Andrej Matuška - 2008
Andrej Matuška - 2008




  • Životopis autora

    Narodil sa 9. októbra 1936 v Žiline. Študoval na stredných školách v Senici a v Žiline. Tu v roku 1954 zmaturoval. Po skončení strednej
    Narodil sa 9. októbra 1936 v Žiline. Študoval na stredných školách v Senici a v Žiline. Tu v roku 1954 zmaturoval. Po skončení strednej školy študoval na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave slovenský jazyk a literatúru. Už počas štúdií začal pracovať ako redaktor vo vydavateľstve Mladé letá. Odtiaľ musel v októbri 1958 odísť. V rokoch 1960 – 1961 pracoval ako redaktor závodného časopisu v Nižnej na Orave. V rokoch 1961 – 1973 bol spisovateľom v slobodnom povolaní a od roku 1973 do roku 1986 vedúcim redaktorom oddelenia pôvodnej a prekladovej poézie, súčasne dramaturgom divadla Poetického súboru Nová scéna v Bratislave. V roku 1989 sa zapojil do spoločenského pohybu nasmerovaného proti komunistickému režimu. V januári protestoval proti zatknutiu Václava Havla, podpísal manifest Niekoľko viet a v novembri sa podieľal na založení hnutia Verejnosť proti násiliu. Od mája 1990 bol vedúcim redaktorom kultúrnej prílohy Ahoj, Európa denníka Verejnosť. Od augusta 1995 žil v Prahe, momentálne žije v Bratislave.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    Poézia

    Esej

    Dráma

    • Botafogo (1966, bábková hra)
    • Botafogo v čižmách (1971, bábková hra)
    • Hra, v ktorej sa spí (1972, bábková hra)
    • Dnes vám hráme v zlatom ráme (1974, spoločné dielo: Ľ. Feldek,  O. Feldeková)
    • Botafogovo bohatstvo (1976, bábková hra)
    • Metafora (1977)
    • Pät'krát Botafogo (1978, bábková hra)
    • Teta na zjedenie (1978)
    • Jánošík podľa Vivaldiho (1979)
    • Smutné komédie (1982)
    • Utekajte, slečna Nituš (1986)
    • Skúška (1988)
    • Umenie neodísť (1988)
    • Dve hry o pravde (1990)
    • Smrť v ružovom (1995)
    • Teta z Prahy (1995)
    • Hurvínkovo okno (1997, v češtine 1997, bábková hra)
    • Sněhová královna – Snow Queen (1997, v češtine a angličtine, 2000, bábková hra)
    • Pápěrnice (1998, v češtine 1998, bábková hra)
    • Hraj, noha, a ty, druhá, tancuj (1999)
    • Z dreva vyrezané (2000)
    • Horor v horárni (2002)
    • Perinbaba (2011, 1.vydanie, 1986)
    • Päť rozprávkových hier (2012, 1.vydanie)
    • Ódy či frašky? EÚ očami drámy (2015, 1.vydanie)

    Pre deti a mládež

    • Poézia

      Hra pre tvoje modré oči (1959)
    • Telefón (1963)
    • Novoročné pozdravy (1964)
    • Kolesá, krúťte sa! (1966)
    • Hlava, ktorú som mal vtedy (1967)
    • O hluchej babke a vnúčikovi Zlatúšikovi (1967)
    • Kuchárska kniha pre deti (1968)
    • Stratený zverinec (1968)
    • Kto mamke pomáha (1970)
    • Škorec výletník (1970)
    • Hviezdičková rozprávka (1972)
    • Na motýlích krídlach (1974)
    • Jantárový svet (1977)
    • Veselý album zvierat (1979)
    • Päť detektívov (1982)
    • Papagáj Kolumbus (1991)
    • Uspávanka pre Martinka (2012, 1.vydanie, výber z poézie)

    Literatúra faktu

    Literárna veda

    Scenáristika

    • Perinbaba (1984)

    Publicistika

    Iné

  • Charakteristika tvorby

    Ľubomír Feldek, spolu s J. Stachom, J. Mihalkovičom, J. Ondrušom, J. Šimonovičom, pripravil v roku 1958 programové číslo časopisu
    Ľubomír Feldek, spolu s J. Stachom, J. Mihalkovičom, J. Ondrušom, J. Šimonovičom, pripravil v roku 1958 programové číslo časopisu Mladá tvorba (č. 4/1958),v ktorom sa po prvý raz predstavuje skupina spomenutých básnikov s uceleným a premyslene formulovaným umeleckým programom v oblasti poézie, umeleckého prekladu a tvorby pre deti a mládež. Literárna veda neskôr túto skupinu začala označovať prívlastkami trnavská skupina, konkretisti či neopoetisti. Feldek bol dominantnou postavou tejto generačnej umeleckej aktivity. Jeho poézia, ale aj próza, literatúra pre deti a prekladová tvorba zostala najväčšmi verná východiskovým princípom, ktorých inšpiračným zdrojom bol najmä český poetizmus a z neho najmä poézia Vítězslava Nezvala. Oproti jednorozmernej schematickej tvorbe prvej polovice päťdesiatych rokov stavia poéziu "pre všetkých päť zmyslov", vystavanú na neobvyklej citlivosti vnímania sveta, zdôraznenej citovosti, konkrétnosti, obraznosti, fantazijnosti, intímnosti. Je to poézia, v ktorej dominuje najmä metaforický princíp, založený, povedané s Feldekom, na "trení hrán vzdialených plôch, ich náhlom susedstve, asociácii". Knižným debutom básnika Feldeka bola zbierka, ktorá vyšla v roku 1961 pod názvom Jediný slaný domov. Stretla sa s priaznivým čitateľským i literárnokritickým ohlasom ako celok, no najmä jej druhá časť – rozsiahla básnická skladba Severné leto zaujala literárnu kritiku a naplno odkryla výnimočný básnický talent mladého autora. Po debute nasledovali zbierky Kriedový kruh (1970), Paracelsus (1973), Dvaja okolo stola (1976), Poznámky na epos (1980). Ich zjednocujúcim parametrom je premyslená autorská koncepcia, ktorej základnými vlastnosťami sú intímnosť, jedinečnosť a principiálna dialogickosť. Preto dominantnou témou v spomenutých zbierkach je téma partnerstva muža a ženy, téma manželstva ako jednej z foriem tohto partnerského vzťahu a téma domova a súkromia ako priestoru pre partnerský vzťah. Variácie na tieto základné tematické a hodnotové princípy nachádzame potom aj v neskorších básnických zbierkach. Variantom a zároveň doplnením základného problémového rámca básnických prác sú Feldekove prózy a básne pre deti. Vyniká v nich najmä princíp partnerského dialógu dospelého a dieťaťa. V čase vzniku prvých prác tohto typu (začiatkom rokov šesťdesiatych) išlo o radikálne novú podobu slovenskej literatúry pre deti, a preto sa začalo o Feldekovi, ale aj Válkovi, Jarunkovej, Šikulovi hovoriť ako o autoroch novej vlny v literatúre pre deti a mládež. Ako príklady možno spomenúť Feldekove práce Hra pre tvoje modré oči, Zelené jelene, Zlatúšik, Modrá kniha rozprávok, Zelená kniha rozprávok. Jedinou Feldekovou prozaickou knihou pre dospelých je román Van Stiphout, ktorý, využívajúc tradíciu pikareskného románu a skúsenosť autorovej generácie z čítania príbehov Iľfa a Petrova o Ostapovi Benderovi, je románom parodicky obráteným do vnútra slovenskej tzv. industrializačnej literatúry prvej polovice päťdesiatych rokov. Tento román, spolu s básnickou zbierkou Poznámky na epos tvorí zlomové miesto vo Feldekovej tvorbe. Od autentickosti, založenej na zverejňovaní intímností osobného života básnického subjektu či literárnych postáv prechádza autor k autentickosti, založenej na odkrývaní intímností vonkajšieho sveta, jeho historickej jedinečnosti. Preto parodizuje zakladajúce princípy totalitného režimu (Van Stiphout, Slovák namesiaci, Homo scribens, najmä esej AKO, divadelné hry Umenie neodísťSkúška či súbor esejí vydaný v češtine Á propos svědomí), preto sa priamo zapája do procesu jeho občiansky založenej deštrukcie.
    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    České výbery poézie: Hudba před milováním (1983), Metafory (1988) Slnčogledite otlitat na jug (výber z poézie, 2004 po bulharsky ‒

