©Foto Peter Prochazka
©Foto Peter Prochazka

©Foto Peter Prochazka


  • Životopis autora

    Miroslav DEMÁK (1948) – básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ, novinár a vydavateľ. Po absolvovaní gymnázia v Starej Pazove (1967) sa

    Miroslav DEMÁK (1948) – básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ, novinár a vydavateľ.
    Po absolvovaní gymnázia v Starej Pazove (1967) sa zapísal na fakultu politických vied univerzity v Belehrade, odkiaľ prestúpil na Filozofickú fakultu UK v Bratislave, ktorú ukončil r. 1972. Pôsobil ako novinár v týždenníku Hlas ľudu, bol redaktorom časopisov Nový život a Pionieri (neskoršie Zornička), knižných vydaní vo vydavateľstve Obzor v Novom Sade, od r. 1993 žije v Bratislave a venuje sa vydavateľskej činnosti. Napísal zbierky básní Z otvorenej dlane (1974), Zverokruh (1977), zbierky poviedok Švédske domky (1980), Kráľom bude ten, ktorý sa vráti (2001). Prevažne rozprávkové motívy sú obsahom jeho básnickej, prozaickej i dramatickej tvorby pre deti (O troch umelcoch, 1977; Trojhlavý drak Štefan, 1979; Tchorí chór, 1985; Traja umelci a drak Samuel, 1986; Husle, 1993 a i.). Zostavil antológiu dolnozemskej slov. literárnej spisby pre deti Je to? (1997), vydal dva výbery zo slovenskej vojvodinskej poézie pre deti: Ľahko lietať, keď máš krídla (1986), Kúpim bonbón ako vráta (1994), spoluautor antológie Herbarium pannoniensis (2000), prekladá zo srbčiny, slovinčiny, macedónčiny, rusínčiny a nemčiny.

    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    Poézia

    Pre deti a mládež

    • O troch umelcoch (1977)
    • Trojhlavý drak Štefan (1979)
    • Tchorí chór (1985)
    • Traja umelci a drak Samuel (1986)
    • Kúpim bonbón ako vráta (1994, výber zo slovenskej vojvodinskej poézie pre deti)
    • Je to? (1996, antológia básní pre deti slovenských autorov z Juhoslávie, Rumunska a Maďarska)
    • Husle (2008, 2. vyd., v tejto edícii 1.vydanie)
    • Ľahko lietať, keď máš krídla (2008, výber zo slovenskej vojvodinskej poézie pre deti)
    • Rozprávky o troch umelcoch (2013)

    Odborná literatúra

    Rozhlasová tvorba

    • Vyslobodenie

    Publicistika

    • Dlhé tiene hurbanovského rodu (1995)
    • Magnólia z Diamantovej hory (2013)
  • Charakteristika tvorby

