• Od 27. júna vychádza na web stránke Slova román na pokračovanie Rok dlhší ako storočie. Posledné dni Alexandra Dubčeka
    Od 27. júna vychádza na web stránke Slova román na pokračovanie Rok dlhší ako storočie. Posledné dni Alexandra Dubčeka
    Zobraziť všetko
  • Životopis autora

    Narodil sa 14. septembra 1947 v Nových Zámkoch. V rokoch 1962 – 1965 študoval na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Bratislave,
    Narodil sa 14. septembra 1947 v Nových Zámkoch. V rokoch 1962 – 1965 študoval na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Bratislave, po maturite pracoval ako robotník. V rokoch 1967 – 1972 študoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1972 – 1988 bol redaktorom týždenníka Nové slovo, v rokoch 1988 – 1991 redaktor a šéfredaktor Literárneho týždenníka, neskôr v rokoch 1991 – 1992 šéfredaktor denníka Koridor. Od roku 1992 do roku 1997 bol hovorcom predsedu Národnej rady SR a zodpovedným redaktorom mesačníka Parlamentný kuriér. Od roku 1998 je šéfredaktorom mesačníka Euroreport. V 90. rokoch 20. storočia absolvoval množstvo zahraničných ciest a odborných stáží v Európe a USA, ktoré využil vo svojej esejistickej a publicistickej tvorbe. Žije v Bratislave.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    Esej

    Literatúra faktu

    Odborná literatúra

    Publicistika

    • Rozhovory (1975)
    • Nepokojné dialógy (1983)
    • Rozhovory o literatúre (1986)
    • Pražské rozhovory (1987)
    • Americké dialógy (1993)
    • Rozhovory po rokoch (2011, 1.vydanie)

    Iné

  • Charakteristika tvorby

    Ľuboša Juríka možno označiť za autora mnohých literárnych žánrov. Je poviedkár a románopisec, autor štyroch kníh rozhovorov

    Ľuboša Juríka možno označiť za autora mnohých literárnych žánrov. Je poviedkár a románopisec, autor štyroch kníh rozhovorov so slovenskými a svetovými spisovateľmi, troch cyklov detektívnych noviel, kníh literatúry faktu zo zákulisia slovenskej politiky a esejí o kríze európskej kultúry, ale aj televíznych scenárov a stoviek publicistických článkov na spoločenské a kultúrne témy. Napriek tejto žánrovej a druhovej rozmanitosti možno o Juríkovi ako prozaikovi povedať, že je predovšetkým autorom kníh o dnes už zaniknutom svete starej Bratislavy. Už jeho poviedkový debut Na Poľnej ulici a knihy poviedok Dlhá namáhavá cesta a Už o tom nehovorme sú situované do priestoru zanikajúcej bratislavskej periférie, ohraničenej ulicou, na ktorej autor vyrástol, starým historickým cintorínom a povestnou krčmou U Koňa. V 70. rokoch, keď tieto knihy poviedok vznikali, to bol svet ľudí, ktorí neboli žiadnymi "hrdinami práce" a tak sa ani nestali predmetom záujmu socialistickou ideológiou indoktrinovanej literatúry. Jurík napriek tomu na nich sústredil svoju autorskú pozornosť a vytvoril tak postupne galériu živých a zapamätateľných postáv a postavičiek, zväčša vydedencov, ktorí napriek nepriaznivým vonkajším podmienkam žili bohatým vnútorným životom a dôstojne zápasili so svojím nežičlivým osudom. Stará Bratislava, medzivojnový Prešporok, Pressburg či Poszony ožíva v Juríkovej prozaickej tvorbe aj v žánri detektívneho románu. Jeho Tri detektívne prípady reportéra AZ, 3 x reportér AZ a Posledné kriminálne prípady reportéra AZ sa odohrávajú v 30. a 40. rokoch, kedy bola Bratislava výrazne multietnickým mestom (popri Slovákoch tu žili aj Maďari, Nemci a Židia) a autorovi tak poskytla dostatok atraktívnych kriminálnych námetov. V príbehoch amatérskeho detektíva – reportéra bulvárne orientovaného denníka AZ zároveň ožíva jedinečný medzivojnový kolorit mesta s jeho ľudovými krčmami a vinárničkami, komplexom Podhradia, kde žijú židovskí starinári, drobní kriminálnici, pasáci, prostitútky a ich hlavní klienti – dunajskí námorníci. Jurík tak vytvoril čitateľsky prítažlivý svet "hriešnych ľudí" medzivojnovej Bratislavy. A v inak žánrovo bohatej a príbehovo diferencovanej slovenskej literatúre je v súčasnosti Ľuboš Júrik jediný autor, ktorý sa sústavne venuje klasickým detektívkam. S jeho novinárskou profesiou tematicky súvisia romány Emigranti, Novinári a Spravodliví. Román Emigranti vznikal aj na základe autorových osobných skúseností (po okupácii republiky vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 Jurík načas odišiel so svojou budúcou manželkou do Stuttgartu a pracoval tam ako robotník v chemickej továrni) a v období politickej normalizácie bol odvážnym pokusom priniesť polemický príbeh na tému politickej emigrácie po roku 1968. Rovnako aj román Novinári je polemickým príbehom o hľadaní "pravej tváre" spoločnosti, ktorá buduje "svetlejšie zajtrajšky", ale chýba jej ľudský rozmer. Na dobovú slovenskú literatúru, ideologicky usmerňovanú a cenzúrou zámerne izolovanú od okolitého literárneho sveta, inšpirujúco pôsobili rozhovory Ľuboša Juríka, ktoré vznikali v druhej polovici 70. a v 80. rokoch a boli najskôr publikované v týždenníku Nové slovo. Boli to rozhovory s poprednými sovietskymi, európskymi a americkými spisovateľmi ako J. Seifert, J. Werich, Č. Ajtmatov, V. Šklovskij, G. Grass, A. Moravia, F. Saganová, N. Mailer, J. Heller, V. Styron, S. Bellov a ďalší. Tieto rozhovory prinášali nielen atraktívny, ale aj neskreslený pohľad na týchto významných autorov a ich výpovede o literatúre, jej funkcii a zmysle. Zároveň výrazne rozširovali poznanie toho, čo sa deje v svetovej literatúre a pomáhali prekonávať zámerne budované informačné bariéry komunistického režimu. Po jeho páde sa Jurík viac venoval publicistike a žánru literatúry faktu, čo súviselo najmä s jeho pôsobením na poste hovorcu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a s jeho novinárskou profesiou. Kniha politologických esejí Eurochaos je zasväteným pohľadom na zmeny, ktorými prechádza súčasná integrujúca sa Európa. Pokušenie moci je zasa rozsiahlym, dokumentárne doloženým svedectvom autora o vývoji slovenskej spoločnosti po roku 1989 a všetkých "pokušeniach", ktoré tento vývoj sprevádzajú. Juríkova prozaická tvorba je autentická a zostáva čitateľsky príťažlivá najmä v knihách, ktoré kotvia v jeho osobnej skúsenosti chlapca z bratislavskej periférie a v literárne stále inšpirujúcej nostalgii za starým starým Prešporkom.

