Foto©Peter Procházka
Foto©Peter Procházka




  • Stručná charakteristika tvorby

         Marián Grupač je básnikom impresie, poézia mu pomáha verbálne formulovať vnútorný tvorivý nepokoj, ktorý
         Marián Grupač je básnikom impresie, poézia mu pomáha verbálne formulovať vnútorný tvorivý nepokoj, ktorý vzniká inšpiráciou prchavými krásnymi vecami (najmä prvé dve zbierky) alebo bolesťou, sklamaním a znechutením (najmä v zbierkach Noblesa a Luxus). Grupačova tvorivá metóda je impresionistická: usiluje sa vytvoriť presné emotívne naladenie, zaujať čo najviac ľudské zmysly a napokon sa rozplynúť v za-textovom priestore básne, ukončenej vždy tromi bodkami. Do tejto stratégie zapadá aj tendencia písať básne-variácie, čiže voľné asociácie na vopred danú, i keď širšie predloženú tému.
         Jednou z inšpirácií básnika sú „noir-motívy“, atavisticky oživené rekvizity francúzskeho symbolizmu a dekadencie, Ch. Baudelairea, A. Rimbauda a ďalších, s ktorými má spoločné objavovanie možností jazyka, ako aj náklonnosť ku kŕčovitej kráse škaredosti. Po krátkom úvode cudne ladených náznakov omamovania zmyslov a chutí (Cudná noc v Paríži) nastupuje neskoršie ostentatívne zvádzanie a kontrast ošklivého, no pritom príťažlivého, a to sa stáva základnou črtou sprevádzajúcou atmosféru Grupačových básní.
         Na rozdiel od hudobnej inšpirácie symbolistov sa M. Grupač na možnosti jazyka – osobitne ešte básnického – pozerá ako na priestor, ktorý sa oživuje lexikálnym obohacovaním netradičných až bizarných slov zo sféry onomatopojí, nárečových slov a poetických novotvarov s príznakovou zvukovou formou. Neprekáža mu, že mnohé z týchto slov znejú kakofonicky, kŕčovito a že sa v snahe dosiahnuť formálnu métu vzdáva plynulosti, melodickosti a sémantickej objavnosti. Najmä v knihách Dráždenie dažďa a Smädné čarodejstvá sa znásobuje autorovo úsilie vytvárať exponované kombinácie slov na základe ich zvukovej príznakovosti (pomocou aliterácie, rýmov, vnútorných rýmov, paronomázie a pod.).
         Výsledkom básnikových impresií bývali na začiatku tvorby lyrické „pohľadnice“, skice s epickým rámcom; neskoršie sa v básňach vykryštalizovalo aj vnútorné dramatické jadro založené na konfrontácii subjektu s priestorom okolo alebo – a to hlavne – v podobe konfliktu so ženským náprotivkom. Najčastejším výsledným pocitom z tohto konfliktu je frustrácia, erotické napätie či sklamanie z neporozumenia a len zriedkavo sa dosahuje súhra alebo pozitívny dojem.
         V poslednej básnickej knihe Luxus sa bezprostredné zaznamenávanie zážitkov začína transformovať; expresívny jazykový živel vytláča odstup a racionalizácia udalostí a aj na jazykovej úrovni sa formuluje ako gnóma či sentencia. To, do čoho bol básnik pohrúžený, sa po opakovanej skúsenosti začína prezentovať ako pravidlo a zákonitosť.

    Ján Gavura, 2012
    Zobraziť všetko
  • Životopis autora

    Narodil sa 15. januára 1973 v Čadci. Študoval na gymnáziu v Martine, Strednej zdravotníckej škole v Bratislave a na Žilinskej univerzite, Fakulte
    Narodil sa 15. januára 1973 v Čadci. Študoval na gymnáziu v Martine, Strednej zdravotníckej škole v Bratislave a na Žilinskej univerzite, Fakulte humanitných vied, v odbore Dokumentácia kultúrneho dedičstva. Od roku 2000 je redaktorom časopisu pre mladú literatúru a umenie Dotyky, v súčasnosti je zástupcom šéfredaktora. Básne, poviedky, články a recenzie publikoval v časopisoch Dotyky, Slovenské pohľady, Literárny týždenník, v literárnom vysielaní Slovenského rozhlasu. Niektoré jeho básne zhudobnila hudobná skupina Arzén. Jeho literárna tvorba bola preložená a časopisecky publikovaná v anglickom, nemeckom, poľskom, talianskom, chorvátskom a maďarskom jazyku. V roku 2010 pôsobil ako člen Rozhlasovej rady Slovenského rozhlasu. Od roku 2011 pracuje ako vedecký pracovník v Slovenskom literárnom ústave MS v Martine, od roku 2013 ako jeho riaditeľ. Od roku 2012 pôsobí taktiež na Žilinskej univerzite v Žiline, Fakulte humanitných vied, Katedre mediamatiky a kultúrneho dedičstva ako interný doktorand.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    Poézia

