• Viac o osobnosti

    Miroslav Saniga je autor desiatok vedeckých prác publikovaných doma i v zahraničí a populárno-vedeckých príspevkov v odborných
    Miroslav Saniga je autor desiatok vedeckých prác publikovaných doma i v zahraničí a populárno-vedeckých príspevkov v odborných časopisoch i v dennej tlači, v rozhlase (vyše 3800) a televízii (vyše 250), absolvoval stovky populárno-vedeckých prednášok na základných a stredných školách a terénnych exkurzií so žiakmi a študentmi, viedol 25 kurzov Letnej školy mladých prírodovedcov. .
       V spolupráci so Slovenskou televíziou vznikli populárno-vedecké filmy o prírode Slovenska V lesnom divadle (o tetrovovi hlucháňovi a jeho spolupútnikoch, 1991), Murárik červenokrídly – nebeský anjelik s karmínovými krídlami (2001), Dve lásky inžiniera Sanigu (o tetrovovi hlucháňovi a murárikovičervenokrídlom, 2001), Chodníčkami Veľkej Fatry (o prírodných zaujímavostiach Veľkej Fatry, 2001), Krídla Mira Sanigu (o jeho životnej filozofii, 2008), Fascinujúca choreografia „krasolietania“ nebeského anjelika s karmínovými krídelkami (o letových schopnostiach murárika červenokrídleho, 2013), Symfónia života nadprirodzeného operenca z najlukratívnejšej nebeskej štvrte (o živote murárika, 2013).
       Pre deti napísal populárno-vedecké knižky o živote prírody Poviedky tetušky Jedličky (1996), Rok v prírode s Paľkom (1998), Po lesných zátišiach s Paľkom (2000), Rozprávky prababičky Prírody (2003), Rozprávky spod Čierneho kameňa (2004), Rozprávkyz Konvalinkového údolia (2004), Rozprávky o sirôtočke sýkorôčke Dorotôčke (2007), Rozprávky pramamčičky Prírodčičky (2008), Ako sýkorčiatkoZvedavčiatko spoznávalo zátišia dolinôčky Olinôčky (2009), Ne(po)vinná čítania mladého prírodovedca – Rozprávky z dolinôčky Olinôčky (1. diel 2010, 2. diel 2011), O prírode veselo i vážne (2014), Životopisy prírodnín v riekankách (2015), Príroda – čo o nej (ne)vieš? (2015), Všetko „naj...“ o našich vtákoch (2015).
       Dospelým sú určené Hlucháne – moja láska (1997), Rozjímanie s hlucháňmi (1998), Nezabudnuteľné zážitky s rysmi (2007), Rozjímanie s murárikmi (2007), Rozjímanie s medveďmi (2007), Ekologické úvahy (2008), Úvahy o Bohu a prírode (2008), Rozjímanie s prírodou (2008), Príroda v premenách ročného kolobehu (2008), Poézia prírody – Poetry of nature (2008), Poézia lesa (2008), Z mojej vtáčej záhrady (ekologické reminiscencie, 2009), Moja dvojjediná láska murárik a hlucháň (2009), Rozprávková vtáčia záhradkaA Fairy-Tale Bird Garden (2009), Zasnúbený s prírodou (2009), Môj rozprávkový život pod ochranou troch strážnych anjelov v nebeských výšinách (2010), Murárik červenokrídly v poetickom rozjímaní a perokresbách (2010), Tetrov hlucháň v poetickom rozjímaní a perokresbách (2010), Veselo-vážne príhody z prírody (2010), Kalendár prírody (2011), Čriepky zo zápisníka prírodovedca (2011), Príroda – moja srdcová záležitosť (2011), Čriepky z prírody (2011), Impresie prírody / Impressions of the Nature (2011), Vtáčie búdky a kŕmidlá v Rozprávkovej vtáčej záhradke a Rozprávkovom domčeku murárikačervenokrídleho / Birdboxes and feeders in teFairy tale Bird Garden and FairytaleWallcreeper'shouse (2011), Symfónia prírody (2011), Murárikčervenokrídly – nebeský anjelik s karmínovými krídlami – The Wallcreeper – Heavenlyangelwithcarminewings (2012), Čarokrásna príroda / Enchantingnature (2012), Najúsmevnejšie historky so zvieratami (2013), Hlucháň hôrny – operené stvorenie s najpodivuhodnejšími krivkami tela (2013), Tichodroma muraria (2013), Zrkadlenie Stvoriteľa v prírode (2013), Symfónia svetla a tieňa / A symphony of light and shadow (2013), Rodný môj kraj – najmalebnejší pozemský raj... (2013), Murárik červenokrídly – operené stvorenie s nadprirodzeným výzorom a nebeskými prejavmi správania (2014), Hlucháň hôrny – lesný operenec s nadprirodzenou pózou počas tokania (2014), Liečivé dúšky sviatočnej obrázkovej poézie prírody (2014), Život krajší od vysnívaného... s prírodou na nebeskej hladine ά (2014), Božia signatúra na úžasnom diele prírody (2014), Galéria Veľkej Fatry (2014), Úsmevné čítanie o prírodninách (2014), Strašidelné čítanie o prírodninách (2015), Podnikanie v súlade s prírodou (2015), Príroda – z každého rožka troška (2015), Príroda ohlasuje Božiu slávu – myšlienky z Božej knihy prírody (2015), Čerenie duše (2015), Vtáky podhorských, horských a vysokohorských oblastí (2016), Dvanásť poetických zastavení v prírode (2016), Príroda oslavuje Stvoriteľa – obrázky z Božej knihy prírody (2016), Pomaly ďalej zájdeš (s Jánom Košturiakom, 2016). V jeho žánrovo zmiešaných textoch sa striedajú vedecké poznatky so žartovnými príhodami, úvahy s poetickou oslavou prírody.
    Knihy si sám ilustruje, je tiež výborným fotografom.
    Anna Ondrejková, 2017
    Zobraziť všetko
  • Stručne o autorovi

