Foto Peter Procházka
Foto Peter Procházka




  • Prekladá z jazykov

    Francúzsky jazyk
    Ruský jazyk
  • Životopis autora

    Miroslav VÁLEK sa narodil 17. júla 1927 v Trnave, kde v roku 1947 maturoval na obchodnej akadémii. Potom sa zapísal na Vysokú obchodnú školu v
    Miroslav VÁLEK sa narodil 17. júla 1927 v Trnave, kde v roku 1947 maturoval na obchodnej akadémii. Potom sa zapísal na Vysokú obchodnú školu v Bratislave, no štúdium nedokončil. Od roku 1949 pracoval v redakciách viacerých neliterárnych časopisov. Koncom 50. rokov sa stal redaktorom a v rokoch 1962 – 1966 šéfredaktorom literárneho mesačníka Mladá tvorba. V rokoch 1966 – 1967 bol spoluzakladateľom a prvým šéfredaktorom literárneho časopisu Romboid. V rokoch 1967 – 1968 zastával funkciu predsedu Zväzu slovenských spisovateľov. Po vzniku federatívneho usporiadania ČSSR od 1. januára 1969 sa stal ministrom kultúry v slovenskej vláde a zároveň členom predsedníctva ÚV KSS. Z týchto vysokých politických funkcii odišiel až v roku 1988 a potom krátko (do konca novembra 1989) pôsobil ako predseda Zväzu československých spisovateľov v Prahe. Zomrel 27. januára 1991 v Bratislave.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Poézia

    Esej

    • O literatúre a kultúre (1979)
    • Inšpirácie (1999)