    České výbery poézie: Hudba před milováním (1983), Metafory (1988)

    Slnčogledite otlitat na jug (výber z poézie, 2004 po bulharsky ‒ s podporou Komisie SLOLIA LIC)

    Zobraziť všetko
  • Diela vydané s podporou SLOLIA

  • Literárna tvorba - preklad

    V roku 1981 rozsiahly výber pod názvom Preklady , ako piaty zväzok edície vydavateľstva Slovenský spisovateľ Básnický preklad. Ďalej

    V roku 1981 rozsiahly výber pod názvom Preklady, ako piaty zväzok edície vydavateľstva Slovenský spisovateľ Básnický preklad.

    Ďalej knižne Lautréamont, Blok, Maršak, Sofokles, Thákur, Majakovskij, Shakespeare, Antonyč, Erben, Kollár, Anglický nonsens, Goethe, Heine, Apollinaire, Puškin, Morgenstern, Rimbaud, Hrubín, Nezval, Stefanov, Tuwim

    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    TKÁČIKOVÁ, Eva: Namiesto recenzie. Feldekov Kollár alebo Kollárov Feldek (Ján Kollár: Dcéra Slávy v prebásnení

    TKÁČIKOVÁ, Eva: Namiesto recenzie. Feldekov Kollár alebo Kollárov Feldek (Ján Kollár: Dcéra Slávy v prebásnení Ľubomíra Feldeka). In: Tvorba, roč. XXVIII. (XXXVII.), 2018, č. 4, s. 71 – 73.

    KOLESÁROVÁ, Svetlana – FELDEKOVÁ, Oľga: Nepripúšťam si, že by som sa nevyliečila (Rozhovor). In: Sme, roč. 26, 13. 12. 2018, č. 285, príl. TV oko 50/2018, s. 4 – 7.

    SLIACKY, Ondrej: Kto obnovil zrušené Slniečko? In: BIBIANA, roč. XXV, 2018, č. 3, s. 61.

    AUTNER, Richard – FELDEK, Ľubomír: Feldek a Autner hovoria o Nepolepšenom svätcovi (Rozhovor). In: Sme, roč. 26, 17. 9. 2018, č. 213, s. 15.

    GRZNÁROVÁ, Iveta – FELDEKOVÁ, Oľga – FELDEK, Ľubomír:  Ako je to naozaj (Drží mi nohu, keď umývam okná. Alebo rebrík, keď meníš žiarovku). In: Hospodárske noviny, príl. Magazín, roč. 4, 14. 9. 2018, č. 36, s. 12 – 13.

    CUPRIK, Roman – FELDEK, Ľubomír: Už sa to nedá zastaviť, hovorí Feldek (Rozhovor). In: Sme, roč. 26, 19. 3. 2018, č. 65, s. 4.

    ŠEPITKOVÁ, Natália: Slniečko oslavuje deväťdesiat rokov. In: Katolícke noviny, roč. 132, 5. 11. 2017, č. 44, s. 21.

    ŠMÝKAL, Mário – FELDEK, Ľubomír: Nič nemôže byť horšie ako obmedzenie slobody. (Rozhovor). In: Sme, roč. 25, 27. 6. 2017, č. 147, s. 19.

    GAVENDA, Marián – FELDEK, Ľubomír – FELDEKOVÁ, Oľga: Quo vadis (6) Feldekovci v rodine, živote a tvorbe. (Rozhovor). In: TV Lux, 1. 3. 2017.
    http://www.tvlux.sk/archiv/play/11716

    RICHTER, Milan: Spomienky bez podmienky na žongléra Feldeka. In: Tvorba, roč. XXVI. (XXXV.), 2016, č. 3, s.  21 – 22.

    PÚČEK, Ján – FELDEK, Ľubomír: Keď... (Osobný dotazník Ľubomíra Feldeka). In: Tvorba, roč. XXVI. (XXXV.), 2016, č. 3, s. 13 – 20.

    DOBIÁŠ, Rudolf: Jubilantovi (Ľubovi Feldekovi k 80-ke). In: Tvorba, roč. XXVI. (XXXV.), 2016, č. 3, s. 12.

    ONDRUŠ, Braňo – FELDEK, Ľubomír: Aj dnes je v literatúre cenzúra. In: Nové slovo 12. 10. 2016 (z archívu Slova, 6. 9. 1999).
    http://www.noveslovo.sk/c/Lubomir_Feldek_Aj_dnes_je_v_literature_cenzura

    ŠAH: Ľubomír Feldek – 80. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 132, 2016, č. 10, s. 157 – 158.