    Známy vedec, ochranár a milovník prírody, vtáctva a osobitne hlucháňov Doc. Ing. Miroslav Saniga, CSc., skúma vtáčie
    Známy vedec, ochranár a milovník prírody, vtáctva a osobitne hlucháňov Doc. Ing. Miroslav Saniga, CSc., skúma vtáčie spoločenstvá. Venuje sa najmä ekológii a etológii vtákov, biodiverzite a ochrane terestrických ekosystémov, vzťahom medzi vtáčou a rastlinnou zložkou ekosystémov a vzťahom medzi vtáčími spoločenstvami a meniacimi sa ekosystémami. Osobitne sa zameriava na ekológiu a etológiu tetrova hlucháňa a murárika červenokrídleho. Popri vedeckom výskume sa venuje popularizácii ochrany prírody, osobitnú pozornosť venuje deťom a mládeži. V Liptovských Revúcach pri svojom dome v obci Liptovské Revúce vybudoval vtáčiu záhradu s desiatkami kŕmidiel a 150 búdkami. Napísal vyše 60 odborných a populárno-náučných kníh pre dospelých aj deti.   Svoje knihy sám ilustruje, je tiež výborným fotografom. Jeho rozsiahlu tvorbu charakterizuje vrúcna, stupňujúca sa láska ku všetkému živému i neživému na Zemi a hlboká pokora pred Božím stvoriteľským dielom.
    Zobraziť všetko
  • Životopis autora

    Docent Ing. Miroslav Saniga, CSc., vyštudoval Lesnícku fakultu Technickej univerzity vo Zvolene (1983 – 1987); tam absolvoval aj externé ašpirantské
    Docent Ing. Miroslav Saniga, CSc., vyštudoval Lesnícku fakultu Technickej univerzity vo Zvolene (1983 – 1987); tam absolvoval aj externé ašpirantské štúdium a habilitáciu v odbore Všeobecná ekológia a ekológia jedinca a populácií (2008). .
    V rokoch 1987 až 1993 bol odborným pracovníkom pre lesné ekosystémy na Správe Národného parku Malá Fatra, od roku 1993 je samostatným vedeckým pracovníkom Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene. Externe prednáša na Fakulte prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Žije v Liptovských Revúcach.
    Skúma vtáčie spoločenstvá. Osobitne sa zameriava na ekológiu a etológiu tetrova hlucháňa a murárika červenokrídleho. Píše odborné publikácie a populárno-náučné knihy pre deti aj dospelých.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Esej