    Miroslav Demák je básnik, prozaik, spisovateľ pre deti, zostavovateľ antológií, prekladateľ. V sedemdesiatych rokoch 20.storočia nastúpilo viacero
    Miroslav Demák je básnik, prozaik, spisovateľ pre deti, zostavovateľ antológií, prekladateľ. V sedemdesiatych rokoch 20.storočia nastúpilo viacero básnikov, ktorí prispeli k typologickej diferenciácii vojvodinskej zložky slovenskej dolnozemskej poézie. Po Demákovi onedlho sa zjavili Michal Ďuga, Zlatko Benka, Miroslav Dudok a v tom istom období svojrázne básnické texty písal aj výtvarník Jozef Klátik. Spoločný nástup a veková príbuznosť proste nabádali k úvahám o básnickej generácii (Víťazoslav Hronec  ju nazval „generácia o vlastnom tieni“). Ale aj napriek určitým spoločným črtám v ich poetike existuje medzi nimi značný typologický rozptyl. Demák ako prvý z nich uverejnil básnickú zbierku Z otvorenej dlane, ktorá bola značným osviežením vtedajšej slovenskej vojvodinskej poézie. Rozsahom neveľká básnická zbierka, kompozične členená na päť básnických cyklov (Nad ránom, Básne svadobné a iné, Z otvorenej dlane, Aerodynamická vrtuľa, Rukou prelomený zverokruh) sa do mozaiky slovenskej dolnozemskej poézie zapojila básňami intímnych a emocionilnych výpovedí, v noetickom súlade s titulom zbierky – Z otvorenej dlane. Ale aj takto vyslovené emocionálne básnické výpovede treba vnímať v širšom pocitovom kontexte mladej generácie z konca šesťdesiatych a zo začiatku sedemdesiatych rokov, ktorá extrémnou senzuálnosťou bojovala proti pokrytectvu. Nemení to nič na skutočnosti, že pokrytectvo triumfovalo a mladej generácii, zbavenej ilúzií, zostal smútok. Ten bol aj noetickou základňou cyklu Rukou prelomený zverokruh, v ktorom bolo osem básní a ktorý Demák dotvoril na dvanásť a uverejnil pod názvom Zverokruh (spolu s básnickým cyklom Víťazoslava Hronca Medzi dvoma ohňami) . Tieto básne sú textotvorne už komplikovanejšie, s postmodernými citátmi postáv zo Shakespearových tragédií. Pre Zverokruh je výrazne príznačna depersonalizácia  básnickej výpovede  a intertextualné nadväzovanie, hoci nie vždy jasnými významovými konotáciami. Do básnického súboru Prestavba Elsinoru sú okrem básnickej zbierky Z otvorenej dlane a básnického cyklu Zverokruh zaradené aj staršie básne, cyklus experimentálnych básní Elektrotechnické žiarenie a teória antén (1969), básnický cyklus To však len z vetra (1971-1972) typologicky príbuzný s básňami zo zbierky Z otvorenej dlane a noeticky ešte viac s poviedkami zo zbierky Švedske domky, aj novšie básne cyklus krátkych sebavýpovedných básní  2, 3, 4, 5, 6, 7, 1 (1983) a cyklus štyroch básní Atrament, krv rétoriky (1983), v ktorých siahol po určitých mytologických súvislostiach.
                Takmer parelelne s poéziou začal písať aj poviedky zaradené do knihy Švédske domky. Prvú poviedku, Trebárs už slnko nikdy nezasvieti, uverejnil v roku 1970 a za ňou nasledovalo ešte  osem poviedok zaradených do knihy Švédske domky. Sú to poviedky typologicky jednoliate a vychádzajú z kompaktného naratívneho programu. No tento naratívny program Švédskych domkov nie je len poetologickou záležitosťou: tesne súvisí s emocionálnou založenosťou a skúsenostným komplexom mladého autora z konca šesťdesiatych rokov. Autorská emocionálnosť a skúsenosť nebola nebola však len individuálna – stotožňovala sa s vedomím prebudeného kolektívu, ktorý sa s pevným predsavzatím pokúsil nastoliť nové hodnoty. Iste teda Demákove poviedky znázorňujú autorove študentské príhody a skúsenosti, no ich noetické zázemie je širšie: zapájajú sa do dobového cítenia. Najprv spontánne, postupne však čoraz cieľavedomejšie, až napokon v poviedke Zo Švédskych domkov do Mlynskej doliny sa streteme s postavou Mareka tridsiatnika, ktorý si spomína na udalosti pred desiatimi rokmi. Pred nami sa jedna za druhou striedajú rozprávačské kvalifikácie tohto tridsiatnika, ktorý sa melancholicky díva na svoju starú fotografiu pred študentským internátom. Aj bez údaju, že na fotografii „nad hlavu vystiera zaťatú päsť“ bolo jasné, že je rozprávačská kvalifikácia tejto postavy vyrazne znakového chatakteru. Nasleduje potom celý rad znakov, ktoré určujú Mareka terajšieho a bývalého; medzi nimi aj známa pieseň „liverpoolských chrobákov“ Yesterday, za ktorú odhaduje, že „mohla vzniknúť iba po začiatku jeho štúdií, lebo sa na fakultu zapísal dva semestre pred rokom, ktorý dodnes považoval za jeden z najvýznamnejších nielen v tomto, dvadsiatom storočí“.  Uzlovým znakom Švédskych domkov je rok 1968. Nikde nie je síce naratívne explikovaný, no  celkovému rozprávaniu určuje poznávaciu náplň. Jedine táto poviedka, v ktorej sú zjavné alúzie na ten „neuveriteľný rok“, môže byť kľúčom pre typológiu Demákovej študenskej prózy: do nej sa dostala črta retrospektívneho rozprávania. To príkre kontrastovanie tridsiatnika s dvadsiatnikom sa natoľko nerealizuje v rovine naratívneho, nakoľko hodnotového diania. Ak je jedným zo základných poznávacích znamienok študentského hnutia ʼ68 revolta a protest proti petrifikovaným normám a zákonom, v Demákovej próze sa to zreteľne a svojráznym spôsobom prejavuje.
                Z obdobia Švédskych domkov je poviedka na tému „neprebudeného“ Jano, trochu neskoršie poviedka o talianskom zajatcovi z druhej svetovej vojny na území Juhoslávie Emilio a ešte neskoršie poviedka s „historicko-mytologickou“ tematikou Kráľom bude ten, ktorý sa vráti – pod týmto názvom publikoval v knihu, do ktorej je zaradených okrem týchto troch poviedok ešte sedem titulov z prvej knihy. Sporadicky uvejrejňuje aj nové poviedky ako Jedna smrť v Belehrade, 2014 či Bibulus zo Smirny (Etický paradox) 2015,  v ktorých možno identifikovať prvky postmoderného rozprávania.
                V próze pre deti vychádza z typológie ľudových rozprávok  (O troch umelcoch, Trojhlavý drak Štefan),ale svoje rozprávanie svojráznym až vtipným spôsobom transponuje do sveta súčasného dieťaťa. Jednotlivé naratívne celky z prvej knihy próz pre deti neskoršie aj samostatne vydával, vychádzali s peknými ilustráciami a boli preložené aj do viacerých jazykov. Dômyselnosť a vtipnosť sa prejavuje aj v jeho jedinej básnickej zbierke pre deti, čo hneď nasvedčuje aj slovná hra v titule knihy – Tchorí chór.
     
