• Životopis autora

    Martin VLADO sa narodil 7. februára 1959 v Košiciach. Po maturite na gymnáziu v rodisku (1978) a opakovanom neúspešnom

    Martin VLADO sa narodil 7. februára 1959 v Košiciach. Po maturite na gymnáziu v rodisku (1978) a opakovanom neúspešnom uchádzaní sa o štúdium medicíny absolvoval štúdium na Hutníckej fakulte Vysokej školy technickej. Krátko pracoval ako sanitár vo Vinohradskej nemocnici v Prahe, neskôr sa stal interným ašpirantom na Katedre tvárnenia kovov Hutníckej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach (1984 – 1987). Po vyradení z ašpirantúry, keď ako nestraník odmietol pracovať v štruktúrach Socialistického zväzu mládeže, nedostal odporučenie na miesto vysokoškolského pedagóga a zamestnal sa v Ústave experimentálnej metalurgie SAV. V roku 1988 obhájil dizertačnú prácu. V roku 1989 získal učiteľské miesto na Katedre tvárnenia kovov Technickej univerzity v Košiciach, kde v súčasnosti pôsobí ako docent. Publikoval vyše dvadsať pôvodných vedeckých a odborných prác doma i v zahraničí (Česko, Veľká Británia). Poéziu začal uverejňovať až po roku 1989. Prvé básne publikoval v Novom slove a Dotykoch, neskôr v PULZ-e, Literárnom týždenníku, Ilúzii, Knižnej revue, Slovenských pohľadoch, RAK-u, v časopise súčasnej poézie Psí víno, v Slovenskom rozhlase, v zborníkoch Dotyky slova, Správna chvíľa a inde.

    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    Poézia

  • Charakteristika tvorby

    Martin Vlado knižne debutoval zbierkou Prskavky (malé básne do tmy) . Prejavil sa v nej ako básnik, ktorý si všíma drobné detaily,

    Martin Vlado knižne debutoval zbierkou Prskavky (malé básne do tmy). Prejavil sa v nej ako básnik, ktorý si všíma drobné detaily, starostlivo ich vyberá, potom dlho prevracia v rukách a až tak ich pretvorí do podoby básne. Preto na prvý pohľad jednoduché záznamy vytvárajú vlastnú poetickú intenciu a tento zámer potom drží knižku vzácne pohromade. Vlado sa v nej pohybuje na rozmedzí krátkych aforistických foriem a poézie a niekedy naozaj iba slovko stačí na prechod od jedného k druhému. Jeho jazyk je každodenný – preto ani nevytvára zložitú obraznosť. Svoje metafory akoby maľoval po celej ploche básne. Jeho verše sa naozaj zdajú ako drobné prskavky, ktoré osvetlia moment alebo chvíľu, a my, ktorí sme na jej vnútornú krásu zabudli, sa z nej môžeme znova tešiť. V textoch druhej zbierky Kafédrála (sen ortodoxného kávičkára) sa naplno prejavilo lavírovanie medzi klasickou básňou a krátkymi formami, ako sú epigram, či aforizmus. Táto zbierka obsahuje len minimálne množstvo slov, potrebných na zachytenie významu. Jednotlivé texty sú malými záznamami z akéhosi denníka, zrkadlením krásnych drobností, hĺbavým odrazom či reflexiou. Pointa často stojí na homonymii alebo paronymii. Tému smrti a zomierania si zobral „na pretras“ v tretej zbierke Park Angelinum. Hrdinami jeho básní sa stávajú postavy, ktoré v bežnom živote zvyčajne obchádzame bez povšimnutia – starší ľudia, postihnutí, nevýrazní alebo odlišní pleťou. Básne majú vnútorný duchovný charakter a svojskú mýtickú intonáciu. Vlado tu však neskĺzava do lacného pohrávania sa s témou, nijako nepatetizuje, práve naopak, v duchu predchádzajúcich zbierok vytvára subtílny, zato stabilný svet, ktorý si všíma hodnoty pre mnohých z nás len marginálne. V tejto zbierke sa Vlado prejavil ako vyzretý básnik, ktorý nielenže chce hovoriť, ale aj má čo povedať a vie to podať svojským krehkým štýlom. Jeden z recenzentov tejto knihy poznamenal, že v je nej napriek téme smrti oveľa viac života ako v mnohých iných knihách. Autorov ďalší literárny počin je spojený s básnikom a prozaikom Petrom Bilým, s ktorým si spoločne zvolili tému nespavosti a každý po svojom ju spracoval v knihe Insomnia. Hoci téma je akoby „zvolená“, u Vlada dominuje ešte stále tematika predchádzajúcej knižky – teda zomieranie a smrť. Šestnásť básní však v možných interpretáciách ponúka aj takéto vysvetlenie, keď je lepšie byť „nespavcom v smrti“ a čo najtuhšie sa držať života – teda byť bdelým. To je, zdá sa, aj básnickým krédom tohto autora, ktorého zatiaľ poslednou vydanou publikáciou je Muž oblačného dňa. Jej básnický svet znova upozorňuje na detail, ponúka zastavenia v ponáhľaní a nesnaží sa prejsť čo najrýchlejšie k akýmsi ďalekým iluzórnym métam. Je v básnikovej prirodzenosti držať krehké črepiny zo života pohromade tak, aby sa z nich nestal gýč, ktorý okolo nás prejde a nič v nás nezanechá. Napriek tomu to robí s neuveriteľnou naliehavosťou, akoby podobné zastavenia začínali byť v dnešnom pretechnizovanom a literárne nafúknutom svete tým najdôležitejším.

