• Vlastné meno

    Pavol Pius
  • Životopis autora

    Narodil sa 6. mája 1943 v Nemčiňanoch. Študoval na Strednom odbornom učilišti v Závodoch 29. augusta v Partizánskom, na gymnáziu

    Narodil sa 6. mája 1943 v Nemčiňanoch. Študoval na Strednom odbornom učilišti v Závodoch 29. augusta v Partizánskom, na gymnáziu v Zlatých Moravciach, v Osvetovom ústave v Bratislave – pomaturitné štúdium záujmovo-umeleckej činnosti. Po roku 1968 napísal otvorený list prezidentovi Československej socialistickej republiky Gustávovi Husákovi proti vstupu sovietskych vojsk. Reakciou KSČ bol zákaz vykonávať prácu v kultúre, dokonca nemohol byť zamestnaný ani ako technicko-hospodársky pracovník, s výrazne obmedzenou možnosťou publikovania. V roku 1989 bol rehabilitovaný. Potom pracoval ako samostatný odborný pracovník kultúry v Dome kultúry v Senici až do dôchodku. V súčasnosti žije v Senici.

    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Poézia

    Pre deti a mládež

    • Osem myšiek, osem statočných (1993)

    Iné

  • Charakteristika tvorby

         Pavol Stanislav, vlastným menom Pavol Pius, patrí svojimi zbierkami lyriky k najvýznamnejším básnikom súčasnej

         Pavol Stanislav, vlastným menom Pavol Pius, patrí svojimi zbierkami lyriky k najvýznamnejším básnikom súčasnej slovenskej literatúry.

         Je lyrikom s vlastným profilom a silou, vytvoril si individuálne výrazové formy a myšlienkové obsahy. Jeho lyrika má nezameniteľný tón a štýl. Je pevne zakorenená, ale vie samostatne artikulovať moderné problémy.

         Napriek všetkým záležitostiam sa pokúša básniť elementárne a jednoducho, s typickou bezprostrednosťou. Korene Stanislavovej tvorby sú obsiahnuté v jeho pôvode a v životopise, v existenčných vzťahoch k ľuďom a k miestam, stretnutiam, skúsenostiam, snom a víziám.

         Tvorba a životopis sú u básnika úzko späté, takže pred nami leží celkový obraz s početnými dôkazmi. Vidieť pritom, že už do kolísky mu bol vložený poeticko-hudobný prvok. Práve ten patrí k jeho najhlbšej ľudskej identite.

         Mnohé jeho básne hovoria o vlasti, rodnom dome, ale aj o úlohe jazyka (reči), ktorá pre neho znamená oslobodenie a život. Reč (jazyk) ako poézia – to je predovšetkým to dynamické v nej, hravé, čo súčasne hľadá pravdu. Jazyk lyrika sa musí preto od nového (nových vplyvov) uchrániť a presadzovať.

         Písanie básne aktivuje v ňom predovšetkým cítiaceho, pravdu prijímajúceho, spomínajúceho, milujúceho, ale aj mysliaceho, reflektujúceho človeka. Písanie znamená pre neho hovoriť o človeku, ako by nedokázalo žiadne iné médium. V básňach Pavla Stanislava sa spájajú realita, skúsenosti, fikcia, spomienky, rozum a imaginárno do jednej jedinej syntézy.

         Báseň je pre neho formuláciou okamihu jedinej (jedinečnej) konštelácie, stretnutia s tvorivými silami jazyka/reči a jej schopnosťou kryštalizácií. Vedľa momentu hravého je pre jeho básnické umenie charakteristický aj prvok lakonického, teda ovláda (ťažké) umenie pominutého, selekcie krátkosti.

         Cieľom je jednoduchosť, jasnosť. Stanislav je básnik návratu, vlasti, priateľstva a vernosti nielen k miestam (predovšetkým k detstvu), ale hlavne k ľuďom, čo je určujúca tematika jeho básní. Domáce básnické témy dopĺňa súčasnými, spoločnosť a civilizáciu kryštalizujúcimi témami. Jeho básne sa neobmedzujú len na jednotlivý osud, na osobnú oblasť. Často hovorí o tom, čo sa deje s človekom v našom čase, čo sa deje s jeho humanitou.

