Ľudo Ondrejov

Narodenie 19. 10. 1901 Slanje (Chorvátsko)
Úmrtie 18. 3. 1962 Bratislava






  • Životopis autora

    Ľudo Ondrejov (vlastným menom Ľudovít Mistrík) sa narodil 19. októbra 1901 v Slanje (Chorvátsko). Detstvo prežil v Kostiviarskej (teraz súčasť Banskej Bystrice) a jeho intenzívny
    Ľudo Ondrejov (vlastným menom Ľudovít Mistrík) sa narodil 19. októbra 1901 v Slanje (Chorvátsko). Detstvo prežil v Kostiviarskej (teraz súčasť Banskej Bystrice) a jeho intenzívny dotyk s prírodou mal zásadný vplyv na celú jeho umeleckú tvorbu. Po absolvovaní meštianskej školy a neskôr notárskeho kurzu pracoval na viacerých notariátoch. Najvýznamnejšie boli roky jeho práce v Matici slovenskej v Martine (1928 – 1933) a obdobie, keď sa venoval len literárnej práci. Roku 1938 sa presťahoval do Bratislavy a pracoval vo viacerých zamestnaniach v oblasti kultúry. V období vojnového slovenského štátu participoval na arizácii, no po vypuknutí SNP sa ako partizán zúčastnil na povstaleckých bojoch. Bol príslušníkom partizánskej skupiny Smrť fašizmu, pôsobiacej v oblasti Slovenskej Ľupče. Po roku 1945 pracoval na Povereníctve pre informácie, roku 1947 bol redaktorom časopisu Bojovník, v roku 1950 odišiel do invalidného dôchodku. Zomrel v Bratislave 18. marca 1962.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    • Zbojnícka mladosť (1937)
    • Jerguš Lapin (1939)
    • Na zemi sú tvoje hviezdy (1950)
    • Dobrý človek ide lesom (1952)
    • Výšiny (1952)
    • Šibeničné pole (1958)

    Poézia

    • Bez návratu (1932)
    • Martin Nociar Jakubovie (1932)
    • Mámenie (1936)
    • Pijanské piesne (1936)

    Pre deti a mládež

    • Rozprávky z hôr (1932)
    • Tátoš a človek (1933)
    • O zlatej jaskyni (1935)
    • Africký zápisník (1936)
    • Horami Sumatry (1936)
    • Príhody v divočine (1940)
  • Charakteristika tvorby

    Tvorba Ľuda Ondrejova sa vyznačuje žánrovou rozmanitosťou a tematickou mnohostrannosťou, no základný význam má pre vývin modernej slovenskej prózy pre mládež. Jeho básnická tvorba je