    MATEJOVIČOVÁ, Stanislava: Jedna otázka Ľubomírovi Feldekovi. In: Tvorba, roč. XXV. (XXXIV.), 2015, č. 3, s. 36.

    (eli): Feldekovci a Edith Piaf. In: Sme, roč. 23, 21. 9. 2015, č. 217, s. 18.

    PETRÍKOVÁ, Martina: Ľubomír Feldek: Šalamúnova Pieseň piesní. Biblická rozprávka o láske. (Recenzie). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 131, 2015, č. 5, s. 119 –121.

    APFEL, Viliam: Sedem viet o siedmich knihách. Ľubomír Feldek, Matúš Kučera, Eugen Pauliny, Pavol Žigo / Na písme zostalo. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 131, 2015, č. 3, s. 120 – 124.

    POSPÍŠIL, Ivo (prel. Jaroslav VLNKA): Spoza Moravy. Ľubomír Feldek: Ťahák z dejín slovenskej literatúry alebo Od Lomidreva po Malkáča. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 130, 2014, č. 11, s. 152 –  153.

    PETRÍKOVÁ, Martina: O príťažlivosti slovenskej literatúry. Feldek, Ľubomír: Ťahák z dejín slovenskej literatúry alebo Od Lomidreva po Malkáča. In: Tvorba, roč. XXIV. (XXXIII.), 2014, č. 1, s. 45 – 47.

    PETRÍKOVÁ, Martina: Už vidím aj čiernobielo. Ľubomír Feldek: Čiernobiela kniha rozprávok. In: Tvorba, roč. XXII. (XXXI.), 2012, č.3, s. 40 – 41.

    ONDREJIČKA, Erik: Všetko je tvorba. (Ľubomír Feldek '75). In: Tvorba, roč. XXI. (XXX.), 2011, č. 3, s. 16 – 18.

    HOCHEL, Igor: Malé príležitostné "retrozamyslenie" nad kriedovým kruhom. (Ľubomír Feldek '75). In: Tvorba, roč. XXI. (XXX.), 2011, č. 3, s. 14 – 15.

    HEVIER, Daniel: Gestor (O Ľubomírovi Feldekovi). (Ľubomír Feldek '75). In: Tvorba, roč. XXI. (XXX.), 2011, č. 3, s. 13.

    FERUSOVÁ, Zuzana – FELDEK, Ľubomír: Moja sila je v "reči poézie" (Rozhovor). In: Knižná revue, roč. XX, 7. 7. 2010, č. 14 – 15, s. 3.

    BÁBIKOVÁ, Marta – FELDEK, Ľubomír: Polovicu vždy za mňa napísala sama slovenčina (O tvorbe pre deti hovorí spisovateľ Ľubomír Feldek). Rozhovor. In: Knižná revue, roč. XX, 3. 2. 2010, č. 3, s. 11.

    -bi-: Atentát na nežnú revolúciu. In: Knižná revue, roč. XX, 5. 1. 2010, č. 1, s. 2.

    JACKANIN, Ivan – FELDEK, Ľubomír: "Som dieťa zmámené, so slnkom na dne kešene". Ľubomír Feldek hovorí o ukrajinskom básnikovi Bohdanovi Ihorovi Antonyčovi (Rozhovor). In: Knižná revue, roč. XIX, 25. 11. 2009, č. 24, s. 9.

    HAJDUOVÁ, Jana: Lovec veršov (Ľubomír Feldek: O nákazlivosti šťastia). Recenzia. In: Knižná revue, roč. XIX, 28. 10. 2009, č. 22, s. 5.

    STANISLAVOVÁ, Z.: Ľubomír Feldek. In: Sliacky, O. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež (2., rozš. vydanie). Bratislava: LIC 2009.

    KOPČOVÁ, Jana: Prekliatie výnimočných. Ľubomír Feldek: Prekliata Trnavská skupina (Recenzia). In: Knižná revue, roč. XVIII, 2. 7. 2008, č. 14 – 15, s. 5.

    MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008.

    HEVEŠI, Marián – KOPČA, Marek – POPOVIČ, Ivan  – ZELINKA, Milan: Najlepší žijúci slovenskí spisovatelia. In: RAK, roč. XII, 2007, č. 4, s. 36 – 41.

    -rm-: Dráma ruže pod krížom Spasiteľa (Víťazoslav Nezval: Manon Lescaut. Prebásnil Ľubomír Feldek). In. Knižná revue, roč. XVI, 11. 10. 2006, č. 21, s. 3.

    BALÁŽ, Anton: K sedemdesiatinám Ľubomíra Feldeka. Feldek v otcovej Prahe (Ľubomír Feldek: V otcovej Prahe). In. Knižná revue, roč. XVI, 11. 10. 2006, č. 21, s. 3.

    ŠAH: Ľubomír Feldek – 70. (Pripomímane si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 122, 2006, č. 10, s. 158.

    MARČOK, V. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III (2., rozš. vydanie). Bratislava: LIC 2006.

    PETRÍK, Vladimír: Závan iného sveta (Ľubomír Feldek: Van Stiphout). In: Knižná revue, roč. XVI, 26. 4. 2006, č. 9, s. 5.

    Zborník z vedeckej konferencie o živote a diele Ľubomíra Feldeka. In: Bibiana, 13, 2006, č. 4.

    HOCHEL, B.: Ľubomír Feldek. In: Mikula, V. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram & Ústav slovenskej literatúry SAV 2005.

    KOVÁČ, Miloš: Hľadanie konca nekonečna (Ľubomír Feldek: Moja žena Oľga a nekonečno). In: Knižná revue, roč. XV, 30. 3. 2005, č. 7, s. 10.

    BLAHOVÁ, A.: Rozprávky písané a prekladané tým istým perom (Ľubomír Feldek: Modrozelená kniha rozprávok). In: Knižná revue,  roč. XV, 19. 1. 2005, č. 2, s. 8.

    -r-: Úspešné turné slovenských autorov po Taliansku (Ľ. Feldek, A. Hykisch, M. Grupač). In: Knižná revue, roč. XV, 5. 1. 2005, č. 1, s. 4.

