Foto©Matúš Zajac
Foto©Matúš Zajac

Foto©Peter Procházka

Obrázky kníh


Krúženie (fragmenty románu) - 2014
Krúženie (fragmenty románu) - 2014



  • Viac o osobnosti

    19. novembra 1989 po prvom protestnom mítingu v priestoroch Umeleckej besedy v Bratislave sa stretli v byte Jána Langoša  Martin Šimečka, Ján Budaj, Oleg
    19. novembra 1989 po prvom protestnom mítingu v priestoroch Umeleckej besedy v Bratislave sa stretli v byte Jána Langoša  Martin Šimečka, Ján Budaj, Oleg Pastier a Miloš Žiak. Na tomto stretnutí vznikol názov občianskeho hnutia Verejnosť proti násiliu.
    Zobraziť všetko
  • Stručná charakteristika tvorby

    Pastierova samizdatová básnická tvorba, reflektujúca kontakty s českým disentom a cezeň aj s českou poéziou, vyšla
    Pastierova samizdatová básnická tvorba, reflektujúca kontakty s českým disentom a cezeň aj s českou poéziou, vyšla v zbierke Plot. Prvá časť Duté ticho je popretkávaná dedikáciami priateľom, básnikom „mlčania“, ako J. Skácel, I. Blatný a i. Autorova poetika v nej osciluje medzi pocitovo vyhrotenými metaforami, evokujúcimi stíhanie, opustenosť autorov a sloganovým satirickým popevkom. Ich razanciu v druhej časti zbierky Tieň Chamraj vystriedali štvorveršia so vzorom v čínskej lyrike. Charakteristickým znakom Pastierovej tvorby sa stáva úsilie o striedmosť výrazu a variovanie motívu exilu ako stavu duše aj skutočného exilu. V cykle Oko za zub, v ktorom sa prihlásil k absurdným poetickým hrám srbského básnika V. Popu, reflektuje cez strohú surreálnu obraznosť bolestivý svet jednotlivca a jeho ľudskej intimity. Striedmosť Pastierovho výrazu nateraz vyvrcholila v cykle Možno. Verše obsahujúce jediné slovo vychádzajú z protikladov, ktoré symbolicky stupňujú relativizáciu vypovedaného. Autor akoby viedol nekončiaci sa rozhovor prinášajúci pokoj, vyrovnanosť, skepsu, premyslené i prežité, avšak podávané bez akejkoľvek agresivity, obžalovania či zatrpknutosti.
    Zobraziť všetko
  • Životopis autora

    Oleg Pastier sa narodil 17. apríla 1952 v Tekovskej Novej Vsi. Vyštudoval strednú všeobecnovzdelávaciu školu v Nitre. Básnik a publicista -
    Oleg Pastier sa narodil 17. apríla 1952 v Tekovskej Novej Vsi. Vyštudoval strednú všeobecnovzdelávaciu školu v Nitre. Básnik a publicista - v disente získal prvé vydavateľské skúsenosti so samizdatovými časopismi Kontakt, Fragment a Fragment K.Od marca 1990 časopis vydával oficiálne, od roku 1992 pod názvom Fragment spolu s jeho knižnou edíciou vo vlastnom vydavateľstve F.R.&G. Po roku 1990 spolupracoval s viacerými literárnymi časopismi (Kultúrny život, Romboid). Pre Slovenský rozhlas vytvoril sériu 23 fíčrov pod názvom Rodinné striebro a rozhlasových relácií Obuj sa a choď, Avantgardy, Európska poviedka a ďalších. Žil v Dolnom Bare.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    Poézia

    Rozhlasová tvorba

    • Rodinné striebro (Cyklus relácií o významných osobnostiach a udalostiach v slovenskej kultúre a histórii 20. storočia)

