• Rodné meno

    Bibzová
  • Životopis autora

    R. 1968 – 72 študovala na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Modre, 1972 – 77 na Filozofickej fak. UK v Bratislave, 1978 – 83 interná

    R. 1968 – 72 študovala na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Modre, 1972 – 77 na Filozofickej fak. UK v Bratislave, 1978 – 83 interná ašpirantka na Moskovskej št. univerzite. Po štúdiách a získaní vedeckej hodnosti CSc. pôsobila r. 1983 – 89 ako referentka na UK v Bratislave, 1991 – 93 odborná asistentka na Vysokej pedagogickej vojenskej škole v Bratislave, 1996 – 98 poradkyňa na Úrade práce, od 1998 prof. na gymnáziu v Pezinku. Básnickej tvorbe sa venovala od stredoškolských štúdií, ale prvé zbierky intímnej poézie vydala s odstupom času pod názvami Erotikoník (1999) a Archetypy lásky (2000). Nasledovali knihy Modranské prelúdiá (2014) a Osamilosť (2014). Roku 2017 vydala zbierku básní  Kvitnúca oskoruša.

    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    Poézia

    • Erotikoník (1999)
    • Archetypy lásky (2000)
    • Modranské prelúdiá (2012)
    • Osamilosť (2014)
    • Kvitnúca oskoruša (2017, 1.vydanie)
  • Monografie a štúdie o autorovi

    NAVRÁTIL, Martin: Slovenská poézia 201 7 (Hodnotenie literatúry roku 2017) . In: Romboid , roč. LIII, 2018, roč. 5 – 6, s. 90 – 91.

    NAVRÁTIL, Martin: Slovenská poézia 2017 (Hodnotenie literatúry roku 2017). In: Romboid, roč. LIII, 2018, roč. 5 – 6, s. 90 – 91.
    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Jedným z hlavných prúdov Mihálikovej inšpirácie sú básne s hlbokým ponorom do sveta rastlinných bytostí. Poriadok
    Jedným z hlavných prúdov Mihálikovej inšpirácie sú básne s hlbokým ponorom do sveta rastlinných bytostí. Poriadok vecí v prírode rytmizuje a pripomína pravidelné cykly. Rozohráva hlbokú spätosť s dominantnou rastlinou malokarpatskej oblasti – viničom.
         V centre autorkinej tvorivej pozornosti je síce vinič, ale jedinečná je oskoruša. Modranské oskoruše sú zaradené medzi pamätné stromy. Netradičná drevina sa dožíva až polovicu tisícročia. Z jej dreva vyrábajú vínne listy, hudobné nástroje, používa sa na ozdobné vykladanie nábytku. Tento strom je súčasťou názvu zbierky. Autorka ho citlivou mierou použila v podobe slovnej intarzie niekoľkých svojich básní.
    Zlata Matláková, 2017

                Ľubomíra Miháliková píše poéziu od detstva. Publikovať začala až v 90. rokoch 20. storočia. Vydala 4 básnické zbierky, najnovšia, o ktorej chcem povedať pár slov, sa volá Kvitnúca oskoruša. Jej básnenie sa veľmi nemení. Je to poézia bez veľkých gest a práve preto jej veríme. Nepokúša sa o experimenty, hovorí jednoducho o tom, čo cíti a o čom uvažuje. Vydáva svedectvo o všetkom, čo ju vzrušilo a o čom si utvorila názor. Každá báseň predstavuje svojským spôsobom konkrétnu životnú situáciu, originálna obrazivosť formuje jej stanoviská a reflexie do pôsobivého poetického celku. Keď sa do poézie Ľubomíry Mihálikovej sústredenejšie začítame, vylúpnu sa nám tri konštanty (možno ich je aj viac, ja som sa zameral na tieto tri). Sú to tematicko-ideové body, určujúce obsahovú náplň či spoluurčujúce charakter tejto poézie. Ide o prírodu, umenie a lásku. Príroda je tu organická súčasť ľudského sveta, v ktorej žijeme, s ktorou žijeme. Nejde len o kvietok či strom (hoci aj kvetmi obsypanú oskorušu), ide aj o vinice, rieky, more, teda živly, s ktorými má autorka osobnú skúsenosť. Teda príroda ako mocnosť zasahujúca do našich životov, ovplyvňujúca ľudskú existenciu. Tu je prítomná na celej rozlohe zbierky. Pokiaľ ide o umenie (v tomto prípade hudbu či výtvarnú tvorbu), tu sme už vo sfére kultúry, ktorá znásobuje prírodný svet osobnými zážitkami, a tie rozmnožujú aj literárne zážitky, spájajú sa s nimi v mnohohlase. Láska, tretia konštanta, je rozkošatená entita a znamená citové vzplanutie, manželské spolužitie; lásku telesnú i lásku k blížnemu, v tomto diapazóne vníma lásku Ľubomíra Miháliková. Pokiaľ ide o lásku k blížnym (agapé), zvykne sa spájať s metafyzickou vierou – a tak to čitateľ cíti aj tu. Láska, pochopiteľne súvisí aj so smrťou, tá je tu prítomná ako smútok vyvážený predošlým životom. Takto vníma autorka aj smrť Vinca Šikulu.
                Pre poéziu Ľubomíry Mihálikovej platí vecný, emóciou len podfarbený tón. To znamená, že je v nej viac faktov životných ako vzrušujúcich konštatácií. Ale nič z toho nezmenšuje výrazovú silu, ktorá spočíva v obraznosti, v metaforike. Väčšina básní je komponovaná voľným veršom, časť je rýmovaná a má pevnú štruktúru. Tie komponované voľným veršom sú spontánnejšie. Všetky Mihálikovej zbierky tvoria napriek odlišnej tematike jeden celok, daný individuálnou poetikou, ktorá je stálou konštantou. Túto poslednú zbierku treba pochváliť aj za celkovú vizáž, námorné mapy vložené do textu ho nielen oživujú, ale zasahujú aj obrazotvornosť čitateľa. Ešte jedna poznámka, Ľubomíra Miháliková patrí k tvorcom mimo Bratislavy, čo sa niekedy chápalo ako mínus: teda vidiecka spisovateľka. Tento vonkajší moment by sa nemal brať dnes do úvahy. Rozhoduje kvalita. A tak je to aj v tomto prípade.
    Vladimír Petrík na stretnutí Klubu nezávislých spisovateľov (2017)
     