    ŠIKULA, Vincent – FELDEK, Ľubomír: Sedem otázok Ľubomírovi Feldekovi (Rozhovor z pozostalosti Vincenta Šikulu). In: Knižná revue, 10.11. 2004, č. 23, s. 12.

    -dh-: Hľadanie stratených krídel v Suttgarte 2004 (Ľ. Feldek, D. Hevier). In: Knižná revue, 29. 9. 2004, č. 20, s. 7.

    BLAHOVÁ, Anna: Ľubomír Feldek: Veľká kniha slovenských rozprávok (Náš tip). In: Knižná revue, roč. XIV, 14. 3. 2004, č. 8, s. 1.

    KOSMÁLY, Peter: Liečivé praktiky poézie (Ľubomír Feldek: Lekárnička zamilovaných). In: Knižná revue, roč. XIV, 14. 4. 2004, č. 8, s. 5.

    MIKULA, V.: Dlhá odpoveď na krátku pamäť. In: Romboid, 39, 2004, č. 4.

    SLIACKY, O.: O rodnom liste Ľubomíra Feldeka. In: Bibiana, 11, 2004, č. 2.

    ROGUĽOVÁ, J.: O dejinách a literatúre s Ľubomírom Feldekom. In: História, 3, 2003, č. 1.

    NAHÁLKA, Peter: "Poetika" edície. Vladimír Barborík: Pavel Hrúz (... a dielo), René Bílik: Ľubomír Feldek, Tomáš Horváth: Dušan Mitana. (Recenzie). In: RAK, roč. VII, 2002, č. 1, s. 44 – 46.

    Š. M. (vybral z: Vladimír Turkovič, Nový čas 15. 4. 2002): Výpisky a výčitky. Feldek si vie vypiť. Vie si aj nevypiť? In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 118, 2002, č. 6, s. 131.

    GREGOROVÁ, A.: Mnohí „len“ píšu výborné veci. In: Kultúrny život, 3, 2002, č. 21 – 22.

    HEVEŠIOVÁ, Jana – FELDEK, Ľubomír: Jeho básnický mikroskop nás fascinovl (S Ľubomírom Feldekom o Jánovi Ondrušovi). In. Knižná revue, roč. XI, 7. 3. 2001, č. 5, s. 12.

    MATEJOV, Radoslav: René Bílik: Ľubomír Feldek (Palce na puzle doby). In: Knižná revue, roč. XI, 7. 2. 2001, č. 3, s. 3.

    KOLENIČ, I. – FELDEK, Ľ.: Rozhovor s Ľubomírom Feldekom. In: Dotyky, 13, 2001, č. 1.

    SLOBODNÍKOVÁ, K.: Bibliografia tvorby pre deti Ľubomíra Feldeka. In: Bibiana, 8, 2001, č. 1.

    SLOBODNÍKOVÁ, K. – FELDEK, Ľ.: Rozhovor na diaľku a na jednu noc, keď nikto nezabúcha (Rozhovor). In: Bibiana, 8, 2001, č. 1.

    ŠAH: Pripomíname si. Ľubomír Feldek. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 117, 2001, č. 10, s. 156 – 157.

    BÁBIKOVÁ, Marta – FELDEK, Ľubomír: Tvorivá sloboda ako pocit (Rozhovor). In: Knižná revue, roč. X, 26. 4. 2000, č. 9, s. 12.

    BÍLIK, R.: Ľubomír Feldek. Bratislava: Kalligram 2000.

    ČÚZY, L.: Rozpačité milovanie (Ľubomír Feldek: Milovanie v pokročilom veku). In: Slovo. Politicko-spoločenský týždenník, 2, 2000, č. 9.

    MILČÁK, Marián: Zlato za nechtami. Ľubomír Feldek: Milovanie v pokročilom veku. (Recenzia). In: Romboid, roč. XXXI, 2000, č. 3, s. 71 – 72.

    HAJKO, Dalimír: Krkolomné kolotoče poézie II. 2. Roky nádeje, roky poézie. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 115, 1999, č. 2, s. 85 – 101.

    BÍLIK, R.: Krava – mapa, alebo, O živej vete. In: Slovenská literatúra, 46, 1999, č. 5 – 6.

    GAVURA, J.: Ruky bez prstov, úsilie bez síl (Ľubomír Feldek: Milovanie v pokročilom veku). In: Dotyky, 11, 1999, č. 9 – 10.

    MORAVČÍK, Štefan: Čo má Feldek za lubom? (Interview Štefana Moravčíka s Ľubomírom Feldekom). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 114, 1998, č. 10, s. 4 – 14.

    MORAVČÍK, Š.: Strč šmrnc skrz srd (Ľubomír Feldek, Oľga Feldeková: Svet je aj inde). In: Literárny týždenník, 11, 1998, č. 12.

    STANISLAVOVÁ, Z.: Moje stretnutia s Ľubomírom Feldekom. In: Bibiana, 4, 1996, č. 3 – 4.

    ŠIMONOVÁ, B.: Rozprávková tvorba Ľubomíra Feldeka. In: Žánrové hodnoty literatúry pre deti a mládež 2. Nitra: Vysoká škola pedagogická 1995.

    ŠMÍDOVÁ, J. – FELDEK, Ľ.: Pod palicovými metaforami (Rozhovor). In: Mosty, 4, 1995, č. 52.

    ZAJAC, P.: Feldekove básne – tajomstvá. In: Dotyky, 6, 1994, č. 1 – 2.

    HATALA, M.: Feldekov výber (Ľubomír Feldek: Usmiaty otec). In: Romboid, 27, 1992, č. 7.

    MOJÍK, I.: Usmiaty otec poézie (Ľubomír Feldek: Usmiaty otec). In: Večerník, zv. 37, 19. 5. 1992, č. 96.

    BLAŽEKOVÁ, D.: Plynúť mimo čas (Ľubomír Feldek: Plakať je krásne). In: Dotyky, 3, 1991, č. 1.

    CHAROUS, E.: Básník nestárne (Ľubomír Feldek: Usmiaty otec). In: Nové knihy, 1991, č. 44.

    CHROBÁKOVÁ, S.: Granulované básne (Ľubomír Feldek: Plakať je krásne). In: Slovenské pohľady, 107, 1991, č. 2.

    PETRÍK, J.: Hodnota poznania (Ľubomír Feldek: Plakať je krásne). In: Literárny týždenník, 4, 1991, č. 5.

    BŽOCH, J.: Feldekov Slovák na Mesiaci. In: Bžoch, J.: Literárne soboty. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1990.

