Foto Peter Procházka
Foto Peter Procházka




  • Životopis autora

    Maroš Bančej sa narodil 4. septembra 1960 v Michalovciach. V rokoch 1979 – 1984 študoval na Chemickotechnologickej fakulte Slovenskej vysokej školy

    Maroš Bančej sa narodil 4. septembra 1960 v Michalovciach. V rokoch 1979 – 1984 študoval na Chemickotechnologickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Po skončení štúdia pôsobil v Bratislave ako murár-lešenár, v rokoch 1984 – 1985 ako výskumný pracovník vo Výskumnom ústave káblov a izolantov, v rokoch 1986 – 1987 robotník a bezpečnostný technik v Slovnafte, v rokoch 1988 – 1989 učiteľ v Sládkovičove. V roku 1990 sa stal redaktorom, potom šéfredaktorom časopisu pre mladú literatúru Dotyky, kde pôsobil takmer desať rokov a mal výrazný podiel na jeho tematickej a obsahovej orientácii. V rokoch 1994 – 1997 vykonával aj funkciu šéfredaktora vydavateľstva ARS-LITERA, v rokoch 1993 – 1997 sa autorsky a moderátorsky podieľal na televíznej relácii 900 sekúnd o knihách. Od roku 1999 pracuje v Slovenskom rozhlase, v súčasnosti ako šéfredaktor Rádia Devín – kultúrneho okruhu verejnoprávneho média. Žije v Bratislave.

    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Poézia

    • Výstrel z motyky (1990, spoločné dielo: M. Bančej, J. Litvák a J. Urban)
    • Príliš tesná koža (1995)
    • Vampiriáda (1998)
    • Kvet pre dušu (2008, 1.vydanie)
    • Opičí cirkus (2017, 1.vydanie)

    Esej

    • Maroš – Úlety a fakty (1997)

    Iné

  • Charakteristika tvorby

    Maroš Bančej začal prvé básne uverejňovať koncom sedemdesiatych rokov v dobových literárnych časopisoch, koncom osemdesiatych rokov najmä

