©Foto Peter Prochazka
©Foto Peter Prochazka




  • Životopis autora

    Marián Kubica sa narodil 6. septembra 1955. Tento vyhranený básnický talent dal o sebe prvýkrát vedieť časopisecky v 70. rokoch. Kubicove
    Marián Kubica sa narodil 6. septembra 1955. Tento vyhranený básnický talent dal o sebe prvýkrát vedieť časopisecky v 70. rokoch. Kubicove básnické prvosienky s vykreslením dobovej atmosféry sa v čase svojho vzniku nesmeli dočkať samostatného vydania. V r. 1979 v Slovenskom spisovateľovi bolo stopnuté vydanie spoločnej knihy poézie Mariána Kubicu a Miloša Žiaka Dvojzáprah. Neskôr Ivan Hoffman súkromne vydal v koži viazaný Dvojzáprah v počte kusov jeden. R. 2006 Miloš Žiak publikoval Kubicove básne vo svojej knižke, nazvanej Alef, Bejs... Jid (2006). Štvrťstoročie muselo uplynúť od napísania básní až po ich uverejnenie r. 2006 v časopise Fragment. Mariánovi Kubicovi vyšli básnické zbierky Báseň ako báseň (2004) a Báseň bez všetkého (2006). Prvú ilustroval Stano Černý, druhú Ivan Csudai. V r. 2010 spolu s výtvarníkom Ferom Guldanom vytvorili vo Svätom Jure priestorový model knihy, na ktorom Marián Kubica zozbieral svoje básne z 80. rokov 20. storočia. Roku 2011 mu vyšla zbierka Hromboid. Zomrel nečakane 26. februára 2012.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Poézia

    • Dvojzáprah
    • Báseň ako báseň (2004)
    • Alef, Bejs... Jid (2006, 1.vydanie)
    • Báseň bez všetkého (2006)
    • Hromboid (2011, 1.vydanie)
  • Monografie a štúdie o autorovi

    BANČEJ, Maroš M.: Šamani a šašovia. Kubica – Čím Marián: Báseň bez všetkého. Kamil Zbruž: Primitív. (Recenzie). In:
    BANČEJ, Maroš M.: Šamani a šašovia. Kubica – Čím Marián: Báseň bez všetkého. Kamil Zbruž: Primitív. (Recenzie). In: Romboid, roč. XLII, 2007, č. 5, s. 73 – 75.

    PASTIER, Oleg – KUBICA, Marián: Medzihra v seriáli ne/verbálnych snov. (Rozhovor). In: Romboid, roč. XLII, 2007, č. 5, s. 34 – 37.
    Zobraziť všetko
  • Autor o sebe

         Ľudská, čitateľská i autorská prax mi ukázala a vytvorila vo mne postupne s/pevné presvedčenie, že celá verbálna
         Ľudská, čitateľská i autorská prax mi ukázala a vytvorila vo mne postupne s/pevné presvedčenie, že celá verbálna komunikácia je umelá, je naučená, a je dohodou na jednej strane a na druhej strane, že potenciál jednoltivých slov, obzvlášť keď sa rozoberú na to, z čoho pozostávajú, je oveľa väčší ako ich bežné využitie. Inými slovami, že ľudský mozog je svojím výtvorom, je asociáciou asociácií a všetky slová sú dohromady len jedno veľké synonymum...
         Veľmi by som sa preto chcel dopísať k textom, ktoré priamo v hlavách čitateľov či poslucháčov aspoň v jednom jazykovom prostredí budú spolu so svojimi funkciami (slov) meniť funkcie ich (mozgov)... Až po všeobecné uvedomenie si tejto dohody a obojstranné zvnútornené oslobodenie sa...
         A som presvedčený vlastnou – vďaka veršom meniacou sa identitou o tom, že ak ide o poéziu, má tiež svoj kontext. Tento kontext sa šak obyčajne zamieňa s podobnosťou či odvodenosťou, a to až po postmodernu ne-podobných textov autorov ne-usilujúcich sa už ani na nič a na nikoho podobať.
         Myslím si, že celkom stačí, keď sa textúra podobá na svojho autora a naopak...

