• Životopis autora

    Ladislav ŠIMON , sestra → Brigita Šimonová. R. 1952 – 55 študoval na Jedenásťročnej strednej škole v Banskej Bystrici, 1955 – 59

    Ladislav ŠIMON, sestra → Brigita Šimonová. R. 1952 – 55 študoval na Jedenásťročnej strednej škole v Banskej Bystrici, 1955 – 59 slovenčinu a nemčinu na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. R. 1959 – 63 riaditeľ na Strednej škole pre spoločné stravovanie v Brezne, od 1968 doteraz vysokoškolský učiteľ na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove (teraz Prešovská univerzita). Časopisecky začal publikovať ako vysokoškolák v Mladej tvorbe, knižne debutoval zbierkou Dýchanie (1965). Ďalšie básnické zbierky: S kvapkou dúhy (1981), Za čo môžeme (1984), Poznámky z cesty, Divadlo jedného herca. Sto básní (obe 1998). Básne i krátke prózy z posledného tvorivého obdobia obsahuje knižka Taľafatky PL + S (2003). Venuje sa prekladaniu básnických, prozaických a literárnoteoretických textov z nemčiny (J. W. Goethe, R. M. Rilke, H. Ch. Morgenstern, B. Brecht, F. Dürrenmatt, H. Hesse, B. Schlink, F. Unger, A. Zweig a i.) a poľštiny, problematike expresionizmu v nemeckej literatúre, recepcii nemeckej literatúry na Slovensku a teórii prekladu. Napísal základné germanistické teoretické práce Zwischen zwei Kulturen a Nemecká literatúra a stredoeurópsky kultúrny priestor (obe 2000). Zo slov. literárnej historie ho zaujala tvorba G. K. Zechentera-Laskomerského, F. Švantnera a L. Novomeského. Ako spolueditor sa zúčastnil na príprave dvoch almanachov autorov Stredoslov. kraja Silueta (1967, 1968) a regionálnej monografie Brezno sedemstoročné (1965), v ktorej napisal kapitolu o ochotníckom divadle. Spolu s E. Lazarom vydal germanistický literárnovedný zborník Studia litteraria (1973). Je aj autorom rozhlasových hier Pred odchodom autobusu (1983), Učitelia (1984), rozhlasových poviedok Nepomukove Vianoce (1982), Futbalová história (1983) a televízneho scenára o Františkovi Švantnerovi. V spolupráci s hudobným skladateľom V. Wickom napísal desiatky textov populárnych piesní, písal aj texty piesní pre detský spevácky zbor Prešovčatá. 

    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Poézia

    • Dýchanie (1965)
    • S kvapkou dúhy (1981)
    • Za čo môžeme (1984)
    • Divadlo jedného herca. Sto básní (1998)
    • Poznámky z cesty (1998)
    • Taľafatky plus (2003, 1.vydanie)
    • Oblúky (2016, 1.vydanie)

    Literatúra faktu

    • Brezno sedemstoročné (1965, zborník)

    Literárna veda

    Rozhlasová tvorba

    • Nepomukove Vianoce (1982)
    • Futbalová história (1983)
    • Pred odchodom autobusu (1983)
    • Učitelia (1984)

    Editorská činnosť

    • Silueta (1967, 1968)
  • Literárna tvorba - preklad

    Robert Menasse: Blažené časy, krehký svet (2015) Heinrich Heine: Piesne a vzdychy (2015) Johan Wolfgang Goethe: Slasť a bôľ (2013) Friedrich
    Robert Menasse: Blažené časy, krehký svet (2015)
    Heinrich Heine: Piesne a vzdychy (2015)
    Johan Wolfgang Goethe: Slasť a bôľ (2013)
    Friedrich  Hölderlin: Polovica života (2011)
    Bernhard Schlink: Návrat (2007)
    Elias Canetti: Tajomné srdce hodiniek (2006)
    Bernhard Schlink: Predčítač ((2006)
    Rainer Maria Rilke: O umení.Výber z esejí (2005)
    Hans Magnus Enzensberger: Naopak (2004)
    Rainer Maria Rilke: O umení.Výber z esejí (2005)
    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    MATEJOV, Radoslav: Reč v plusoch a mínusoch (Ladislav Šimon: Taľafatky plus). In: Knižná revue, 1. 9. 2004, č. 18, s. 5. ŠAH: Ladislav Šimon – 80
    MATEJOV, Radoslav: Reč v plusoch a mínusoch (Ladislav Šimon: Taľafatky plus). In: Knižná revue, 1. 9. 2004, č. 18, s. 5.