    Publicistika

  • Charakteristika tvorby

    Činnosť a tvorba Olega Pastiera je rôznorodá, patrí do viacerých oblastí kultúry – naplno sa rozvinula po r. 1989, dovtedy bol autor jednou
    Činnosť a tvorba Olega Pastiera je rôznorodá, patrí do viacerých oblastí kultúry – naplno sa rozvinula po r. 1989, dovtedy bol autor jednou z kľúčových osobností samizdatu. Tento významný vydavateľ, editor, publicista, básnik a prozaik vždy chcel a robil svoju prácu slobodne, podľa vlastných predstáv, bez obmedzovania cenzúrou, ako vydavateľovi a editorovi mu ide o vydávanie takých kníh, ktoré majú zmysel a „aké chcem čítať“.
         Tvorba Olega Pastiera predstavuje rôzne druhy, literárne a publicistické žánre. Je autorom šiestich básnických kníh, z nich dve (Chamraj, 1981; Pavúčie hniezda, 1982) vyšli ako samizdat. V roku 1992 vyšla pod názvom Plot jeho samizdatová básnická tvorba. V nej nájdeme verše venované „básnikom mlčania“, motívy stíhania, opustenosti s dávkou satiry. V knihe Oko za zub (1995) ide o surrealisticky podaný svet jednotlivca. V roku 2003 priniesol knihou Možno – pokoj,  vyrovnanosť, bez obžalovávania a zatrpknutosti, ale so skepsou a tomu prispôsobil aj striedmosť vo forme, no v Albume z roku 2006 cítiť opäť nenaplnené očakávania, v textoch je prítomná irónia a sebairónia.
         Oleg Pastier zaujal široký okruh percipientov svojou umeleckou publicistikou, keď len pre rozhlas vytvoril vyše dvadsať fíčrov, časť z nich pretransformoval aj do knižných podôb, resp. sa stali základom niekoľkých vydavateľsky obdivuhodných a obsahovo dôležitých kníh. Za rozhlasový cyklus Rodinné striebro o výnimočných osobnostiach a udalostiach slovenskej kultúry dostal v roku 2008 Novinársku cenu (Cenu otvorenej spoločnosti). Ešte predtým (2004) vydal knihu rozhovorov s A. Marenčinom (Nezabúdame) a v roku 2008 knihu jedenástich rozhovorov s osobnosťami slovenskej literatúry pod názvom Z protiľahlého brehu.
         Pozornosť a uznanie vzbudili tri knihy s rovnakým základným názvom – Za ozvenou tichých hlasov I, II, III (2011, 2012, 2013). Ide o niekoľkolíniovú časovú a priestorovú koláž dejinnými udalosťami, v ktorej sú životy ľudí, autentickosť výpovedí, originálne materiály, rôznorodosť žánrov, výber takých tém, ktoré príjemcu nielen upútajú, ale často i ohromia – svojou pozitívnou veľkosťou, alebo nepredstaviteľným zlom. V Pastierových knihách sa premietajú dejiny 20. storočia i tohto aktuálneho prostredníctvom ľudských osudov. Či je to šesť príbehov, predstavujúcich duchovný kapitál odolávajúci všetkým krízam (I), či ide o dialóg medzi Olegom Pastierom a Jurajom Mojžišom (III) alebo je to päť scenárov, päť koláží v knihe Za ozvenou tichých hlasov (II), za ktorú autor dostal v roku 2013 Cenu Dominika Tatarku. Oleg Pastier vie scenáre urobiť na mieru a so silným efektom. Dokáže zachytiť okamih v čase, násilie na jednotlivcovi, skupine i národe. Cez drobnosti vie dávať do ostrého protikladu zlo a dobro, negatívne a pozitívne.
         Rovnako pozoruhodná je Pastierova editorská tvorba, osobitne zaujali knihy z rokov 2007 – 2015 o Osamelých bežcoch: Pohybliví v pohyblivom (2007), Pohybliví nehoria (2009), Poker s kockami ľadu (2014), Trblet v oku (2015); posledné dve editorsky s Jánom Púčekom. Knihy sú príťažlivé pre rôznosť originálneho materiálu (i toho v minulosti zošrotovaného) o skupine Osamelí bežci, pre detailný obraz doby od rokov 60. po súčasnosť, pre typickú pastierovskú kolážovitú kompozíciu, pre novosť výpovedí o tejto básnickej skupine. Tieto štyri knihy, najmä Poker s kockami ľadu, ktorá predstavuje výber z korešpondencie Osamelých bežcov, vytvárajú istý typ monografie, ba dokonca dá sa povedať, že ide o románový príbeh s troma hlavnými postavami (Laučík, Repka, Štrpka). Oleg Pastier zachytil v týchto knihách „rodinné striebro“ – to, čo sa o dobe a básnickej skupine nevošlo do oficiálnych dejín literatúry. Z editorskej tvorby Olega Pastiera nemožno vynechať ani iné kvalitné a zaujímavé knihy, napr. O V. Chlebnikovovi (2013), O. Mandeľštamovi (2017).
         V tvorbe Olega Pastiera sa nachádza ešte – próza. Tento literárny prejav je uňho často v súvislosti s jeho dvoma knihami spochybňovaný, ale všimnime si podnadpisy v obidvoch prípadoch: Spytovanie (Román), 2010; Krúženie (fragmenty z románu), 2014. V jednej i druhej knihe je Pastierovým spoluautorom Ivan Kadlečík a základnými textami korešpondencia medzi nimi. Obidve sú založené na kompozičnej kolážovitosti, ale súčasne na dôslednej symetrii (prológ, epilóg, kapitoly, časová chronológia, ...). Majú tak ako román svoje hlavné i vedľajšie, kladné i záporné, aktívne i pasívne postavy, svojho rozprávača i poslucháča, odosielateľa i adresáta, udalosti majú svoj čas a priestor. Spytovanie je román o časti života dvoch protagonistov, napísaný rafinovane – text je dokumentom a príbehom súčasne. A rámcom príbehov ľudí je doba od 60. rokov po súčasnosť. Krúženie – to sú autentické spomienky týchto dvoch disidentov vo forme listov, zápiskov, veršov, je to portrétovanie osobností, obrazy vlastných záujmov a názorov, hľadanie paralely s dneškom. Kniha je zdanlivo neukončená, Ivan Kadlečík zomrel ešte pred jej dotvorením. Oleg Pastier ju však nápadito dokončil, kompozične naznačil ubúdanie slov ako dôsledok nedokončenej korešpondencie: „Táto kniha – zlomok celku, celok zlomku - ... Ostalo, čo ostalo. Torzá a výlomky.“
     
