Foto © Lucia Gardin
Foto © Lucia Gardin




  • Životopis autora

    Milan Richter sa narodil 25. júla 1948 v Bratislave. Vyštudoval nemčinu a angličtinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, v rokoch
    Milan Richter sa narodil 25. júla 1948 v Bratislave. Vyštudoval nemčinu a angličtinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, v rokoch 1972 – 1981 pracoval ako vydavateľský redaktor, potom sa venoval literatúre a umeleckému prekladu profesionálne, v rokoch 1993 – 1995 bol chargé d'affaires Slovenska v Nórsku a na Islande. V rokoch 1995 – 2002 pracoval v Literárnom informačnom centre v Bratislave. Roku 2001 založil vydavateľstvo MilaniuM. Vydáva v ňom najmä poéziu svetových básnikov a súborné dielo Milana Rúfusa, ale aj inú pôvodnú slovenskú tvorbu. Je členom Klubu nezávislých spisovateľov, členom rakúskej spisovateľskej organizácie Grazer Autorenversammlung, členom korešpondentom Európskej akadémie poézie, členom Akadémie B. Björnsona v Nórsku, prvým viceprezidentom WAAC (Svetovej akadémie umenia a kultúry) so sídlom v Kalifornii, USA. V roku 2000 založil Medzinárodný literárny festival Jána Smreka, ktorého je riaditeľom. Žije v Dunajskej Lužnej.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Poézia

    Dráma

    • Kafkov druhý život (2006)
    • Z Kafkovho Pekloraja (2006)
    • Krátky nešťastný život Marilyn Monroe (2013)

    Editorská činnosť

    • Božia ulička (2005)
  • Charakteristika tvorby

    Milan Richter knižne debutoval v rokoch tzv. normalizácie (t. j. po okupácii Československa štátmi Varšavskej zmluvy r. 1968), charakterizovanej