    ŠAH: Ladislav Šimon – 80 (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 134, 2018, č. 4, s. 154.

    PASSIA, Radoslav – ŠIMON, Ladislav: Na svoje preklady som si musel počkať. Rozhovor s germanistom a prekladateľom Ladislavom Šimonom. In: Romboid, roč. L, 2015, č. 4, s. 11 – 28.

    ČAKANEK, Ján: Dvaja básnici v preklade Ladislava Šimona (Goethe – Hölderlin). In: Vertigo, 2014, č. 4, s. 35 – 40.

    ŠAH: Ladislav Šimon – 65. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 119, 2003, č. 4, s. 158.

    PETRAŠKO, Ľudovít: Na pozadí dejín (Ladislav Šimon: Divadlo jedného herca). In: Knižná revue, roč. VIII, 4. 8. 1998, č. 16 – 17, s. 5.

    BÍZIKOVÁ, Margita – ŠIMON, Ladislav: Poznámky z cesty (Rozhovor). In: Knižná revue, roč. VIII, 29. 4. 1998, č. 9, s. 4.


    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Šimonove verše sa čítajú čisto a plynulé, pričom sú do nich pôsobivo a absolútne nerušivo začlenené rýmy, asonancie
    Šimonove verše sa čítajú čisto a plynulé, pričom sú do nich pôsobivo a absolútne nerušivo začlenené rýmy, asonancie i konsonancie a slovné hračky. Všadeprítomný je jemný humor, nostalgia a filozofujúci podtón. Autor sa neštylizuje, jeho výpovede vyznievajú spontánne a z nich vyplývajúce pointy sú nevtieravé, no čitateľa vedú aj k úvahám o tom, čo zostalo nevypovedané.
    Jana Kantorová-Báliková o zbierke Oblúky, 2016
    Zobraziť všetko
  • Autor o sebe

    Ladislav Šimon: Maturoval som ako sedemnásťročný a hneď som sa vybral (sám, bez sprievodu rodičov) do sveta. O mojom prvom stretnutí

    Ladislav Šimon: Maturoval som ako sedemnásťročný a hneď som sa vybral (sám, bez sprievodu rodičov) do sveta. O mojom prvom stretnutí s Bratislavou by sa dalo veľa rozprávať, ale to teraz vynechám. Štyri roky štúdia v rokoch 1956-1959 boli mimoriadne bohaté, lebo sa aj v spoločnosti čosi lámalo, a tak som plnými dúškami vstrebával udalosti. Z učiteľov vari najviac na mňa vplýval bývalý nadrealistický básnik Pavol Bunčák, ktorý mal s nami semináre a prezrádzal nám všelijaké veci z literárneho zákulisia. Viedol nám literárny krúžok a po každom sedení sme sa korporatívne vybrali na exkurziu po bratislavských viechach, kde sme sa nielen občerstvovali príťažlivým vínom, ale aj celé hodiny sme sa rozprávali o literatúre. Zaviedol nás do súkromnej viechy na Vysokej ulici, ktorú každý deň na svoj pollitrík vína navštevoval Ján Smrek. Členmi krúžku boli študenti, ktorí sa neskôr stali známymi osobnosťami. Vysokú školu pedagogickú vtedy navštevovali aj Ľubomír Feldek, Viliam Marčok, Jozef Pavlovič a Ján Johanides, ale aj pekné dievčatá, ktoré okrášlovali náš mladoautorský krúžok a túlavú bohémsku skupinu.Ako najmladšieho sme pribrali do krúžku Mariána Kováčika, ktorý bol síce poslucháčom techniky, ale už vtedy písal geniálne chlapčenské básničky. Do študijnej skupiny chodili so mnou Vincent Šabík, Ján Navrátil i Juraj Alner. Na ich neskorších osudoch sa dá demonštrovať celý vývin našej generácie. Priatelil som sa s Júliusom Vanovičom, ktorého hneď v prvom ročníku vyhodili z fakulty pre udanie z rodnej obce. Určitý čas sa potom pretĺkal v Bratislave, na jeho byte sme sa schádzali a tvorili sme okruh prispievateľov Roľníckych novín, kde bol redaktorom kultúrnej rubriky Alfonz Lobotka, ktorý honorármi osviežoval naše dosť deravé študentské vrecká.

