Informácie zo súčasnej slovenskej literatúry
HORÚCE LINKY
Marián Hatala
11. 9. 1958 Holíč
Pohlavie
MužŽivotopis autora
Marián Hatala sa narodil 11. septembra 1958 v Holíči. V rokoch 1974 – 1978 študoval na gymnáziu, po maturite absolvoval šesť semestrov štúdia slovakistikyMarián Hatala sa narodil 11. septembra 1958 v Holíči. V rokoch 1974 – 1978 študoval na gymnáziu, po maturite absolvoval šesť semestrov štúdia slovakistiky a germanistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Prešiel viacerými zamestnaniami, pracoval na Okresnej správe spojov v Senici, bol knihovníkom v Sobotišti, od roku 1995 vyučoval nemčinu na súkromnom gymnáziu v Bratislave. Do marca 2003 pracoval ako šéfredaktor týždenníka Mosty. V súčasnosti je umelcom na voľnej nohe. Zároveň sa venuje aj vydavateľskej činnosti, je spolumajiteľom vydavateľstva YAK-RECO v Senici. Je autorom internetového vydavateľstva fixpoetry v Hamburgu. Je členom rakúskej spisovateľskej organizácie Grazer Autorenversammlung. Do oblasti jeho tvorby patrí predovšetkým poézia, literatúra pre deti a mládež, publicistika a preklady. Žije v Bratislave.Zobraziť všetkoDiela a recenzie diel
Poézia
- Moje udalosti (1990)
- Zátišie s nočnými výkrikmi (1993)
- Všetky moje smútky a iné výtržnosti (1996)
- Básnická zbierka Marián Hatala s podtitulom 41 básní (1999)
- Listovanie tichom (2002)
- Životopis každodenností (2005, 1.vydanie)
- Ak chceš hrať v noci na klavíri (2007, 1.vydanie)
- Ľúbostnato – tri kapitoly o láske (2013, 1.vydanie)
Pre deti a mládež
- Kratochvíle pre väčšie deti a menších dospelých (2010, 1.vydanie)
- Recenzia diela:Kratochvíle pre väčšie deti a menších dospelých - Marián Hatala - Celkom milé kratochvíle (Kratochvíle pre väčšie deti a menších dospelých, 2010, 1. vydanie)
Iné
- Prečo trpaslíci tak rýchlo rastú? (2006)
- Recenzia diela:Prečo trpaslíci tak rýchlo rastú? - Marián Hatala - O veľkosti trpaslíkov (Prečo trpaslíci tak rýchlo rastú?, 2006)
- V krajine zbytočných možností (2009, 1.vydanie)
- Recenzia diela:V krajine zbytočných možností - Marián Hatala - Ružová a sivá (V krajine zbytočných možností, 2009, 1. vydanie)
Charakteristika tvorby
Marián Hatala sa ako básnik uviedol – v porovnaní s generačnými druhmi – pomerne neskoro. Prvé básne publikoval v literárnych časopisoch Romboid a Dotyky.Zobraziť všetkoMarián Hatala sa ako básnik uviedol – v porovnaní s generačnými druhmi – pomerne neskoro. Prvé básne publikoval v literárnych časopisoch Romboid a Dotyky. Knižne debutoval v roku 1990 básnickou zbierkou Moje udalosti, ktorej zvláštnosťou je to, že hoci vyšla už po páde totalitného režimu v bývalom Československu, vydalo ju české exilové vydavateľstvo Obrys/Kontur - PmD, sídliace v Mníchove. Už v tejto knihe sa autor predstavil ako ironický komentátor súčasnosti. Básne odzrkadľujú podobnú životnú skúsenosť a pocity Slováka – tridsiatnika, ako ich poznáme z tvorby iných básnikov. Príznačné sú najmä pocity životnej nenaplnenosti, nespokojnosť a neochota zmieriť sa s konzumným spôsobom života, revolta proti schizofrenickej rozpoltenosti života na póly „verejné a súkromné“, aká bola charakteristická pre život v ére tzv. reálneho socializmu. Z povedaného vyplýva, že väčšia časť Hatalových básní tejto knihy predstavuje poéziu, akú možno označiť pomenovaním spoločensko-politická lyrika. Tematický okruh však obohacuje aj o impresívne ladené básne, ktoré bezprostredne odrážajú zážitok z vonkajšej reality. Pokiaľ ide o výrazové prostriedky, básnik sa prezentoval vysokou mierou invencie, jeho voľný verš preto nesie znaky charakteristického autorského rukopisu. V Zátiší s nočnými výkrikmi Hatala nadviazal na poetiku svojej prvotiny. V jednotlivých textoch opäť vychádza z bezprostredného zážitku – niekedy celkom všedného až banálneho, inokedy dramatického. Ten sa stáva motivickým východiskom básne, na ktoré autor navrstvuje reflexívne zložky textu. V iných prípadoch sa báseň začína priamo odvíjať ako úvaha na istú tému. Autorov básnický jazyk je aj v tomto prípade nápaditý, metaforika však nie je