    Maroš Bančej začal prvé básne uverejňovať koncom sedemdesiatych rokov v dobových literárnych časopisoch, koncom osemdesiatych rokov najmä v Literárnom týždenníku a Dotykoch a básnických antológiách (Načo sú nám rodičia, Moje najmilšie verše, Súradnice).  Jeho knižným debutom je „trojzbierka“ textov pop-music (spolu s J. Urbanom a J. Litvákom) Výstrel z motyky (s podtitulom Správa o prievane). Kniha bola pripravovaná na sklonku komunistického režimu, ale vyšla až tesne po jeho páde. Už fakt, že úvod do nej (pod názvom Milí čitatelia od 14 rokov) napísal Milan Lasica, ktorého autori zbierky označili za svojho „duchovného otca“, mal byť signálom zásadne iného, ironicko-recesného a aj najmenšieho náznaku akejkoľvek ideológie zbaveného prístupu k tvorbe – a rovnako aj, hoci nesformulovaným,  básnickým manifestom generácie, ktorá žije „len tak hogo-fógo“, generácie, ktorú, „vôbec nebaví / že máte o nás obavy / či skončíme či neskončíme / dobre“. „Práve týmito veršami (v básni Tak už sme došli) Bančej definuje túto spoločnú „správu o prievane“, do ktorej autorsky prispel 22 textami. Už ich názvy – Invalidné blues, Letecký deň neviniatok, Zatvor okno, vypadol nám Fero... (slovenský Ikaros), Zbor majiteľov chladničiek a iné – sú výrečným signálom obsahovo „nevážneho“ prístupu k témam, ktoré predchádzajúca normatívna kritika nepripúšťala alebo sa prinajmenšom stretli s jej ostrým odsúdením. Zbierku Výstrel z motyky, ktorej ďalším spoluautorom je J. Urban, možno vnímať aj ako prvý signál otvorenia priestoru pre nástup novej literárnej generácie. Nie náhodou práve Bančej a Urban po roku 1990 otvorili na stránkach Dotykov, časopisu pre mladú literatúru, priestor na konfrontáciu rozmanitých literárnych a estetických prúdov, individuálnych i skupinových autorských poetík. Bančej sám autorsky do Dotykov sústavne prispieval. Jeho samostatným knižným debutom je básnická zbierka Príliš tesná koža. Je záznamom životných okamihov, raz recesného, inokedy bolestivého „zvliekania príliš tesnej kože“, vlastného autorského ja, ktoré „hľadá kód / presný ako kus kovu / do pulzujúceho blata mozgu / kľúč husľový / zauzlený remienok (báseň Autorský subjekt počúva). Prvá časť zbierky Dnes večer vo vzduchu je napísaná voľným veršom, v jazyku niektorých básní autor využíva rôzne novotvary. V druhej časti Jam session pre pekné nohy prevláda jazyk erotiky, ktorý sa stáva prirodzenou súčasťou jazyka generácie 90. rokov (básne 32°C, Aplikovaná inkvizícia, Mačiatko EL, Cesta územím niekoho, Anémia erotiky a ďalšie). Práve básne s erotickými motívmi ukazujú zložitosť vzájomnej komunikácie tejto generácie, riziko erotického „obnaženia“, ktoré prináša do vzájomných vzťahov muža a ženy. Tretia časť zbierky Ilegálna vysielačka hlavy (s podtitulom Kodicil, úlety, komentáre, slová) je lyrickým pásmom esejisticky ladených básnických textov, členených podľa abecedy. Jeho druhá kniha Vampiriáda je kompozíciou prozaických a básnických textov inšpirovaných rôznymi démonologickými a hororovými textami M. Shelleyovej či B. Stokera a postavami ako A. Báthoryová (u Bančeja Betka Báthory) či Vlad Tepec (Vlad Impaler), ale aj psom baskervillským a slávnymi poviedkami A. E. Poa. Kniha je venovaná „všetkým deťom noci“ a je autorovým originálnym príspevkom do tohto poklesnutého, no literárne stále produktívneho a čitateľsky vďačného literárneho žánru. Z početných Bančejových esejistických, fejtónových a „úletových“ textov vznikla kniha Maroš – úlety a fakty. Okrem zaujímavého, často aj sebaironického pohľadu na vlastnú tvorbu prináša rovnako zaujímavý, odľahčený pohľad na situáciu v mladej slovenskej literatúre s jej adoráciou postmoderny, ale aj snahou o uchovanie trvalých hodnôt slovenskej literatúry 20. storočia.

    Anton Baláž

    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    ŠIKULA, Bystrík: Ceny slovenských pohľadov za rok 2016. Maroš Bančej – próza. (Zápisník). In: Slovenské pohľad y, roč. IV. + 133,

    ŠIKULA, Bystrík: Ceny slovenských pohľadov za rok 2016. Maroš Bančej – próza. (Zápisník). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 133, 2017, č. 2, s. 132.

    ŠAH: Maroš Bančej – 55. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 131, 2015, č. 9, s. 160.

    MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008.

    ŠRANK, J.: Maroš M. Bančej. In: Mikula, V. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram & Ústav slovenskej literatúry SAV 2005.

    ŠRANK, Jaroslav: Rukopis nechaný vo vani. IV. (Problémy mladšej poézie, problémy s mladšou poéziou 20. storočia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 120, 2004, č. 6, s. 63 – 82.

    HARÁK, I.: Literatura našeho času. In: Dotyky, 1999, č. 5.

    MACSOVSZKY, P.: Zvliekanie (pri)starej kože. In: Romboid, 1996, č. 2.

    My sme tu pre ľudí (Rozhovor). In: Literárny týždenník, 6, 1993, č. 40.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Už po niekoľkých hodinách rozhovoru s ním som mal pocit, že zo všetkého najradšej sa zahráva. S okolím, náukami,

    Už po niekoľkých hodinách rozhovoru s ním som mal pocit, že zo všetkého najradšej sa zahráva. S okolím, náukami, ktoré sú zdanlivo historickým výpredajom zo zaprášených foliantov, s čitateľmi, s vlastným zdravím etc. Pre veľkú časť pozorovateľov pragmatik, ktorý si množstvom pseudonymov vytvára priestor pre publicistický a literárny supermarket.