         Ale určujúcou v jeho poézii nie je bezútešnosť. Z jeho básní čoraz viac vyžaruje nádej a dôvera, viera v človeka, ale predovšetkým viera v Boha, na ktorej stojí celá myšlienková základňa básní. V tomto zmysle sa dá povedať, že celá literárna tvorba básnika Pavla Stanislava je jedinečný náčrt (úvah, osnov) určenia miesta človeka v dnešnom svete nepokoja, neistoty a katastrofy.

         Priamo a nepriamo je to aj protirečenie prijímanej moderne, možno aj tiché posolstvo poézie.

    Vincent Šabík

    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    Obrázky z domova (2002 po nemecky) Zlomky ticha (2006 po francúzsky) Protiklady (2007po macedónsky) Melódie každodenné (2008 po

    Obrázky z domova (2002 po nemecky)

    Zlomky ticha (2006 po francúzsky)

    Protiklady (2007po macedónsky)

    Melódie každodenné (2008 po rusky)
    Okamihy zázrakov (2010 po taliansky)
    Prílivy a odlivy (2012 po anglicky)

    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    Autor neuved.: Rodák z Nemčinian Pavol Stanislav...... (o ňom + ukážka z tvorby). In: Literárny týždenník, roč. XXXI, 4. 7. 2018, č. 25 – 26,

    Autor neuved.: Rodák z Nemčinian Pavol Stanislav...... (o ňom + ukážka z tvorby). In: Literárny týždenník, roč. XXXI, 4. 7. 2018, č. 25 – 26, príloha Literatúra, s. VIII.

    ŠAH: Pavol Stanislav – 75 (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 134, 2018, č. 5, s. 155.

    JANÍK, P.: Závratné návraty básnika. In: Literatura Umění Kultura, č.8, 11. 6. 2014.

    ČERVŇÁK, Andrej (ed.): Život a dielo Pavla Stanislava. Bratislava - Nitra: Spolok slovenských spisovateľov Nitra - Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre 2011.

    REBRO, Derek: Tých pár kvapiek vodu nestvorí (Slovenská poézia 2008). In: Knižná revue – príloha, roč. XIX, 8. 7. 2009, č. 14 – 15, s. XV.


    ŠAH: Pavol Stanislav – 65. (Pripomíname si.). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 124, 2008, č. 5, s. 158 – 159.

    MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008.

    JANÍK, P.: Básnik večných tém (P. Stanislav: Ranné zamyslenia). In: Literárny (dvoj)týždenník, 17, 2004, č. 24 – 25.

    ŠAH: Pavol Stanislav – 60. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 119, 2003, č. 5, s. 159.

    CHUDOBA, A.: V tradičnom tóne (P. Stanislav: Obrázky z domova). In: Literárny týždenník, 16, 2003, č. 15.

    JANÍK, P.: Ľahší a hlbší život (P. Stanislav: Moje úzkosti). In: Literárny týždenník, 16, 2003, č. 21.

    -mg-: Cesta k sebapoznaniu a identite (Pavol Stanislav: Obrázky z domova). In: Knižná revue, roč. XII, 11. 12. 2002, č. 25 – 26, s. 19.

    ČERVEŇÁK, A.: Domov ako duchovný ozón (P. Stanislav: Požehnaný domov). In: Literárny týždenník, 14, 2001, č. 38.

    CHUDOBA, A.: Potvrdenie orientácie (P. Stanislav: Požehnaný domov). In: Literárny týždenník, 14, 2001, č. 37.

    CHUDOBA, A.: Návrat k tradičným hodnotám? (P. Stanislav: Požehnaním požehnané). In: Literárny týždenník, 12, 1999, č. 33.

    MATEJOV, R.: Krehkosti (P. Stanislav: Krehkosti). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 115, 1999, č. 3.

    JURAN, V.: Krehké vyznania zrelého lyrika (P. Stanislav: Krehkosti). In: Slovenská republika, zv. 6, 1. 10. 1998, č. 226.

    MELICHER, J.: Preverená krehkosť spomienok (P. Stanislav: Krehkosti). In: Literárny týždenník, 11, 1998, č. 41.

    ČERVEŇÁK, Andrej: Apoteóza slova (P. Stanislav: Boží rok). In: Knižná revue, roč. VI, 13. 3. 1996, č. 5, s. 5.

