• Životopis autora

    Absolvovala gymnázium a dvojročnú špecializáciu na projektovanie plynových inštalácií a zariadení. Od r. 1982 pracovala

    Absolvovala gymnázium a dvojročnú špecializáciu na projektovanie plynových inštalácií a zariadení. Od r. 1982 pracovala v stavebnej projekcii ako konštruktérka, od r. 1991 pracuje v projektovej firme ARCHPRO v Žiline, kde sa zaoberá ekonomikou a manažmentom, podniká v oblasti reklamy a vydavateľskej činnosti. Debutovala v r. 2003 zbierkou básní s témou lásky Cez oči k tebe vchádzam. V ďalších zbierkach Snívanie spod kože (2004), Tanec borovice (2006) sa okrem témy lásky stretávame aj s témami ľudskosti, mravnosti, nevšímavosti a povrchnosti, autorku zaujíma predmet individuálneho a kolektívneho svedomia. Pre deti napísala knihy Veselé básničky pre múdre detičky alebo knižka pre prváka Miška (2004), Frčka Huláková z Vyšných Krkahájov (2006), Oriešok večnej krásy (2007), Odvážny Brusko (2009). Publikuje v zborníkoch, Slov. rozhlase, časopise pre deti Včielka a v regionálnej tlači.

    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Poézia

    Pre deti a mládež

  • Monografie a štúdie o autorovi

    NAVRÁTIL, Martin: Slovenská poézia 201 7 (Hodnotenie literatúry roku 2017). In: Romboid , roč. LIII, 2018, č. 5 – 6, s. 86 – 87. ŠAH:
    NAVRÁTIL, Martin: Slovenská poézia 2017 (Hodnotenie literatúry roku 2017). In: Romboid, roč. LIII, 2018, č. 5 – 6, s. 86 – 87.

    ŠAH: Katarína Mikolášová – 55 (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 134, 2018, č. 4, s. 160.

    KRAJČOVÁ, Vlasta: Zbierka, ktorú počuť. Katarína Mikolášová: Sonáta pre Zem. (Recenzia). In: Literárny týždenník, roč. XXX., 5. 7. 2017, č. 25 – 26, s. 14.

    VÁLEK, Igor: Citlivé slovo, dobrá myšlienka a správny odkaz. (Anketa s tvorcami detskej knihy). In: Slovensko, roč. XXXVI, jar 2015, s. 33 – 35.

    HIDVÉGHYOVÁ-YUNG, Elena: Prvá zbierka svojho druhu na Slovensku (Katarína Mikolášová: Vyzliekam sa z času): Recenzia. In: Knižná revue, roč. XX, 24. 11. 2010, č. 24, s. 5.

    Autor neuved. – MIKOLÁŠOVÁ, Katarína: Vydavateľstvo Urela (Rozhovor). In: Knižná revue, roč. XX, 1. 9. 2010, č. 18, s. 10.

    VRÁBLOVÁ, Timotea: Cesta k čitateľovi a či hľadanie adresáta? (Slovenská literatúra pre deti a mládež 2009). In: Knižná revue – príloha, roč. XX, 7. 7. 2010, č. 14 – 15, s. XXII.

    KRAJČOVÁ, Vlasta: Rozprávkové putovanie (Katarína Mikolášová: Odvážny Brusko). In: Knižná revue, roč. XX, 9. 6. 2010, č. 12, s. 10.

    BANČEJ, Maroš M.: Katarína Mikolášová: Tanec borovice. (Sedem viet o siedmich knihách). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 123, 2007, č. 5, s. 120.