    Gabriela Rakúsová, 2018
    Zobraziť všetko
  • Literárna tvorba - editorská činnosť

    Pohybliví nehoria  - Laučík, Štrpka, Repka (2009) Pohybliví v pohyblivom (2007) Poker s kockami ľadu - Laučík, Štrpka, Repka (2014) Haiku,
    Pohybliví nehoria  - Laučík, Štrpka, Repka (2009)
    Pohybliví v pohyblivom (2007)
    Poker s kockami ľadu - Laučík, Štrpka, Repka (2014)
    Haiku, haiečku, haiku zelený (2011)
    Mandeľštam Osip: Zázrakmi chránená tíš (2017)
    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    MOJŽIŠ, Juraj: Olegov názor na básnickú skúsenosť (Spomíname). In: FRAKTÁL , roč. 1, 2018, č. 1, s. 20. GINDL, Eugen: Olegovo rodinné
    MOJŽIŠ, Juraj: Olegov názor na básnickú skúsenosť (Spomíname). In: FRAKTÁL, roč. 1, 2018, č. 1, s. 20.

    GINDL, Eugen: Olegovo rodinné striebro (Spomíname). In: FRAKTÁL, roč. 1, 2018, č. 1, s. 20.

    ZAJAC, Peter: Olegov obraz živej kultúry (Spomíname). In: FRAKTÁL, roč. 1, 2018, č. 1, s. 198.