    Pre deti a mládež

    • Poviedky tetušky Jedličky (1996)
    • Rok v prírode s Paľkom (1998)
    • Po lesných zátišiach s Paľkom (2000)
    • Rozprávky prababičky prírody (2003)
    • Rozprávky spod Čierneho kameňa (2004)
    • Rozprávky o sirôtočke sýkorôčke Dorôčke (2007)
    • Rozprávky pramamčičky Prírodčičky (2008)
    • Ako sýkorčiatko Zvedavčiatko spoznávalo zátišia dolinôčky Olinôčky (2009)
    • Ne(po)vinná čítanka malého prírodovedca – 1. diel: Rozprávky z dolinôčky Olinôčky (2010)
    • Ne(po)vinná čítanka malého prírodovedca – 2. diel: Rozprávky z dolinôčky Olinôčky (2011)
    • O prírode veselo i vážne. Naše Slovensko (2014, 1.vydanie)
    • Životopisy prírodnín v riekankách (2015)

    Odborná literatúra

  • Monografie a štúdie o autorovi

    http://zivot.cas.sk/clanok/2795/miroslav-saniga-zenaty-s-prirodou [citované 14.11.2016] http://www.pluska.sk/plus7dni/zaujalo-nas/lesny-muz.html [ citované 14.11.2016]
    Zobraziť všetko
  • Autor o sebe

    Vedec, ak chce byť dobrým vedcom, musí sa do svojej práce zaľúbiť a nemôže ju robiť pre peniaze. Všetci si myslia, že Saniga má
    Vedec, ak chce byť dobrým vedcom, musí sa do svojej práce zaľúbiť a nemôže ju robiť pre peniaze. Všetci si myslia, že Saniga má poukrývané poklady po lese. Moje fi nancie sú však v mínuse a sú schované vo všetkých tých populárno-vedeckých knižkách. Mnohí vedci sa čudujú, prečo popularizujem vedu. Lenže ja nepíšem len pre nich, ale aj pre ľudí. Tu jednoducho nejde o to, že Miro Saniga je vedecký pracovník a má okolo mena tituly, ale že má rád prírodu. Vedu totiž treba podať bežným ľuďom, a tak ich pritiahnuť k ochrane prírody, pretože je na hrane prežitia. Musíme sa k nej správať tak, aby cítila, že ju máme radi.
    (Život, 2008)
    Zobraziť všetko
  • Autor o svojom diele

    V prírode je nekonečno inšpirácie, čo mi nenechá pokojne spávať. Snažím sa aspoň zlomok dejov a javov na scéne prírody priniesť
    V prírode je nekonečno inšpirácie, čo mi nenechá pokojne spávať. Snažím sa aspoň zlomok dejov a javov na scéne prírody priniesť čitateľom. Písanie ma napĺňa radosťou. Aj keď už brušká na prstoch bolia od ťukania na klávesnicu počítača a očné viečka padajú únavou, príhodu z prírody musím dopísať...
    Zobraziť všetko
  • Ukážka z tvorby

    Prekvapenie pod perinou   Plazy patria tiež k tým druhom živočíchov, ktoré väčšina ľudí nemá v láske, ak nechcem rovno
    Prekvapenie pod perinou
     