    ĎURINOVÁ, N. – FELDEK, Ľ.: Som vlastne viac ako ostrovan (Rozhovor). In: Zlatý máj, 34, 1990, č. 2.

    KASARDA, M.: Krokodílie slzy (Ľubomír Feldek: Plakať je krásne). In: Kultúrny život, 24, 1990, č. 18.

    NEZKUSIL, V.: Ľubomír Feldek: Hra pro tvoje modré oči. In: Zlatý máj, 33, 1989, č. 6.

    RAMPÁK, Z.: Poetika divadelných hier Ľubomíra Feldeka. In: Slovenská literatúra, 36, 1989, č. 1.

    BÍLIK, R.: Vnútrotextový čitateľ vo Feldekových rozprávkových syntézach. In: Slovenská literatúra, 35, 1988, č. 3.

    HRABOVSKÁ, K.: Ľubomír Feldek: Umenie neodísť. In: Film a divadlo, 32, 1988, č. 12.

    MARČOK, V.: Viliam Marčok číta Ľubomíra Feldeka (Ľubomír Feldek: Slovák na Mesiaci). In: Romboid, 23, 1988, č. 2.

    KOYŠ, P.: Ozdravujúci smiech (Ľubomír Feldek: Slovák na Mesiaci). In: Pravda, zv. 68, 14. 4. 1987, č. 87.

    POKORNÝ, M.: K některým aspektům moderní české a slovenské poezie pro děti. In: Zlatý máj, 31, 1987, č. 10.

    TURAN, J.: Feldekov Slovák v satire (Ľubomír Feldek: Slovák na Mesiaci). In: Nové slovo, 29, 1987, č. 9.

    ŽILKA, T.: Ľubomír Feldek: Slovák na Mesiaci. In: Slovenské pohľady, 103, 1987, č. 6.

    BŽOCH, J.: Feldekov Slovák na Mesiaci. In: Ľud, zv. 39, 6. 11. 1986, č. 264.

    HOCHEL, B.: Ľubomír Feldek: Milovanie pre usnutím. In: Romboid, 21, 1986, č. 7.

    HUJÍK, V.: Feldek s ostrohami satirika (Ľubomír Feldek: Slovák na Mesiaci). In: Ľud, zv. 39, 21. 10. 1986, č. 248.

    ZAJAC, P.: Od jazyka k zmyslu básne. In: Romboid, 21, 1986, č. 10.

    HUJÍK, V.: Svojské videnie sveta (Ľubomír Feldek: Moja prvá dúha). In: Ľud, zv. 38, 19. 2. 1985, č. 42.

    MINÁRIK, M.: Pod modrým nebom je… (Ľubomír Feldek: Zelená kniha rozprávok). In: Romboid, 19, 1984, č. 4.

    POLÁK, M.: Ľubomír Feldek: Smutné komédie. In: Slovenské pohľady, 100, 1984, č. 6.

    TUČNÁ.: Ľubomír Feldek: Päť detektívov. In: Zlatý máj, 28, 1984, č. 1.

    FELIX, J.: Zelená rozprávka Feldeka (Ľubomír Feldek: Zelená kniha rozprávok). In: Nové knihy, 1983, č. 44.

    OKÁLI, D.: Dramatik Ľubomír Feldek. In: Film a divadlo, 27, 1983, č. 19.

    SMOLÍKOVÁ, J.: Pri prameňoch modernej poézie pre deti. In: Romboid, 18, 1983, č. 5.

    ULIČNÝ, P.: S otvorenými očami (Ľubomír Feldek: Zelená kniha rozprávok). In: Večerník, zv. 28, 26. 8. 1983, č. 168.

    HAJKO, D.: Preklady Ľubomíra Feldeka (Ľubomír Feldek: Preklady). In: Nové slovo, 24, 1982, č. 5.

    HUJÍK, V.: Invázia invencie (Ľubomír Feldek: Homo scribens). In: Ľud, zv. 35, 17. 8. 1982, č. 194.

    Kritická diskusia o Feldekovi. In: Nové slovo, 24, 1982, č. 45.

    MARČOK, V.: Viliam Marčok číta Ľubomíra Feldeka (Ľubomír Feldek: Poznámky na epos). In: Romboid, 17, 1982, č. 6.

    ŠABÍK, V.: Črty z Feldekovho portrétu; Feldekove Poznámky na epos. In: Šabík, V.: Čítajúci Titus. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1982.

    ŽILKOVÁ, M.: Ľubomír Feldek: Diera do sveta. In: Zlatý máj, 26, 1982, č. 2.

    Andruška, P.: Šťastný edičný čin (Ľubomír Feldek: Preklady). In: Práca, zv. 36, 1. 10. 1981, č. 232.

    Balák, Š.: Ďalší experiment (Ľubomír Feldek: Poznámky na epos). In: Nové knihy, 1981, č. 35.

    Čižmárik, R.: O románe Van Stiphout (Ľubomír Feldek: Van Stiphout). In: Pravda, zv. 62, 17. 1. 1981, č. 14.

    Hujík, V.: Román zo života literátov (Ľubomír Feldek: Van Stiphout). In: Ľud, zv. 34, 17. 3. 1981, č. 64.

    Chmel, R.: Spomienka na súčasnosť (Ľubomír Feldek: Van Stiphout). In: Nové slovo, 23, 1981, č. 9.

    Lenčo, J.: Ján Lenčo číta Ľubomíra Feldeka (Ľubomír Feldek: Van Stiphout). In: Romboid, 16, 1981, č. 11.

    Peťko, V.: Feldek generačný a súčasný (Ľubomír Feldek: Van Stiphout). In: Slovenské pohľady, 97, 1981, č. 8.

    Plutko, P.: Neprekladať len slová (Ľubomír Feldek: Preklady). In: Pravda, zv. 62, 8. 10. 1981, č. 238.

    Prochácka, J.: Teta na zjedenie – v televízii alebo makrotragédia v mikrokomédii. In: Film a divadlo, 25, 1981, č. 1.

    Sulík, I.: Feldekova románova premiéra očami literárneho kritika Ivana Sulíka (Ľubomír Feldek: Van Stiphout). In: Večerník, zv. 36, 5. 6. 1981, č. 109.

    Zambor, J.: Báseň a skutočnosť (Ľubomír Feldek: Poznámky na epos). In: Nové slovo, 23, 1981, č. 42.