komplikovaná, ale významovo priezračná. Prelínanie spoločenského a intímneho rozmeru ľudského bytia je príznačné aj pre tretiu Hatalovu básnickú zbierku Všetky moje sny a iné výtržnosti, pričom sa deje nielen v rámci zbierky ako celku, ale v niektorých prípadoch i v rámci jednej básne. Tematicky možno knižku rozčleniť do týchto okruhov: intímne básne stvárňujúce ľúbostný vzťah muža a ženy, alebo to, čo sa odohráva medzi mužom a jemu blízkou ženou; impresívne básne rôzneho tematického zamerania; básne s výrazne dominujúcou spoločenskou témou. Pre básne prvého tematického okruhu je charakteristické, že sa v nich ľúbostný vzťah chápe ako čosi krehké, čo treba neustále chrániť a vytvárať, lebo ide o to najcennejšie, čo človek má. Láska v Hatalovom podaní však takmer nikdy nie je idylická, lebo medzi muža a ženu vstupuje aj chlad, odcudzenie. Silnou stránkou autorovej poetiky je aj v tomto prípade irónia a sebairónia. Hatalova impresívna lyrika, ktorá motivicky vyviera prevažne z mestského prostredia, vzniká tak, že autor sa opiera o zážitok z dotyku s vonkajšou realitou. Niekedy sa však predmetom zbásnenia stáva až príliš všedný, takmer banálny okamih, „obrázok z ulice“. Autorovi sa tak stáva, že vznikne síce „čitateľná“ báseň, nie však taká, ktorá by nútila percipienta zamyslieť sa a prenikala by mu pod kožu. Miestami sa zdá, akoby sa básnikovi stávala príťažou vlastná schopnosť písať básne. Okruh básní so spoločenskou tematikou tvoria texty, ktoré nemožno čítať inak, ako v súradniciach súdobých spoločenských a politických pohybov na Slovensku. (K takémuto čítaniu napokon jednoznačne nabádajú aj fotografie, ktorými je kniha ilustrovaná – napríklad, snímka z politického mítingu.) Možno povedať, že ide o politickú lyriku, čo je v slovenskom literárnom kontexte 90. rokov minulého storočia takmer ojedinelý jav. Pri písaní týchto veršov, prirodzene, básnik nestvárňuje naoktrojované témy (ako to bolo v ére totalitného režimu socialistického štátu, ktorý zasahoval aj do umeleckej tvorby), autor (lyrický subjekt) nie je v zajatí ideológie, ale kriticky osvetľuje realitu po politickom prevrate v novembri 1989, vyjadruje rozčarovanie z mnohých negatívnych javov, ktoré sprevádzajú spoločenský vývin na ceste k demokracii. Účinným prostriedkom aj v prípade tohto tematického okruhu je opäť irónia i sebairónia (to sú silné zbrane Hatalovej autorskej poetiky). Sebairónia sa neraz mení na trpký smiech cez slzy. Samozrejme, v prípade týchto básní, keďže musí byť presne dešifrované ich ideové jadro, autor nepoužíva zložitú metaforu, ktorá poskytuje možnosti rôznej intepretácie, ale opiera sa o významovo priezračné, avšak nápadité obrazné pomenovania. Politická lyrika v sebe nutne nesie isté tendencie k publicizmu či rétorizmu. M. Hatala sa sám vyjadril, že jeho básne sú určené skôr na prednes, ako na čítanie. V mnohých z nich možno vystopovať jemné filiácie s poetikou svetoznámeho beatnika A. Ginsberga, ktorého tvorba ovplyvnila viacerých slovenských poetov. Knižka s bizarným názvom Básnická zbierka Marián Hatala s podtitulom 41 básní potvrdzuje, že Hatala sa neusiluje vyslovovať zovšeobecnené filozofické posolstvá o ľudskom bytí, ale píše poéziu, v ktorej nastavuje zrkadlo konkrétnej realite. Nebazíruje na viacvýznamovosti básnického obrazu, ale uspokojuje sa s približovaním zážitku, ktorý obohacuje o výraznú pointu, ktorá spätne dáva zmysel celému textu. Pozitívnym výsledkom takého chápania tvorby je skutočnosť, že ide o zrozumiteľnú, čitateľsky veľmi prístupnú poéziu. Ku kladom možno priradiť aj schopnosť vidieť vo všednom nevšedné, schopnosť uzrieť „odvrátenú tvár“ okamihu či zdanlivo celkom banálneho javu. Ako istý nedostatok možno vnímať opätovný sklon k publicistike, k číremu zaznamenávaniu stavu vecí. Marián Hatala je básnik, ktorý si v kontexte slovenskej poézie neustále hľadá vlastný spôsob videnia a stvárňovania. V tomto hľadaní je raz úspešnejší, inokedy menej. Nie je to básnik vizionár, ale tvorca, ktorý presne pomenúva. Jeho poetický hlas je však rozhodne originálny.