    Tvorba Ľuda Ondrejova sa vyznačuje žánrovou rozmanitosťou a tematickou mnohostrannosťou, no základný význam má pre vývin modernej slovenskej prózy pre mládež. Jeho básnická tvorba je poznačená motívmi zmaru a smrti s podtónom sociálneho utrpenia. Ťaží z novoromantických symbolov a rozličných sociálno-existenciálnych situácií. Jeho básnický debut Martin Nociar Jakubovie je reflexívno-alegorická skladba, pre básnické zbierky Bez návratu, Mámenie a Pijanské piesne je charakteristická dekadentná štylizácia a vypätá citovosť, vyjadrovaná poetickými postupmi blízkymi ľudovej poézii. Jadrom jeho prozaickej tvorby je voľná románová trilógia Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin a Na zemi sú tvoje hviezdy. Jej hrdina Jerguš Lapin je vrchársky chlapec, ktorý si utvára vzťahy k ľuďom i k otcovej pamiatke, predovšetkým však k prírode, ktorou je jeho prostredie všestranne presiaknuté. Mesto a civilizácia sú v tomto kontexte cudzou skutočnosťou, nepochopiteľnou a potenciálne nepriateľskou. Zreteľne sa to prejaví v pokračovaní Zbojníckej mladosti, v Jergušovi Lapinovi, kde sa centrom deja stáva nepriateľský svet mesta, jeho kasárne, väznica a nakoniec frontové udalosti. Mýtická "zbojnícka mladosť" ustúpi do úzadia, pôvodný celistvý otcovský a materinský kult sa rozpadá. "Pôvodný" Jerguš Lapin v Ondrejovovom podaní prerastá z reality do symbolu, v ktorom sa stretá ľudskosť, čestnosť a ušľachtilosť so zemitosťou a živelnosťou. Je to archetypovo-romantická postava, ktorá v sebe uchováva svet prvotnej krásy a čistoty a zosobňuje "ducha slovenských vrchov" a nevyčerpateľnú a ducha obrodzujúcu silu slovenskej prírody. Toto umelecky suverénne dielo svojím mýtickým obrazom detstva má stále vysokú poznávaciu hodnotu a dodnes nestráca nič zo svojej čitateľskej príťažlivosti. Aj knižky pre deti sa umelecky svojbytne začleňujú do Ondrejovovej literárnej tvorby a nejestvuje výrazná hranica medzi nimi a jeho tvorbou pre dospelých. Ondrejovovo literárne dielo sa radí do prúdu prózy naturizmu, reprezentovaného tvorbou D. Chrobáka, M. Figuli a F. Švantnera. Ľudo Ondrejov stále zostáva jedným z najbytostnejších a najosobitejších rozprávačov slovenskej literatúry.

    Anton Baláž

    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    Zbojnícka mladosť (1961 po nemecky, 1961 po slovinsky, 1963 po poľsky, 1964 po ukrajinsky) Rozprávky z hôr (1961 po ukrajinsky) Jerguš Lapin (1961 po slovinsky) Africký zápisník (1966
    Zbojnícka mladosť (1961 po nemecky, 1961 po slovinsky, 1963 po poľsky, 1964 po ukrajinsky)
    Rozprávky z hôr (1961 po ukrajinsky)
    Jerguš Lapin (1961 po slovinsky)
    Africký zápisník (1966 po slovinsky)
    Horami Sumatry (1966 po slovinsky)
    Príhody v divočine (1966 po slovinsky)
    Páslo dievča pávy (1987 po španielsky)
    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Osamelosť Ondrejovovho hrdinu má dve podoby: je to osamotenosť poetická, vznikajúca zo vzťahu výnimočného hrdinu a reálneho prostredia ( Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin ) a osamotenosť

    Osamelosť Ondrejovovho hrdinu má dve podoby: je to osamotenosť poetická, vznikajúca zo vzťahu výnimočného hrdinu a reálneho prostredia (Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin) a osamotenosť "reálna", osihotenosť jednoduchého, ale nevykoľajeného človeka. V prvom prípade má charakter hrdinský a fiktívny, v druhom tragický a skutočný. Krásna naivita Zbojníckej mladosti produkuje priateľskú žičlivosť a bezpečný pocit sveta. Psychologická a sociálna reálnosť románu Na zemi sú tvoje hviezdy posúva osamotenosť Ondrejovovho hrdinu do roviny tragična v splynutí s tvrdým životným prostredím, s obnaženým životom.

    Ján Števček

    Kult matky spolu s láskou k prírode a domovu – to je motivické špecifikum a charakteristika Ľuda Ondrejova, ktorý ako básnik aj ako prozaik, vyciťoval životnú žeravinu a siahal až do "podkôria zeme".

    Ivan Plintovič

    Ondrejovove cestopisy pre mládež nie sú dokumentárnym svedectvom, ale umeleckou fikciou. Sú organickou súčasťou jeho tvorby, ktorá sa ustavične pohybovala na pomedzí bezprostrednej skutočnosti a sna, túžby, predstavy alebo spomienky a znamenala vzájomné umocňovanie reálnej a imaginárnej krajiny.

    Zlatko Klátik

    Zobraziť všetko