Foto©Peter Procházka
Foto©Peter Procházka




  • Životopis autora

    Marián Hatala sa narodil 11. septembra 1958 v Holíči. V rokoch 1974 – 1978 študoval na gymnáziu, po maturite absolvoval šesť semestrov
    Marián Hatala sa narodil 11. septembra 1958 v Holíči. V rokoch 1974 – 1978 študoval na gymnáziu, po maturite absolvoval šesť semestrov štúdia slovakistiky a germanistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Prešiel viacerými zamestnaniami, pracoval na Okresnej správe spojov v Senici, bol knihovníkom v Sobotišti, od roku 1995 vyučoval nemčinu na súkromnom gymnáziu v Bratislave. Do marca 2003 pracoval ako šéfredaktor týždenníka Mosty. V súčasnosti je umelcom na voľnej nohe. Zároveň sa venuje aj vydavateľskej činnosti, je spolumajiteľom vydavateľstva YAK-RECO v Senici. Je autorom internetového vydavateľstva fixpoetry v Hamburgu. Je členom rakúskej spisovateľskej organizácie Grazer Autorenversammlung. Do oblasti jeho tvorby patrí predovšetkým poézia, literatúra pre deti a mládež, publicistika a preklady. Žije v Bratislave.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Poézia

    Pre deti a mládež

    Iné

  • Charakteristika tvorby

    Marián Hatala sa ako básnik uviedol – v porovnaní s generačnými druhmi – pomerne neskoro. Prvé básne publikoval