    Radoslav Tomáš

    Zobraziť všetko
  • Diela vydané s podporou SLOLIA

  • Monografie a štúdie o autorovi

    MACHYTKA, Bohumil: Martin Vlado / Sedemnásť nula štyri. (Sedem viet o siedmich knihách).  In: Slovenské pohľady , roč. IV. + 131, 2015, č. 10, s. 116.

    MACHYTKA, Bohumil: Martin Vlado / Sedemnásť nula štyri. (Sedem viet o siedmich knihách).  In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 131, 2015, č. 10, s. 116.

    ČOMAJ, Ján: Sedem viet o siedmich knihách. Martin Vlado: Sedemnásť nula štyri. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 131, 2015, č. 6, s. 109.

    KLUS, Jaroslav: Martin Vlado: Sedemnásť nula štyri. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 130, 2014, č. 12, s. 121 – 122.

    BILÝ, P., Vlado, M.: Solitér s citom pre ženskú dušu (Rozhovor). In: Knižná revue, 19, 2009, č. 22.

    RYBANSKÝ, P.: Majster krátkej prózy (Martin Vlado: Mestský pustovník). In: Knižná revue, 19, 2009, č. 24.

    MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008.

    Autoportrét RAK-a (Martin Vlado). In: RAK, 9, 2004, č. 2.

    BRENKUS, R., Vlado, M.: Chodievam sa občas stíšiť na cintorín (Rozhovor). In: Knižná revue, 17, 2007, č. 11.

    ČERTÍK, J.: Tvorba malých nesmrteľností (Martin Vlado: Obnovovanie kvetu). In: Knižná revue, 17, 2007, č. 1.

    BŽOCH, J.: Jedna zbierka a dvaja básnici na spoločnú tému o nespavosti (Martin Vlado, Peter Bilý: Insomnia). In. Sme, 2004, č. 29.

    MATEJOV, Radoslav: Nespavá „lutna“ Košičanov (Martin Vlado, Peter Bilý: Insomnia). In: Knižná revue, 14, 2004, č. 3.

    VLNKA, Jaroslav: Chmáry na nebi, jasno v poézii (Martin Vlado: Muž oblačného dňa). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 120, 2004, č. 5.

    ČERTÍK, Jozef: Čertovo kopýtko. Redaktorské poznámky. (Martin Vlado: Kafédrala). In: Slovenské pohľady, IV. + 120, 2004, č. 2, s. 140 – 141.

    CHRAPPA, Štefan: Podľa čoho sa pozná dobrý človek? Martin Vlado: Park Angelinum. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, IV. + 120, 2004, č. 2, s. 117 – 118.

    BILÝ, Peter: Na lavičke v parku (so smrťou) a nielen to (Martin Vlado: Park Angelinum). In: Literárny týždenník, 15, 2002, č. 6.

    GAJDOŠ, Martin: Žijeme svoju smrť (Martin Vlado: Park Angelinum). In: Literárny týždenník, 14, 2001, č. 24.