    Bobok, J.: Ľubomír Feldek: Jánošík podľa Vivaldiho. In: Film a divadlo, 24, 1980, č. 1.

    Turčány, V.: Nový nástroj v básnikových rukách. In: Feldek, Ľ.: Poznámky na epos. Bratislava: Smena 1980.

    Žilka, T.: Ľubomír Feldek: 5 x Botafogo. In: Zlatý máj, 24, 1980, č. 5.

    Gomba, C.: Ľubomír Feldek: Veselý album zvierat. In: Romboid, 14, 1979, č. 9.

    Hujík, V.: Nová zbierka Ľ. Feldeka (Ľubomír Feldek: Veselý album zvierat). In: Ľud, zv. 32, 20. 2. 1979, č. 43.

    Obuch, L.: Dramaturgický pozorník (Ľubomír Feldek: Teta na zjedenie). In: Javisko, 11, 1979, č. 5.

    Obuch, L.: Po dvoch skúsenostiach... (Ľubomír Feldek: Jánošík podľa Vivaldiho). In: Javisko, 11, 1979, č. 11.

    Panovová, O.: Päťkrát Feldek (Ľubomír Feldek: 5 x Botafogo). In: Pravda, zv. 60, 8. 2. 1979, č. 33.

    Bosák, J.: Chvála prekladateľskej tvorivosti (Ľubomír Feldek: Z reči do reči). In: Kultúra slova, 12, 1978, č. 4.

    Hrabovská, K.: Básnik sa vracia (Ľubomír Feldek: Teta na zjedenie). In: Nové slovo, 20, 1978, č. 21.

    Miko, F.: Od prekladateľskej praxe k teórii prekladu (Ľubomír Feldek: Z reči do reči). In: Slovenská literatúra, 25, 1978, č. 4.

    Mrlian, R.: V dramatickom rozbehu (Ľubomír Feldek: Teta na zjedenie). In: Pravda, zv. 59, 3. 5. 1978, č. 103.

    Predmerský, V.: Bábkarská poetika Ľubomíra Feldeka. In: Zlatý máj, 22, 1978, č. 3.

    Preložníková, E.: Ľubomír Feldek: Z reči do reči. In: Slovenské pohľady, 94, 1978, č. 4.

    Štefko, V.: Od anekdoty ku kabaretnej hre (Ľubomír Feldek: Teta na zjedenie). In: Smena, zv. 31, 13. 5. 1978, č. 111.

    Štúrová, N.: Ľubomír Feldek: Teta na zjedenie. In: Film a divadlo, 22, 1978, č. 13.

    Šmatlák, S.: Kvet alfabet alebo Nad detskou poéziou Ľubomíra Feldeka. In: Šmatlák, S.: Básnik a dieťa (2., rozš. vydanie). Bratislava: Mladé letá 1976.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Feldekovi ide o to, prebudiť detského príjemcu zo solipsistického iluzívneho vnímania textu do partnerského komunikačného vzťahu. (…)

    Feldekovi ide o to, prebudiť detského príjemcu zo solipsistického iluzívneho vnímania textu do partnerského komunikačného vzťahu. (…) Vstup do komunikácie s detským čitateľom je výsostne dobovým aktom rehabilitácie detského aspektu. Nie je to pritom znižovanie autora k tomu, čo je preňho menej, je to rešpektovanie toho, čo má svoju plnú hodnotu.

    František Miko

    Pre Feldekov román Van Stiphout platí to isté, čo J. K. Ščegľov napísal o románoch Iľfa a Petrova. Podľa neho – „výraznosť (ich) románov sa okrem iného prejavila aj v tom, že postava s takouto kombináciou vlastností bola umiestnená do sovietskej skutočnosti, ktorej zákonom bola práve zaangažovanosť indivídua do masových foriem života... V takýchto podmienkach dobrodružstvá hrdinu Benderovho typu nevyhnutne vyzerali ako riskantná bezočivosť."

    René Bílik

    Feldek sa svojím prekladateľským dielom pričinil o premenu nášho básnického jazyka, radikálne sa zbavil parnasisticko-symbolistických reliktov – poetizmov, skrátených slov, umelých inverzií a podobne, a vykročil na cestu prirodzenej dikcie.

    Ján Zambor

    Feldekovská rozprávka je dnes posunutá k národným koreňom, smerom do minulosti, väčšmi je orientovaná na slovenskú históriu, no z oboch prístupov k nej vyplýva v autorovom chápaní jedno: čo nie je zapísané, čo sa ďalej neodovzdáva, to nežije. Z hľadiska poetiky nadväzuje teda toto nové vydanie dvoch knižiek (Modrozelená kniha rozprávok), nový výber bez spojovníka v názve, na toto hlavné poznanie. Feldek sa stal znalec nášho folklóru, tak ako vedel preniknúť do hĺbky, do podstaty poetizmu a tradícií svetového rozprávkarstva.

    Anna Blahová

    Kniha Moja žena Oľga a nekonečno má predovšetkým autobiografický a spomienkový, no tiež spoločenský charakter, ale aj nepopierateľný umelecký rozmer. Jej jadro tvoria poviedky zo života spisovateľa, jeho ženy, priateľov a známych. V prelínaní epizujúcich postupov a faktografie sa pred nami odkrývajú udalosti, ktoré prezradia trochu viac z doby päťdesiatych a šesťdesiatych rokov 20. storočia: Osudová, Ako vznikla trnavská skupina, Ako sa píše životopis. Spomínané roky sú „akési čierne dejiny“ v živote autora: vtedajší režim chápal časť literatúry ako „zbraň proti dobe“ a pokúšal sa o jej likvidáciu, nezabránil však tomu, aby sa zachovalo pár „kúskov detskej fantázie“. (...) Druhú časť knihy tvoria príbehy rodiny Feldekovcov z deväťdesiatych rokov minulého storočia, keď sa presťahovali do Prahy. Feldek nás zavedie do privátneho priestoru, kde obyčajné momentky nadobúdajú vzácnosť neopakovateľných chvíľ, ako ich napísal sám: „Neúnavný rozprávkar život...“ (...) Moja žena Oľga a nekonečno je dôkazom toho, že manželstvo aj po rokoch môže byť inšpiratívne: ľudsky i umelecky.