    CHROBÁKOVÁ REPAR, Stanislava: Olegov zmysel pre danú chvíľu (Spomíname). In: FRAKTÁL, roč. 1, 2018, č. 1, s. 18.

    ŠIKULOVÁ, Verona: Držať sa srdnato. Básne, nečoho pevného... Spomienka na Olega Pastiera. In: Pravda, 25. 3. 2018.
    https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/463581-drzat-sa-srdnato-basne-niecoho-pevneho-za-olegom-pastierom/

    RAKÚSOVÁ, Gabriela: Oleg Pastier bol prísny k sebe i k všetkému zlu. In: Pravda, 16. 3. 2018.
    https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/462473-oleg-pastier-bol-prisny-k-sebe-i-k-akemukolvek-zlu/

    ANDREJČÁKOVÁ, Eva: Zomrel Oleg Pastier. In: Sme, 16. 3. 2018, roč. 26, 16. 3. 2018, č. 63, s. 15.

    mk: Zomrel vydavateľ, disident Oleg Pastier. (15. 3. 2018)
    https://www.omediach.com/ludia/12810-zomrel-vydavatel-disident-oleg-pastier

    KVASNIČKA, Matúš: Zomrel disident, básnik a vydavateľ Oleg Pastier. In: Pravda, 15. 3. 2018.
    https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/462353-zomrel-disident-basnik-a-vydavatel-oleg-pastier/

    ANDREJČÁKOVÁ, Eva: Oleg Pastier zakódoval, že človek človeku nesiaha na slobodu. In: Sme, 15. 3. 2018.
    https://kultura.sme.sk/c/20781586/oleg-pastier-zakodoval-ze-clovek-cloveku-nesiaha-na-slobodu.html

    BALOGH, Alexander: Nepohol som sa z miesta, ale už tu nie som. (15. 3. 2018)
    https://dennikn.sk/1063632/nepohol-som-sa-z-miesta-ale-uz-tu-nie-som/

    Autor neuved. (KORDA, E.): Vo veku nedožitých 66 rokov zomrel vydavateľ a spisovateľ Oleg Pastier. Video – pripomienka z odovzdávania Ceny Dominika Tatarku (2013) za samizdatový časopis Kontakt. (15. 3. 2018)
    https://www.tyzden.sk/kultura/22112/cena-dominika-tatarku-1/

    TRUSTED: Zomrel publicista Oleg Pastier, patrí k zakladateľom VPN. (15. 3. 2018)
    https://theworldnews.net/sk-news/zomrel-publicista-oleg-pastier-patri-k-zakladatelom-vpn

    ŠAH: Oleg Pastier – 65. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 133, 2017, č. 4, s. 159.

    MÚTALA, Ján – PASTIER, Oleg: Oleg Pastier: Vážne ochorenie je skúškou dospelosti (Rozhovor). (12. 1. 2015)
    https://www.slovenskypacient.sk/oleg-pastier-vazne-ochorenie-je-skuskou-dospelosti/

    PÚČEK, Ján: Neúnavnosť listov & diárov. Ivan Kadlečík, Oleg Pastier: Krúženie. (Recenzia). In: Tvorba, roč. XXV. (XXXIV.), 2015, č. 2, s. 47 – 48.

    ANDREJČÁKOVÁ, Eva: Ako sme vydávali, čo sme chceli čítať. In: Sme, roč. 23, 29. 5. 2015, č. 122, s. 15.

    -DZ-: Do redakcie prišlo. Karol Chmel: Batéria; Valerij Kupka: Zabudnutá štvrtá strana; Ivan Kadlečík – Oleg Pastier: Krúženie; Lučík-Štrpka-Repka: Poker s kockami ľudu. In: Tvorba, roč. XXV. (XXXIV.), 2015, č. 1, s. 45 – 46.

    MOJŽIŠ, Juraj: Krúženie nad časmi časov. Kniha týždňa: Ivan Kadlečík – Oleg Pastier: Krúženie. In: Pravda, roč. XXV, 3. 1. 2015, č. 2, s. 30.