    Marián Hatala sa ako básnik uviedol – v porovnaní s generačnými druhmi – pomerne neskoro. Prvé básne publikoval v literárnych časopisoch Romboid a Dotyky. Knižne debutoval v roku 1990 básnickou zbierkou Moje udalosti, ktorej zvláštnosťou je to, že hoci vyšla už po páde totalitného režimu v bývalom Československu, vydalo ju české exilové vydavateľstvo Obrys/Kontur - PmD, sídliace v Mníchove. Už v tejto knihe sa autor predstavil ako ironický komentátor súčasnosti. Básne odzrkadľujú podobnú životnú skúsenosť a pocity Slováka – tridsiatnika, ako ich poznáme z tvorby iných básnikov. Príznačné sú najmä pocity životnej nenaplnenosti, nespokojnosť a neochota zmieriť sa s konzumným spôsobom života, revolta proti schizofrenickej rozpoltenosti života na póly „verejné a súkromné“, aká bola charakteristická pre život v ére tzv. reálneho socializmu. Z povedaného vyplýva, že väčšia časť Hatalových básní tejto knihy predstavuje poéziu, akú možno označiť pomenovaním spoločensko-politická lyrika. Tematický okruh však obohacuje aj o impresívne ladené básne, ktoré bezprostredne odrážajú zážitok z vonkajšej reality. Pokiaľ ide o výrazové prostriedky, básnik sa prezentoval vysokou mierou invencie, jeho voľný verš preto nesie znaky charakteristického autorského rukopisu. V Zátiší s nočnými výkrikmi Hatala nadviazal na poetiku svojej prvotiny. V jednotlivých textoch opäť vychádza z bezprostredného zážitku – niekedy celkom všedného až banálneho, inokedy dramatického. Ten sa stáva motivickým východiskom básne, na ktoré autor navrstvuje reflexívne zložky textu. V iných prípadoch sa báseň začína priamo odvíjať ako úvaha na istú tému. Autorov básnický jazyk je aj v tomto prípade nápaditý, metaforika však nie je komplikovaná, ale významovo priezračná. Prelínanie spoločenského a intímneho rozmeru ľudského bytia je príznačné aj pre tretiu Hatalovu básnickú zbierku Všetky moje sny a iné výtržnosti, pričom sa deje nielen v rámci zbierky ako celku, ale v niektorých prípadoch i v rámci jednej básne. Tematicky možno knižku rozčleniť do týchto okruhov: intímne básne stvárňujúce ľúbostný vzťah muža a ženy, alebo to, čo sa odohráva medzi mužom a jemu blízkou ženou; impresívne básne rôzneho tematického zamerania; básne s výrazne dominujúcou spoločenskou témou. Pre básne prvého tematického okruhu je charakteristické, že sa v nich ľúbostný vzťah chápe ako čosi krehké, čo treba neustále chrániť a vytvárať, lebo ide o to najcennejšie, čo človek má. Láska v Hatalovom podaní však takmer nikdy nie je idylická, lebo medzi muža a ženu vstupuje aj chlad, odcudzenie. Silnou stránkou autorovej poetiky je aj v tomto prípade irónia a sebairónia. Hatalova impresívna lyrika, ktorá motivicky vyviera prevažne z mestského prostredia, vzniká tak, že autor sa opiera o zážitok z dotyku s vonkajšou realitou. Niekedy sa však predmetom zbásnenia stáva až príliš všedný, takmer banálny okamih, „obrázok z ulice“. Autorovi sa tak stáva, že vznikne síce „čitateľná“ báseň, nie však taká, ktorá by nútila percipienta zamyslieť sa a prenikala by mu pod kožu. Miestami sa zdá, akoby sa básnikovi stávala príťažou vlastná schopnosť písať básne. Okruh básní so spoločenskou tematikou tvoria texty, ktoré nemožno čítať inak, ako v súradniciach súdobých spoločenských a politických pohybov na Slovensku. (K takémuto čítaniu napokon jednoznačne nabádajú aj fotografie, ktorými je kniha ilustrovaná – napríklad, snímka z politického mítingu.) Možno povedať, že ide o politickú lyriku, čo je v slovenskom literárnom kontexte 90. rokov minulého storočia takmer ojedinelý jav. Pri písaní týchto veršov, prirodzene, básnik nestvárňuje naoktrojované témy (ako to bolo v ére totalitného režimu socialistického štátu, ktorý zasahoval aj do umeleckej tvorby), autor (lyrický subjekt) nie je v zajatí ideológie, ale kriticky osvetľuje realitu po politickom prevrate v novembri 1989, vyjadruje rozčarovanie z mnohých negatívnych javov, ktoré sprevádzajú spoločenský vývin na ceste k demokracii. Účinným prostriedkom aj v prípade tohto tematického okruhu je opäť irónia i sebairónia (to sú silné zbrane Hatalovej autorskej poetiky). Sebairónia sa neraz mení na trpký smiech cez slzy. Samozrejme, v prípade týchto básní, keďže musí byť presne dešifrované ich ideové jadro, autor nepoužíva zložitú metaforu, ktorá poskytuje možnosti rôznej intepretácie, ale opiera sa o významovo priezračné, avšak nápadité obrazné pomenovania. Politická lyrika v sebe nutne nesie isté tendencie k publicizmu či rétorizmu. M. Hatala sa sám vyjadril, že jeho básne sú určené skôr na prednes, ako na čítanie. V mnohých z nich možno vystopovať jemné filiácie s poetikou svetoznámeho beatnika A. Ginsberga, ktorého tvorba ovplyvnila viacerých slovenských poetov. Knižka s bizarným názvom Básnická zbierka Marián Hatala s podtitulom 41 básní potvrdzuje, že Hatala sa neusiluje vyslovovať zovšeobecnené filozofické posolstvá o ľudskom bytí, ale píše poéziu, v ktorej nastavuje zrkadlo konkrétnej realite. Nebazíruje na viacvýznamovosti básnického obrazu, ale uspokojuje sa s približovaním zážitku, ktorý obohacuje o výraznú pointu, ktorá spätne dáva zmysel celému textu. Pozitívnym výsledkom takého chápania tvorby je skutočnosť, že ide o zrozumiteľnú, čitateľsky veľmi prístupnú poéziu. Ku kladom možno priradiť aj schopnosť vidieť vo všednom nevšedné, schopnosť uzrieť „odvrátenú tvár“ okamihu či zdanlivo celkom banálneho javu. Ako istý nedostatok možno vnímať opätovný sklon k publicistike, k číremu zaznamenávaniu stavu vecí. Marián Hatala je básnik, ktorý si v kontexte slovenskej poézie neustále hľadá vlastný spôsob videnia a stvárňovania. V tomto hľadaní je raz úspešnejší, inokedy menej. Nie je to básnik vizionár, ale tvorca, ktorý presne pomenúva. Jeho poetický hlas je však rozhodne originálny.

