Foto©Peter Frólo
Foto©Peter Frólo




  • http://www.martinamonosova.sk/mm/Vitajte.html http://www.marekzakopcan.sk/news/m-monosova-perly-tej-druhej/
    Zobraziť všetko
  • Rodné meno

    Rumánková
  • Životopis autora

    Martina Monošová píše prózy určené predovšetkým ženským čitateľkám. Vyštudovala priemyselný dizajn na Fakulte
    Martina Monošová píše prózy určené predovšetkým ženským čitateľkám. Vyštudovala priemyselný dizajn na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity. Po štúdiu išla robiť óperku do Anglicka. Túto svoju skúsenosť reflektovala v svojom prozaickom debute Lásky o piatej (2005, 2. vyd. 2012) a knihe Anglické prebúdzania (2006). Nasledovali romány Klišé 2010, Zlodeji bozkov 2012, Sladké sny 2013, Lekcie z nenávisti 2013).  V rokoch 2007-2009 žila s manželom v Belgicku. V súčasnosti je na Slovensku. Žije v Pezinku, venuje sa grafickému dizajnu, módnemu a interiérovému poradenstvu.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

  • Preložené diela

    Lekcie z nenávisti po česky Lekce z nenávisti (2014)
    Sladké sny po česky Hvězdy nad Amsterdamem (2016)
  • Literárna tvorba - preklad


  • Monografie a štúdie o autorovi

    MIŠÁK, Peter: Nielen ženský svet. In:  Literárny týždenník 7-8/2015. FARKAŠOVÁ, Etela: Martina Monošová:
    MIŠÁK, Peter: Nielen ženský svet. In:  Literárny týždenník 7-8/2015.

    FARKAŠOVÁ, Etela: Martina Monošová: Klišé. In: Knižná revue, roč. XX, 8. 12. 2010, č. 25, s. 14.

    Autor neuved.: Martina Monošová si doteraz čitateľskú verejnosť získala... In: Knižná revue, roč. XX,  31. 3. 2010, č. 7, s. 2.

    FARKAŠOVÁ, Etela: Ďalšie zo zážitkov opérky (Martina Monošová: Anglické prebúdzanie (tajomstvá opérky)). In: Knižná revue, roč. XVI, 15. 3. 2006, č. 6, s. 5.

    FARKAŠOVÁ, Etela: Nová téma v slovenskej literatúre. Martina Monošová: Lásky o piatej (tajomstvá opérky). In: Knižná revue, roč. XV, 3. 8. 2005, č. 16 – 17, s. 5.

    http://www.martinamonosova.sk/mm/Vitajte.html
    Zobraziť všetko
  • O autorovi

                Úvaha o siedmom románe Martiny Monošovej prichádza v čase, keď už je na svete (a verím, že aj
     