    Literárna veda

  • Charakteristika tvorby

    Hoci je lyrický subjekt Mariána Grupača subjektom dostredivým, nie je to básnik-Narcis. Vo svojej poézii sa nesústreďuje len na vlastné ja,

    Hoci je lyrický subjekt Mariána Grupača subjektom dostredivým, nie je to básnik-Narcis. Vo svojej poézii sa nesústreďuje len na vlastné ja, rovnako dobre vníma, preciťuje a básnicky interpretuje aj cudzie ja, životnú skúsenosť iných. Jeho básne majú výrazný reflexívny charakter. S veľkou obľubou hľadá „neobnosené“ slová, archaizmy, nárečové prvky lexiky, a súčasne rád experimentuje s novotvarmi. Formálne sa prezentuje veršami v rozpätí od pevného rytmicko-rýmového pôdorysu, cez rytmizovaný voľný verš až po surrealisticky ladené básne v próze. Grupač je poučený autor a za jeho básnických „učiteľov“ možno považovať nielen Štefana Moravčíka či Vojtecha Kondróta, ale rovnako aj básnikov medzivojnovej literárnej avantgardy. Charakteristické pre jeho básne je radosť z tvorby a zo života, ktorá je často motivickou súčasťou jednotlivých textov: nachádzame ju najmä zo zbierky Dráždenie dažďa. Radosť zo života u Grupača úzko korešponduje s telesnosťou, a to v známych intenciách: minimalizovanie duševného (božského) a príklon k erotike. Výslednicou je vitalizmus – odhodlanie žiť v každej chvíli, o čom nás presviedča napríklad už úvodná báseň ZEMomiriavky: „Smrť / je dobrá / iba pre / mŕtvych“ či „Ach, úbohá!/ Dušu nechaj u Boha / lebo od leta / tvoje telo odlieta / už ku mne / Navždy“ zo zbierky Dráždenie dažďa. Poviedky Mariána Grupača Z podkrovia Európy sú tematicky rôznorodé: od príbehov vidieckych šoférov, starých mládencov až po mestské témy: drogová závislosť, emigrácia, čiže prežívanie života na pomedzí morálnosti a amorality, legálnosti a nelegálnosti. Za poviedkami stojí autorova výrazná životná skúsenosť zdravotníckeho záchranára, ale aj jeho poučenosť súčasnou slovenskou a svetovou literatúrou. Grupač vie preniknúť do osudov svojich postáv, vie nám ich priblížiť so zmyslom pre prekvapivé fabulovanie príbehov. Knižka poviedok Z pokrovia Európy sa stretla s priaznivým čitateľským, ale aj literárno-kritickým ohlasom. Novela Hriešne myšlienky stvárňuje dospievanie chlapca, učňa, ktorý žije mimo domova, na internátnom učilišti. Formálne je komponovaná ako séria listov otcovi, ktorý ho opustil. Výrazná príbehovosť novely je vyvažovaná úvahami a reflexiami mladého hrdinu, ktorý bojuje o svoje miesto na slnku v neprajnom prostredí a v mimoriadne hodnotovo rozkolísanom období po páde komunizmu. Mladý hrdina, učeň Kornel Putka si na vlastnú päsť vytvára mapu minulosti a súčasne skúma možnosti humánnej budúcnosti jednotlivca i sveta, v ktorom sa ocitol. Marián Grupač sa venuje aj literárnej publicistike a recenzistike.

    Jozef Čertík

    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    Z podkrovia Európy po bulharsky Ot tavana na Evropa (2007)
  • Monografie a štúdie o autorovi

    HRABČÁKOVÁ, Katarína: Od evolučnej individualizácie k individuálnej evolúcii (k poézii autorov a autoriek narodených v 70. rokoch 20.

    HRABČÁKOVÁ, Katarína: Od evolučnej individualizácie k individuálnej evolúcii (k poézii autorov a autoriek narodených v 70. rokoch 20. storočia). (Štúdia). In: Vertigo, 2017, č. 3, s. 13 – 27.

