• Životopis autora

    Po absolvovaní štúdia na Lekárskej fakulte v Martine (1969) pracuje na Chirurgickej klinike v Trnave, v súčasnosti ako jej prednosta.

    Po absolvovaní štúdia na Lekárskej fakulte v Martine (1969) pracuje na Chirurgickej klinike v Trnave, v súčasnosti ako jej prednosta. Zároveň je profesorom na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave, kde vyučuje chirurgiu v ošetrovateľstve a verejnom zdravotníctve. Vydal knihu aforizmov Niečím ťa možno liečim (2008), ktorej stručnosť, vtip a spontánnosť vyvierajú z bohatej životnej skúsenosti. V zbierke poézie Roztratená nahota (2009) sa v troch básnických cykloch predstavil ako kultivovaný tvorca subjektívno-reflexívnej lyriky s tematikou kraja, ktorý sa ho dotkol najmä cez príbehy ľudí. Ďalším zdrojom inšpirácie a originálnej výpovede je autorovo civilné povolanie chirurga, osobnostný pohyb na hranici života a smrti, ktorý ho núti zamýšľať sa nad zmyslom bytia, vzťahmi i tými najintímnejšími. Ďalej vydal zbierky aforizmov OnaQjšia káva (2010) Smiem si prisadnúť (2012) a prozaické knihy V pohode dá sa  (2011) a Rátanie rán (2013).
     

    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    Poézia

    Iné

  • Preložené diela

    Básne boli preložené do taliančiny a publikované v časopise SLAVIA, rivista trimestrale di cultura, 2010, Anno XIX, s. 150 – 154
  • Monografie a štúdie o autorovi

    MATLÁKOVÁ, Zlata: Miroslav Danaj: Muž z mora. (Recenzia). In: Slovenské pohľady , roč. IV. + 134, 2018, č. 2, s. 125 – 126. MATLÁKOVÁ, Zlata:
    MATLÁKOVÁ, Zlata: Miroslav Danaj: Muž z mora. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 134, 2018, č. 2, s. 125 – 126.

    MATLÁKOVÁ, Zlata: Miroslav Danaj: Oči vlčích makov. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 133, 2017, č. 3, s. 134 – 136.

    JARÁBEK, Mikuláš: Miroslav Danaj: Oči vlčích makov. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 132, 2016, č. 5, s. 125 – 127.

    ŠAH: Miroslav Danaj – 70 (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 132, 2016, č. 1, s. 158.

    KERNÁ, I.: Jeden jediný život. Hovoríme s lekárom - básnikom Miroslavom Danajom. In Literárny (dvoj)týždenník, XXIII., č. 9 – 10/2010, s. 9.

    MATLÁKOVÁ, Z.: Poézia ľudských práv i pokĺznutí. In Slovenské pohľady. IV. + 125, č. 10/2009, s. 13 – 134.

    TOMAŠOVIČ, Pavol: Lieči telo i dušu. In:Literárny týždenník (dvojčíslo 1-2), 13. januára 2016.(rozhovor)
    Zobraziť všetko
  • Ukážka z tvorby

    Ukážky z tvorby   (Z knihy Niečím ťa možno liečim )   Ťažko chorý nestojí o slzy v očiach najbližších.
    Ukážky z tvorby
     
    (Z knihy Niečím ťa možno liečim)
     
    Ťažko chorý nestojí o slzy v očiach
    najbližších. Dosť má svojich.
     
    Aj  z mozgovej kôry občas bolí brucho.
     
    Príbuzní pacienta často nevedia
    čo chcú, ale vedia čo nechcú.
     
    Medicína sa snaží  predĺžiť
    pobyt v čakárni.
     
    Nenahraditeľný je človek
    len sám pre seba.
      
    Dočasná  usmievavá empatia,
    je synonymom vypočítavej
    účelovosti.
     
    Keď sa krása nasýti úspechu,
    ľahko sa prezlečie do všednosti,
    ale naopak to nejde.
     
    Doživotný trest za lásku je túžba.
     
    Starí zaľúbenci  na káve
    toho veľa nenavravia.
     
    Platonická láska je viac z nevyhnutnosti,
    ako z presvedčenia.
     
    Nehovor odcudzenej tvári
    o spolu prežitom šťastí.
     
    Spokojnosť nepotrebuje otázky
    a teda ani odpovede.
     