    Pre deti a mládež

  • Charakteristika tvorby

    Do literatúry vstupoval Válek na dvakrát. Jeho publikačné začiatky spadajú do rokov bezprostredne po druhej svetovej vojne (1946 – 1947), keď v
    Do literatúry vstupoval Válek na dvakrát. Jeho publikačné začiatky spadajú do rokov bezprostredne po druhej svetovej vojne (1946 – 1947), keď v trnavskom mesačníku Plameň uverejnil rad lyrických básní, prezrádzajúcich nesporný talent mladého autora. Boli to básne takmer napospol ľúbostné, ale vôbec nie tematicky jednotvárne: nijaký mladícky nezrelý sentimentalizmus, naopak, striedajú sa tu významové polohy hravej irónie a sebairónie s tušeniami tragických osudov lásky (motívy sklamania a zrady). A najmä: všetky demonštrovali nezvyčajne vyspelú úroveň autorovej poetologickej kultivovanosti, svojsky napojenej na tradície slovenskej básnickej moderny. Vo výbere sa tieto básne dostali k širšiemu publiku až v roku 1971 v reedícii zbierky Dotyky a mnohé z nich rýchlo získali mimoriadnu popularitu, osobitne u mladých čitateľov a recitátorov poézie. Táto počiatočná fáza Válkovho básnického vývinu však upadla akoby do zabudnutia, iste aj preto, že po roku 1948 sa jeho poézia dostala na dlhší čas do publikačného a možno aj tvorivého útlmu. Príčiny sú zrejmé: mladý autor, vedomý si už istých osobitostí svojho individuálneho talentu, nemienil sa konjukturálne prispôsobiť revolučným požiadavkám tzv. socialistického realizmu, začiatkom 50. rokov oficiálne presadzovanému v podobe dogmatických noriem ždanovovskej estetiky, zavrhujúcej ako údajný ideologický kontraband akékoľvek konexie a tvorivú skúsenosť moderného umenia. Preto sa Válkov druhý, už definitívny vstup do literatúry, potvrdený vydaním knižného debutu Dotyky, uskutočnil až koncom 50. rokov, v čase istého kultúrnopolitického odmäku. Až vtedy sa Válek v slovenskom literárnom živote presadil nielen s vlastnou individuálnou autorskou pozíciou, ale stal sa zároveň prekurzorom a do určitej miery aj patrónom (ako redaktor časopisu Mladá tvorba) nástupu celej, od neho mladšej básnickej generácie, ktorá spolu s ďalšími Válkovými dielami radikálne zmenila umeleckú štruktúru slovenskej poézie a podstatne ovplyvnila jej vývin v druhej polovici 20. storočia. Dotyky, Príťažlivosť, Nepokoj, Milovanie v husej koži - tieto štyri knihy z rokov 1959 – 1965 tvoria nepochybné a stále účinne jadro Válkovej básnickej kreativity. Jeho poézia tu nadobudla existenciálne prežívanú a dramaticky prezentovanú intenzitu ľudskej subjektivity, pričom do jej zorného poľa vstupoval aj celý bipolárny svet, ocitnuvší sa na hrane svojej existencie: medzi katastrofou nedávno realizovanou (druhá svetová vojna) a reálne možnou katastrofou ďalšou, ešte hroznejšou (atómová smrť ľudstva). Stredobodom básnikovej pozornosti je však aj tu človek, konkrétny "človek medzi ľuďmi" – strojca i obeť tejto osudovej ambivalentnej situácie sveta. Spolu s touto tematickou či motivickou globalizáciou Válkovho tvorivého gesta sa odohráva žánrová reštrukturalizácia jeho poézie: nevzdávajúc sa síce práva vyslovovať i najintímnejšie polohy či psychické stavy lyrického subjektu. Válek zjavne opúšťa útvar uzavretej (komornej) básnickej výpovede a vydáva sa smerom k tvorbe rozsiahlejších, akoby sujetovo organizovaných básnických textov, ktorých konštrukciu nesie súhra i protihra lyricky subjektívnych elementov a epicky objektivizujúcich i konfliktných dramatických kompozičných postupov. A práve cez tento sémanticky zložitý, ale stavebne vždy dobre zvládnutý básnický synkretizmus dosahuje Válkova poézia maximum svojej umeleckej hodnoty. Dynamický, razantne protirečivý vývin koncom 60. rokov v ČSSR strhol so sebou aj M. Válka. Dostal sa do vysokej politiky a nasledujúce dve desaťročia neboli šťastným obdobím pre jeho básnickú tvorivosť. Až po dlhej odmlke vydal roku 1976 básnickú zbierku Slovo. Pokúsil sa tu umelecky riskantným spôsobom spojiť subjektívnu motivickú líniu, charakteristickú pre jeho poéziu zo 60. rokov, s transparentne jednoznačným deklarovaním svojej stotožnenosti s komunistickou stranou a jej svetodejinným poslaním. To prvé zostáva z textu čitateľsky živé, to druhé padá do zabudnutia, spolu s historickým pádom komunizmu. Epilóg Válkovej tvorby sa potom niesol v znamení návratu k intímne ľúbostnej lyrike v podobe presne vybrúseného tvaru a významovo uzavretej výpovede (cyklus Z vody a cyklus deviatich sonetov Obrazáreň, publikovaný roku 1980 vo výbere Zakázaná láska). Ak je pre sémantickú štruktúru i myšlienkovú náplň Válkovej poézie charakteristická vysoká miera vnútorného napätia a psychickej tenzívnosti, potom jeho básne určené detským čitateľom sú akoby jej relaxačným protipólom. Sú plné uvoľnenej hravosti jazykovej i motivickej, detskému vnímaniu prirodzenej alogickosti, produkujúcej humor, ktorý miestami prechádza do polohy jemnej irónie. Preto aj pri svojom neveľkom rozsahu patrí táto časť Válkovej tvorby k umeleckým vrcholom modernej slovenskej poézie pre deti.
    Stanislav Šmatlák
    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    Vybrané poémy (1969 po nemecky, 1978 po bielorusky, rumunsky, moldavsky, 1979 po rusky, 1981 po poľsky, 1982 po bulharsky, 1983 po macedónsky, 1985 po španielsky)