    VLNKA, Jaroslav: Cintoríny ľudí a parky anjelov (Martin Vlado: Park angelinum). In: Knižná revue, roč. XI., 11. 7. 2001, č. 14 – 15,  s. 11.

    GRUPAČ, M.: Mŕtvi to (v básni) prežijú (Martin Vlado: Park Angelinum). In: Dotyky, 13, 2001, č. 1.

    JAVORKOVÁ, Monika: Iná káva (Martin Vlado: Kafédrála). In: Knižná revue, roč. XI., 10. 1. 2001, č. 1, s. 5.

    KOČÍK, Tibor: S básňou sa treba tešiť (Martin Vlado: Park Angelinum). In: Kultúrny život, 2, 2001, č. 24.

    VLNKA, Jaroslav: Cintoríny ľudí a parky anjelov (Martin Vlado: Park Angelinum). In: Knižná revue, 11, 2001, č. 14 – 15.

    VLNKA, Jaroslav: Jasná chvíľka vnímania . Martin Vlado: Kafédrála. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 117, 2001, č. 11, s.  101 – 103.

    DZÚRIK, M.: Niečo pre milovníkov kávy a aforizmov. In: Národná obroda, 2000, č. 250.

    Jazyk, ktorý smrdí človečinou (Rozhovor). In: Dotyky, 11, 1999, č. 9 – 10.

    JANECKOVÁ, M.: „Najlepšia kamoška je básnička“ (Martin Vlado: Prskavky). In: Dotyky, 11, 1999, č. 1.

    DRUGOVÁ, I.: Krátko (Martin Vlado: Prskavky). In: Dotyky, 10, 1998, č. 6.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Martin Vlado si obzvlášť všíma mýtus konca a začiatku, hranicu medzi skutočnosťou sveta tu a toho tam, ktorá je ostrá, no predsa

    Martin Vlado si obzvlášť všíma mýtus konca a začiatku, hranicu medzi skutočnosťou sveta tu a toho tam, ktorá je ostrá, no predsa neviditeľná, nepoznateľná dopredu... Vlado sa nebojí toho, čo možno znie príliš triviálne a bulvárno-emocionálne. Vie to totiž uchopiť s ľahkosťou, ktorá vydáva svedectvo o ruke majstra.

    Martin Gajdoš

    Vladova autorská pozícia bola pri jeho vstupe do literárnych vôd jednoznačne marginálna. Jeho naturel sa formoval bokom od skupín jemu príbuzných autorov. No zrejme nielen preto má v porovnaní s rovesníkmi osobitný štýl a poetický záber.

    Peter Bilý

    Martina V. dnes volá čas. Keď ráno žena odíde, prichádzajú tí, čo odišli. Neprítomní podávajú správy o prítomných. Nejde o kanvičky s vodou, skôr o kúdoly večne prekladaného dymu. Od rána do večera, od večera do noci a od noci do rána sa dejú zázraky. Pýtali sa na svet a Vlado im po vzduchu odkázal: „Buďte!“ A ony odvetili: „Už od včerajška sme.“ Až keď prídu obrazy... prídeme my. Poéziou hýbe obraz. Obraz sa iba tuší, a už mu to myslí.

    Ilda Drugová

    Vladove básne majú vnútornú štruktúru paradoxu, pracujú s jemnou iróniou, ktorá nikdy neprechádza do sarkazmu. Paradoxná pointa na ich konci dáva do spätného pohybu celú báseň, zrazu urobí pred nami pohyb celým „telom“, ožije. (...) Zbierka Obnovovanie kvetu hovorí o tom najpodstatnejšom. Prečo žijeme, prečo píšeme, koho a prečo ľúbime, prečo sa bojíme a ako svoj strach zo života i smrti prekonávame: napríklad aj písaním a čítaním básní. Teda tvorbou malých nesmrteľností.

