• Pseudonym

    Morena, Oľga Morena
  • Životopis autora

    Margita Figuli, rodným menom Figuliová, vydatá Šustrová, sa narodila 2. októbra 1909 vo Vyšnom Kubíne. Základné vzdelanie
    Margita Figuli, rodným menom Figuliová, vydatá Šustrová, sa narodila 2. októbra 1909 vo Vyšnom Kubíne. Základné vzdelanie získala v rodisku a Dolnom Kubíne. Gymnaziálne štúdiá začala v Dolnom Kubíne, no zmaturovala na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici (1928). Potom nastúpila ako anglická korešpondentka do Tatrabanky v Bratislave, kde zotrvala až do roku 1941, keď ju z politických dôvodov zo zamestnania prepustili pre jej časopisecky uverejnenú protivojnovú novelu Olovený vták (reagovala v nej na napadnutie Poľska Nemeckom). Odvtedy sa venovala iba literárnej tvorbe. Zomrela 26. marca 1995 v Bratislave.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    • Uzlík tepla (1936)
    • Pokušenie (1937)
    • Tri gaštanové kone (1940)
    • Tri noci a tri sny (1942)
    • Babylon (1946)
    • Zuzana (1949)
    • Rebeka (1973)
    • Víchor v nás (1974)

    Esej

    • Životopisné legendy (1969, memoárové eseje)

    Pre deti a mládež

    • Mladosť (1956)
    • Môj prvý list (1963)
    • Ariadnina niť (1964)
    • Balada o Jurovi Jánošíkovi (1980)

    Literárna veda

    Rozhlasová tvorba

    • Sen o živote alebo Život Shelleyho (1942, dramatická reflexia o P. B. Shelleym)
  • Charakteristika tvorby

    Jej prvá knižná publikácia vznikla v spolupráci s Kolomanom Sokolom, ktorý v roku 1936 ilustroval novelu Uzlík tepla ako bibliofilskú

    Jej prvá knižná publikácia vznikla v spolupráci s Kolomanom Sokolom, ktorý v roku 1936 ilustroval novelu Uzlík tepla ako bibliofilskú prílohu zborníka Grafické umění HOLLAR. V nasledujúcom roku vydala knihu desiatich noviel Pokušenie (1937), v ktorej špecifikuje svoj osobnostný prístup k viacerým polohám romantizujúcich trendov naturizmu v dobovej slovenskej literatúre, siahajúcich až po rytmicky členené epické plochy, komponované s lyrickým pátosom a nádychom impresionizmu. Román Tri gaštanové kone naplno rozvinul kľúčové motívy slovenského naturizmu – normy, implikované prírodou v konflikte s normami, diktovanými civilizáciou, ambivalentná etika prírodného človečenstva, epické skúmanie významových možností prírodného (primitívneho, pohanského) fatalizmu v kontraste s kresťanskou civilizáciou. Po Olovenom vtákovi mala Figuli na určitý čas obmedzené publikačné možnosti, a tak sa venovala sústredenej práci na veľkom historickom plátne románu Babylon, ktorý je aj dnes mimoriadne aktuálny svojou koncepciou skúmania, epického, významového zaťažovania otázky zániku určitého typu absolútnej moci, rekonštruovaného historiograficky. Pritom tu v žiadnom prípade nejde o analógie k súčasnosti, ale o obsiahly románový obraz, evokáciu biblickej doby. Do súčasnosti román presahuje autorkiným poznaním a poéziou. Knihy pre mládež majú kronikársko-dokumentárny ráz na pomedzí publicistiky, esejistiky a beletrie.

    Peter Valček

    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    Babylon (1968, 1972 po nemecky, 1983 po ukrajinsky, 1989 po bielorusky) Tri gaštanové kone (1960 po maďarsky, 1962 po poľsky, 1965 po rusky,

    Babylon (1968, 1972 po nemecky, 1983 po ukrajinsky, 1989 po bielorusky)

    Tri gaštanové kone (1960 po maďarsky, 1962 po poľsky, 1965 po rusky, 1973 po slovinsky, 1979 po bulharsky, 1982 po lotyšsky, 1983 po kazachsky)

    Triptych o láske (1987 po litovsky)

    Výber z diela (1987 po rusky)

    Zobraziť všetko
  • Diela vydané s podporou SLOLIA

    • Iskušenije / Pokušenie (Tri gaštanové kone) / 2011 / Ruský jazyk
  • Literárna tvorba - preklad

    Figuli prekladala z tvorby F. Šramka, K. Čapka, K. J. Erbena, J. Horáka.
  • Monografie a štúdie o autorovi

    MRÁZ, Peter: Na domácom piesočku (Slovenská literárna veda 2009). In: Knižná revue – príloha, roč. XX, 7. 7. 2010, č. 14 – 15, s.