    Milan Richter knižne debutoval v rokoch tzv. normalizácie (t. j. po okupácii Československa štátmi Varšavskej zmluvy r. 1968), charakterizovanej zosilneným ideologickým tlakom na literatúru, ale vlastnú poéziu sa mu pred týmto tlakom podarilo úspešne uchrániť. Podobne ako jeho niekoľko málo básnických rovesníkov vzdoroval tomuto tlaku v tých časoch príklonom k autentickým zdrojom svojho užšieho domova, ktorý preňho predstavovalo Záhorie, špecifický západoslovenský región, kde autor prežil svoje detstvo. Prejavilo sa to už v jeho knižnej básnickej prvotine Večerné zrkadlá (1973), ale z hodnotového hľadiska vo výraznejšej podobe v zbierke Korbáče (1975). Väzba básní na vidiecke prostredie Záhoria znamená ich nasycovanie osobitým koloritom, dotovaným okrem iného prvkami ľudovej kultúry a dialektu, nechýbajú tu však ani pokusy o reflexiu tohto prostredia. V zbierke dominuje ľúbostný motív – stretávame sa tu so sviežou ľúbostnou lyrikou, plnou očarenia dievčenskou krásou a erotickými objavmi. Z tohto prostredia básnikovi vyrastá holanovsky tesaný obraz matky. K najlepším básňam zbierky patrí Elégia (pamiatke R. M. Rilkeho), pozoruhodne otvárajúca vzťah Rilke – láska – poézia. V tretej, motivicky značne rôznorodej zbierke Peľ (1976), ktorej dominuje téma rozprávky, balady, bájky a ktorou sa uzatvára prvé obdobie Richterovej tvorby, prevládajú básne s literárnymi inšpiráciami, pričom autorovi ide o odkrývanie blízkych literárnych, resp. mytologických a folklórnych prameňov a hodnôt (v prípade rozprávky najmä cyklus Pocta Andersenovi). Zbierka Bezpečné miesto (1987) – po desaťročnom nedobrovoľnom odmlčaní – znamená v Richterovom tvorivom vývine posun k civilizačnej poézii, rozvíjanej aj inými príslušníkmi jeho generácie. Civilizačnosť sa u autora premieta tak v problematike jeho poézie, ako aj v nasycovaní textu aktuálnymi reáliami, najmä z oblasti astronómie a kozmonautiky. Do Richterovej poézie vstupujú nové témy: otcovstvo, holokaust a obavy vyvolané akcelerovaným zbrojením. V zbierke Korene vo vzduchu (1992) básnik zhrnul svoje väčšinou časopisecky nepublikované, politicky opozičné básne z 80. rokov. Autor tu nastoľuje krivé zrkadlo praktikám tzv. reálneho socializmu s jeho neslobodou, morálnymi deficitmi a inertnosťou, ale nastavuje krivé zrkadlo aj ľahostajnosti a krutosti sveta vôbec, v širšom časovom zábere, pričom osobitne reflektuje fašistický a stalinistický totalitarizmus a traumu holokaustu, ktorá sa tragicky dotkla aj jeho blízkych. Richterova šiesta zbierka Spoza zamatových opôn (1997) potvrdzuje, že spoznávanie nových, mimoslovenských prostredí, preňho také charakteristické, mu nie je iba zdrojom očarenia, ale aj príležitosťou na básnickú správu o stave súčasného sveta, ktorý v básnikovom vnímaní nie je „bezpečným svetom“, naopak, je priestorom ohrozenia človeka. Lyricky intenzívne sa autor vyrovnáva s matkiným odchodom zo života, pričom evokuje jej životný príbeh i boľavé príbehy svojich príbuzných. Básnicky pozoruhodné je v knihe uchopenie motívu plynutia vlastného individuálneho času. Básne prevažne z prvej polovice 70. rokov, ktoré boli z prvých troch zbierok vyňaté pre „ideologické“ nedostatky, t. j. pre obrazy depresie a zúfalstva, frustrácie a beznádeje, pre ironicko-satirický tón, zhrnul Richter spolu s veršami z ostatných troch rokov do zbierky Anjel s čiernym perím (2000). Zjednocujúcim prvkom sú vertikálne väzby v religióznom i historickom ponímaní bytia, osobité interpretácie fenoménu krásy aj autorovho rodného Záhoria, pričom v básňach z posledného obdobia básnik rozvíja motív kontinuity vlastného rodu poza hranice poznaného, a to najmä v prerozprávaní biblických príbehov. Naďalej ho fascinujú astronomické javy a objavy, technické vynálezy a ich pôsobenie na ľudskú psychiku. Jeho ľúbostné básne pripomínajú svojou boľavosťou a zúfalou nádejou verše zo zbierky Korbáče. Aj v tejto tematickej oblasti si teda autor zachoval kontinuitu, ktorú nenarušilo ani desaťročné „pozastavenie“ jeho publikačnej činnosti, ani cenzorské zásahy z čias normalizácie.

    Ján Zambor

    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    Richterove básne vyšli v početných prekladoch vo viac než 50 literárnych časopisoch a antológiách vo svete, vrátane Islandu,

    Richterove básne vyšli v početných prekladoch vo viac než 50 literárnych časopisoch a antológiách vo svete, vrátane Islandu, Srbska, ČĽR, Taiwanu, Indie. Knižne vyšli výbery Korene vo vzduchu (1992 po nemecky, 1996 po nórsky), Päť období života (1998 po anglicky, nemecky, švédsky, nórsky, francúzsky, španielsky), Doba, čo rozdáva údery (1999 po bulharsky s podporou Komisie SLOLIA LIC), Pět ročních období (2002 po česky – s podporou Komisie SLOLIA LIC), Masaker v Bejrúte (2002 po arabsky – s podporou Komisie SLOLIA LIC), Spoza plece básne (2005 po francúzsky – v Luxembursku), Anjel s čiernymi krídlami (2005 po hebrejsky – s podporou Komisie SLOLIA LIC), Mlčanie stromov v Hyde Parku (2007 po španielsky s podporou Komisie SLOLIA LIC); dve div. hry Z Kafkovho pekloraja, Kafkov druhý život (2009 po španielsky)