    Bezstarostný smiech nie je večný,
    tak si zapamätaj aspoň dnešný.
     
    Sebaľútosť a hrdosť sú hovorcami,
    ktorých by sme najradšej odvolali,
    keby neboli naši.
      
    Pred oltárom od nej počul
    posledné áno.
     
    Ženská duša je labyrint,
    v ktorom blúdi jej telo.
     
    Žena chce to isté ako muž,
    ale musí to vyzerať inak .
      
    Žiarliť na mladosť je ako hnevať sa na počasie.
     
    Rozčuľuje ma, že mi neveríš,
    hoci máš pravdu.
     
     
     
    (Z knihy OnaQjšia káva)
     
    Slovo aj zlato majú čosi spoločné - surové nemajú hodnotu.
     
     
    Stratiť slovo je iné, ako stratiť reč.
     
     
    Múza nemá úradné hodiny.
     
     
    Vyraziť dych sa dá aj telefonicky.
     
     
    Jalovým myšlienkam dochucovanie nepomôže.
     
     
    Slovo je nášľapná mína - len ktoré?
     
     
    Police sú plné nádejí autorov.
     
     
    Naše posmešky nás dobehnú zozadu.
     
     
    Pokročilý vek ponecháva básnikovi ľúbostnej poézie vodičský preukaz bez auta.
     
     
    Samota dovoľuje snívať - snívanie k nej môže viesť.
     
     
    Ani nespavosť snívaniu nezabráni.
     
     
    Sklamanie mení priority.
     
     
    Ťažko pohnúť svedomím, keď chýba.
     
     
    Vlci vedia, ktoré ovce majú zlého pastiera.
     
     
    Malá šanca je viac ako zlá istota.
     
     
    Nenadávaj na zlé - občas ťa ochráni ešte pred horším.
     
     
    Často sa nám sníva o tom, o čom sa nám už ani nesníva.
     
     
    Na to, aby sme poznali hranice svojich možností, musíme sa k nim aspoň priblížiť.
     
     
    Keď prijmeme trest pokojne, vznikne podozrenie, že nebol dostatočný.
     
     
    Zlá skúsenosť vkladá do tváre opatrnosť.
     
     
    Pre veľké myšlienky môže chýbať jednoduchý nápad.
     
     
    Najlepšie sa radí tomu, kto si vie poradiť aj sám.
     
     
    Každý sólista sa časom stratí v dave.
     
     
    Roj myšlienok potrebuje svoju kráľovnú - bez nej sa rozpadne.
     
     
    Ak aj vydrží spoločné puto, nemusí vydržať človek.
     
     
    Kto celý život verí sľubom, nedožije sa sklamania.
     
     
    Na to, aby sme sa „rozdali“, nepotrebujeme žiadny majetok.
     
     
    Víťaz berie všetko - na seba.
     
     
    Aj ten, koho nikto nikdy neporazil, nájde svojho premožiteľa.
     
     
    Po prehre hľadáme spojencov - po výhre sa k nám pripoja aj sami.
     
     
    Je lepšie, ak sa usadíme sami, ako by nás mali iní.
     
     
    Prečo za každým dobrým skutkom hľadať dôvod?
     
     
    Dojem je maketa domu.
     
     
    Pokojne odpočívať neznamená odpočívať v pokoji.
     
     
    Myšlienky sú náladové milenky.
     
     
    Víťazstvo samého nad sebou vavrínový veniec nepotrebuje.
     
     
    Je rozdiel byť osvietený a ožiarený.
     
     
     
    (Z knihy Smiem si prisadnúť? )
     
    Čas je vždy rovnaký, vlastnosti  mu pridal človek.

    Navždy neznamená večne. Ale aký je v tom rozdiel?

    Život slávnych bol za ich  života iný než  taký, o akom iní píšu po ňom.

    Každý dátum, z ktorého máme strach, napokon prežijeme – ak sa ho dožijeme.

    Odísť zo scény bez prehry je zaujímavé – pre históriu.

    Ak by bolo stačilo Adamovi jablko, nebol by siahol po Eve.

    Jeden zradca býva  slávnejší ako tisíce statočných.

    Tí, ktorí si nevšímali drobných zmien, dožili sa veľkých prekvapení.

    Celý život si strážime tajomstvá, o ktoré nikto nestojí.

    Človek je nesmrteľný len v očiach iných.