    Bratislavský kultúrny život bol vtedy zaujímavý, pravidelne sme navštevovali literárne štvrtky, keď sa zakaždým diskutovalo o niektorom novom literárnom diele. Pamätám sa napríklad na diskusiu o „problémovej“ novele Alfonza Bednára Rozostavaný dom. Po literárnej časti celá naša mladá generácia zvyčajne znova zakotvila v niektorej vieche, kde sme pobudli, až pokiaľ nás nevyhodili.

    Vtedy som už začal prispievať do časopisu Mladá tvorba. Mladí autori tam boli v redakcii ako doma, ja som vždy prichádzal so zošitom, v ktorom som mal zapísané vlastné básničky a preklady z nemčiny. Redaktor časopisu Miroslav Válek si moje najnovšie záznamy zakaždým prezrel a zvyčajne vybral niečo na uverejnenie.

    ... uvedomujem si, že celkom rozhodujúce veci človek vždy zažije v určitom momente alebo časovom úseku. Všetko, čo nasleduje, je iba akýsi odvar. Pre mňa boli rozhodujúce študentské roky strávené v Bratislave.


    http://www.unipo.sk/public/media/25037/Rozhovor_Simon_Jambor_18032013-1_1.pdf

    Je len prirodzené, že každý mladý človek sa pokúša rozumieť svetu. Na to sa potrebuje orientovať. O čo sa však mohol opierať v tom čase? Jeden môj dobrý priateľ, evanjelik, raz povedal, že my katolíci sme zakaždým zneistení -- a asi mal pravdu. Na druhej strane som bol prirodzeným optimistom, zdá sa, že som nevedel povedať nie a veril som, že svet sa bude zlepšovať. Hľadal som cesty, ako k tomu môžem prispieť. V tom som a stretol s optimizmom, ktorý sa hlásal oficiálne. S odstupom rokov si čoraz viac uvedomujem, že najväčším zločinom spáchaným na našej generácii bolo vštepenie dvojtvárnosti -- verejný priestor sa diametrálne odlišoval od intímneho, napríklad rodinného priestoru. Informácie medzi týmito dvoma priestormi boli zakaždým ovplyvnené obavami, že sa dopustíme niečoho trestuhodného. Kedykoľvek som sa usiloval túto bariéru prekonať a byť aj na verejnosti úprimný, zostal som sám, nikto ma nepodporil, všetci sa báli a prinajlepšom mi dohovárali. Dnes sa pýtam, či sme toto dedičstvo celkom prekonali, či znesieme toľko slobody, že sa ničoho nemusíme báť.

    Romboid, roč. L, 2015, č. 4, s. 15
    Zobraziť všetko
  • Autor o svojom diele

    Každý preklad je pre mňa výzvou a zároveň zážitkom. K predlohe pristupujem zakaždým s pokorou a zisťujem, ako málo zatiaľ viem. S každou vetou
    Každý preklad je pre mňa výzvou a zároveň zážitkom. K predlohe pristupujem zakaždým s pokorou a zisťujem, ako málo zatiaľ viem. S každou vetou originálu sa mi otvára svet, ktorý sa usilujem sprostredkovať v preklade.

    Romboid, roč. L., 2015, č. 4, s. 11 – 28.
    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Cena Jána Hollého (2005) za umelecký preklad diela Naopak od H. M. Enzensbergera Cena Jána Hollého 2015 za preklad poézie Heinricha Heineho Piesne a
    Cena Jána Hollého (2005) za umelecký preklad diela Naopak od H. M. Enzensbergera
    Cena Jána Hollého 2015 za preklad poézie Heinricha Heineho Piesne a vzdychy
    Zobraziť všetko