    Zobraziť všetko
  • Diela vydané s podporou SLOLIA

  • Literárna tvorba - preklad

    Richter preložil z angličtiny, nemčiny, švédčiny, nórčiny, španielčiny a dánčiny diela autorov ako H. Ch. Andersen, E. Canetti, E. Cardenal, J. Cheever, E.
    Richter preložil z angličtiny, nemčiny, švédčiny, nórčiny, španielčiny a dánčiny diela autorov ako H. Ch. Andersen, E. Canetti, E. Cardenal, J. Cheever, E. Dickinsonová, Ch. Džibrán, P. O. Enquist, K. Espmark, J. Gaarder, J. W. Goethe, L. Gustafsson, D. Hammarskjöld, P. Härtling, E. Hemingway, R. Hochhuth, Yu Hsi, E. Jandl, F. Kafka, G. Kofler, E. Lindegren, A. Lundkvist, H. Martinson, P. Neruda, K. Ødegård, R. M. Rilke, T. Rübner, Ö. Sjöstrand, P. Tafdrupová, T. Tranströmer, S. Undsetová, L. de Vega, N. Werdelinová, A. Wetzler, O. Wilde, M. Wineová a iných.
    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    MATLÁKOVÁ, Zlata: Dve zaujímavé stretnutia (Trnavská poetika v treťom roku svojho trvania). In: Lit:erárny týždenník , roč. XXXI, 9. 5.
    MATLÁKOVÁ, Zlata: Dve zaujímavé stretnutia (Trnavská poetika v treťom roku svojho trvania). In: Lit:erárny týždenník, roč. XXXI, 9. 5. 2018, č. 17 – 18, s. 2.

    -ez-: Slovenská literatúra na Viedenskej univerzite (M. Bátorová, E. Farkašová, M. Richter). In: Literárny týždenník, roč. XXXI, 28. 3. 2018, č. 11 – 12, s. 15.

    ŠAH: Pripomíname si v júli: Milan Richter – 70. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 134, 2018, č. 7 – 8, s. 311.

    ŠIMON, Ladislav: Kafka ako Kafka? Milan Richter: Kafka a Kafka. (Recenzia). In: Tvorba, roč. XXVII. (XXXVI.), 2017, č. 1, s. 78 – 80.

    Autor neuved.: Milan Richter (*1948). In: Romboid, roč. LII, 2017, č. 3 – 4, s. 40.

    ŠAH: Milan Richter – 65. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV + 129, 2013, č. 7 – 8, s. 317.

    -báb-: Slovenská literatúra v zahraničí. In: Knižná revue, roč. XX, 24. 11. 2010, č. 24, s. 9.

    -flp-: Zo sveta Kníh: Björnsonova cena Milanovi Richterovi. In: Knižná revue, roč. XX, 7. 7. 2010, č. 14 – 15, s. 59

    Autor neuved.: Slovenský knižný rok 2008 (Cena Jána Hollého za preklad poézie). In: Knižná revue – príloha,  roč. XIX, 5. 8. 2009, č. 16 – 17, s. IV.

    REBRO, Derek: Tých pár kvapiek vodu nestvorí (Slovenská poézia 2008). In: Knižná revue – príloha, roč. XIX, 8. 7. 2009, č. 14 – 15, s. XI.

    VLNKA, Jaroslav: Odkrývanie záhad vlastnej tvorby. Milan Richter: Tajomstvá dokorán (Recenzia). In: Knižná revue, roč. XVIII, 17. 12. 2008, č. 26, s. 5.