    MRÁZ, Peter: Na domácom piesočku (Slovenská literárna veda 2009). In: Knižná revue – príloha, roč. XX, 7. 7. 2010, č. 14 – 15, s. XXVIII.

    -báb-: K storočnici Margity Figuli. In: Knižná revue, roč. XX, 5. 1. 2010, č. 1, s. 2.

    -tim-: Ivona Březinová o Margite Figuli. In: Knižná revue, roč. XX, 5. 1. 2010, č. 1, s. 9.

    FiSCHEROVÁ-ŠEBESTOVÁ, Anna: Suseda z Fialkového údolia (K storočnici Margity Figuli, 2. 10. 1909 – 1995). In: Knižná revue, roč. XIX, 25. 11. 2009, č. 24, s. 11.

    OBERT, V.: Margita Figuli. In: Sliacky, O. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež (2., rozš. vydanie). Bratislava: LIC 2009.

    MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008.

    ŠMATLÁK, S.: Dejiny slovenskej literatúry II (4. vydanie). Bratislava: LIC 2007.

    MARČOK, V. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III (2., rozš. vydanie). Bratislava: LIC 2006.

    ŠPAČEK, J.: Margita Figuli. In: Mikula, V. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram & Ústav slovenskej literatúry SAV 2005.

    ŠÚTOVEC, M.: Mýtus a dejiny v próze naturizmu. Bratislava: LIC 2005.

    ČEPAN, O.: Literárne dejiny a literárna veda. Bratislava: Veda 2002, s. 105 – 115.

    HEVEŠIOVÁ, Jana – FIGULI, Margita: To už bolo dávno (Pravdepodobne posledný rozhovor s Margitou Figuli, ktorá by sa koncom tohto roka bola dožila deväťdesiatky). In: Knižná revue, roč. IX, 7. 12. 1999, č. 25 – 26, s. 15.

    ŠTEVČEK, J.: Tri púte Margity Figuli. In: Literárny týždenník, 8, 1995, č. 15.

    JURČO, J.: Tvorba Margity Figuli. Bratislava: Tatran 1991.

    PÚCHYOVÁ, I.: Historická téma a jej umelecké stvárnenie v Babylone Margity Figuli. In: Literárnomúzejný letopis 24. Martin: Matica slovenská 1990.

    JAKUBÍKOVÁ, G.: Verše a publicistika Margity Figuli. In: Zborník Pedagogickej fakulty v Prešove Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Bratislava: SPN 1989.

    JURČO, J.: Tvorba Margity Figuli pre deti a mládež. In: Zlatý máj, 31, 1987, č. 2.

    JURČO, J.: Z ranej tvorby M. Figuli. In: Slovenské pohľady, 103, 1987, č. 6.

    PÚCHYOVÁ, I.: Babylon Margity Figuli. In: Slovenská literatúra, 34, 1987, č. 1.

    PÚCHYOVÁ, I.: Tvorivé začiatky Margity Figuli. In: Zborník Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici. Bratislava: SPN 1987.

    ŠTEVČEK, J.: Skutočnosť v optike ženy. In: Nové slovo, 26, 1984, č. 40.

    JAKUBÍKOVÁ, G.: Osobný zápas Margity Figuli v čase a s časom v románoch Mladosť, Ariadnina niť, Víchor v nás. In: Zborník Pedagogickej fakulty v Prešove Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Bratislava: SPN 1983.

    ŠÚTOVEC, M.: Romány a mýty. Bratislava: Tatran 1982.

    OBERT V.: Margita Figuli: Balada o Jurovi Jánošíkovi. In: Zlatý máj, 25, 1981, č. 4.

    ŠTRELINGER, Peter – FIGULI, Margita: Najvznešenejší z citov. In: Nové slovo, 23, 1981, č. 20.

    ČEPAN, O.: Totožnosť diela Margity Figuli. In: Romboid, 15, 1980, č. 12.

    KNĚZEK, L., Figuli, M.: Rozhovor s národnou umelkyňou Margitou Figuli. In: Romboid, 15, 1980, č. 8.

    PETRÍK, V.: Poznámky o historizme, úniku a aktuálnych hodnotách. In: Slovenské pohľady, 96, 1980, č. 2.

    ČEPAN, O.: Babylon Margity Figuli. In: Romboid, 14, 1979, č. 11.

    ŠTEVČEK, J.: Lístok do pamätníka Margity Figuli. In: Slovenské pohľady, 95, 1979, č. 10.