    RAKÚSOVÁ, Gabriela: Listy sú dobré, ale stretnutie je lepšie: In: Pravda,19. decembra 2014.

    HEVIER, Daniel: Len si prečítajte, otvárači, naše listy! In: SME, 9. októbra 2014.

    PÚČEK, Ján: O nájdených kameňoch alebo trojnásobné putovanie Olega Pastiera za ozvenami tichých hlasov. Pastier, Oleg: Za ozvenou tichých hlasov. In: Tvorba, roč. XXIV. (XXXIII.), 2014, č. 1, s. 39 – 40.

    TASR: Cenu Dominika Tatarku za rok 2012 získal Oleg Pastier. (13. 3. 2013)
    http://www.teraz.sk/kultura/cena-dominik-tatarka-2012/40197-clanok.html

    PAVLIGOVÁ, Mária: Esencia poézie. Haiku, haiečku, haiku zelený. Sedemnásťslabičná antológia. Zostavil Oleg Pastier a Mávnutie krídel. 412 slovenských haiku. Kol. autorov. In: Tvorba, roč. XXII. (XXXI.), 2012, č. 2, s. 36.

    PAVLIGOVÁ, Mária: "Táto kniha je iná..." Oleg Pastier: Za ozvenou tichých hlasov (Šesť príbehov, šesť koláží)). In: Tvorba, roč. XXII. (XXXI.), 2012, č. 1, s. 27.

    STANKOVÁ, Mária: Kultúrny hladomor / hlad po kultúre. Ivan Kadlečík – Oleg Pastier: Spytovanie. In: Tvorba, roč. XXI. (XXX.), 2011, č. 2, s. 42 – 43.

    SVORADOVÁ, Veronika: Je nevyhnutné veriť vo svoju utópiu. Ivan Kadlečík – Oleg Pastier: Spytovanie. In: Tvorba, roč. XXI. (XXX.), 2011, č. 2, s. 41.

    ZAJDEN, Michal: Ivan Kadlečík, Olega Pastier: Spytovanie. In: Tvorba, roč. XXI. (XXX.), 2011, č. 1, s. 31 – 32.

    KUCBELOVÁ, Katarína: Bežme, kým stopa nezhorí (recenzia Pohybliví nehoria) In: Pravda, 29. augusta 2010

    BALOGH, Alexander: čaro protiľahlého brehu. In: SME, 9. 1. 2009.

    BANČEJ, Maroš M. – PASIER, Oleg: Všetky možnosti máme, je len na nás, ako a na čo ich využijeme (Rozhovor). In: Knižná revue, roč. XVII, 24. 10. 2007, č. 22, s. 12.

    ŠRANK, Jaroslav: Rukopis nechaný vo vani. IV. (Problémy mladšej poézie, problémy s mladšou poéziou 20. storočia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 120, 2004, č. 6, s. 63 – 82.
    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    S Olegom Pastierom sa mi nerozlučne spája slovo sloboda. Ako jej dôsledný zástanca dal v čase komunizmu prednosť samizdatom. Diagnostikovanie minulého

    S Olegom Pastierom sa mi nerozlučne spája slovo sloboda. Ako jej dôsledný zástanca dal v čase komunizmu prednosť samizdatom. Diagnostikovanie minulého totalitného režimu bolo leitmotívom Fragmentu i knižnej edície tohto časopisu.. Platí to aj o ich podobe v poslednom období. Za dôležité pokladám, že v Pastierovom chápaní sloboda nebola nezáväznosť. Na besede na Filozofickej fakulte UK, kam som ho v čase, keď bol aj redaktorom Romboidu, pozval, prezentoval svoju zreteľnú hodnotovú orientáciu, v čom niektorí, pobalamutení módnym trendom, mohli vidieť niečo starosvetské. Olega Pastiera som v rámci slovenských literátov vnímal ako jedného z najslobodnejších. Ako nezávislá osobnosť sa vynímal aj v okruhu autorov, v ktorom sa pohyboval. Nikým sa nedal zmanipulovať. Na jednom stretnutí na pôde Klubu nezávislých spisovateľov sa v diskusii o staršom kolegovi s toleranciou vyjadril: "Je to jeho príbeh".
                                                           