    Vybrané poémy (1969 po nemecky, 1978 po bielorusky, rumunsky, moldavsky, 1979 po rusky, 1981 po poľsky, 1982 po bulharsky, 1983 po macedónsky, 1985 po španielsky)

    Slovo (1977 po rusky, 1978 po grécky, 1983 po kazašsky)

    Dotyky (1980 po moldavsky)

    Zakázaná láska (1983 po grécky)

    The Ground Beneath Our Feet (výber z poézie, 1996 po anglicky – s podporou Komisie SLOLIA LIC)

    Do Tramtárie (2009 úryvok z diela po anglicky a po taliansky)

    Dotyky (2009 po fínsky – s podporou Komisie SLOLIA LIC)

    Knižné vydania výberov z Válkovej poézie vyšli v ruštine, poľštine, češtine, bulharčine, ukrajinčine, maďarčine, taliančine, nemčine, preklady jednotlivých básní boli publikované v časopisoch i zahraničných antológiách slovenskej poézie. Knižný výber z jeho publicistiky vyšiel v češtine. Jeho knihy pre deti vyšli v Anglicku, Amerike, Bulharsku, Nemecku, Fínsku, Grécku, Maďarsku, Poľsku, Rusku a Ukrajine.

    Zobraziť všetko
  • Diela vydané s podporou SLOLIA

  • Literárna tvorba - preklad

    J. Tuwim: Zázraky a divy (1961), V. Nezval: Nový Figaro (1962), A. Voznesenskij: Trojuholníková hruška (1964), G. Ajgi: Žena sprava (1967), R. M. Rilke:

    J. Tuwim: Zázraky a divy (1961), V. Nezval: Nový Figaro (1962), A. Voznesenskij: Trojuholníková hruška (1964), G. Ajgi: Žena sprava (1967), R. M. Rilke: Piesne o láske a smrti (1968, v jazykovej spolupráci s P. Hrivnákom), G. Corso: Zmŕtvychvstanie smrti (1968, v jazykovej spolupráci s J. Vilikovským), P. Verlaine: Vôňa tvojho tela (1977)

    Preklady časopisecky publikovaných básní viacerých ruských, ukrajinských, poľských a francúzskych autorov vyšli v knihe M. Válek: Preklady (1977).

    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    ZAMBOR, J.: Niečo ako láska, niečo ako soľ. Miroslav Válek v interpretáciách. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2013. 249 s. ISBN

    ZAMBOR, J.: Niečo ako láska, niečo ako soľ. Miroslav Válek v interpretáciách. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2013. 249 s. ISBN 978-80-8119-075-9

    GÁFRIK, Michal: O démonoch v ľuďoch. Valér Mikula: Démoni súhlasu a nesúhalsu (Dominik Tatarka, Miroslav Válek). In: Tvorba, roč. XXI. (XXX.), 2011, č. 1, s. 32 – 33.

    MIKULA, V.: Démoni súhlasu i nesúhlasu. Dominik Tatarka, Miroslav Válek. F.R. & G. 2010.

    SLIACKY, O.: Miroslav Válek. In: Sliacky, O. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež (2., rozš. vydanie). Bratislava: LIC 2009.

    MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008.

    MARČOK, V. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III (2., rozš. vydanie). Bratislava: LIC 2006.

    HOCHEL, B.: Miroslav Válek. In: Mikula, V. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram & Ústav slovenskej literatúry SAV 2005.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Vedel som o jeho veršoch skôr, ako som vedel o ňom. Bolo mi veľmi blízke to, čo písal v predhistorickom štádiu našej známosti a čo potom

    Vedel som o jeho veršoch skôr, ako som vedel o ňom. Bolo mi veľmi blízke to, čo písal v predhistorickom štádiu našej známosti a čo potom našlo miesto v prvej časti Dotykov. Potom boli naše cesty dosť odlišné. Obidvom nám prestalo vyhovovať to, čo sme robili dovtedy. On roztočil prudkú a prenikavú obraznosť modernej poézie a snažil sa zapriahnuť túto parádnu kobylku do ťažkých nákladov. A podarilo sa mu to. Dotiahol do poézie svoju rozporuplnú dobu.