    Veľa času stratíme hľadaním samých seba.

    Zajtrajšok je riziko, ktoré ešte neprežilo dnešok.

    Honosné  komplexy  budov  univerzít, postavené v chudobnom stredoveku, nemáme  v modernej dobe za čo opraviť.

    Deň, keď ochorie „nenahraditeľný“, sa zapíše do kalendára slovami „všetko je inak“.

    Pre chorého nie je ani také dôležité, v čo verí, ale prečo verí.

    Jeden má srdce pre všetkých – inému nestačí ani pre samého seba.

    Máločo v medicíne je také neisté ako pocit istoty.

    Nemôžem sa liečiť, lebo sa starám o chorého.

    Nevedomosť nepomôže – hoci sa snaží.

    Dobrý pocit v medicíne je len na jednorazové  použitie.

    Úspechy sú v medicíne samozrejmé – neúspechy medializované.

    So žiaľom sa dá podeliť s cudzími ľuďmi – beztak nám z neho neubudne.

    V zuboch môžeme mať niekoho aj vtedy, keď ich už nemáme.

    Na nebeskú bránu klopeme zo zeme.

    Načo sa brániť slzám, ak v tej chvíli nič lepšie nemáme?

    (Zo zbierky Roztratená nahota)
     
     
                    Aj by som
     
    aj by som sa v tejto chvíli
    modlil
    zopäl ruky
    a zdvihol oči k nebu
    hľadal tam pomoc
    ako to už ľudia robia
    keď je zle
    aj by som si v tejto chvíli
    kľakol
    úpenlivo prosil
    pomôž
    keby ma zakaždým
    Jeho ruky nezdvihli
    a nepovedali
    nekľač
    vstaň
    nehľaď hore
    teraz sa nemodli
    pod reflektormi
    ukáž svoju vieru
    tam som v prstoch
    hlave
    v nich sa modli ku mne
    svoju modlitbu
     
     
    Aj on
     
     
    Prilož svoje oči
    k mojim
    vždy keď bude zle
    a smútok párkrát obíde
    čísi dom
    skôr než začne z neho padať
    tichý slaný dážď
    pohybom viečok o viečka
    ma zobuď
     
    spolu nastavíme dlane
    okolo domu z každej strany
    čosi mu pošepkáš
    ukážeš na mňa pohľadom
    aj on
    a ja prikývnem a poviem
    jasné
    lebo ti verím
     
    prilož svoje oči k mojim
    a zobuď ma
    pohybom viečok o viečka
    keď začne hmla obchádzať slnko
    a ja vstanem
    nastavíme spolu dlane
    aby na zem slano neplakalo
    a ty mu čosi pošepkáš
    a ukážeš pohľadom
    aj on
    a nepoviem nič-iba
    jasné
    lebo ti verím
    slnko sa usmeje
    rozhrnie mnohoruko sieť
    niečo ti pošepká
    pohľadom ukáže na mňa
     
    on ti povie kto si
     
    a ja len prikývnem
    jasné
    lebo si sa nikdy nič nepýtala
    lebo mi veríš
     
     
     
    už len tým že si
     
     
     
    na dlhej ceste
    /zapamätaj si ju/
    veľa ľudí stretneš
    /zapamätaj si ich/
    vyjdeš na horu k chorým
    utíš im  bolesť
    a len tým že si- stony
    /zapamätaj si ich/
    ako sa človek bojí keď je sám a bolí
    /si spomenieš/
    späť ku križovatke čo je iná
    sa vrátiš inokade
    neoznačeným chodníkom
    cesta k sebe sa zdá
    ľahká a samozrejmá
    všetko čo si pamätáš
    o hore kde sa utešuje bolesť a stony
     už len tým že sme
    vyrozprávaš
    zrnkám prachu
    atramentu v perách
    zabudnutých  kronikárov
    nikto neuvidí stopy
    víťazstiev-prehier
    v anonymných bozkoch na rukách
    a ranách na duši
    tak sa pokúsiš
    nájsť  svoj  dom
    /čo si pamätáš/
    zakúr
    a čakaj
    rozbehni sa ku dverám
    keď sa otvoria
    a mlč
    aby ťa privítal
    ktosi  čo ťa  pamätá takého ako si bol
     a poteší sa takému aký si
    a je jedno kto komu utíši bolesť
    už len tým
    že je
     

     
     
     
     
    Zobraziť všetko