     Michal Harpáň
     
    Zobraziť všetko
  • Diela vydané s podporou SLOLIA

  • Monografie a štúdie o autorovi

    ŠAH: Pripomíname si (Miroslav Demák – 70). In: Slovenské pohľady , roč. IV. + 134, 2018, č. 11, s. 158. EFAR: Z literatúry zahraničných
    ŠAH: Pripomíname si (Miroslav Demák – 70). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 134, 2018, č. 11, s. 158.

    EFAR: Z literatúry zahraničných Slovákov. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 134, 2018, č. 10, s. 149 – 151.

    ŠIKULA, Bystrík: Ceny Slovenských pohľadov za rok 2017 (Zápisník). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 134, 2018, č. 2, s. 134 – 139.

    ŠIMÁKOVÁ SPEVÁKOVÁ, Marína: Začiatky postmodernizmu v slovenskej poézii vo Vojvodine. (Vojvodinskou cestou). In: Vertigo, 4, 2015, s. 12  – 15.

    SVETLÍK, Adam: Súčasná slovenská vojvodinská literatúra a literárna kritika. Z tvorby vojvodinskych autorov. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 131, 2015, č. 7 – 8, s. 181– 264.

    VALENTOVÁ-BELIČOVÁ, Zdenka: 55. medzinárodný veľtrh kníh v Belehrade. In: Knižná revue, roč. XX, 10. 11. 2010, č. 23, s. 9.

    VRÁBLOVÁ, Timotea: Skutočný zážitok. No nie s bedekrom (Literatúra pre deti a mládež 2008). In: Knižná revue – príloha, roč. XIX, 8. 7. 2009, č. 14 – 15, s. XIX.

    VRÁBLOVÁ, Timotea: Ocenenie za vysvedčenie (Miroslav Demák: Husle). In: Knižná revue, roč. XIX, 24. 6. 2009, č. 13, s. 10.

    Autor neuved. – DEMÁK, Miroslav: Vydavateľstvo ESA (Rozhovor). In: Knižná revue, roč. XIX, 4. 2. 2009, č. 3, s. 10.