Igor Hochel
Preložené diela
Jeho básne boli preložené do nemčiny, poľštiny a slovinčiny a publikované časopisecky. Provazochodec (výber z básnickej tvorby v preklade Petra Skarlanta, 2004 po česky ‒ sZobraziť všetkoJeho básne boli preložené do nemčiny, poľštiny a slovinčiny a publikované časopisecky.
Provazochodec (výber z básnickej tvorby v preklade Petra Skarlanta, 2004 po česky ‒ s podporou Komisie SLOLIA LIC)
Zum Greifen weit (výber z poézie, 2006 po nemecky ‒ s podporou Komisie SLOLIA LIC)
Literárna tvorba - preklad
V zornom poli prekladateľského záujmu Mariána Hatalu je súčasná nemecká a rakúska poézia. V slovenských literárnych a kultúrnych periodikách predstavil viacerýchZobraziť všetkoV zornom poli prekladateľského záujmu Mariána Hatalu je súčasná nemecká a rakúska poézia. V slovenských literárnych a kultúrnych periodikách predstavil viacerých básnikov z tejto kultúrnej oblasti.
Rolf Dieter Brinkmann: Určitý obraz niečoho (1996, spolu s Milanom Richterom), Manfred Chobot: Bábkohry (1998, spoluprekladateľ), Erich Fried: Všetky príčiny života (2001), Sabine Gruberová: Cez noc (2009)Monografie a štúdie o autorovi
Maťovčík, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008. Hochel, I., Čúzy, L.:, Kákošová, Z.: SlovenskáZobraziť všetkoMaťovčík, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008.
Hochel, I., Čúzy, L.:, Kákošová, Z.: Slovenská literatúra po roku 1989. Bratislava: LIC 2007.
Marčok, V. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III (2., rozš. vydanie). Bratislava: LIC 2006.
Hochel, I.: Marián Hatala. In: Mikula, V. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram & Ústav slovenskej literatúry SAV 2005.
Bžoch, J.: Hatalove básne sú verejnými udalosťami. In: SME, 14. 8. 2003.
Portrét RAK-a (Marián Hatala). In: RAK, 7, 2002, č. 4.
Hochel, I.: Sklon k publicistike aj abstrakcia (M. Hatala: Básnická zbierka s podtitulom 41 básní). In: Romboid, 35, 2000, č. 4.
Vlnka, J.: Básne pre dnešok abstrakcia (M. Hatala: Básnická zbierka s podtitulom 41 básní). In: Knižná revue, 10, 2000, č. 9.
Bančej, M.: Variácie na vyskúšaný spôsob. In: Literika, 2, 1997, č. 4.
Richter, M.: S pomaly starnúcim básnikom to nikto nemá ľahké. In: Literika, 2, 1997, č. 4.
Zbruž, K.: Utrpenie z utrpenia. In: Literika, 2, 1997, č. 4.
Hochel, I.: Rozšírenie spektra (M. Hatala: Všetky moje smútky a iné výtržnosti). In: Romboid, 31, 1996, č. 1.
Malovič, P.: Príjemný naliehavý hlas poézie (M. Hatala: Všetky moje smútky a iné výtržnosti). In: Pravda, zv. 6, 30. 4. 1996.
Maršálek, J.: Za i proti (M. Hatala: Zátišie s nočnými výkrikmi). In: Slovenské pohľady, 4+110, 1994, č. 11.
Mojík, I.: Nad tajomstvami Pierrota (M. Hatala: Zátišie s nočnými výkrikmi). In: Romboid, 29, 1994, č. 7.
Bajus, K.: Také tiché jemné kričanie (M. Hatala: Zátišie s nočnými výkrikmi). In: Dotyky, 5, 1993, č. 3.
Hochel, I.: Marián Hatala: Moje udalosti. In: Romboid, 26, 1991, č. 5.
Mojík, I.: Marián Hatala: Moje udalosti. In: Romboid, 26, 1991, č. 5.