    Plazy patria tiež k tým druhom živočíchov, ktoré väčšina ľudí nemá v láske, ak nechcem rovno povedať, že sa ich priam štítia a desia. Už len predstava, že niekde v lúke či v lese môžu stretnúť hada, im naháňa zimomriavky hrôzy. Radšej trávia čas doma, nanajvýš na dvore s nakrátko pokoseným trávnikom, na ktorom všetko vidieť, a niečo také ako stretnutie s plazom sa im tam nemôže prihodiť. Keby len vedeli, ako sa mýlia... O jednom takom prípade vám porozprávam.
    Keď som sa jedno teplé piatkové augustové popoludnie vrátil z týždňovky, ktorú som trávil na mojom pracovisku na Starých Horách, čakalo ma v posteli večer prekvapenie. Keď som odhrnul paplón, ležala tam pekne, skrútená v klbôčku, dospelá vretenica.
    „V posteli mám vretenicu!“ zvolal som na otca, ktorý sa už uložil na nočný odpočinok v kuchyni.
    „Netáraj! Odkiaľ by sa tam nabrala.“
    „Asi ste mali otvorené dvere. Musela sa preplaziť cez chodbu a kuchyňu až do mojej izby,“ uvažoval som.
    „Ale ozaj je to vretenica?“ ešte stále mi neveril otec.
    Až keď som mu asi šesťdesiatcentimetrového hada, ktorého som zabalil do uteráka, predložil rovno pod nos, uveril.
    „Naozaj je to vretenica,“ skonštatoval. „Ako sa len mohla preplaziť až do domu? Veď ako je deň dlhý, sedím rovno predo dvermi, musel by som ju teda zazrieť...“
    „Dobre, že sa usalašila v mojej posteli,“ odvetil som. „Keby si bola vybrala tú vašu, mohlo to dopadnúť oveľa, oveľa horšie,“ utešoval som ho.
    (in: Z mojej vtáčej záhrady)
     
     
    Ako si prefíkaná veverička odniesla balíček orieškov
     
    Pri spomienke na veveričku, ktorá sa hostila na mnou nazbieraných lieskovcoch, sa mi vždy objaví úsmev na tvári. Ako malý chlapec som na sklonku leta a začiatkom jesene chodieval zbierať lieskové oriešky, ktoré nám tak potom v zime chutili, keď sme ich po večeroch lúskali. V tých časoch sa lieskovce zbierali ľahko, pretože stačilo prísť k lieske, potriasť konármi a oriešky sa len tak sypali po nízkej tráve, ktorá bola skosená. V súčasnosti je zbieranie lieskovcov vo vysokej tráve, ktorá sa už nekosí, veru ťažká-preťažká práca.
    Jednu jeseň som nazbieral za jedno celé vrece lieskovcov. Pred tým, ako sme si ich uskladnili na zimu, sušievali sme ich ešte pred humnom. Keď som raz sedel na priedomí, všimol som si, ako sa po stromčekoch zakrádala k lieskovcom veverička.
    „Tak ty si ideš pomaškrtiť na lieskovce,“ pomyslel som si v duchu.
    A mal som pravdu. Veverička si našla ľahko dostupný zdroj potravy. Sušiace sa oriešky si odnášala do vrbiny, kde si ich ukrývala do starej bútľavej vŕby. Vôbec som sa na túto krásavicu nehneval. Lieskovcov som vtedy nazbieral toľko, že nám vydržali na dva roky, a tak balíček, ktorý si do svojich skrýš odniesla veverička, nám vôbec, ale vôbec nechýbal.
    Keď som si potom počas dlhých zimných večerov lúskal lieskové oriešky, myslel som aj na veveričku, ktorej som štedro doprial z mojej zásoby, aby si aj ona pochutnala v chladných zimných mesiacoch na tejto pochúťke.
    (in: Čriepky zo zápisníka prírodovedca)
     