    SVETLÍK, Adam: Poézia vojvodinských Slovákov v druhej polovici 20. storočia. Báčsky Petrovec : Kultúra, 2007.

    HODOLIČOVÁ, Jarmila: Prehľad dejín slovenskej vojvodinskej prózy pre deti. Beograd : Zavod za udžbenike i nastavna sredstva, 2005.

    Autor neuved. – DEMÁK, Miroslav: Vydavateľstvo TIGRA (Rozhovor). In: Knižná revue, roč. XIV, 22. 24. 2004, č. 26, s. 8.

    BABIAK, Michal: Literatúra a kontext, Bratislava-Nadlak : ESA a KVSIK 1999

    SVETLÍK, Adam: Poézia Miroslava Demáka. In Nový život, 1998, č.7-8, s.300-306.

    HARPÁŇ, Michal: Premeny rozprávania. Nový Sad : Obzor 1990.

    HRONEC, Víťazoslav: Generácia vo vlastnom tieni. Nový sad : Obzor 1990


     
    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Samotné utiekanie sa k shakespearovským témam ani nie je natoľko originálne ako združovanie týchto motívov s plynutím času v priebehu

    Samotné utiekanie sa k shakespearovským témam ani nie je natoľko originálne ako združovanie týchto motívov s plynutím času v priebehu jedného roka. Demák odmieta starý zverokruh, ktorý si ľudstvo vytvorilo v časovch prvých civilizácií, a namiesto neho utvára úpline nový, sliediac pritom za archetypmi nových ľudských vzťahov u jedného z najväčších svetových básnikov (Víťazoslav Hronec o Demákovom básnickom cykle Zverokruh).
    Intertextualitu ako imanentnú vlastnosť postmodernej prózy možno zaregistrovať aj v niektorýcj Demákových prózach z konca šesťdesiatych rokov minulého storočia, zaradených neskôr do zbierky Švédske domky. V týchto poviedkach autor často cituje, parafrazuje a pritom neraz aj paroduje nielen autorov a diela svetovej literatúry a vlastné konkretistické básne, ale aj produkty masovej kultúry, akým je napríklad veľmi efektný a veľavravný komiks s káčerom Donaldom na konci poviedky Polónia exprres
    Adam Svetlík.
     
    Demáka v prvom rade fascinuje divná, neustála hra osudu a miesto človekovho údelu v tej hre.
    Michal Babiak (2012)

    PREČO ČÍTAŤ DEMÁKA?
    Preto že je vtipný, preto že je ironický, preto že má rafnovaný zmysel pre humor, preto že je hravý a jeho dielo je oslobodené zbytočných slov, preto že je originálny, zvláštny, menšinový, preto že si ho privlastňujeme, slovenský, lebo si ho aj ony priovlastňujú, preto že nie je ohraničený putami a hranicami v žiadnom zmysle, ani duchovnými, intelektuálnymi, ani náboženskými, ani geografickými. Nakoniec, dovolíte mi aby som bola osobná, preto že ho považujem za typického predstaviteľa vojvodinských Slovákov, spoločenstva, ktorej sila, moc a hodnota sú práve v tolerancii a pluralite, ako jedinému možnému a udržateľnému modusu socálnej existencie, ktorá relativizuje všetko, čo sa relativizovať dá a kriticky intelektuálne zváži, všetko čo si takéto zvažovanie zaslúžilo. Predstaviteľa spoločenstva, v ktorého podstate je tvrdohlavé úporné pragmatické vzpieranie každej nanútenej dogme.
    Zdenka Valentová-Belic (2014)

     
    Zobraziť všetko
  • Autor o sebe

    Hľadač širokého záberu, často veľmi zanietený hľadač nových ciest, ale najčastejšie nedostatočne vytrvalý. Prejavuje sa výraznou

    Hľadač širokého záberu, často veľmi zanietený hľadač nových ciest, ale najčastejšie nedostatočne vytrvalý. Prejavuje sa výraznou empatiou k ľuďom.
     