    FIGULI, M.: Čo nie je v slovníku. In: Romboid, 13, 1978, č. 2.

    PETRÍK, V.: Slovenský román dnes (M. Figuli, J. Jonáš, V. Šikula). In: Romboid, 13, 1978, č. 3.

    MATUŠKA, A.: Za a proti. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1975.

    ŠTEVČEK, J.: Lyrizovaná próza. Bratislava: Tatran 1973.

    Števček, J.: Nezbadané prózy. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1971.

    FISCHEROVÁ-ŠEBESTOVÁ, A.: Margita Figuli (Personálna bibliografia). Matica slovenská 1970.

    MIKO, F.: Estetika výrazu. Bratislava: SPN 1969.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Ak sa na tvorbu Margity Figuli pozrieme ako na celok, nemôžeme v nej nezbadať dve dosť zreteľne oddelené fázy. V prvej, reprezentovanej novelami až do roku 1940,

    Ak sa na tvorbu Margity Figuli pozrieme ako na celok, nemôžeme v nej nezbadať dve dosť zreteľne oddelené fázy. V prvej, reprezentovanej novelami až do roku 1940, vystupuje do popredia konflikt princípu prirodzeného života so skrytým mravným zákonom; tieto novely sa zameriavajú na výraz, na štýl. O čo väčšmi sa pól mravného zákona dostáva do úzadia, o to sa štýl stáva precíznejší, vybrúsenejší, umeleckejší (novely z rokov 1939 – 1940). Druhú etapu jej tvorby charakterizuje prehlbovanie mravnej základne (poviedka Horali, novela Tri gaštanové kone).

    Ján Števček

    Akýkoľvek historický námet interpretovaný cez poetiku naturizmu už vopred signalizuje, že autor hľadá dotyk s epicky vitálnejšími rovinami tvorby a že sa cezeň chce dostať k témam väčšmi prístupnejším intervencii konkrétnej reality, než je hermetický svet zakliatia človeka antropomorfizovanými silami prírody. Reprezentatívnym dielom expanzie naturizmu na pôdu historického žánru je štvordielny román Margity Figuli Babylon (1946). Bez ohľadu na exkluzívny námet z inonárodných dejín staroveku má svoje opodstatnené miesto iba v celistvom rámci jej raného diela, ktoré je jedným zo základných kameňov prózy naturizmu. Román, zobrazujúci dva posledné roky Chaldejskej ríše pred jej zánikom po vpáde Peržanov, má všetky kvality, typické pre autorkinu predchádzajúcu tvorbu: sústreďuje sa na osudové motivácie vzťahu života a smrti, smeruje k „legendickej“ apoteóze princípu „večne ženského“, rozvíja ornamentálno-poetický výraz a v reči rozprávača a postáv využíva špecifickú lyricko-epickú dikciu. Rozprávkové motivácie deja tu však už nahrádzajú direktívy historických prameňov. Román je exemplárnou ukážkou novej štruktúrnej organizácie historického žánru, v ktorom sa prvky dokumentarizujúceho archaizmu a psychologického aktualizmu nanovo prevrstvujú určujúcimi príznakmi dekoratívno-intimizujúceho „exotizmu“. (...) Konexie medzi dejinami a súčasnosťou sa tu však orientujú na médium všeľudských situácií, predovšetkým na mnohotvárny vzťah muža a ženy. (...) Konflikt medzi Chaldejskou a Perzskou ríšou je tiež len jedným ohnivkom v tomto opakujúcom sa cykle vzniku a zániku svetov. (...) Dielo je doslova preľudnené postavami, ilustrujúcimi mnohostranné verejné i súkromné záujmy. (...) Zúžený faktograficko-historický plán deja je husto obrastený motívmi individuálnych postojov. Celkovo predimenzovaný súbor postáv a s nimi zviazaných epizód úplne ovládajú princípy exotizujúceho intimizmu. Práve on cez pluralitné väzby stanovísk otvára priestor pre relatívne samostatné rozvádzanie subjektívnych hľadísk hrdinov. (...) Tzv. „zosúkromňovanie dejinného“ cez neúmerné zdôrazňovanie subjektívno-intímnych prvkov nie je v tomto diele však postavené mimo priestoru a času. Mýtická osudovosť motívov „života a smrti“ je aspoň náznakovo spojená s ústrednou, historicky motivovanou kolíziou. (...) Trend k pluralite významov ako priamy dôsledok rozporov medzi motívmi substanciálnej a motívmi parciálnej povahy sa uplatňuje aj v kompozícii románu. Prevaha intímnych epizód nad komplexnou analýzou dejinných udalostí súvisí s autorkiným novelistickým tvarovaním motívov. (...) Na temnom pozadí obrazu starovekých mocenských konfliktov sa nápadne vyníma impresionisticky farebná a súčasne expresionisticky plastická arabeska, spletená z celých sekvencií básnických trópov. Ich funkcia nie je však výlučne staticko-dekoratívna. Základný princíp metaforického prirovnania odľahlých javov skutočnosti má v diele aj svoje syntaktické dimenzie. Jeho prostredníctvom, t. j. prednostne štylistickou cestou sa dávny mýtus spája s fragmentárnou historickou realitou. V rozvírenom boji „démonov dobra a zla“, v zápase rozpútaných živlov „Erosa a Psyché“ dostáva výraznú funkčnú úlohu napríklad aj symbolika farieb. Rovnakou mierou korešponduje s elementárnymi faktmi prírodného bytia (zem, voda, oheň, vzduch), ako aj s abstraktnými pojmami ľudského vedomia (česť, láska, nenávisť, vernosť). Preto „belasozelené oči Nanaine (voda) a červenkavý nádych (oheň) jej čiernych vlasov“ podobne ako Nebuzardarov „biely plášť (česť) s červenou obrubou (láska)“, rozvíchrený ako „jarné vody Tigrisu (vášeň)“ sú plnoprávnou súčasťou významovej inštrumentácie románu. (...) Babylon je dielo, ktoré pod maskou „historizmu“ zobrazuje v priestoroch niekdajšieho mýtického raja drámu princípu „večne ženského“, osudy srdca doráňaného blúdením v labyrinte mocenských konfliktov substanciálnych a pseudosubstanciálnych síl.