              Úvaha o siedmom románe Martiny Monošovej prichádza v čase, keď už je na svete (a verím, že aj úspešne medzi čitateľmi) jej ôsma kniha (Perly tej druhej). Presvedčenie o úspešnosti nie je iba povinnou zdvorilôstkou autorke, ale reálny predpoklad po prečítaní knihy, o ktorej je práve reč. Monošová patrí k autorkám, ktoré svoju literárnu skúsenosť vedia využiť v prospech vlastného talentu a priniesť popri zábave z čítania aj hodnotný umelecký zážitok z dobrej štylizácie, premyslenej kompozície, gradujúceho deja, plného zvratov a prekvapení na jednej strane, zároveň však aj "rámcovo predvídateľného", čo prináša uspokojenie aj menej náročnej čitateľskej duši.
              Autorka má jasno, komu píše svoje romány. A má jasno aj v tom, kam sa sama zaraďuje svojou tvorbou. Medzi úspešné tvorkyne, na ktoré sa estétsky pohľad skupiny kritikov pozerá trochu zhora, trochu cez prsty, trochu s úsmevom a možno ani nepozerá. Všetko neprávom, treba dodať. Lebo román Miluje-nemiluje, idem! nepochybne má zopár pozoruhodných umeleckých kvalít, ktoré ho radia k vyspelej súčasnej slovenskej epike.
              Ak si Monošová pre kompozíciu tohto románu zvolila časové rámcovanie súčasnosťou a doň umiestnila v najnovších našich dejinách azda najrušnejšie skoro štvrťstoročie, ukazuje sa, že má nielen šťastnú ruku, ale aj zmysel pre zaostrovanie na detaily (charakterov, citových prežívaní, vzťahov muž-žena, partner-partnerka!, čím takpovediac zdôveryhodňuje text. Striedavo ho „vkladá do úst" protagonistkám Andrei a Kristíne a videnie skutočnosti tak „prešvenkúva" do ich videnia. Prezrádza na seba, že dobre pozná ľudskú dušu, že sa v nej dokonca vyzná, teda zjednodušene povedané, je dobrá psychologička. Ľahko však byť dobrou psychologičkou, keď tie najnáročnejšie pokusy uskutočnila takrečeno na vlastnej koži; o čiastočnej autobiografickosti textu/románu totiž asi netreba pochybovať. No je to tak v poriadku, ba v duchu umeleckých odkazov tých najlepších (nielen) našich tvorcov.
              Jazyk románu prezrádza dôslednosť. V rovine rozprávača (je jej len málo) si zachováva vysokú kultivovanosť, v rovine postáv, ktoré prerozprávajú prakticky celý román, sa autorka prispôsobuje hovorovému štýlu a robí to veľmi citlivo a skúsene. Iný hovorový štýl bol v časoch predprevratových a v časoch prevratových zmien spoločnosti, kam ukladá začiatok príbehu, iný je na prelome tisícročí. A autorka je v tomto možno až minuciózne dôsledná.
              Protagonistky Andrea a Kristína sú, pravdaže, ako postavy najplastickejšie, no len v máločom za nimi zaostáva rad „vedľajších postáv", predovšetkým mužov, ktorí im vstupujú do životov, aby im ich komplikovali a strpčovali, vzápätí z nich utekajú, aby boli veci ešte horšie a komplikovanejšie a aby si šikovné ženy so všetkým priam bravúrne poradili. (K vedľajším ženským postavám sa autorka správa akosi vľúdnejšie a s nadhľadom, dokazuje to napríklad postava Kristíninej matky.)
              Mechanické zaraďovanie a zoraďovanie literárnych textov (prevažne) ženských autoriek do kategórií (prevažne) "ženskej" literatúry neobstojí nielen v prípade tohto románu, ale pociťuje sa (aspoň v slušnej spoločnosti by sa malo pociťovať) ako povrchné a neveľmi slušné.
              Už dlhší čas sme svedkami –-tento román je iba ďalším dôkazom – nezvyčajného úspechu textov/kníh/knižiek práve tejto proviniencie nie pre povrchnosť deja a schematickosť či plošnosť postáv, ale naopak, pre ostrosť videnia (najmä súčasných) reálií, plastickosť ich zobrazenia a nezvyčajnú živosť i životaschopnosť protagonistov (a najmä protagonistiek) týchto príbehov.
              Siedmy román Martiny Monošovej Miluje-nemiluje, idem! rozhodne nepatrí k (výlučne) zábavnému čítaniu, hoci zábavnosť je (môže byť) jednou z tých dôležitejších jeho funkcií. V každom prípade je čo čítať (ako sa ukázalo, aj o čom písať) a aj o čom premýšľať. Autorka nedáva na všetko pohotové odpovede. Naopak, dáva zaujímavé otázky a na tie nech si odpovedia čitateľky samy. Mali by aj čitatelia, Monošovej román totiž nie je len svetom žien.
    Peter Mišák
    Zobraziť všetko
  • Rozhovory