    Anton Baláž

    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    Na Poľnej ulici (1976 po maďarsky), Emigranti ( 1979 po ukrajinsky, 1980 po chorvátsky, 1980 po česky), Novinári (1988 po rusky, 1989 po česky), Americké

    Na Poľnej ulici (1976 po maďarsky), Emigranti ( 1979 po ukrajinsky, 1980 po chorvátsky, 1980 po česky), Novinári (1988 po rusky, 1989 po česky), Americké dialógy (1997 po anglicky)

    Výber z poviedok v antológiách: po rusky, ukrajinsky, bulharsky, rumunsky, poľsky, litovsky, česky, nemecky, anglicky, španielsky.

    Zobraziť všetko
  • Diela vydané s podporou SLOLIA

    • Smerť ministra / Smrť ministra. Noc pred popravou Vladimíra Clementisa. / 2014 / Ukrajinský jazyk
  • Monografie a štúdie o autorovi

    ŠAH: Ľuboš Jurík – 70. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady , roč. IV. + 133, 2017, č. 9, s. 158 – 159. BODACZ,
    ŠAH: Ľuboš Jurík – 70. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 133, 2017, č. 9, s. 158 – 159.

    BODACZ, Bohuš: Ľuboš Jurík: Alexander Dubček. Rok dlhší ako storočie. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 133, 2017, č. 3, s. 125 – 129.


    GAVENDA, Marián – FILAN, Boris – JURÍK, Ľuboš: Quo vadis (4) Cisárove nové šaty. (Rozhovor). In: TV Lux, 30. 11. 2016.
    http://www.tvlux.sk/archiv/play/11291

    VERTIJ, Oleksij: Tragický hlas z temnoty socializmu. (Problematika etickej voľby v románe Ľuboša Juríka Smrť ministra). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 132, 2016, č. 5, s. 102 – 113.

    SITA: Víťazi ankety Kniha roka 2014 sú už známi. In: Pravda, 24. 4. 2015.
    http://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/352979-vitazi-ankety-kniha-roka-2014-su-uz-znami/

    ČOMAJ, Ján: Sedem viet o siedmich knihách. (Ľuboš Jurík: Poučenie z moci). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 130, 2014, č. 9, s. 111 – 112.