                                                                     Ján Zambor v Tvorbe, ročník XXVIII., č. 1, 2018

    Chcela som už dávnejšie napísať o Pastierových literárnych a iných umeleckých exkurzoch, no teraz sa mi do rúk dostala knižka z vydavateľstva F. R. & G. Za ozvenou tichých hlasov (Šesť príbehov, šesť koláží), a tak mám príležitosť urobiť to teraz. Knižka je vlastne akýmsi záznamom počutého – väčšinu z prečítaného som predtým počula v rozhlase. Vďaka nej som sa k jednotlivým osobnostiam mohla vrátiť, som možno pozornejšia čitateľka ako poslucháčka. Niektoré veci potrebujeme všetci čierne na bielom a je dobre, že Oleg tak urobil.

    Výber osobností je čisto subjektívny, ale jedno je isté – napriek tomu, že knižka sa volá Za ozvenou tichých hlasov, hlasy tých, o ktorých je v nej reč, zazneli poriadne nahlas. Možno k nim doba a okolnosti boli nežičlivé, no Oleg Pastier „púšťa svoj zvedavý básnický zosilňovač“ a nechá ich hrmieť. Boli tu a nemožno ich obchádzať, ani strčiť do vitríny s rodinným striebrom a s úsmevom mlčať. „Nie som historik ani vedec. Iba som zvedavý. Pýtam sa, hľadám, čítam,“ hovorí autor v úvode svojej knihy.

    Historici a vedci možno sú zvedaví, no obyčajne nebývajú básnikmi. Istý druh citlivosti a vnímania im nie je vlastný. A tak sa z portrétov, ktoré Pastier načrtáva, stávajú umelecké portréty, akési obrazy, verne odrážajúce realitu, s jemným posunutím, naznačením toho, čo by väčšina historikov obišla, no na obraze, či už ide o portrét alebo zátišie, by chýbali, zostalo by biele miesto.

    Verona Šikulová v Pravde 23. apríla 2012




    Vo vydavateľstve F. R. & G. vyšla druhá kniha dokumentov a textov, ktoré mapujú básnickú skupinu Osamelí bežci. Spolu s prvou časťou Pohybliví v pohyblivom tento vydavateľský projekt v redakcii Olega Pastiera tvorí spolu skoro 800 strán materiálu, ktorý bude o niekoľko rokov ešte vzácnejší ako dnes. Olegovi Pastierovi a jeho vydavateľstvu patrí veľká vďaka predovšetkým za to, že sa pustil do tejto náročnej redaktorskej úlohy a zhrnul rozhovory, listy, manifesty a básne, ktoré sú nielen dokumentom o Ivanovi Štrpkovi, Petrovi Repkovi a Ivanovi Laučíkovi, ale aj priateľská a ľudská interpretácia ich peripetií od obdobia šesťdesiatych rokov až dodnes.
    Katarína Kucbelová, Pravda , 29.8.2010