    ŠPAČEK, Jozef (píše): Nevyžiadaný dokument. Marián Grupač a kol.: Súčasná slovenská literatúra po roku 1989. Heslár vybraných slovenských literárnych tvorcov debutujúcich po roku 1989. (Záložka). In: Romboid, roč. LI, 2016, č. 7 – 8, s. 130 – 133 .

    TURAN, Andrijan: Marián Grupač: Poltvin. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 130, 2014, č. 2, s. 135 – 137.

    BILÝ, P.: Poézia ako doživotie (Marián Grupač: Luxus). In: Knižná revue, 20, 2010, č. 1.

    KALISKÝ-HRONSKÝ, R.: Fabulácia nie je klamstvo (Marián Grupač: Slová klamú!). In: Knižná revue, 19, 2009, č. 9.

    KALISKÝ-HRONSKÝ, R., Grupač, M.: Písanie je môj privátny ostrov slobody (Rozhovor). In: Knižná revue, 19, 2009, č. 13.

    MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008.

    BRENKUS, R.: Na dne vznešeného bahna (Marián Grupač: Noblesa). In: Knižná revue, 16, 2006, č. 13.

    ŠRANK, J.: Hľadanie básnikov prichádzajúcich na sklonku tisícročia. In: Marčok, V. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III (2., rozš. vydanie). Bratislava: LIC 2006.

    ŠRANK, J.: Marián Grupač. In: Mikula, V. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram & Ústav slovenskej literatúry SAV 2005.

    ŠRANK, Jaroslav: Rukopis nechaný vo vani. IV. (Problémy mladšej poézie, problémy s mladšou poéziou 20. storočia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 120, 2004, č. 6, s. 63 – 82.

    KOVÁRIKOVÁ, T.: Kšefty samého so sebou (Marián Grupač: Kšeft). In: RAK, 9, 2004, č. 4.

    MATEJOV, Radoslav: Odvaha osloviť (Marián Grupač: Kšeft). In: Knižná revue, roč. XIII, 15. 10.  2003, č. 21, s. 5.

    PÁCALOVÁ, Jana: Poctivá školská úloha. Marián Grupač: Hriešne myšlienky.(Recenzia). In: RAK, roč. VII., 2003, č. 4 – 5, s. 100 – 102.

    BÁTOROVÁ, M.: Skeptické čaro Grupačovej poézie (Marián Grupač: Smädné čarodejstvá). In: Literárny týždenník, 15, 2002, č. 47 – 48.

    GAJDOŠ, Marián: Slová, slová, slová (Marián Grupač: Smädné čarodejstvá). In: Knižná revue, roč. XII., 15. 5. 2002, č. 10, s. 5.

    GAVURA, J.: Básnická iniciácia II. In: Romboid, 37, 2002, č. 4.

    ŠRANK, J.: Šušúkať! Šušúkať! (Marián Grupač: Smädné čarodejstvá) In: Vlna, 2002, č. 11.

    GAVURA, J.: Kto dráždi dážď, zožne búrku (Marián Grupač: Dráždenie dažďa). In: Romboid, 36, 2001, č. 2.

    VLNKAl, Jaro – GRUPAČ, Marián: My vlastne diskriminujeme svet. Hovorí básnik a prozaik Marián Grupač. (Rozhovor). In: Knižná revue, roč. XI., 27. 6. 2001, č. 13,  s. 12.

    GAJDOŠ, M.: Naplno vpred! (Marián Grupač: Dráždenie dažďa). In: Literárny týždenník, 13, 2000, č. 15.

    MATEJOV, R.: Marián Grupač: Dráždenie dažďa. In: Knižná revue, 10, 2000, č. 5.

    REBRO, D.: Dráždiť v zmysle iritovať (Marián Grupač: Dráždenie dažďa). In: Dotyky, 12, 2000, č. 2 – 3.

    VELEG, M.: Ak sa rozhodol vzletieť, spraví to (Marián Grupač: Z podkrovia Európy). In: Knižná revue, 10, 2000, č. 14 – 15.

    VLNKA, Jaroslav: Medzi kvapkami. Marián Grupač: Dráždenie dažďa (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 116, 2000, č. 9, s. 107 – 108.

    ĎURIANOVÁ, J.: Poézia bez pretvárky (Marián Grupač: Dráždenie dažďa). In: Dotyky, roč. XI., 1999, č. 8.