    ČOMAJ, Ján: Sedem viet o siedmich knihách. (Ľuboš Jurík: Smrť ministra). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 130, 2014, č. 4, s.  122.

    ŠAH: Ľuboš Jurík – 55. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 118, 2002, č. 9, s. 156.

    BALÁŽ, Anton – JURÍK, Ľuboš: Vytrucovaný kúsoček šťastia. Rozhovor so spisovateľom a publicistom Ľubošom Juríkom. In: Knižná revue, roč. XI., 31. 10. 2001, č. 22, s. 12.

    BOLDIŠOVÁ, Emília: V slepej uličke. Ľuboš Jurík: Mesto v pondelok ráno. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 112, 1996, č. 4, s. 149 – 151.

    SULÍK, Ivan: Hriešni ľudia mesta B. Ľuboš Jurík: 3x Reportér AZ. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 110, 1994, č. 4, s. 148 – 150.
    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Bratislavské poviedky prozaika a scenáristu Ľuboša Juríka vzbudzujú už na prvý pohľad záujem. Lákadlom pre tých, ktorí

    Bratislavské poviedky prozaika a scenáristu Ľuboša Juríka vzbudzujú už na prvý pohľad záujem. Lákadlom pre tých, ktorí majú radi Bratislavu, je ich názov, ktorý bude možno v čitateľskom povedomí asociovať v čitateľskom povedomí slávne Nerudove Malostranské poviedky alebo Odeské poviedky Isaaca Babeľa. Skrátka, typ literatúry, kde spojnicou ľudských osudov, leitmotívom i miestom diania je Mesto. Poviedky sú časovo zakotvené v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch. Sú portrétmi alebo výsekmi zo života obyvateľov Poľnej ulice, kde autor vyrastal.

    Stanka Moyšová

    Juríkova spisovateľská tvorba za jedno štvrťstoročie je viac ako bohatá – sú to stovky reportáží, čŕt, publicistických článkov i desiatky zaujímavých kníh. Jurík vo svojej prozaickej tvorbe siaha po zaujímavých príbehoch nášho hlavného mesta už od svojho debutu Na poľnej ulici. Jeho detektívne poviedky sa odohrávajú v Bratislave a rovnako aj dej niekoľkých ďalších próz vkladá do tohto prostredia. V umeleckej podobe v nich ožívajú námestia, uličky, parky i zaujímavé postavy z dávnych rokov. Prúdil tu život, v ktorom aj domy a ulice mali svoj čarovný a nenapodobiteľný dych živého romantizmu, smútku, mesto malo svoj smiech i slzy. Všetko toto sa Juríkovi podarilo neopakovateľným spôsobom literárne zachytiť.

    Gustáv Hupka

    Zobraziť všetko
  • Autor o sebe

    Pán Sigmund Freud by iste vedel lepšie vysvetliť, čo v psyché každého človeka znamenajú návraty do detstva, ktoré sa zväčša v
    Pán Sigmund Freud by iste vedel lepšie vysvetliť, čo v psyché každého človeka znamenajú návraty do detstva, ktoré sa zväčša v spomienkach zachovávajú ako bezstarostný, úsmevný čas, prečo z mozgu vytesňujeme zlé skúsenosti, stresy a traumy dospelého obdobia. Stará Bratislava zostala už len v "naftalíne pamäti", z Poľnej ulice takisto stoja len zvyšky, aj keď susedstvo Ondrejského cintorína a Medickej záhrady robí túto ulicu stále príťažlivou. Zaiste, rád by som sa tam vrátil, nielen vo fyzickej, ale aj v duchovnej podobe. Napokon, čo z nášho uplynulého života bolo krajšie ako detstvo a dospievanie? Spomienka na tie časy je aspoň akou-takou satisfakciou, že sme si od osudu vytrucovali kúsoček šťastia.
    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Prémia a Cena čitateľov (Ceny a prémie Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu za rok 2015) za dielo Alexander Dubček. Rok

    Prémia a Cena čitateľov (Ceny a prémie Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu za rok 2015) za dielo Alexander Dubček. Rok dlhší ako storočie

    Prémia Literárneho fondu za pôvodnú literárnu tvorbu za rok 2011 za dielo Rozhovory po rokoch (2011)

    Cenu Vojtecha Zamarovského za literatúru faktu za knihu Slovenský bigbít o slovenskej populárnej hudbe v 60. rokoch, ktorú napísal v spolupráci s Dodom Šuhajdom (2009)

    Cena Samuela Zocha za rok 2009 za prozaickú a publicistickú činnosť a podporu znalosti o regióne

     

    Zobraziť všetko
  • Rozhovory