    PROKEŠOVÁ, Viera – RICHTER, Milan: Ďakujem, hoci to možno aj bolelo (Rozhovor).  In: Knižná revue, roč. XVIII, 2. 7. 2008, č. 14 – 15, s. 12.

    -r- – RICHTER, Milan: Richterov Anjel s čiernymi krídlami v Izraeli (Rozhovor). In: Knižná revue, roč. XVI, 15. 2. 2006, č. 4, s. 7.

    Autor neuved. – RICHTER, Milan: Vydavateľšstvo MilaniuM (Rozhovor). In: Knižná revue, roč. XV, 9. 11. 2005, č. 23, s. 8.

    SABO, Róbert: O básni a jej preklade. In: Knižná revue, roč. XIV, 26. 5. 2004, č. 11, s. 2.

    ŠAH: Milan Richter – 55. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, IV. + 119, 2003, č. 7 – 8, s. 316 – 317.

    ŠAH: Milan Richter – 50. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 114, 1998, č. 7 – 8, s. 318.

    CHMELÁR, Eduard – RICHTER, Milan: O poézii, arturovi Lundkvistovi a Nobelovej cene (Rozhovor). In: Knižná revue, roč. VI, 5. 6. 1996, č. 11, s. 12.
    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    2. cena v súťaži Nezvalovho Třebíča (1990) Čestný doktorát literatúry (Haifa 1992) Prekladateľská cena Švédskej

    2. cena v súťaži Nezvalovho Třebíča (1990)

    Čestný doktorát literatúry (Haifa 1992)

    Prekladateľská cena Švédskej akadémie (1999)

    Prémia (Ceny J. Hollého) Literárneho fondu za rok 2001 za preklad diela Tomas Tranströmer: Medzi allegrom a lamentom

    Cena Jána Hollého za umelecký preklad (2001)

    Cena Zory Jesenskej za umelecký preklad (2002)

    Zlatý čestný rad za zásluhy o Republiku Rakúsko (2002)

    Rytier 1. triedy Kráľovského nórskeho radu za zásluhy, za šírenie kontaktov medzi Nórskom a Slovenskom, najmä v oblasti kultúry (2008)

    Cena Jána Hollého za umelecký preklad poézie – Ch. Džibrán: Prorok a Umenie pokoja (2009)

    Nórsky kráľ ho v roku 2009 menoval za rytiera 1. triedy Nórskeho kráľovského radu

    Björnsonova cena (2010)

    Kathak Literary Award v Dháke (Bangladéš, január 2016) za vklad dos vetovej poézie

    Ceny AOSS za rok 2016: Cena Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska za dramatické dielo Kafka a Kafka

    Zobraziť všetko
  • Ukážka z tvorby

    Korene vo vzduchu (zo zbierky Bezpečné miesto )                      Vo

    Korene vo vzduchu (zo zbierky Bezpečné miesto)

     

                       Vo vzduchu, tam zostávajú tvoje korene,

                       tam, vo vzduchu.

                                                                   Paul Celan

    – Kam, pán inžinier, kam, na hroby?

    – Na hroby, pán sused. Máme tam mamičku,

    aj brat mi tam leží a ženina neter,

    vlani sme ju pochovali, sedemnásť mala,

    vraj leukémia. A vy, pán sused?

    – Domov. Rýchle sa teraz stmieva.

    A to ja najradšej doma…

    – Na hroboch ste už boli?

    – Nemám hroby. Žena mi ušla, dávno,

    ako ráčite vedieť, synovia ešte žijú,

    ale až v Kanade, veru, v Kanade…

    Nemám hroby…

    – A mamička, otecko, bratia,

    starí rodičia, kde vám tí ležia?

    – V osvienčimskom vzduchu, tam,

    vo vzduchu ležia.

      

     

    Smrť si nás vyšíva (zo zbierky Bezpečné miesto)

     

    Už si nevytŕham sivé chlpy

    z brady. Už mi bujnejú…

        (Smrť si nás vyšíva.)