    Miloš Kováč

    V novom vydaní vyšiel Feldekov román Van Stiphout; ako šiesty zväzok Vybraných spisov Ľubomíra Feldeka a Oľgy Feldekovej. Do prvého vydania (1980) zasahovala cenzúra, a tak druhé vydanie je rozšírené aj o tieto zásahy (našli sa v maďarskom preklade románu), hoci nie v plnom rozsahu. Autor zároveň pripísal do textu kratšiu výhľadovú časť. (...) Román Van Stiphout je založený na konkrétnom autorskom zážitku; zrodil sa z konkrétnej autorovej skúsenosti, ktorú autor prozaicky stvárnil. Hlavné postavy René a Van Stiphout (alúzia na Bajzu) majú svoje prototypy – sú nimi Ľubomír Feldek a Ján Johanides, ktorí sa v hlbokom socializme (prelom 50. a 60. rokov) dostali na určitý čas do fabriky na televízory v Nižnej na Orave. (...) Feldekov román je románom z výroby, ale nespĺňa ideové kritériá výrobného románu. Je to do značnej miery heretický výrobný román, či presnejšie: antivýrobný román. Pravda, koncom 70. rokov bol už tento žáner neaktuálny, a ak sa niekto odhodlal písať o výrobnej praxi (vecný štýl románu Van Stiphout ho posúva kdesi do blízkosti „správy o pobyte“, no má nezanedbateľnú vnútornú dynamiku), tak musel byť kritický. Kritický a ironický (i sebaironický) je aj román Van Stiphout. Hoci sa v ňom veľa hovorí o výrobe, primárne o ňu nejde. Ide o dvoch našich hrdinov, Reného a Van Stiphouta, o ich skúsenosti a zážitky; i také, ktoré nemajú s výrobou veľa spoločného. Obaja sú predovšetkým tvoriví ľudia, René je básnik, Van Stiphout je prozaik (a maliar) a v tejto tvorivej praxi pokračujú aj vo fabrike. (...) Najmä Van Stiphout, ktorého Feldek vykreslil veľmi presne (i názov románu naznačuje, že je to autorova pocta práve jemu), sa pohyboval v závode ako na krídlach a sklonom k anarchii i nesystémovosťou a hektickosťou sa ocital v priamom protiklade k otrockej pásovej výrobe, naháňajúcej plán a nedbajúcej na človeka.

    Vladimír Petrík

    Zodpovední redaktori knihy V otcovej Prahe. Poznámky na pamäti a iniciátori vzniku tohto diela V. Skalský a N. Vokušová označili knihu za „čosi ako životaschopný, hoci predčasne narodený fragment ešte nenapísaných memoárov“. A z titulu vyplýva, že ich ťažiskom je spätosť autorovho života a diela s Prahou. (...) Feldekova spätosť s Prahou má nielen rodinné väzby, ale rovnako predstavuje silnú zviazanosť s českou kultúrou. Memoáre týkajúce sa rodinnej histórie, dokumentovanej početnými fotografiami z rodinného albumu a autorovým pátraním po svojich holandských predkoch (šľachticoch van Veldekovcoch), sú doplnené textami spojenými s autorovým účinkovaním na slovenskej literárnej scéne. Okrem literárnych svedectiev, napríklad o vzniku satirického románu Van Stiphout či o stretnutí s Jevgenijom Jevtušenkom, Feldek v knihe publikuje aj svoje texty spojené s väznením V. Havla, so zrodom VPN a s ďalšími svojimi viac politickými a spoločenskými ako básnickými aktivitami. (...) V chudobnučkej slovenskej memoárovej literatúre zasvieti táto Feldekova kniha ako meteor.

    Anton Baláž

    Svedectvo o neľahkých literárnych a životných osudoch predstaviteľov Trnavskej skupiny vychádza z pera Ľubomíra Feldeka, ktorý bol zároveň aj jedným z jej hlavných členov. Už prívlastok „prekliata“ v názve čitateľovi evokuje ich spojitosť s francúzskymi básnikmi druhej polovice 19. storočia – ich hlavný predstaviteľ Paul Verlaine sa vyjadril: „Úprimný básnik vidí, cíti a vie, že je prekliaty každým režimom“ (s. 7). A práve oná „prekliatosť“ režimom zasiahla i slovenskú Trnavskú skupinu. Feldek sa venuje vzniku a programovému vystúpeniu mladých básnikov v aprílovom čísle Mladej tvorby z roku 1958; (...) oboznamuje čitateľa s tvorbou skupiny, s ich novátorstvom; uľahčuje mu tak prácu s pátraním po článkoch z prelomovej Mladej tvorby. Ide o štyri programové básne, jednu Slobodovu poviedku, tri manifesty i preklady svetových básnikov (Jacques Prévert, Pablo Neruda, Federico Garcia Lorca). Ďalšia stať je autobiografická: autor sa vracia do mladosti, k študentským časom, či k práci v tlačiarni Pravda. (...) Záverečná časť je akýmsi zhrnutím životných osudov konkretistov. Tu zisťujeme, že „prekliatosť“ Trnavskej skupiny nespočívala len už v spomenutom negatívnom postoji vtedajšieho režimu, ale i v akomsi osobnom zatratení. Na záver Feldek ozrejmuje výnimočnosť Trnavskej skupiny v kontexte našej literatúry.

    Jana Kopčová

    V takmer stovke textov zbierky fejtónov O nákazlivosti šťastia, uverejňovaných v SME a Hospodárskych novinách v rokoch 2006 až 2009, sa Feldek v spravodajskej samoobsluhe predstaví ako pozorovateľ života, prekladateľ a milovník Shakespeara a ruských básnikov, autor divadelných hier, prvoročiak – študent Vysokej školy pedagogickej, člen Trnavskej skupiny, štamgast kaviarne Štefánka, Žilinčan, Slovák, skalný fanúšik vína, otec, obdivovateľ krásy Sloveniek, objaviteľ krás Slovenska. Predovšetkým však ako básnik, ktorý nenechá verš preletieť okolo bez toho, aby ho zachytil na papier. Pozoruje a užíva si zdanlivé maličkosti. Cituje básnikov a často aj sám seba. Keď raz vymyslí vtipnú básničku, zopakuje ju pri najbližšej a každej vhodnej príležitosti, aby azda nevyšla navnivoč. Okrem fejtónovej pointy zahŕňajú texty aj reportážnu kresbu, rozprávanie a spravodajsky presné fakty. Hra slov v slovensko-anglických prekladoch prináša trochu prekladateľského jazykového humoru. Feldek nepozná všednosť, len neschopnosť ľudí objavovať poéziu každodennosti. Pár pohárov vína, volanie prírody, náhodné stretnutie na ulici, všetko u neho vyvoláva asociácie a prihráva mu známy alebo nový verš na jazyk. A Feldek neváha a prihrá ho ďalej čitateľovi. Od štyristo rokov starých sonetov po situačné rýmy, všetky vety prednesie ako cenné a rovnocenné.