    Jozef Čertík

    Po niekoľkých básnických zbierkach (jednej v autorskej spolupráci s Petrom Bilým) sa Košičan Martin Vlado predstavuje aj ako prozaik, poviedkami i črtami v knihe Mestský pustovník. Dotýka sa vnútorného sveta človeka, ktorý sa tu nachádza sám, v hraničných polohách, na míľnikoch svojej citovej existencie. Drobnohľad pocitov, nedeľná chvíľka depresie i rozkoše, pomalé umieranie a znovuzrodenie morálky – vo Vladových textoch nájdete všeličo... Píše divokým perom rôznorodo, jeho príbehy sa neodlievajú z jednej formičky. Krátke prozaické žánre mu dávajú slobodu vo vykresľovaní životných póz, situácií a osudov. Nepotrebuje do textu zanášať zbytočnosti, a preto zanecháva priamočiary odkaz – dojem. Dojmová, tak by sa dala označiť táto narácia, nebyť hĺbkovej štruktúry textu a niekoľkých vrstiev usúvzťažnených motívov. Texty sú sústredené v štyroch častiach, kompozične zaujme špecifické radenie dejových sekvencií, tiež použitie podkapitol, odsekov s odmlkou (a pomlčkou), čo nápadne pripomína strofiku básnictva. Napokon próza je popretkávaná príležitostnými básňami, čím sa autor opäť odvoláva na svoj umelecký pôvod. Takisto je veľmi zaujímavé sledovať, ako (alebo nakoľko) je možné bývalý lyrický subjekt zosobniť do úlohy postavy či rozprávača v próze. Reflexia samého seba, spoločnosti i svojho okolia vo Vladových textoch zahmlieva hranicu medzi fiktívnosťou rozprávačstva a autobiografiou. O tom, kam patrí nenaplnená láska, chlapec zo zamrznutého jazera, kamarát opaľujúci sa na cintoríne alebo kňaz s ľúbostnými avantúrami, by nám vedel porozprávať asi iba sám autor.

    Peter Rybanský

    Zobraziť všetko
  • Autor o sebe

    VLADO, Martin: Curriculum... (Škrípajúce na obidve r). Autoportért RAK-a. In: RAK, roč. IX. 2004, č. 2, s. 53 – 56.
  • Ocenenia

    Prémia BÁSNE 2016, Prémia BÁSNE SK/CZ 2017 Prémia POVIEDKA 2014 a 2015 Prémia Klubu nezávislých spisovateľov za
    Prémia BÁSNE 2016, Prémia BÁSNE SK/CZ 2017

    Prémia POVIEDKA 2014 a 2015

    Prémia Klubu nezávislých spisovateľov za básnickú zbierku Flexibuk No.5/Zväčšovanie priestoru/Deväť (Košice, DIVE BUKI 2016)

    Prémia BÁSNE Assceco solutions za rok 2012 a 2013.

    Cena Slovenských pohľadov (2005) za poviedku Posledný deň
    Zobraziť všetko
  • Ukážka z tvorby

    PRSKAVKY (malé básne do tmy) (úryvok) ako malý som sa modlieval anjeličku môj strážničku musel som vždy pred spaním

    PRSKAVKY (malé básne do tmy) (úryvok)

    ako malý som sa modlieval

    anjeličku môj strážničku

    musel som

    vždy pred spaním

    už som zabudol

    už sa nemodlím

    už viem že boh

    je dobrý

     

    KRÍZA JE KEĎ PÁN BOH (úryvok zo zbierky KAFÉDRÁLA (sen ortodoxného kávičkára)

    sníme z kríža

    mäkčeň

     

    SEDEL SOM UŽ SÁM (úryvok zo zbierky KAFÉDRÁLA (sen ortodoxného kávičkára)

    za stolom pre šiestich

    za stolom pre štyroch

    ale najopustenejší sa cítim

    v kaviarni

    pri stolíku pre dvoch

     

    števo sa hnevá s bohom (úryvok zo zbierky PARK ANGELINUM)

    vzal mu mamu

    chodí za ňou každý deň

    z krčmy rovno do neba

    ale už zajtra

    zajtra určite

    sa za mamu pomodlí

    števo sa nevie

    dlho hnevať

     

    cintorín je skvelé miesto (úryvok zo zbierky PARK ANGELINUM)

    pre odpočinok mojej duše

    no po smrti by som aj ja rád

    oddychoval v nebi

     

    VIETOR (úryvok zo zbierky MUŽ OBLAČNÉHO DŇA)

    náš vietor

    miloval

    naše šarkany

    a keď nechceli lietať

    to nám len hovoril

    je čas ísť domov

    náš vietor

    nás miloval

    aj dnes

    od rána

    v spotenej dlani

    stískaš svoju detskú päsť

    Zobraziť všetko
  • Rozhovory