    Na sivú kôru mozgovú,

    na sivú pleť,

    na bradu

        padá popolček

    z krematórií.    (Po toľké roky

    padá.)    Padá popolček

    toho, čo neostalo…

        (Smrť si nás vyšíva. Vyšíva

    silným sivým vláknom. Zašíva,

    čo je dočasné.)

     

    A čo je večné? Posunok

    útlej ruky, ktorá ti vchádza

    do vlasov?

        Peľ padajúci

    do čiernych pôd,

    do čiernych verných očí,

    peľ padajúci

    z lásky?    (Po toľké veky

    padá.)    Peľ

    toho, čo ostane…?

     

    Už si nevytŕham čierne vlasy

    zo zúfalstva. Už mi padajú

    (z lásky).

     

     

    Ale musím (zo zbierky Korene vo vzduchu)

     

    Nechcel by som byť

        lastovičkou poletujúcou nad Slovnaftom,

        beličkou pod ružomberskou celulózkou,

        veveričkou na krkonošských boroviciach,

    nechcel by som žiť

        medzi jaštericami, čo si odhrýzajú včerajší chvost,

        medzi brontosaurmi, čo nie a nie vyhynúť,

        medzi buldočími papuľami, čo chniapu po mne,

               po tebe ako po muchách,

    nechcel by som starnúť

        medzi slonmi, čo nás učia lietať,

        medzi slimákmi, čo nám kážu behať,

        medzi sokolmi, čo sa hrajú na delfíny,

    nechcel by som dýchať

        ten istý otrávený vzduch so starými drakmi,

        ktorí ho otrávili dychom svojich hláv,

    nechcel by som piť

        vodové mlieko dní s cicavčími bratmi,

               ktorí sa ako pijavice prisajú k ruke,

               čo im chcela pomôcť, a už jej niet,            

    nechcel by som jesť

        z misy budúcnosti vedno s mláďatami,

               ktoré snívajú iba o love, koristi, krvi, moci,

               lebo ich vychovávajú jaštery, buldogy,

               lietajúce slony, draky a pijavice,

    nechcel by som žiť, starnúť,

        dýchať, piť, jesť

        a písať básne

        v tejto fantastickej faune,

        kde lastovička, belička, veverička

        a básnici

        sú na vyhynutie...

     

    Ale musím.

                                                    25. decembra 1988

     

     

    Náhla smrť (zo zbierky Spoza zamatových opôn)

     

    Na moje letné, slnkom spálené narodeniny

    jeseň zaľahla náhle na ulice Oslo.

     

    Dážď šľahal do okenných tabúľ môjho auta,

    zúrivo, ako žiadza v útrobách chladnej ženy.

     

    Studená voda zmyla vtáčí trus z bronzových hláv

    svalnatých starších mužov vo Vigelandovom parku.

     

    Sledujem plavovlásku, ako líže nanuk

    jazýčkom zo zamatu, a nič sa vo mne nehne.

     

    Medzi sivovlasými, krehkými diplomatmi

    cítim sa bezpečnejšie ako dokumenty v sejfe.

     

    (Mladý mexický veľvyslanec odletel do Číny

    s prvými sťahovavými vtákmi.)

     

    Uprostred mužnosti, štyridsaťpäť rokov,

    a jeseň nemilosrdne na mňa ľahla.

     

    Ako suchá a ťažká žena.

    Ako náhla smrť.

     

                                                    Oslo 15. augusta 1993

     

     

    Vesmír vesmíru odovzdáva teplo (zo zbierky Anjel s čiernym perím)

     

    Blíži sa polnoc, horúčka stúpa k štyridsiatke,

    čelo dieťaťa svedčí, že telo prehráva…

     

    Skrčení v kúte vesmíru, kam dopadá svetlo

    už iba mŕtvych hviezd.