    ... Irónia nie je spasiteľným riešením, zjemňuje ju Enzensberger, bo možno už Gottfried Benn, senzibilní naivisti sa vracajú k prírode a vykopávajú mŕtve korene, iní ponúkajú totálne mlčanie; Oleg Pastier vo svojej prvej oficiálne publikovanej knižke Plot "maximálne zintenzívnil podiel mlčania na poézii", no zároveň tým automaticky kládol zvýšené požiadavky na čitateľov (požadoval nielen aktívnu spoluúčasť na dotváraní naznačených obrazov, ale aj solídnu predprípravu nutnú pre zaregistrovanie možných súvislostí a skrytých významov), zúžený a sémanticky nahustený priestor básne bol niekedy až deklamatívne mravne zaujatým výkrikom do tmy (datovanie jednotlivých častí zbierky potvrdzuje jej dobovú ukotvenosť, i keď, prirodzene, verše prekračujú časové ohraničenie); nová bánická zbierka Oko za zub sa ani v najmenšom nezrieka mravného akcentu, no posúva ho kamsi do druhého plánu, zašifrúva ho do metaforicky viacvrstvových textov, nejasných iným smerom než básne prvej knižky: prináša totiž poéziu založenú na napätí medzi postnadrealistickou popovskou poetikou (prihlásenie sa k Vaskovi Popovi v motte vrhá spredu svetlo na zvolenú stratégiu) a karteziánsky uvažujúcim lyrickým subjektom; navzdory fragmentárnosti jednotlivých (číslovaných) básnických celkov čitateľ pociťuje ich vzájomnú previazanosť a istú uzavretosť cyklu...
    Karol Chmel, Podvojné účtovníctvo (Pokus o doslov)

    „Moje otázky boli otázkami čitateľa, nie literárneho vedca,“ píše Oleg Pastier v úvode svojej knihy Z protiľahlého brehu (F. R. & G., Bratislava 2008). Doplňme však hneď, že v Pastierovom čitateľovi sa trojjedine skrýva publicista, vydavateľ a básnik. Táto kombinácia sa stala nielen (naplneným) predpokladom príťažlivej kvality výsledného textu, ale tiež ovplyvnila zostavu jedenástich osobností, s ktorými sa rozprával a ktorých tvorbu priblížil aj množstvom ukážok.

    Autor, argumentujúci, že z druhého brehu je lepšie vidieť do diaľky aj do šírky, akoby tušil u čitateľov hľadanie kľúča, podľa ktorého si vyberal svojich kolegov, a tak ho vopred prezradil: „Každý z nich je – alebo bol – originál, opuncovaný zmerateľným i nezmerateľným časom a tým, čo a ako napísali.“ Z čoho vyplýva, že všetci radšej hľadali vlastné chodníčky a vedľajšie cesty, „ktoré sa síce často končia v slepej uličke, ale práve v nej býva najväčšia koncentrácia na sústredenú prácu“.

    Alexander Balogh v SME, 8. januára 2009


     