    Zobraziť všetko
  • Ukážka z tvorby

    ukážky zo zbierky Kvitnúca oskoruša NAD OBRAZOM MARCA CHAGALLA Ako očko na pančuške nosí svoj údel znôšku istotnej
    ukážky zo zbierky Kvitnúca oskoruša

    NAD OBRAZOM MARCA CHAGALLA

    Ako očko na pančuške nosí svoj údel
    znôšku istotnej sedmikrásky
    čo sa škerí uhýbavým pohľadom starých žien
    dávno stratili pierka

    Kam sa zaradiť do polnoci na výslní
    keď krásne pery prehrýzali
    z najkrajších ohryzkov jesenných jabĺk

    Po dobrom parféme zámožných mužov
    je tam drozd
    poskákal po rozkvitnutej ruži a vôňu?
    Rozdáva žena čo prišla prespať do bytu

    priateľka s krásnou kresbou v tvári
    v rukách bohatšieho
    tíško povedané
    Najvyššieho

    priateľka zaborí dokonalé pery
    na jemný okraj sklenice
    Krehká ľahká
    ako naivný dych

    Pohľad do čiernej kávy
    po premilovanej noci
    veľké ruky
    ústa k ústam

    Počíta plodné a neplodné dni
    v sústave značiek a výnimiek
    sama nevie
    čo hľadá v cudzej posteli

    Na manuáloch krásnych sandálok
    na príťažlivých majákoch ženskosti
    Zlomila srdce
    Zazneli kantáty

    Obdivoval stopy hlbokých očí v pohári
    Ako očko na pančuške
    Nosí svoj údel – istotnej sedmikrásky


    STROMY Z NEDÁVNEJ MINULOSTI

    Prišlo na lámanie lásky
    všetko napoly
    Neučesané stromy

    O väčšiu polovicu
    Delím sa
    o miesto v nemocničnej posteli

    Zlý sen sa plazí začína deň
    Električky pod oknami
    Zvonia od rána od piatej

    Sneh po prvom milovaní
    Objíma holé ramená
    Akí sme dnes? Akí sme boli?

    Do tváre mi vhupla farba červená
    nebolo víno okrové
    na vine

    moja nevina
    dobrý začiatok
    sa na fialku zmení

    Zavri oči
    krása vzkriesená



    MODRANSKÉ ELÉGIE HLINY, HLINEČKY
    EMMALAGA...

    Pod príkrym svahom – hlina ťaží nohu
    Kráčam ja, hluchá nahota
    K modranským krížom dolu
    K modranským krížom

    Na kopci k nebeskému svitu
    Kde krížom krážom cesty
    Križujú sa
    ako storočné babky ako cesty domov

    Pod príkrym oblúkom vinohrad
    Dozrieva víno biele
    Pod klenbou zrobeného čela
    Ešte ti zahrám, kamarát

    Po strunách ako nestarnúca laň
    Vietor hrá vo vlasoch
    Kuviká modliká
    Na priezračných krídlach zhora dolu

    Viničový dužinatý list
    na zemskú úrodu ošialený vietor
    z kameňa zo skaly nevinná biela
    Vytlačí prúd prameň či svätenú vodu

    Zo zrelej bobule vínorodá
    Na prestretý biely stôl
    ide prasknúť od neodčkavosti
    hlinu lepí pridá soľ

    Je tichá biela mäkučká čistá


    NA POČESŤ HUSĽOVÉHO KONCERTU

    Zdola sa ozval
    labutí krk huslí
    A jden po druhom
    Chytili vibráto
    tón bielych mušlí

    Prelúdium večera i postupnej noci
    Ohrievanie zatuchnutých perín
    A ťažké vône, ktoré vyvetrám

    Zdola sa ozýva menuet
    Orchester husľovej triedy
    Skoro celučký suterén
    Len aby znela vytríbená hra
    Len aby znela vášeň
    s husľovou mušľou

    To sa ozaj počúva
    ticho otvorené kľúčom
    Mesiac nezbedník prebehol komínom

    Och, husle s labutím kŕčkom

    O hŕstku spomienok bohatšia
    Do mňa sa hudba vpísala

    Aj vás sa dotkla?
    Zobraziť všetko