    -rm-: Hviezdičky na stole (Katarína Mikolášová: Snívanie spod kože). In: Knižná revue, 28. 4. 2004, č. 9, s. 3.
    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Celou zbierkou sa vinie významovo nosná paralela, ktorú reprezentuje báseň Coda – Zem, naša matka v zastúpení ženy, matky –
    Celou zbierkou sa vinie významovo nosná paralela, ktorú reprezentuje báseň Coda – Zem, naša matka v zastúpení ženy, matky – autorky. Je to iná matka, než akú čitateľ pozná. Táto matka sa búri – trhá sa z reťazí povinností, už nemôže byť láskavá a nečinná vo svojej štedrosti, už sa nemôže iba prizerať. Báseň je výkričníkom, varovaním, obvinením z našej ľahostajnosti, drancovania, nenásytnosti, chamtivosti, poklesu morálky a úpadku svedomia.

    Vlasta Krajčová In: Doslov k zbierke Sonáta pre Zem, 2017
    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Prémia v rámci Ceny Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu za rok 2015 v kategórii literatúra pre deti a mládež
    Prémia v rámci Ceny Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu za rok 2015 v kategórii literatúra pre deti a mládež za dielo Bojnickí búbeli
    Zobraziť všetko
  • Ukážka z tvorby

    Básne zo zbierkySONÁTA pre ZEM     Mesiac v splne   a večer ticho preteká priesvitnou kožou na dlaniach   rozumiem dieťaťu
    Básne zo zbierkySONÁTA pre ZEM
     
     
    Mesiac v splne
     
    a večer ticho preteká
    priesvitnou kožou na dlaniach
     
    rozumiem
    dieťaťu z vešteckej gule –
     
    tkám nitky pre pavúka
    počítam mravce na betóne
    a dobre viem
    ktoré okno je to naše
     
     
     
    Chvíľa absolútneho ticha
     
    v zásuvke bielizníka
    s vôňou levandule
     
    nemusieť odpoveď na otázky
    nemusieť počúvať
    nevidieť
    v zásuvke bielizníka biele steny
    biela bielizeň
     
    treba sa poskladať
    vyžehliť
    upratať
    vyhádzať bielizeň –
     
    vložiť sa celá do veci
     
     

    Tvárou k Zemi
     
    vrstvíme svoje životy:
    pod chodidlom
    letokruhy predkov –
    pevné a skromné
     
    akoby som
    obracala presýpacie
     hodiny –
     
    prekopávam
    pamäť Zeme
     
    ako ten predtým
     
    ako ten po mne
     
    Zem dýcha sťažka –
     
    pod hlinou tep a teplo placenty
    v útrobách duní dupot mnohých nôh
     
    v ústach ich ozveny
    plávajú bahenné ruže
     
    olovené masky vystreľujú šípy z očných dierok
    priamo do čela
     
    v bezpečí vápencovej jaskyne
    zaplače holíča                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                             
     
     
    Coda
     
    nezastaviť
    nereptať
    neprestajne kŕmiť mláďatá a letieť
    darovať dni
    vystrojiť ich farbami teplom a bielymi čipkami
    z hmly
    zelenou vlahou a miazgou
    ktorá sa ráno prelieva ústami živých
    keď sa milujú
     
    ochrániť krídla zložené pred prahom
    (striehnuci pazúrik pravekej mačky)
     
    nezastaviť
    rozsýpať živým prsť plnú plodnosti
    prichýliť v nej kosti ich mŕtvych dovtedy
    kým ich sami
    nevyhmatajú
     
    neporátajú
     
    nezabalia do plastových vriec s číslami
    ale ešte predtým
     
    dolámu
    ušliapu
    trafia guľkami
    zahrabú zaživa
    utopia
     
    zabudnú
     
    nechať horieť živý les
    vydáviť biele bruchá rýb otrávené ich krvou
     
    nereptať
     
    obviažte mi rany asfaltom
    betónom zalejte pľúca
    zohavte tvár jazvami po granátoch
    ako po kiahňach
    spáľte mi zvyšky vlasov
    (nech neosivejú hrôzou ako tie ich)
    spáľte mi zvyšky tváre
    spáľte mi dušu –
     
    pomôžte mi zastaviť
     
    zastaviť
     
    zastaviť
    Zobraziť všetko
  • Rozhovory