    CHAJDÁKOVÁ, K.: Čaro unikajúceho momentu v zbierke básní Dráždenie dažďa Mariána Grupača. In: Dotyky, roč. XI., 1999, č. 8.

    STANO, D.: Môj pohľad na dráždenie dažďa (Marián Grupač: Dráždenie dažďa). In: Dotyky, roč. XI., 1999, č. 8.

    VLADO, M.: „Slzni si ku mne“ (Marián Grupač: Dráždenie dažďa). In: Dotyky,  roč. XI., 1999, č. 8.

    DRUGOVÁ, I.: Nenachytaný na jarabinách. Marián Grupač: Cudná noc v Paríž (Recenzia). In: Dotyky, roč. XI., 1999, č. 3 – 4, s. 40 – 41.

    DZÚRIK, M.: 7 dotykov s Mariánom Grupačom. In: Dotyky, roč. X., 1998, č. 6.

    GAJDOŠ, M.: Živelné umenie (Marián Grupač: Cudná noc v Paríži). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 114, 1998, č. 12.

    KONDRÓT, V.: Čudne – ale cudne – a dobre! In: Literika, 3, 1998, č. 4.

    MARŠÁLEK, J.: Hľadanie Poézie (Marián Grupač: Cudná noc v Paríži). In: Literárny týždenník, 11, 1998, č. 40.

    MATEJOV, R.: Plytčiny a hĺbky (Marián Grupač: Cudná noc v Paríži). In: Literika, 3, 1998, č. 4.

    PODRACKÁ, D. – GRUPAČ, M.: Som obyčajný človek (Rozhovor). In: Literárny týždenník, 11, 1998, č. 21.

    STANO, D.: Polnočný Hipogrif (Umenie pomenovať) (Marián Grupač: Cudná noc v Paríži). In: Dotyky, 10, 1998, č. 8.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Marián Grupač si vo svojich doterajších zbierkach vytýčil svoj invenčný básnický priestor. Jeho súradnice najnovšie určuje

    Marián Grupač si vo svojich doterajších zbierkach vytýčil svoj invenčný básnický priestor. Jeho súradnice najnovšie určuje zbierka básní Dráždenie dažďa, v ktorej pozorne a citlivo sprítomňuje a zároveň rozvíja kvality zo zbierky Cudná noc v Paríži. Stavia na pevných overených základoch literárnej tradície, ale neskĺzne do epigónskej glorifikácie. Stavia na istote talentu, ale svojimi nápadmi sa neizoluje do ulity nepochopenia.

    Radoslav Matejov

    Skúsenostná autorská báza M. Grupača je presná v topografii ľudských nerestí, z ktorých sa autor nevyníma, v identifikácii pokrytectva, s ktorým nič nechce mať, v hľadaní – úzkostlivom hľadaní – autentickosti a pravdy, v strácaní a znovunachádzaní sily a odvahy pravdivo existovať. Životné skúsenosti mnohorako básnicky prekryté nesú so sebou ďalší príznak – skepsu, ktorá temer nikdy neopúšťa svoje teritórium – významový priestor básne, alebo básní v próze. Grupač žije na Kysuciach, v čarovnom, či začarovanom – čarodejnom kúte Slovenska, kde sa skutočnosť od dávnych čias posunula z rozličných príčin do záhadných zákutí neskutočna.

    Mária Bátorová

    Ku gestu spoločnosť pohoršujúceho prekliateho básnika sa hlási aj básnik a prozaik Marián Grupač. V zbierkach Cudná noc v ParížiDráždenie dažďa ho však pohlcuje „prešovanie“ eufonických potenciálov jazyka ako spôsobu vyjadrenia kontaktu so živelnosťou života, k čomu sa inšpiroval poetikou Š. Moravčíka. Namiesto koncentrovania rozporuplnosti života smerujú jeho básne k ornamentalizovaniu konvenčných postojov ku konvenčným témam, čo deklarovanú nonkonformnosť devalvuje.