    Pavol Filo

    Zobraziť všetko
  • Autor o sebe

    Rád tvorím nové a nové veci. Od poézie som veľmi skoro prešiel k próze. A keďže mám občas platonický vzťah

    Rád tvorím nové a nové veci. Od poézie som veľmi skoro prešiel k próze. A keďže mám občas platonický vzťah k viazanému veršu, začali za mnou chodiť aj mladí hudobníci. Napísal som množstvo textov piesní, najradšej tvorím šansónové texty. Je to moja srdcová záležitosť, na tejto parkete som najviac doma, lebo ako básnik mám potrebu dostať tam poetický príbeh. Keď bolo autorské čítanie na Slovensku viac-menej v plienkach, nahovorili ma aj na to. Z introverta som sa teda „preškolil“ na extroverta a skončilo sa to tak, že napokon som k podobným literárnym programom písal scenáre.

    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Pocta Dominika Tatarku (1995)

    Pocta sv. Cyrila a Metoda (1997)

  • Ukážka z tvorby

      LETECKÝ DEŇ NEVINIATOK tak už viem lietať              už ma to naučili od steny k stene
     

    LETECKÝ DEŇ NEVINIATOK

    tak už viem lietať

                 už ma to naučili

    od steny k stene

                 tak ako netopiera

    tvárim sa husto

                 tvrdo či zúčastnene

    zásadne nechodím

                 iba sa ponevieram

    namiesto pitia

                 požívam alkohol

    a tesnú kožu

                 nahrádzajú stresy

    neutekám už pred sebou

                 iba sa stratím kdesi

    nebavím sa už o práci

                 radšej spomeniem

    bezva fleky

                 nespal som s Dášou

    prosto

                 spal som s niekým

    že vraj viem lietať

                 čo ich to stálo potu

    veď sľúbili mi

                 cestu na kraj sveta

    pre každý prípad

                 neurčili kótu

    (letisko neprijíma)

                 a tak v tom stále lietam

     

    SPRÁVA O PRIEVANE

    mám prievan vo vreckách

    v duši aj v hlave

    v skriniach aj v pocitoch

    skrátka v tom plávam

     

    škárami svedomia

    dovnútra práši

    prievan hrá ľudovky

    na prázdnej fľaši

     

    ťahá mi na nohy

    v teniskách blázna

    city mi netesnia

    izba je prázdna

     

    dievča sem nevlákam

    zbytočná snaha

    nedá sa milovať

    strašne tu ťahá

     

    sedím tu s prievanom

    kámoši kde ste

    každý si sedíte

    na teplom mieste

     

    intímko pekná kosť

    zamknutí zdnuka

    páchate nežnosti

    kým na mňa fúka

     

    tak nechám záclony

    nech si tu vlajú

    zhasnem a v prievane

    odletím na juh

     

    ODTRÚBENÉ

    Večer si odpínam

    Anjelské

    maxihusie krídla

    vešiam ich na balkón

    aby vypáchli

     

    Vietor sa motá

    lenivo

    s čistým zámerom

    zaliezť niekam

    kde ho ani

    predpoveď počasia

    nenájde

     

    Akváriá okien

    odlievajú zo svetla

    Nikto nesiahne

    do chladničky fantázie

     

    Pozapínaní exhibicionisti

    štrajkujú

     

    32°C

    Inferno

    Bože tých krásnych zadkov

    cítim sa krátko

    O hlavu kratší

    o úd

    Netuším

    akou noc splatím splátkou

    S kým vstanem ráno...

