovho textárstva; okrem zaručených a už takmer klasických piesňových textov (Dievčatá, Kapely starnú, Balada o poľných vtákoch, Atlantída, Koloseum a i.) sú do nej zaradené aj texty z Brechtovej hry Baal i muzikálov Cyrano z predmestia či Adam Šangala. Nájdeme tu však aj texty, ktoré sú možno neopočúvané, nie také lyrické ako iné, čo bolo určite základnou snahou autora: predstaviť sa aj v neiluzívnych polohách, v akých ho priemerný poslucháč slovenských rádií určite menej pozná. Zaujímavé je aj členenie textov, keď sa nové stretávajú so staršími. Vzniká tak syntetický obraz textára-básnika. Pri tvorbe textov – ako napokon všade v umení – je veľmi dôležitý cit pre mieru; Peteraj akoby mal citlivú „odmerku“, ktorou pridáva do textov sentiment, skepsu, ľahký zdravý cynizmus, zmysel pre krásu a tvorí živé konštrukcie.

    Viera Prokešová

    Peterajova básnická výpoveď vychádza v knihe Čo sa šeptá dievčatám z najprogresívnejších devíz jeho textárskej tvorby, ako melodická ľahkosť, výrazová presnosť a úspornosť či pozvoľný dynamický spád. Vari už od jeho vstupu do literatúry a neskôr aj do textárskej oblasti mu bola cudzia inflačná naplavenina slov a jazyková strnulosť. Ústredným motívom nie je výlučne láska a milostné city, ale tieto motívy mu slúžia aj ako prechodový mostík k preniknutiu k iným závažným situáciám. Významné miesto tu má neuchopiteľná veličina času, jeho nemilosrdné plynutie na pozadí meniacej sa skutočnosti. Peteraj v tomto dravom toku nekompromisne účtuje najmä sám so sebou, so svojimi postojmi a názorovými stanoviskami. Mužná stálosť jeho nadhľadu mu umožňuje uvidieť vzťahy v ich pôvodných a nezdeformovaných súvislostiach. V tomto spätnom hodnotení musí byť logicky prítomné aj priznanie zo straty ilúzií a následné rozčarovanie. Peterajova škála hodnôt je však jasná a nemenná, bez potreby korigovať ju z pohľadu dneška. Hybnou zložkou aj naďalej zostáva neutíchajúce užasnutie nad prchajúcimi formami krásy presakujúce do každej básne. Autentická snaha o postihnutie tej goetheovsky zázračnej chvíle, snaha o jej zastavenie alebo aspoň spomalenie. Sympatická je aj Peterajova hravosť a sebairónia, ktorá pomerne často a výrazne v jeho textoch preskakuje. Tento fakt je vždy u autora „vážnej“ lyriky vítaný a osviežujúci. V momente keď na povrch vystupujú nahromadené pochybnosti zachytené odstupom času, je táto sebaironická poloha najúčinnejšia.

    Miroslav Brück

    Až pri čítaní celoživotného autorského výberu Toto je moja reč možno pochopíme, aký je Kamil Peteraj vážny a dôkladný autor, ktorého nenechávajú veci bez pohybu a ktorý statiku okolo seba vie zavnímať síce ako sochu, ani tá však nie je bez vnútorných pnutí, bez vnútornej často až tryskajúcej dynamiky. Život Peterajovej básne sa môže odohrávať na celkom všednom javisku, v ošúchaných kulisách, no čitateľom až zatrasie vyhranená, ako oko lesklá pointa, živý zmysel. (...) Peteraj nie je autorom sentimentu či nakašírovanej lyriky, jeho postrehy a záznamy sú logicky číre, a pokiaľ aj v racionálne zovretých spojeniach vidíme krásu, sú aj také. Nie je naivný, jeho básne z ktoréhokoľvek obdobia, čo sa môže zdať až paradoxné, sú básne našej neraz krutej súčasnosti a možno podobnej skúsenosti. Prirodzene, Kamil Peteraj si slová vyberá a triedi, cúdi, práve tento výber môže byť dôkazom, ako celý život vedel s nimi pracovať, a hoci na nás z veršov padajú ako čistý dážď, vnímame ich po kvapkách a potom si už celkom sami modelujeme básnický svet zo všetkého bohatstva, ktoré nám predložil tento charizmatický básnik.