     

    V jednom z prvých životov si bol argonautom,

    plavil sa za žiarou kolabujúceho Barana.   

      

    Dotknúť sa rúna, nabiť sa energiou, čo vydrží

    po celé životy tamdolu v podsvetí…

     

    V jednom z posledných životov si bol astronautom,

    díval sa Bohu do očí podobných čiernym dieram.

     

    Vystretí uprostred Európy, ktorá sa nezadržateľne

    blíži k africkým brehom.

     

    Nadišlo ráno, slnko prečesáva dieťaťu vlasy,

    ortuť sa bojí vyletieť, krčí sa v kúte.

     

    ……………………………………

     

    Vyžaruješ, a rýchlo zabúdaš,

    že z teba ubúda, čím

    v pohybe udržiavaš

    svoj malý vesmír.

     

                                                    26. februára 1997

     

     

    V pásme totality (zo zbierky Anjel s čiernym perím)

     

    – Zatmenie Slnka, slečna?

    – Prečo nie? Koľko?

    – Za tieto špeciálne okuliare stovku.

    Inak je úkaz zdarma.

    V našom pásme trvá dve minúty.

    – Na to mi stačia moje slnečné.

    Veď príde tma a odíde, nemám pravdu?

    – Ibaže rovno na poludnie. Schladí sa,

    vtáky prestanú lietať, hady zalezú

    do dier, zdvihne sa vietor. Moja milá,

    šamani z toho vedia vytĺcť kapitál.

    Prikážu, skloňte hlavu, inak

    oslepnete! A ublížiť sám sebe,

    to je rúhanie sa…

    – Dnes na to nikto nenaletí.

    – Stačí, ak jediný lúč vám dopadne

    na sietnicu, a ste slepá, verte mi.

    – Nestrašte, chcete mať z toho kšeft…

    – Spomeňte na Persea! Len v zrkadle

    strieborného štíta smel uvidieť

    Medúzu v celej jej ohavnosti…

    – Viem. Pochádzam z jej rodu. Som

    Eklipsa a týmto pásmom

    iba prechádzam,

    zanechávajúc

    trošku triašky…

     

                                                    Mons 2. augusta 1999 / Dunajská Lužná 11. augusta 1999

     

     

    Túlavé psy v Granade (zo zbierky Tajomstvá dokorán)

     

    sa prechádzajú námestím, kde staccato básní

    vystriedali rytmy trúbky, harmoniky, bubnov,

    Godoy a krojované krásky, tance bosých nôh,

    pes za psom prejde popred nás, pružne

    a nenáhlivo, úzka tvár sa zabára do tmy

    ako do sna, áno, tie psy sú naši mŕtvi vo sne,

    čo po očku nás pozorujú, kým mĺkvo

    prejdú popri nás, nepristavia sa, miznú,

    a len čo sa nás zmocnia rytmy, krásky, tance,

    hneď sú tu, znova sa vracajú tou istou cestou

    popred nás, kožušina a pohlavie sa ligoce,

    akoby sa v tej tme omočili v rose, pyšne sa

    nesú bosé po teplej dlažbe námestia,

    v ich úzkych tvárach tušiť tajomstvo pošepnuté

    v tme, v inom svete, áno, sú to duše našich

    mŕtvych, čo na okamih našli živú podobu,

    túlavé, kdeže túlivé, tvory, tváre bez sĺz,

    nemo si šepkám Helena, mama, Peter,

    Gerhard... Eta... Rišo... viem, že sa nepristavia,

    keby sa pristavili, tajomstvo pošepnuté v tme

    by som pochopil zaraz a dokorán,

    ja zatúlaný medzi nich, túlavý pes

    kdesi na onom konci bytia.

                                               Granada, Nikaragua február 2008  / Dunajská Lužná 18. mája 2008 

    Zobraziť všetko
  • Rozhovory