    Oskár Čepan

    Väčšina kritikov a historikov vykladá román Babylon predovšetkým ako „historický“, s alúziami na vojnovú súčasnosť a znova využívajúci „biblickú rétoriku“ (A. Mráz, M. Chorváth, J. Bogdanov; Šmatlák) a J. Števček ako „vyvrcholenie celej tendencie lyrizovanej prózy“ a „ideáciu zmyslovosti“, blízku dekadencii (J. Števček). Avšak novobabylonská minulosť je tu len exkluzívnou kulisou, pred ktorou sa odohráva príbeh konfrontácie krásnej a bezbrannej Nanai s krutým svetom mužov, ktorému vládne „nenásytnosť“ po „najnovších zbraniach“, „najkrajších ženách“ a „prepychoch“ sveta. Jeho sujetové stvárnenie nie je „historicky pravdepodobné“, ale symbolicko-alegorické. Autorka totiž nevykreslila svoju hrdinku podľa očakávania ako profesionálnu neviestku či poľutovaniahodnú obeť, ktorá sa vo vojnových zmätkoch zachraňuje obetovaním či predajom svojho tela. Naopak, jej Nanai vďaka onomu „večne ženskému“ inštinktu sa z krážov mužského súperenia o moc a blahobyt zachraňuje tak, že síce „žensky úprimne“ podlieha mužskému čaru úhlavných nepriateľov (Nebuzardarovi aj Ustigovi), no len čo zacíti, že sa jej pod srdcom ozýva nový život, odvracia sa od oboch mužov ženúcich krajinu do vojnovej katastrofy a sústreďuje sa na svoje materinské poslanie. Román teda na povrchu sujetu dáva čitateľovi uvidieť a „prežiť“ ukrutnosť a zvrátenosť vojny ako ničenia ľudských životov v záujme mužských „dekadentných“ cieľov (vášni k moci a telesnej požívačnosti) a zároveň hodnotovo sa zorientovať smerom k zmnožovaniu života láskou; a v jeho hĺbke uvidieť aj svojou ontologickou neodstrániteľnosťou iritujúcu rozdielnosť ženskej účasti na tvorbe sveta od mužskej. Z tejto strany je to teda aj prvý slovenský román napísaný z pozícií feminizmu. Tým, že nám autorka aj uprostred vojnových intríg a trosiek dáva zakusovať fascináciu nezastaviteľným pokračovaním života, je to román v podstate vitalistický, a nie „dekadentský“. Keďže sa rozhodla reagovať na deprimujúci katastrofizmus doby príbehom nadčasovo (univerzálne) modelovaným, zároveň vytvorila dielo „pragmaticky nepoužiteľné“, ktoré sa muselo stretnúť s nepochopením a s pokusmi o účelové výklady. Z tejto „vysokej pozície“ nad úbohosťou vojnou zdeptaného človeka a sveta sa autorke bude veľmi ťažko zostupovať do všednosti budovania socializmu.

    Viliam Marčok

    Zobraziť všetko