     
     
     
     
     
     
     
     
    Zobraziť všetko
  • Autor o svojom diele

    Miroslav Demák nepatrí medzi mojich najobľúbenejších autorov. Zopár veci sa mu vydarilo pomerne slušne, čo možno nie je málo, ale iste ani
    Miroslav Demák nepatrí medzi mojich najobľúbenejších autorov. Zopár veci sa mu vydarilo pomerne slušne, čo možno nie je málo, ale iste ani dosť, aby som ho medzi obľúbených zaradil.:-)
     
     
     
     
     
     
     
     
    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Cena Slovenských pohľadov za preklady zo srbčiny (2017) Medzinárodná Cena Anny Frankovej za prínos literatúry pre deti (2016) Cena Iva Andriča za
    Cena Slovenských pohľadov za preklady zo srbčiny (2017)

    Medzinárodná Cena Anny Frankovej za prínos literatúry pre deti (2016)

    Cena Iva Andriča za poviedku Jedna smrť v Belehrade (2014)

    Cena za poéziu Pečat varoši sremskokarlovačke,

    Cena  Neven za najlepšiu detskú knihu v jednom roku v Srbsku , 

    Cena Nového života, dvoch cien Májových detských hier (za divadelný text)  
    Zobraziť všetko
  • Ukážka z tvorby

    TO     A čo vy vlastne viete o vtákoch   Lietajú majú krídla majú perie hniezda v hniezdach vajíčka   Prečítal
    TO
     
     
    A čo vy vlastne viete o vtákoch
     
    Lietajú majú krídla
    majú perie hniezda v hniezdach vajíčka
     
    Prečítal som štyri zoológie
    a rok som pozoroval vtáky
     
    Pýtal som sa horára sedliaka i starca
    Všetci hovorili o vtákoch
    a každý hovoril iné
     
    A ja som stále nevedel čo je to vták
     
    Raz som namieril a stlačil spúšť
    A môžem vám o vtákoch povedať všetko
     
    To malé vlhké to mŕtve
    to je vták
     
     
     
    APRÍL
    (Mackbeth)
     
    Musíš mať pravdu
    V tej hre bľabotu a besov
    Ak už raz nie si vinný
     
    Bosorky hmiel ti veštia z pečene
    Choď budeš Krokom rozkolíšeš
    Zelené aprílové žitá Hrot kráľovstva
    Krv je tvoja Kamenná mohyla
    Plná bezvetria Kto je obeť
     
    Nevravím často že Hranicu nemôžu
    Prekročiť alebo možnou urobiť pravdu
    Prekročíš mizneš zo seba
    Potom sa už Prekročenie
    Trestá bez milosti
     
    Pletiem si svoje nite Čiernu a bielu
    Napnuté na prasknutie
    Zničiť odrazu šťastie a krásu
     
    Pochybnosť teraz je na nás rad
     
     
     
     
     
     
     
    SEPTEMBER
    (Romeo a Júlia)
     
    Už je po všetkom
    Koľko je ešte pred nami
     
    Po prvom milovaní odpočívajú
    na mojej dlani Romeo a Júlia
    Krajina im tíško na viečka sadá
    Zo všetkých strán septembrové ráno
    padá na zrelé hrozná
    Ráno ktoré sa začalo tak dávno
    a pritom sa neskončí skôr než zajtra
    Pred nami sa vnára do fontán
    Navždy a znova odchádza kráľovná Mab
    Vtedy sa nikomu nechce dnu
    a nikomu von Bývame zúfalo sami
    Asi mám preto Merkucia
    zo všetkých najväčšmi rád
     
    Už je po všetkom A toľko
    toľko je stále pred nami
     
     
     
     
     
     
     
     
     
     
    ATRAMENT, KRV RÉTORIKY
     
    V žltej púšti, asi dva dni chôdze
    od cesty, po ktorej prevážali stĺpy
    z bývalého Kartága do budúceho Keruanu,
    na mieste, na ktorom nestál ani jeho otec
    ani zavraždený brat, uzrel odtlačok chodidla v piesku.
    Odtlačok bol jasný, akoby ho niekto vytesal do kameňa.
    Pozoroval ho dlho, dokonca primeriaval: zodpovedá.
    Postával pri ňom z jednej i z druhej strany.
    Nepohlo sa jediné zrniečko. Ani piesok, ani prach.
    Odchádzal bez slov, čoraz ďalej od znamých ciest.
    Nenašiel odvahu otočiť sa.
     