    Igor Hochel

    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    Jeho básne boli preložené do nemčiny, poľštiny a slovinčiny a publikované časopisecky. Provazochodec (výber z básnickej tvorby v preklade

    Jeho básne boli preložené do nemčiny, poľštiny a slovinčiny a publikované časopisecky.

    Provazochodec (výber z básnickej tvorby v preklade Petra Skarlanta, 2004 po česky ‒ s podporou Komisie SLOLIA LIC)

    Zum Greifen weit (výber z poézie, 2006 po nemecky ‒ s podporou Komisie SLOLIA LIC)

     

    Zobraziť všetko
  • Diela vydané s podporou SLOLIA

  • Literárna tvorba - preklad

    V zornom poli prekladateľského záujmu Mariána Hatalu je súčasná nemecká a rakúska poézia. V slovenských

    V zornom poli prekladateľského záujmu Mariána Hatalu je súčasná nemecká a rakúska poézia. V slovenských literárnych a kultúrnych periodikách predstavil viacerých básnikov z tejto kultúrnej oblasti.
    Rolf Dieter Brinkmann: Určitý obraz niečoho (1996, spolu s Milanom Richterom), Manfred Chobot: Bábkohry (1998, spoluprekladateľ), Erich Fried: Všetky príčiny života (2001), Sabine Gruberová: Cez noc (2009)

    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    Maťovčík, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008. Hochel, I., Čúzy, L.:,

    Maťovčík, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008.

    Hochel, I., Čúzy, L.:, Kákošová, Z.: Slovenská literatúra po roku 1989. Bratislava: LIC 2007.

    Marčok, V. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III (2., rozš. vydanie). Bratislava: LIC 2006.

    Hochel, I.: Marián Hatala. In: Mikula, V. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram & Ústav slovenskej literatúry SAV 2005.

    Bžoch, J.: Hatalove básne sú verejnými udalosťami. In: SME, 14. 8. 2003.

    Portrét RAK-a (Marián Hatala). In: RAK, 7, 2002, č. 4.

    Hochel, I.: Sklon k publicistike aj abstrakcia (M. Hatala: Básnická zbierka s podtitulom 41 básní). In: Romboid, 35, 2000, č. 4.

    Vlnka, J.: Básne pre dnešok abstrakcia (M. Hatala: Básnická zbierka s podtitulom 41 básní). In: Knižná revue, 10, 2000, č. 9.

    Bančej, M.: Variácie na vyskúšaný spôsob. In: Literika, 2, 1997, č. 4.

    Richter, M.: S pomaly starnúcim básnikom to nikto nemá ľahké. In: Literika, 2, 1997, č. 4.

    Zbruž, K.: Utrpenie z utrpenia. In: Literika, 2, 1997, č. 4.

    Hochel, I.: Rozšírenie spektra (M. Hatala: Všetky moje smútky a iné výtržnosti). In: Romboid, 31, 1996, č. 1.

    Malovič, P.: Príjemný naliehavý hlas poézie (M. Hatala: Všetky moje smútky a iné výtržnosti). In: Pravda, zv. 6, 30. 4. 1996.

    Maršálek, J.: Za i proti (M. Hatala: Zátišie s nočnými výkrikmi). In: Slovenské pohľady, 4+110, 1994, č. 11.