Ukážka z tvorby
ŽIVOTOPIS KAŽDODENNOSTÍ (úryvky) na svete je viac ľudí než pomoci človek čo už nevládal sedieť povedal tomu čo stál: nepodal by si mi pomocnú ruku?Zobraziť všetkoŽIVOTOPIS KAŽDODENNOSTÍ (úryvky)
na svete je viac ľudí než pomoci
človek čo už nevládal sedieť
povedal tomu čo stál:
nepodal by si mi pomocnú ruku?
a mne kto podá pomocnú nohu?
opýtal sa ten čo už nevládal stáť
v tej chvíli
prebehol okolo nich ten
čo už nevládal nič
iba bežať
veru každý dnes potrebuje pomoc
dva druhy bezmocnosti
bože náš čo robíš
vo hviezdnych hodinách ľudstva
keď človek človeku
zas chystá bitúnky?
- modlím sa
za koho?
- za jedného i druhého
to predsa každý z nás!
- nie vy sa modlíte k bohu
a ty?
- ja k človeku
mierové úsilie
nikoho sme nezabili
ale hora zbraní rastie
a po celom svete pribúdajú
zákopy hlboké ako hroby
nikoho sme nezachránili
ale hora bezbranných mŕtvych rastie
a po celom svete pribúdajú
hroby plytké ako zákopy
nikoho sme ...
a možno ani nás nikto
nezabije
ani nezachráni
perspektívy
neťahaj!
zas volá pán na psa
no pes ťahá
ťahá...
neťahaj!
zas šteká pes na pána
no pán ťahá
ťahá...
a cesta?
chvíľu počká
potom naprieč okolnostiam
poberie sa
ta kam vedie
keď nechodí výťah chodím radšej pešo
dennodenne dolu schodmi:
výstrih
dennodenne hore schodmi:
lýtka
nemej ženy bez tváre
s rukami smädnými rybami
večne utopenými
vo vedre špinavej vody
a moje dobrý deň! dolu schodmi
a moje dobrý deň! hore schodmi
ľahostajne vyžmýkané
z ťažkej handry
ženou tak dlho od výstrihu k lýtkam
a potom rýchlo naopak
samé extrémy
celý život
mi padali vlasy
a vždy bolo dosť času
spláchnuť ich vo vani
vyzbierať na vankúši
vyloviť z taniera
teraz mi už vlasy nepadajú
ale šedivejú
a ktovie či
celý život
bude dosť
času
pomsta nenapísaných slov
dnes v noci
v bludisku snov
vzbudila ma jedna veta
ktovie koľko iných viet
nechá ma zajtra
spať ?
takmer daždivý deň
v okamihu ako je tento
jedna slza
ktorou prepukneš v plač
steká ti
po líci
okato kľukato
a môj zmätený
smädný pohľad
na nej sa myká a
hľadá ťa
hľadá štipku tej bolesti
kým ma slza nevyplaví
na breh
k tebe
v poslednom okamihu ako je tento
zahmlenie
ten dych na okne
koho sem priveje?
toho čo čakal včas?
toho čo prišiel neskoro
sa odmlčať?
ten dych...
komu patrí
že v ňom stále počuť
ako čelo do skla udiera?
čo chce rozbiť?
a v kom?
a potom tie márne kúsky
znovu zadýchať
a nikdy už ten dych
nezobrať si naspäť?
rozhovor so špičkou vlastného nosa
povedal som:
čo nevidieť budem potrebovať
okuliare
a už ich mám na špičke nosa!
a vidím:
odchádzajú odo mňa tí
ktorí mi rozprávali čo všetko nevidím
a vidím:
prichádzajú tí
ktorí mi budú rozprávať
čo všetko mám vidieť ich očami
mne budú rozprávať!
štyri povzdychnutia
moje oči ách moje oči
nikdy nie sú
také nahé ako moje telo ách moje telo
preto sa mi nedíva do očí
keď pred ním stojím
bez šiat
a mojich šiat ách mojich šiat
nikdy nie je
dosť veľká kôpka
pri nohách
inšpirácia
s nastavenou hruďou
s pocitom že to bude
naozaj dobrá báseň
neopísateľná sublimácia plodivej sily
stav ako keď niečo prekukneš
a ešte dlho nevieš čo
píšeš plný približných úderov
a potom s prázdnou hlavou
v prázdnych dlaniach
civieš na obrazovku
na všetky medzery medzi slovami
čo sa dajú vyplniť
iba tým civením
životopis každodenností
ty si sa vedel narodiť
povie mi občas moja žena
keď len ležím
alebo len sedím
alebo len stojím
a inak už nič nerobím
ani nehovorím
veru vedel
veď som sa mohol...
... aj do horších čias
myslím si
a nerobím nič
nič nehovorím –
len poležiačky
posediačky
postojačky čakám
že moja žena povie
teba tak poslať po smrť
striptíz
tancuje
ovíja sa okolo tyče
ako keď had objíma hada
a potom ju ešte potleskom
vyzliekajú
nahú
studenú
celkom bez
emócií
smutne ovinutých
okolo trochu teplej
tyče