    Jana Hajduová

    Zobraziť všetko
  • Autor o sebe

    Ľ. F.: Dokumenty doby. Z emailu Ľubomíra Feldeka Júliusovi Vanovičovi. In: Tvorba , roč. XXVI. (XXXV.), 2016, č. 4, s. 86 – 88. Ústne svedectvá -
    Ľ. F.: Dokumenty doby. Z emailu Ľubomíra Feldeka Júliusovi Vanovičovi. In: Tvorba, roč. XXVI. (XXXV.), 2016, č. 4, s. 86 – 88.

    Ústne svedectvá - Ľubomír Feldek hovorí o tom, ako sa stal autorom ľudových piesní
    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Cena Ivana Krasku za debut  Jediný slaný domov (1961) titul Zaslúžilý umelec (1979) Krištáľové krídlo – cena pre

    Cena Ivana Krasku za debut Jediný slaný domov (1961)

    titul Zaslúžilý umelec (1979)

    Krištáľové krídlo – cena pre najvýznamnejšie osobnosti Slovenska (2008)

    Cena Nadácie Tatra banky za umenie (2010)

    Laureát Ceny ministra kultúry SR za výnimočný prínos v oblasti pôvodnej literatúry a prekladovej tvorby (2015)

    Zobraziť všetko
  • Ukážka z tvorby

    AKO GOETHE STVORIL SLOVÁKOV Keď má už takmer sedemdesiat a takmer všetko za sebou, (okrem labutej elégie o Ulrike von Levetzow) rok

    AKO GOETHE STVORIL SLOVÁKOV

    Keď má už takmer sedemdesiat

    a takmer všetko za sebou,

    (okrem labutej elégie

    o Ulrike von Levetzow)

    rok už je mŕtva Christiana

    a syn August sa oženil,

    Napoleon má po Waterloo –

    predsa si ďalej neotrlo

    zábavu hľadá starý Goethe

    a ustavične má dosť síl,

    aby si len tak, z dlhej chvíle,

    nejaký zázrak urobil.

    V tom čase navštívi ho práve

    Ján Kollár, Slovák z Mošoviec.

    Goethe sa začuduje správe,

    že sú aj Slováci – tá vec

    je preňho celkom nová. Sťaby

    bol ranou, v ktorej syčí soľ,

    Kollár sa ohradí a Goethe

    sa zasmeje a v ďalšej vete

    požiada študentíka, aby

    mu teda čím skôr priniesol

    slovenské piesne. Kollár na to

    v návale práce zabudne.

    Goethe ho zakrátko však stretne

    a potmehúdsky zahúdne:

    „Čo je so spievankami, pane?“

    Až potom Kollár splní sľub

    a prináša ich...

    (A či piesne

    posielal Šafárik? To presne

    neviem...)

    No tak či tak sa stane

    to, čo sa stať má: Spievanky

    zmenia sa na základný kameň

    spisovnej podoby tej reči,

    čo stáročia ňou spieva ľud.

    Štúr a tí ďalší neskôr celú

    stavbu, čo dosiaľ stúpa k cieľu –

    tú reč, tú našu citadelu –

    postavia na tom kameni!

    Vtedy už postoj zmenený

    má Kollár, kráča cestou inou

    a nazve tú reč kočištinou

    a množstvom ďalších nadávok.

    (Vďaka nim vlastne ostal vzorom

    Slováka dodnes.)

    V onen rok

    však dávno je už za obzorom

    životnej púte figliar Goethe,

    už tajný radca nadhviezdna,

    a poúča na druhom svete

    aj svätcov, dokonca aj Petra:

    „Vidíš tam dole, svätý Peter,

    pod Tatrami, tam, pri tom sude,

    neveľký národ? Ten sa bude

    držať až do súdneho dňa,

    pretože on už zaránky

    pije a peje spievanky –

    a nie iba tak do povetria!

    Aj zapísané ich už má!

    V tom zápise je vlastne zárod

    toho, že Slováci sú národ.

    A boli by ním, nebyť mňa...?

     

    ŠANSÓN NA NEDEĽU

    V nedeľu ráno chodí po strechách

    obloha v nových šatách belasých

     a kominári hrajú doma šach

    a spokojní sú s dobrým počasím

    a všetci vedia, že je nedeľa,

    a kto si oči rukou zacloní,

    vidí, že obloha je veselá

    a že má v ruke žltý balónik.

    O druhej idú všetci do sadu

    a utrácajú veľa peňazí

    za kolotoč a za čokoládu

    a všetky komíny sú bez sadzí

    a ľudia vravia: „To je šťastný deň!“

    A nestane sa im nič nemilé.

    A nevedia, že to je preto len,

    že kominár tam chodí v civile.

    Večer sú všetci krásne ospalí

    a vravia: „Ledva stojím na nohách!“

    Z komína čierna noc sa vyvalí,

    na strechách zaspí malá obloha.

    0Len z parku ešte počuť škripot kôl,

    keď zametač svoj vozík nakloní.

    Má ho dnes krásny. Samý staniol.

    A na dne jeden žltý balónik.

      

    WILLIAM SHAKESPEARE

    SONET 66

    Ustatý všetkým chcem len smrť! Chcem oddych!

    Nech u dvier žobrať nevidím viac česť

    a niktošov na recepcie chodiť

    a čistotu, čo musí bahnom prejsť,

    a metále, čo pripnú hlupákom,

    a pannu, ktorú znásilňuje prasa,

    a bezprávie, čo šliape na zákon,

    a moc, čo nad bezbranným vypína sa,

    a umelca, čo slúži u despotu,

    a tupca, čo vždy múdrych poučí,

    a prostú pravdu bitú za prostotu

    a zlo, čo dobro drží v područí!

    Ustatý všetkým rád to opustím –

    len teba nerád zanechám tu s tým.

     

                (Ukážka z prekladu William Shakespeare, Sonety. Petrus, 2002)
    Zobraziť všetko
  • Rozhovory

Podujatia LIC


 

Obálka slniečka september 2013