    Viera Prokešová

    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Ceny SOZA (Slovenský ochranný zväz autorský) – najúspešnejší autori slovenskej hduobnej scény za rok 2014: 2 ocenenia: za

    Ceny SOZA (Slovenský ochranný zväz autorský) – najúspešnejší autori slovenskej hduobnej scény za rok 2014: 2 ocenenia: za celoživotné dielo a najhranejší autor

    Najkrajšia kniha roka 2008 za autorský výber Toto je moja reč

    Zobraziť všetko
  • Ukážka z tvorby

    MESIAC (poopravená entá báseň o mesiaci) mesiac má svoj zvláštny výraz aj keď v lyrike vraj (ako klišé)

    MESIAC

    (poopravená entá báseň o mesiaci)

    mesiac má svoj zvláštny výraz

    aj keď v lyrike vraj

    (ako klišé)

    patrí do zberu

     

    ale vždy sa nájdu blázni

    čo vpašujú ho tam kam v básni

    patrí a na milosť ho zoberú

     

    povediac len: aká cenná rekvizita!

    nech je v rohu nenápadne skrytá

    ako osvetlenie nočnej scény

    ktoré význam posunie a zmení

     

    a tak mesiac – už nie ako klišé

    vyčistia a zavesia späť vyššie

    patinovo žltý vyleštený

    nad stromami romanticky schovaný

     

    nech ten klasik osvetlenia

    pekne svieti

    mladulinkej láske

     

    na tom dôležitom mieste nad nami

     

    LISZTOVÉ TAJOMSTVÁ

    Dnes píšeme faxy, maily, a nie listy.

    Listy píšu iba romantickí bicyklisti.

     

    Pretože som romantický bicyklista,

    píšem liszty a počúvam Liszta.

     

    Čierne tuše duše, víry, chýry,

    diablov portrét múzy na klavíri,

     

    nikde žiadny zhon, len vzruchy,

    akoby v tom lísztí dve Lisztove ruky,

     

    pod ktorými hudba šuští, kráča, hrmí,

    písali tie liszy lisztov

    rukou šialenou a fantaszticky isztou.

     

    Žiadne EKO. Tá hudba je čisztá.

    Liszt je tvoj. No tečie v ňom krv

    romantika Liszta.

     

    MESTO PO LYRICKOM BOMBARDOVANÍ

    Keď prší

    a po zebre prechádza pod opitým dáždnikom

    starožitná dáma

     

    Keď nám je zima z jedinej kvapky

    za golierom

     

    Keď depresia a nádej sú koktailom

    ktorý nám podáva na stôl

    spolu so slamkou

    unudená blondína v páchnucom espresse

     

    Keď kôš náhle zvracia

    šalát starých novín

     

    Keď vôkol prefrčí auto

    z ktorého trčia jelenie parohy

    Keď mravce ďalej dobýjajú kvetináč

     

    Keď si naťahuješ nohavičky

    a prsia sa ti zbiehajú

    do dvoch skrehnutých bradaviek

     

    Keď z padajúcej plechovky

    vypadne utajená kvapka koly

     

    Keď na ceste leží pohodené telo

    mŕtvej mačky

    so žiariacimi vnútornosťami

     

    Keď v povetrí cítiť vôňu

    hranolkov a spáleného oleja

     

    Keď je jasné

    že o chvíľu nepríde

    ani Ježiš ani Budha

    ani iný spasiteľ

     

    Keď je dobre i nanič zároveň

     

    Keď kaluže náhle zružovejú

    a ty si hovoríš:

    takto vyzerá mesto po lyrickom bombardovaní

     

    AKO OBRÁZOK

    Najkrajšia si keď si češeš vlasy

    Tuším zakryjú tvoj štíhly pás

    Zrkadlo už pošepne ti asi

    že sa krásnym ženám podobáš

     

    Najkrajšia si keď sa troška potkneš

    o ten kameň ktorý v ceste stál

    Vždy keď sa ma v takej chvíli dotkneš

    v duchu vzdávam vďaku rodu skál

     

    Najkrajšia si keď si dávaš blúzku

    Kvitnú ti v nej kvety priesvitné

    Vtedy zabúdam vždy na poučku

    čo sa môže čo nemôže v tme

     

    Najkrajšia si keď mi dávaš zbohom

    Keď ťa krásnu vietor nesie preč

    A keď som už sám za prvým rohom

    spomalím a ty ma dobehneš

     

    Na každý deň máš prekvapení pár

    Stále krajšiu tvár

    denne stretám

     

    KAPELY STARNÚ

    Vyšli sme z módy ako staré džíny

    Náš plagát nikto nehľadá

    Ústrižky novín váľajú sa v skrini

    Sme tu len ako záplata

     

    Vyšli sme z módy ako éra platní

    Vymietli rokmi toľko sál

    Sedíme ako zbití zrazu v šatni

    a niekto nás už odpísal

     

    Už nie sme pekní šťastní chlapci slávy

    Neletia na nás dievčatá

    A menej ľudí úctivo nás zdraví

    Sme tu len ako záplata

     

    Lacnejší hotel patrí k ceste dolu

    Pre vrátnikov sme neznámi

    O slávu starší Neťaháme spolu

    Blúdime svetom s piesňami

     

    Zo spolužiačok sú už dávno mamy

    čo vláčia tašky s nákupom

    Žijú svoj život trocha pobabraný

    Každý už na ne zabudol

     

    Mávali vlasy krásne rozpustené

    Patrili nám a kamošom

    Aj túto pieseň máme už len pre ne

    Možno sú s nami v najhoršom

     

    Kapely starnú

    Tak nech žije zmena!

    Zostarlo naše publikum

    Kapely starnú

    Tak nech žije zmena!

    Odchádza každý potichu

    Zobraziť všetko
  • Rozhovory