    Mojík, I.: Nad tajomstvami Pierrota (M. Hatala: Zátišie s nočnými výkrikmi). In: Romboid, 29, 1994, č. 7.

    Bajus, K.: Také tiché jemné kričanie (M. Hatala: Zátišie s nočnými výkrikmi). In: Dotyky, 5, 1993, č. 3.

    Hochel, I.: Marián Hatala: Moje udalosti. In: Romboid, 26, 1991, č. 5.

    Mojík, I.: Marián Hatala: Moje udalosti. In: Romboid, 26, 1991, č. 5.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Hatalova poézia je zakotvená v realite nášho času, je komunikatívna, zdieľna a iba na niektorých málo miestach ešte trochu

    Hatalova poézia je zakotvená v realite nášho času, je komunikatívna, zdieľna a iba na niektorých málo miestach ešte trochu ťarbavá a neobratná. Spoločenská realita, ktorá u nás vládla vtedy, keď Hatala svoje básne písal, akosi celkom nenútene viedla mladého autora k tomu, aby si všímal jej negatívne javy, ktoré sa v takom hojnom počet vyskytovali. Bola to aj nevypovedaná skúška jeho básnickej citlivosti, pretože nebolo nič ľahšie a jednoduchšie ako siahnuť pri týchto témach po čierno-bielej farbe či dokonca po politickom gýči Hatala sa obom týmto scyllám a charibdám vyhol a aj témy tohto druhu spracoval s nadhľadom a na básnickej úrovni.

    Ivan Mojík

    V básňach spoločensko-politického zamerania Marián Hatala vlastne hovorí o základnom probléme človeka na ceste k optimálnej forme usporiadania spoločnosti: Ako diskvalifikovať zlo, ktoré je vždy vo výhode, najmenej o jeden krok vpredu, lebo dobro – ak chce zostať samým sebou – si (na rozdiel od zla) musí vyberať zbrane? Prirodzene, nedáva odpovede, ale pomenúva javy – presne a dobre čitateľne i pre menej skúseného príjemcu poézie.

    Igor Hochel

    Zobraziť všetko
  • Ukážka z tvorby

    ŽIVOTOPIS KAŽDODENNOSTÍ (úryvky) na svete je viac ľudí než pomoci človek čo už nevládal sedieť povedal tomu čo stál:

    ŽIVOTOPIS KAŽDODENNOSTÍ (úryvky)

    na svete je viac ľudí než pomoci

    človek čo už nevládal sedieť

    povedal tomu čo stál:

    nepodal by si mi pomocnú ruku?

     

    a mne kto podá pomocnú nohu?

    opýtal sa ten čo už nevládal stáť

     

    v tej chvíli

    prebehol okolo nich ten

    čo už nevládal nič

    iba bežať

     

    veru každý dnes potrebuje pomoc

     

    dva druhy bezmocnosti

    bože náš čo robíš

    vo hviezdnych hodinách ľudstva

    keď človek človeku

    zas chystá bitúnky?

    - modlím sa

    za koho?

    - za jedného i druhého

    to predsa každý z nás!

    - nie vy sa modlíte k bohu

    a ty?

    - ja k človeku

     

    mierové úsilie

    nikoho sme nezabili

    ale hora zbraní rastie

    a po celom svete pribúdajú

    zákopy hlboké ako hroby

     

    nikoho sme nezachránili

    ale hora bezbranných mŕtvych rastie

    a po celom svete pribúdajú

    hroby plytké ako zákopy

     

    nikoho sme ...

    a možno ani nás nikto

    nezabije

    ani nezachráni

     

    perspektívy

    neťahaj!

    zas volá pán na psa

    no pes ťahá

    ťahá...

     

    neťahaj!

    zas šteká pes na pána

    no pán ťahá

    ťahá...