     

    (a koho zradím

    kým zaspieva kohút)

     

    ALLES NAHE WERDE FERN

    (Praha – hotel Velodrom)

     

    Sú ľudia

    ktorí myslia na život a

    na súmrak

    Napríklad taký Goethe

    Alebo na tvoj zadok

    napríklad taký ja a verím

    že aj Goethe

    Alebo na to

    ako v postoji lučištníka

    stojíš nahá na

    hotelovej posteli

    šarmantne rozkročená

    a

    bohvie prečo

    chýba ti šíp

     

    Sú ľudia

    ktorí myslia na súmrak

    a Goethe mi už dávnejšie

    povedal

    Všetko blízke sa vzďaľuje

     

    MAČIATKO EL

    Vstáva

    Oči s vankúšikmi

    po žihadlách

    neprežitej lásky

    Vlasy

    prečeše dlaňou

    Ústa

    v medovom

    Ách

    Mačací pohyb zdvíha

    minútovú ručičku

    do pozoru

    Hladí sa

    Nedohladená

    Tápavo

    skúša pobozkať

    pohár čaju

    Drôtiky nervov chvejú

    hladkým plátnom

    tela

    Popamäti

    kreslí seba samu

    štetôčkami

    minulej noci

    Tak rada by sa

    nechala objavovať...

     

    BETKA BÁTHORY

    Krv, to je tá zvláštna šťava...

                            Mefistoteles

    Madam, ja cítim vašu vášeň pre hru,

    to nič, že kožu vápno vybieli.

    Ukážte dlaň.

    Tá čiara

    smerom k žilám...

    Skončíme tuším

    spolu v posteli.

     

    Madam, som smutný, trúfalý a ničí.

    Len teoretik

    a vy viete svoje.

    A história myslí si, že zničí

    tie sado-maso

    večné nepokoje.

     

    Noc, madam, poznáte to,

    čierna ako vdova.

    Nejaký kamión sa práve štverá k lesu,

    a vaši podriadení vyrážajú znova...

    Len s pannami je problém.

    Tuším nie sú.

    Dovoľte, Betka, môžem takto priamo?

    Pozvať vás na drink,

    niekto splatí účet.

    Načo tá dýka?

    Moja krv je chorá.

    Slnko je kurva,

    tají svoje lúče.

     

    ... a doktor Jánsky iste vedel svoje.

     

    Tak ako vy a ja.

     

    Ó naše nepokoje...

     

    VLAD IMPALER

    22. září

                            Je po všem...

    Bram Stoker

    Nemám čo ľutovať...

    Lesy tak pekne šumia

    a v zrúcaninách pobiehajú krysy.

    Nemám čo ľutovať...

    Londýn bol pritesný

    a Stoker stále kričal:

    Čí si?!

    Tie telá boli síce čisté,

    nie ako u nás –

    pot a semeno.

    No tu mi aspoň prídu na meno.

    A som tu grófom –

    to sa ráta...

    Pamätám,

    kedysi,

    v sladučkých snoch som mátal

    bleduľky dychtivé

    vo všetkých farbách pleti.

    A čas, ten, medzi nami, nie je už to, čo letí.

    Iba tak lezie...

    Raz za sto-dvesto rokov

    pomrvím v truhle bokom.

    Nemám čo ľutovať...

    Viem, nenávisť,

    tá vo vás tvrdo klíči.

    V noci ste ničí

    a vaše údy mäknú ako sviečka.

    Tak pozvite ma.

    Privrite tuho viečka...

    Bude to spočiatku

    ťaživo

    chladno

    hmlisté.

     

    Nemám čo ľutovať...

     

    Vy spoznáte to isté.

     

    GOTIQUE

    Na tvári diabla nájdeš

    vlastný rozsudok...

                            W. Shakespeare

    Anjelik na veži odpľul si do ulíc,

    načuchral perie.

    Uchytil do spárov pár bielych holubíc,

    teraz ich žerie.

     

    Prechádzam ulicou, noc páchne po krvi,

    chvíľa je vratká.

    Gotické chrliče, priateľov pokrvných,

    po bruchu škrabkám.

     

    Len žiadne neóny, odporné zrkadlá,

    normálnych ľudí.

    Najkrajšia chvíľa je noc, čo ma prepadla,

    čas, keď sa budím.

    Zobraziť všetko