     
    Modlitba za hlucháne
     
                    Včasné aprílové ráno pod klenbou najväčšieho Božieho chrámu v panenskom lese na Tokárni. Ešte pár minút mi chýba do začiatku odriekania originálnej hluchánej modlitbičky. Prvý už začal tichučké rozjímanie radostného ruženca: „Tk-tk-tk-tktktktktk-glok-čušivi-čušivi-čušivi.“ Predmodlieva sa až šiestim spolumodlitebníkom. Prvé zrniečka radostného ruženca odmodlievajú láskavému a múdremu Stvoriteľovi. Pod romantickou klenbou najväčšieho nebeského chrámu, posiatou zlatými hviezdičkami, sa s pocitom blaženosti modlia zrniečko po zrniečku z desiatkov radostného ruženca. Hluchánia tichulinká modlitba znie v radostných tónoch. Od štedrého Stvoriteľa dostali do vienka ten najkrajší chrám lesa, kde sa minulostoročné jedle stískajú s javormi a smreky sa objímajú s bukmi...
                    Hlucháne neskrývajú svoju radosť zo života, naplno ju prežívajú a ponúkajú z nej plným priehrštím všetkým divákom. Neviem sa vynapočúvať ich radostne znejúceho „tk-tk-tk-tktktktktk-glok-čušivi-čušivi-čušivi“ a vynadívať sa na ich slávnostné pózovanie. Jeden sa pyšne prechádza po vetve buka s chvostom rozprestretým do vejára, hrdlom napuchnutým a vztýčeným k hviezdnym nebesiam, pritom krídla spustil až tak hlboko, že mu šuchocú po kôre. Druhý vo vrcholnom rozjímaní preletuje zo stromu na strom... Posledné zrnká radostného hluchánieho ruženca odznievajú panenským chrámom lesa, zasväteným nebeským Otcom výsostne na odriekanie včasneranných aprílovo-májových hlucháních modlitieb.
                    Keď začne k večeru na krajinu opäť čierna tma sadať a nebesá sa vyzdobia zlatistými hviezdičkami, zlietnu sa opäť tieto zvláštne Božie stvorenia do lesného chrámu na Tokárni k modlitbe večerných litánií...
                    Keď nasledujúcu noc opäť mesiačik na hviezdičkové nebesia spoza horizontu vypláva, začnú hlucháne pred oltárom lesného chrámu rovnako presne ich sviatočnú omšu zrniečkom slávnostného ruženca. Aj dnes ju odriekajú siedmi, velebia nášho Pána za to, že im stvoril taký prekrásny chrám lesa s posvätným oltárom. Tu, kde sa javory snúbia so smrekmi, jedle s bukmi, znie ich tichučká modlitba ako balzam na dušu každého, kto ju čo len na chvíľočku začuje. V desiatkoch slávnostného ruženca volajú na chválu a slávu nášho Opatrovateľa... Nádherné je rozjímanie hlucháňov v tichučkej modlitbe slávnostného ruženca. Pohľad upretý k nebesiam, krídla spustené, až sa spolu pod jeho mohutným telom dotýkajú, akoby ich zopäl k modlitbe... A ten vejárovitý chvost... Prekrásne to stvorenie, ktoré všemohúci Boh naučil zvláštnu modlitbičku vďakyvzdania...
                    Už tretiu noc rozjímam spoločne s hlucháňmi v chráme lesa na Tokárni. Mesiačik opäť o čosi schudol od včerajška, aj lampášik mu trošíčka pobledol. Teraz je z neho naozaj len tenulinký kosáčik. Pozajtra varu už celkom zmizne z aprílového neba...
                    Hviezdičky ešte silno blikajú tam z nebeského raja, keď sa stvorenie Božie – hlucháň začne prihovárať nášmu Stvoriteľovi prvým desiatkom bolestného ruženca. Len dva sem prišli dnes odriekať... Rozjímajú v modlitbe, ktorá je plná žiaľu, bôľu a sĺz... Vymodlievajú si u Pána lepšie zaobchádzanie od ľudí. Pokorne v zrnkách bolestného ruženca si od nebeského Otca vyprosujú milosrdenstvo.
                    Slzy mi zmáčajú líca, keď načúvam ich plačlivému náreku v zrnkách bolestného ruženca... Smútok zaľahol navždy v mojom srdci, keď som si vypočul všetkých päť desiatkov hluchánieho bolestného ruženca. Pokľakol som tichučko s pocitom viny pred oltárom lesného chrámu a začínam vyprosovať za ľudstvo, aby mu toto previnenie milostivý Spasiteľ odpustil.
                    Ešte dlho po tom, čo sa hlucháne vyžialili Hospodinovi za nás, som prosil o odpustenie s prísľubom, že sa polepšíme a budeme zveľaďovať ním požehnané chrámy lesa, aby v nich mohli znieť tichučké modlitbičky hluchánieho ruženca v aprílovo-májovú včasnerannú pobožnosť. Ako bolo na počiatku, tak nech velebia hlucháne nášho spoločného Stvoriteľa v chrámoch lesa, ktoré zasvätil len pre ich aprílovo-májové ružencové pobožnosti, až naveky vekov...
                    (in: Rozjímanie s hlucháňmi)
     
    Zobraziť všetko
  • Rozhovory