    PASTIER, Oleg – KUBICA, Marián: Medzihra v seriáli ne/verbálnych snov. In: Romboid, roč. XLII, 2007, č. 5, s. 37.
    Zobraziť všetko
  • Ukážka z tvorby

    – báseň – za všetkým...   – tu – za rohom – keď sa v zrkadlách domov – ob᾿ javila ulica –
    báseň – za všetkým...
     
    tu – za rohom – keď sa v zrkadlách domov – ob᾿
    javila ulica – všetkým čo v nej ožívalo – ponúkala
    ísť... láskavo – plná zmeny v slnku – dávala
    tvarom zmysel... farby – menila presne podľa
    osvetlenia... na každú krásu... stačilo len
    ísť... viedla do nálad – a hmlou sa nekončila...
    boli to svetlá domov – čo v diaľke mizli jeden
    za druhým... svetlá... tmou – prestávala hrať...
    až raz – keď nepresvietená prestávala hnať –
    pustil – som sa – dolu ruchom – ulice...
     
    nuž sa – s tmou vraciam... nepoznám svetlo
    pretože – v ňom – vidím – pouličný ruch...
    nemám svoj spôsob – ako merať – cestu –
    lebo sa mi svetlo – stále – zjavuje...
    ob᾿razu sa stáva – všetko jeho čarom –
    a okrem toho – už tu – nie je – nič...
    nuž sa – s dňom vraciam... myslím – že
    som už preč – odvtedy čo sa pamätám...
    ó – svetloplaché – potmehúdstvo – deti...
    maríš a učíš pamäti...
     
    horí – čím hasne... nik z ulice – sa nedostane viac
    do svetla – svojej sily... chce si – zapamätať –
    a musí predvídať... hľadá – súvislosť – len aby
    sa nebál... už nedokáže – vzplanúť – pre hocčo...
    keď k nemu vystrie tiene krása domov – dúhovo
    žmúri cez okuliare... nebyť – farboslepý – aj sa
    pominie... no a keď už ozaj – nemá prečo žiariť –
    postaví sa – na ruky – a zacloní – ten svet...
    ach – mesto – koľkí túžia ukončiť svoj život –
    v tvojej kopule... zmiznúť – do hodiniek...
     
    mrelo – ale nestal som sa – niečím... nemal
    som – na výber... zrazu – vždy bolo –
    celkom iné slnko... svet – svetla... stál som...
    zachádzal som sa... pozeral – ako medzi
    prsia – zapadá ženská tvár... a fajčil...
    boli tu – chvíle – keď si treba vypiť
    haslo mi – v očiach... iskra – sčernela...
    hľadal som – slová... a padal do blata...
    hľadal som – slová... a padal do jám vody...
    a nedokázal – volať – o pomoc...
     
    závislý – od slov – som si vždy zle – chytil –
    koňa... keď som tiež chcel – rozprávať – ako
    by som – cválal – menil sa mi na capa – a už
    ma viezol – had... ak som sa chcel – v reči –
    vydať – ku končiarom – roztancovala sa ako –
    indiánsky most... sadal som si – k poháru –
    do frontovej hmly – a pil – a čakal nahlas
    svojho – veliteľa... slza – je ako svetlica...
    začínali ma – pristavovať – tváre... a fosfo
    reskovali – a fosforeskovali – to isté – čo ja...
     
    hrýzli sa mi – slovoá... aby ma – neroztrhali –
    písal som – báseň... spomínal – kto – som...
    chcel len – povedať – ako svetlo – ľúbim...
    by t’ma – pochopila… ako som ju – spriahol –
    zadunel – rytmus… mihla sa krajina…
    ťahala – ale netušil som kam… že raz –
    budem štvať – štvať slová – až k hlasu…
    utekala mi… a – strašne – brechala…
    no tie – mrchy – mali moje oči… jak –
    udržali tempo – tak som – uvidel…
     
    tak – som sa – viezol… tvár
    na skle – prirovnania… a odsadal
    si… a – prisadal… kazil výhľad –
    už i – vlastným dychom… ako ľudia
    čo si neveria… alebo bol – rád…
    veď bez básne – bola by tu len
    ulica… hasnúcich… grimás…
    nepoznaných – ľudí…s vitalo –
    už len – po flame… zmrákalo –
    sa – po poháriku…
     
    a tak – keď tam stál – múr – ďalšej ulice –
    a nemohol som – ďalej… lebo ma – nebolo…
    kým ono – pre mňa – dotlievalo v mrakoch…
    neváhal som – sršať… a či – veršovať…
    nemajúc – kam ísť – iskril som to – i ono…
    blikal si – to i ono... a dvíhal – pri tom
    v básni – hore hlavu... poschodie – po
    poschodí.. až ku ďalšiemu – zmyslu...
    k pointe... k názoru... k svetlu –
    ako – zneniu – reklamy...
     
    (Obnovený text z 90-tych rokov; úryvok z pripravovanej zbierky.
     In: Romboid, roč. XLII, 2007, č. 5, s. 38 – 39.)
    Zobraziť všetko