    Zobraziť všetko
  • Autor o sebe

    ... som maturoval v roku 1970. A otca zomlela normalizácia. Brat už vtedy študoval v Prahe právo, aj ja som chcel ísť na právo, bol som na
    ... som maturoval v roku 1970. A otca zomlela normalizácia. Brat už vtedy študoval v Prahe právo, aj ja som chcel ísť na právo, bol som na prijímacích pohovoroch, samozrejme, pre zlý kádrový profil ma nevzali... Vojenská základná služba. Povolávací rozkaz. VÚ ten a ten... Zamestnal som sa. Pracoval som ako vychovávateľ v internáte Stredného odborného učilišťa Priemstav. Na to mi stačila maturita. A tam som sa stretol s územčistým chlapíkom, o päť rokov starším, aj on tam robil vychovávateľa. Bol to Jiří Olič. Moravan, citlivý znalec literatúry a výtvarného umenia, kresťansky založený básnik...
    Bolo to pre mňa rozhodujúce stretnutie. Jirko ma uviedol do iného sveta literatúry, odhalil mi tvorbu moravských katolíckych básnikov, ktorých za prvej republiky vydával Josef Florián zo Starej Říše – čítal som Jakuba Demla, Jana Zahradníčka, Bohuslava Reynka a mnohých ďalších.
    ... Cez Jirka som sa dostal k zakázaným českým spisovateľom, k zakázaným výtvarníkom, skrátka do okruhu nezávislej kultúry a ostal som v ňom až do Nežnej revolúcie.
    ... My sme sa svojou nezávislosťou v kultúre, pôsobením mimo režimu neusilovali o štátny prevrat. Áno, túžili sme po zmene, no nič násilné sme nepodnikali. Pre nás to, čo sme robili, bola normálna literatúra, normálne výtvarné umenie, normálna hudba, jedným slovom normálna kultúra.
    ... Mňa nikto odnikiaľ nevyhodil. Mne nikto nič nezakázal. A tak to cítili aj moji priatelia, generační druhovia – Vlado Archleb, Igor Kalný, Tomáš Petřivý... Už som to povedal, nechceli sme robiť to, k čomu režim nútil umelcov, slobodne sme si robili svoje, vedeli sme, že režimu sa nepáči to, čo robíme, a najmä to, že to vôbec robíme, ale nám to bolo fuk. Hovorí sa tomu aj underground, ale ani to nie je celkom presný pojem.
    ... tie problémy sme nevyrábali my, ale oni. Navyše nás nemali ani odkiaľ vyhodiť, lebo napospol sme pracovali ako robotníci. Kam by asi tak vyhodili nočného strážnika alebo kuriča v kotolni? A nemali nám ani čo zobrať. Nás režim nemohol skorumpovať, lebo my sme sa o verejné pôsobenie v kultúre neuchádzali a v našom slovníku sa nevyskytovalo slovo honorár. Skorumpovali len tých, čo dostali po roku 1968 po prstoch a počas celej normalizácie sa usilovali o návrat, urobili sebakritiky, doprosovali sa legality.
    .... A potom som šiel do kotolne. Za kuriča.
    Kotolňa bola pre disidenta atraktívne pracovisko. Ale nie každá. V uhoľnej či koksovej sa človek namakal. No v plynovej to bola paráda. Ja som bol v plynovej. Tam len bolo treba byť a sledovať tlaky. Kotolňa na Duklianskej bežala nonstop, lebo vykurovala nemocnicu. Dobré kotolne sa doslova dedili. Odchádzajúci kurič ju odovzdal len spoľahlivému a preverenému človeku.
    Z knihy Osem vytrvalých, LIC 2017
    Zobraziť všetko
  • Autor o svojom diele

    Nikdy som nechcel podnikať na knižnom trhu. Nikdy som sa nechcel vydávaním kníh živiť. Chcel som vydávať, a s mojou ženou Ľudmilou aj vydávam,
    Nikdy som nechcel podnikať na knižnom trhu. Nikdy som sa nechcel vydávaním kníh živiť. Chcel som vydávať, a s mojou ženou Ľudmilou aj vydávam, také knihy, ktoré nás tešia, aké chcem čítať. Pravdaže, nielen ja.
    ... Slovenský národ je malý národ, slovenčina nie je svetový jazyk, slovenská literatúra je kultúrna menšina a umelecká literatúra je menšina v tej menšine. Nemá najmenšiu šancu presadiť sa na slobodnom trhu tak, aby mohla žiť. Môžeme sa zhodnúť na tom, že vydávanie kníh je podnikanie, no ešte predtým by sme sa mali zhodnúť na tom, že naša civilizácia je založená na kultúre. Aj slovenská. Takže povinnosťou tých, čo držia politickú moc, je podporovať kultúru. Inak zanikne a môžeme sa vrátiť na stromy. Nepodporovať kultúru znamená duchovne umrieť.
    (2015)
    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Rad Ľudovíta Štúra 2. triedy (vyznamenanie prezidenta republiky SR A. Kisku, 2016) Cena Václava Bendu (2015) Biela vrana (2014), cena za dlhodobý
    Rad Ľudovíta Štúra 2. triedy (vyznamenanie prezidenta republiky SR A. Kisku, 2016)

    Cena Václava Bendu (2015)

    Biela vrana (2014), cena za dlhodobý občiansky a kultúrny prínos a životnú konzistenciu

    Prémia Literárneho fondu v oblasti rozhlas (2013)

    Cena Dominika Tatarku (2012) za knihu Za ozvenou tichých hlasov

    Výročná cena Literárneho fondu v oblasti rozhlasu (2012)

    Prémia Literárneho fondu v oblasti rozhlas (2011)

    Cena Prix Bohemia Radio (2008)
    Zobraziť všetko
  • Rozhovory