     
    ̽̽ ̽ ̽
     
    Chrám novému božstvu dňa
    je vystavaný už na úsvite.
     
    Nech sa pripravia tí,
    ktorých dnes obetujeme.
     
    (Zo zbierky Prestavba Elsinoru)
     
     
    Jedna smrť v Belehrade
    (úryvok)
     
    Belehrad 25. decembra 1683
     
    Chystal som si koberček na poludňajšiu modlitbu, keď mi ohlásili príchod troch jazdcov z Edirne.
    Je 25. decembra roku 1683. Uvedomujem si tento kresťanský dátum a nie dátum našej hidžri, lebo kresťania dnes oslavujú narodenie proroka Isu, ktorého vo svojich  pomätených hlavách považujú za Boha. Belehrad, v ktorého pevnosti si kľakám na modlitbu, bol kedysi  významným kresťanským mestom. Bol. A ja si kľakám k modlitbe, aby ním nebol znova.
     Sultánovi poslovia však s kresťanskými oslavami nemajú nič spoločné. Priniesli totiž hodvábny povraz od sultána, nech ho Alláh opatruje.
    Povraz určený mne.
    Slušne ich prosím, aby mi dovolili pomodliť sa. Keď mi to dovolia, vykonám abdest - umyjem si končatiny, tvár, uši, mokrou rukou prejdem po vlasoch a vypláchnem si ústa a nos.
    Potom sa obrátim k Mekke a klaniam sa prvé štyri rekaty. Stojím, lebo veriaci nemôže nezastať v úžase a hlbokom obdive nekonečnej  Božej moci. Keď si v stoji uvedomím, že  ešte väčšie je Jeho milosrdenstvo, skláňam sa hlboko pred ním a kľakám na kolená. Nakoniec padám na tvár, lebo si uvedomujem, že všetko v mojom živote – okrem bytia kvôli Alláhovi – sa jednoducho rozplýva. SUBHANE RABBIJEL-E`ALA.
    A uvedomujem si, že som na slávu Alláha neurobil všetko, čo som mal. To mi prišli povedať aj sultánoví poslovia.
    ...
     
    Najšťastnejším dňom v živote veľkého vezíra  Karu Mustafu bol ten, keď  chán chánov, padišah, syn bojovníkov,  otec bojovníkov, veliteľ veriacich,  vládca Stredozemného a Čierneho mora, pán dvoch svetadielov, sultán Anatólie a Ríma  Mehmed IV. dal zapichnúť sedem svätých štandard zvaných tuğy pred svojim palácom v Topkapi. Tieto štandardy boli zástavami neporaziteľných stepných bojovníkov, predkov Osmanov.
    Osmani bojovali často a radi. Na konských chrbtoch šírili a upevňovali moc. Tugy sa do vojny nosili iba výnimočne. Na koloch hrubých ako ruka bojovníka, vyrezávaných a zdobených zlatom, so zlatou guľou, z ktorej videli konské chvosty. Z najtajnejších kútov vnútornej klenotnice sa vyberali len výnimočne. Keď ich však zapichli pred palácom Topkapi, znamenalo to, že na čele svojich armád pôjde do vojny aj sám sultán. Nebolo však pochýb, že na samotnú Viedeň vojsko povedie jeho obľúbený veľký vezír Kara Mustafa Paša. Veď vlastne on presvedčil sultána, že nastala pravá chvíľa poraziť Habsburgovcov.
     
    ...
     