    Milan Rúfus

    Zobraziť všetko
  • Ukážka z tvorby

      DEJINY TRÁVY Oldřichovi Mikuláškovi   To by ste radi videli, ten fosfor! Tú lúku, svietiacu ako hodinky,
     

    DEJINY TRÁVY

    Oldřichovi Mikuláškovi

     

    To by ste radi videli,

    ten fosfor!

    Tú lúku, svietiacu ako hodinky,

    keď ukazuje jar!

    Ešte má mäkké lýtka,

    svaly ju budú bolieť

    a už sa na svahu mihne jej zelený kabriolet,

    ó, akcelerácia tráv!

    A chlorofyl!

    A jarné klíčenie!

    A dvestotisíc iných hlúpostí!

    Hlava vás z toho nezabolí

    a tráva už vchádza do ďalšieho kola.

    Zaspievaj niečo veselé,

    zaspievaj, ale rýchle!

    Splašení ako jelene,

    starneme tráve na očiach.

    A už to nie je pretekársky voz,

    hrmenie jarných motorov,

    šialenstvo tribún!

    Je tu len smutné auto s pivom,

    z ktorého vyhadzujú

    zelenú fľašu s penou v hrdle,

    žriebätá,

    koníky lúčne,

    napodobňujúce cval.

    Raz a dva,

    vysoko kolená,

    spievať!

    A tak sa človek dožil tisíc rokov.

    Musel len bežať,

    predbiehať s penou v hrdle,

    nik sa ho nespýtal:

    „Prečo?“ A „Kam?“

    A kto sa spýtal trávy, kam rastie a prečo?

    Kto sa spýtal na jej vnútorný život?

    Kto aspoň steblo trávy preložil

    do ľudskej reči?

    Nič, iba oheň a dážď.

    A tráva pracuje:

    nad chodbami krtov,

    nad hrobom,

    nad hrobom,

    počúva nárek mora,

    šelest nad aortou,

    premieňa

    požiar slnka,

    blúznenie vody,

    premieňa

    mŕtve veci na živé,

    trápi sa sama v sebe,

    hľadá im správny tvar.

    Napísané sú:

    dejiny vojen,

    dejiny filatelie a futbalu.

    Dejiny trávy nikto nenapísal.

    Z hľadiska trávy je to bezvýznamné.

    Jej dejiny sú dlhé a plynulé.

    Premávajú v nej expresy

    a nájazdníci hryzú hrivy koní.

    Zapadá do nej zlatovlasá hlava

    a mnohý kohútik v nej stratil hrebienok,

    ó, pozná bludné hviezdy!

    Tráva vie, po čom býva krv.

    V pamäti drží všetky letné lásky,

    cudzoložstvá

    a beštiálne vraždy.

    Ale tráva je trpezlivá

    a citlivá.

    Tráva všetko zakryje.

    Mlčí.

    Nepozerajte na ňu zvysoka.

    Tráva vie, od čoho mŕtvych bolí zub,

    tráva vie všetko o živote a smrti.

    Tráva má presný zoznam nádejí a sĺz.

    Vypočítala vašu definitívnu podobu,

    podčiarkla si vás zelenou

    a čaká.

    Raz všetko pochopím

    a odhalím ti skryté súvislosti vecí.

    Poď,

    vyjdeme do tmy

    počúvať pôrodné bolesti trávy,

    krutý kŕč koreňov,

    praskanie buniek,

    vrenie štiav.

    Už všetkému rozumiem,

    akoby sám som bol trávou.

    Polož si ruku na chrbát noci,

    počúvaj dobre, čo vravím:

    Nič, iba oheň a dážď!

    Zobraziť všetko