    Jaroslav Šrank

    Zobraziť všetko
  • Autor o sebe

    Jednoduchosť je úplná, presná a mnohoznačná zároveň. Prirodzenosť a obyčajnosť je podľa mňa základným princípom celej
    Jednoduchosť je úplná, presná a mnohoznačná zároveň. Prirodzenosť a obyčajnosť je podľa mňa základným princípom celej ľudskej existencie a takmer každej činnosti človeka, čiže aj písania kníh. Ak by spisovateľ zbytočne násilne svoj príbeh komplikoval, asi by už nemohol byť hodnoverný – ani on, ani jeho fabula. Nie však hodnoverný v zmysle pravdivý. Skôr myslím na poctivosť… Všetky príbehy sú jednoduché. Ich krása je potom v ich jedinečnosti. Mnohoraká prostota.
    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Prémia Ceny Ivana Kraska za zbierku Cudná noc v Paríži (1998) Prvé miesto v súťaži Rubáto (1998) v kategórii poézia  za

    Prémia Ceny Ivana Kraska za zbierku Cudná noc v Paríži (1998)

    Prvé miesto v súťaži Rubáto (1998) v kategórii poézia  za zbierku Cudná noc v Paríži

    Medzinárodná cena pre mladého básnika na festivale poézie Genovantotto v talianskom Janove (1998)

    Finalista literárnej prehliadky Premio Tivoli Europa Giovani ´99, Rím, Taliansko

    Prémia Ceny Spolku slovenských spisovateľov za najlepšiu básnickú knihu roka 2000 (Dráždenie v daždi)

    Cena Slovenských pohľadov 2001  za poéziu

    Zobraziť všetko
  • Ukážka z tvorby

    SUCHÁ SPOMIENKA Rieky si robia prieky Rozhodli sa rozvodniť Staré raky vytrvalo klepetia a rybám už navždy zamrzol

    SUCHÁ SPOMIENKA

    Rieky si robia prieky

    Rozhodli sa rozvodniť

    Staré raky

    vytrvalo klepetia

    a rybám

    už navždy zamrzol

    úsmev na žiabrach...

     

    Nebo sa ďalej potí...

     

    Ráno

    si cez rany

    precedím

    už len ostatok

                            tvojej podoby...

     

    BÁSNICKÁ

    Nečakane a drzo

    si ťa položím

    (k) sebe

    ako otázku

    Ostaneš ticho

    polo-žená

    Veď odpoveď

    na teba

    sa iba

                tuší...

     

    ODRAZ

    Pijem do dna

    z tvojich

    chuťových pohárikov

    Slová povedané

    sú teraz

    ako pálenka

    rozliata

    na popraskané pery

    Zem vie

                že vrie

                            kypí

                                   uniká

    Náš perlivý pra-vek

    naráža

    do zaoblených skál

    Strnulo

    sa držíme dychu

    Keď

    si ODRAZU

    vymyslíš

    NOVÝ PRÍBEH

    a

    prehovoríš...

     

    LUSK IN TENEBRIS

    Oblohe

    opäť na chvíľu

    zrástli viečka

                            do seba

     

    Zívam

    Nemý výkrik únavy

    Na Zemi je zima

    Zase mrzne

    Mrzí ma...

     

    Tmavé farby

    bývajú chladné

    okrem

    tej v tvojich vlasoch

    a

     

    Lusknutie lúčami!

    Ran(e)né Slnko

    vylieči dočasnú

    slepotu sveta

     

    Niektoré

    svetlé farby

    ostanú ďalej

                            chladné...

     

    (C)HLADNÍ A SÝTI

    Sedíme

    za stolom

    Sme

    za(k)liati do vzduchu

    ktorý sme vydýchali

     

    Cedíme

    Noc cez rolety

    Rátame

    voskové slzy

    a trhance ohňa vo vetre

     

    Riedime

    ticho so vzdychmi

    Suchou piesňou

    sa snažíme

    zasýtiť

     

    Sliedime

    po oneskorenom hlade

    Už dávno vieme

    ako chutí

    každý z nás...

     

    P

    Magický Magnetický Paríž

    v boľavých krokoch Henryho Millera

    Bradatý Pohyblivý Paríž

    v Hemingwayovom lenivom smäde

    Ryšavý Hnisavý Paríž

    nepozvaný na flám malého fláma bez ušného laloka

    Otáznikový Paríž?

    v mojom blúznivom blúdení

     

    Chcem sa roztopiť tam

    kde sa ópijal monsieur Baudelaire

    kde sa pobil Rimbaud s Verlainom

    kde Monet myslel na Temžu

    kde sú ukryté všetky tie hlavy z Place de la Concorde

     

    Za chrbtom cítim

    priezračné oči poetických kurtizán

    čo počítajú roky špinavým bulvárom

    podľa vzoru vínnych štetcov

                         oblých víťazstiev

                         slávnych veží

    a radujú sa zo smrti

    keď okrídleným hriechom

                                             píšu na chodník:

                            „Paríž je nahá veta.“

    Zobraziť všetko
  • Rozhovory