     

    a cesta?

    chvíľu počká 

    potom naprieč okolnostiam

    poberie sa

    ta kam vedie

     

    keď nechodí výťah chodím radšej pešo

    dennodenne dolu schodmi:

    výstrih

    dennodenne hore schodmi:

    lýtka

    nemej ženy bez tváre

    s rukami smädnými rybami

    večne utopenými

    vo vedre špinavej vody

     

    a moje dobrý deň! dolu schodmi

    a moje dobrý deň! hore schodmi

    ľahostajne vyžmýkané

    z ťažkej handry

    ženou tak dlho od výstrihu k lýtkam

    a potom rýchlo naopak

     

    samé extrémy

    celý život

    mi padali vlasy

    a vždy bolo dosť času

    spláchnuť ich vo vani

    vyzbierať na vankúši

    vyloviť z taniera

     

    teraz mi už vlasy nepadajú

    ale šedivejú

    a ktovie či

    celý život

    bude dosť

    času

     

    pomsta nenapísaných slov

    dnes v noci

    v bludisku snov

    vzbudila ma jedna veta

     

    ktovie koľko iných viet

    nechá ma zajtra

    spať ?

     

    takmer daždivý deň

    v okamihu ako je tento

    jedna slza

    ktorou prepukneš v plač

    steká ti

    po líci

    okato kľukato

     

    a môj zmätený

              smädný pohľad

    na nej sa myká a

    hľadá ťa

    hľadá štipku tej bolesti

    kým ma slza nevyplaví

    na breh

                  k tebe

    v poslednom okamihu ako je tento

     

    zahmlenie

    ten dych na okne

    koho sem priveje?

    toho čo čakal včas?

    toho čo prišiel neskoro

    sa odmlčať?

     

    ten dych...

    komu patrí

    že v ňom stále počuť

    ako čelo do skla udiera?

    čo chce rozbiť?

    a v kom?

    a potom tie márne kúsky

    znovu zadýchať

    a nikdy už ten dych

    nezobrať si naspäť?

     

    rozhovor so špičkou vlastného nosa

    povedal som:

    čo nevidieť budem potrebovať

    okuliare

    a už ich mám na špičke nosa!

     

    a vidím:

    odchádzajú odo mňa tí

    ktorí mi rozprávali čo všetko nevidím

     

    a vidím:

    prichádzajú tí

    ktorí mi budú rozprávať

    čo všetko mám vidieť ich očami

     

    mne budú rozprávať!

     

    štyri povzdychnutia

    moje oči ách moje oči

    nikdy nie sú

    také nahé ako moje telo ách moje telo

     

    preto sa mi nedíva do očí

    keď pred ním stojím

    bez šiat

     

    a mojich šiat ách mojich šiat

    nikdy nie je

    dosť veľká kôpka

    pri nohách

     

    inšpirácia

    s nastavenou hruďou

    s pocitom že to bude

    naozaj dobrá báseň

    neopísateľná sublimácia plodivej sily

    stav ako keď niečo prekukneš

    a ešte dlho nevieš čo

    píšeš plný približných úderov

     

    a potom s prázdnou hlavou

    v prázdnych dlaniach

    civieš na obrazovku

    na všetky medzery medzi slovami

    čo sa dajú vyplniť

     

    iba tým civením

     

    životopis každodenností

    ty si sa vedel narodiť

    povie mi občas moja žena

    keď len ležím

    alebo len sedím

    alebo len stojím

    a inak už nič nerobím

    ani nehovorím

     

    veru vedel

    veď som sa mohol...

    ... aj do horších čias

    myslím si

    a nerobím nič

    nič nehovorím –

    len poležiačky

    posediačky

    postojačky čakám

    že moja žena povie

    teba tak poslať po smrť

     

    striptíz

    tancuje

    ovíja sa okolo tyče

    ako keď had objíma hada

     

    a potom ju ešte potleskom

    vyzliekajú

                      nahú

                      studenú

    celkom bez

                        emócií

    smutne ovinutých

    okolo trochu teplej

    tyče

    Zobraziť všetko
  • Rozhovory