    Carihrad 6. augusta 1682
     
    Na popoludňajšie modlitby IKINDIA NAMAZ, v deň vystavenia posvätných tuğov sme so sultánom nešli do Suleymaniye Camii, ale do mešity, ktorá bola pred tisícsto štyridsiatimi piatimi rokmi vysvätená ako Hagia Sofia. Bola to nádherná stavba,i keď ju stavali kresťania. Veď aj Mimar Sinan sa narodil ako kresťan a Alláh mu dovolil postaviť najkrajšie stavby našej ríše, vrátane tej Sülejmánovej, v ktorej najradšej klaňal náš sultán až po tú -, asi predsa len najkrajšiu, v Edirne venovanú Sülejmanovmu synovi Selimovi II. Klaňaním v mešite, ktorú dal postaviť Konštantín, veľký predchodca nášho sultána na stolci Rímskej ríše, náš panovník dokončil posledné premenovanie mesta na dvoch svetadieloch. Už ho nebudeme nazývať len Constantinyye. Od tejto chvíle až do konca času bude nosiť hrdé meno Istanbul. Ja sám ho budem aj naďalej nazývať Dersaadet, teda Brána hojnosti.
    Sultánovi som nič nehovoril o svojom sne. Prisnil sa mi totiž sedemhlavý drak. Postavil sa predo mňa vo chvíli, keď som si obúval nové čižmy. Zneuctil ma a pohrýzol. Po takom sne by sultán nedovolil začať vojnu s Habsburgom, ktorého podporujú siedmi králi. Bál by sa, že bude porazený a potupený. Ja sa nebojím. BISMILLAHIR-RAHMANIR-RAHIM
     
    Sultán Mehmed IV. sa stal sultánom vo veku neplných sedem rokov, 12. augusta 1648 po krvavom palácovom puči, v ktorom bol zavraždený jeho otec Ibrahim I. Pre veľkú lásku k poľovačke nazvali ho Avci, teda Lovec.
    Mehmed IV. bol jedným z najúspešnejších sultánov, aspoň po väčšiu časť života. Dobyl Krétu a vyhnal Benátčanov z Egejského mora. Úspešne decimoval nepriateľov v Transilvánii a Poliakom zabral obrovské územia. Potreboval si však vybaviť účty s tými, ktorých považoval za uzurpátorov. S Habsburgovcami.
             Kara Mustafa bol o trinásť rokov starší od panovníka. Narodil sa ako pravý Anadolčan a Moslim v horách južne od Čierneho mora v dedinke Mrzifone. Tá leží neďaleko  mesta Köprü, do ktorého sa veľký vezír Mehmed paša stiahol, keď upadol do nemilosti po porážke pri Svatom  Gottharde. Rodina Mehmed pašu pochádzala z Albánska a vyznávala kresťanskú vieru. Potom jeden z jej členov  prijal islam  a presťahoval sa do hlavného mesta. Tam sa rodina Köprülü stala jednou z najúspešnejších rodín v celej ríši. Až osem členov tejto rodiny dosiahlo hodnosť veľkovezíra. Aj keď adoptovaný mal sa Kara Mustafa stať najväčším z nich.  Mal na to všetky predpoklady a práve sa mu naskytla aj príležitosť.
     
     
    Nádcha nadchla lekára 

    Nádcha
    nadchla
    lekára,
    Káže
    ústa
    otvárať.
    Tak si
    hundre:
    „Tisíc striel!“
    Nič som
    krajšie
    nevidel.
     
     
     
     
     
     

    Bál

    Sypali sa
    chladné hviezdy,
    pri okne som stál.
    Z nich si víly
    šaty šili
    na svoj prvý
    bál.
     
     
     
     

    Keby už tá kukla pukla

     Ocko, pozri:
    kde bol potok,
    tam je iba ľad!
    Schoval sa nám?
    Ušiel niekam?
    Vedel by som rád.
     
    Ľad je ako taká kukla,
    tvrdá, studená.
    Počas zimy
    v nej je bystrá
    voda schúlená.
     
    Tam už tichá
    iba čaká.
    Čaká do jari,
    kým sa z kukly
    nerozbehne
    potok bujarý.


    Nepopieraj netopiera
     
    V letný podvečer malá myš
    videla letieť
    netopiera.
     
    Odvtedy každému vraví,
    aby už divy
    nepopieral.
     
    Veď ona jasne videla
    na nebi lietať myšku
     anjela.
    Zobraziť všetko