    ČERVEŇÁK, Andrej: Apoteóza slova (P. Stanislav: Boží rok). In: Literárny týždenník, 9, 1996, č. 10.

    HOCHEL, I.: Pavol Stanislav: Boží rok. In: Romboid, 31, 1996, č. 6.

    MELICHER, J.: Poetické premeny kalendárneho času (P. Stanislav: Boží rok). In: Literárny týždenník, 9, 1996, č. 6.

    ANDRUŠKA, P.: Oblok do ľudskej duše (P. Stanislav: Osievanie kamienkov). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 110, 1994, č. 2.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

         Napriek tematickej a problémovej rozmanitosti tvoria básnické zbierky Pavla Stanislava vzácny celok – mozaiku slov (obrazov,

         Napriek tematickej a problémovej rozmanitosti tvoria básnické zbierky Pavla Stanislava vzácny celok – mozaiku slov (obrazov, nálad, myšlienok), ktoré sú pospájané ako ruženec, v ktorom každá pátrička znamená svoj samostatný vesmír, svoje absolútno.

         Stanislavova poetika je apoteózou slova (slov, na slovo), ktoré je zaťažené svojím archetypovým významom, ale aj jeho premenlivosťou v historicko-kultúrnych kontextoch. V zbierke Boží rok básnik putuje svetom, ale – obťažkaný vráskami života – stále sa vracia k žriedlu svojej profesie, svojho básnického Ja: „Do sveta vchádzam / Do sveta rozprávok / kde slovo prvotné / Oddávna hľadáme.“ Tam slovo žije svojím prvotným nepoškvrneným životom, vdychuje magmu stvorenia, ktorú odovzdáva stvoriteľskému gestu básnika. Jeho poézia vzniká „Z Písma / písmenka // Z vážnosti / váha / slova“, aby sa k nim nakoniec vracala. Básnik sleduje duchovný pohyb života, uzavretý do jedného roka, nie však v chronologickom občianskom videní, ale v súradniciach náboženských symbolov. Nie je to občiansky, ale Boží rok, ktorý sa stáva rámcom, ale aj lakmusom pre manifestáciu duchovných chvení a aktivít človeka, ktoré ho povznášajú do krážov Duchovna a Absolútna. Napriek tomu nejde o poéziu metafyzickú, jej sakrálne sekvencie oscilujú medzi sviatkom a piatkom, medzi nebom a zemou, duchom a hmotou. Človek žije svoj každodenný život, v ktorom však básnik prostredníctvom slov – symbolov odhaľuje jeho transcendentálne súradnice.

         Lakonickosť štýlu, gnómickosť básnickej výpovede, slovo ako sebestačná dominanta, sakrálnosť spájajúca ľudskú imanenciu a transcendenciu tvoria to špecifikum, s ktorým prichádza na trh básnickej márnosti Pavol Stanislav. V akte básnickej meditácie tak v slove spája jeho stvoriteľské i sekundárne, duchovné i materiálne, historické i súčasné konotáty, ponúka čitateľom ich esenciu, núti k vnímaniu sveta a človeka ako duchovných mystérií. Ide o taký aspekt videnia sveta, ktorý dlho absentoval v orchestri slovenskej poézie.

    Andrej Červeňák

    ----------

    In: Literárny týždenník, roč. XXXI, 4. 7. 2018, č. 25 – 26, príloha Literatúra, s. VIII:

    "Dôstojný dedič demokratických, filantropických a sakrálnych tradícií slovenskej poézie."

    Andrej Červeňák

    "Jeho poézia je vybudovaná na ľudovej veršovanej slovesnosti a kresťanských tradíciách."

    Jaroslav Rezník

    "Paľo je básnik, ktorý sa modlí, keď myslí, a myslí, keď sa modlí."

    Tomáš Winkler v knihe Ranné zamyslenia

    ----------
     

    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Cena Fra Angelica (2018)  – ocenenie od Konferencie biskupov Slovenska za poéziu Prémia Spolku slovenských spisovateľov za zbierku Požehnaný domov

    Cena Fra Angelica (2018)  – ocenenie od Konferencie biskupov Slovenska za poéziu

    Prémia Spolku slovenských spisovateľov za zbierku Požehnaný domov (2001)

    Prémia udelená prezidentom svetového kongresu Slovákov Paulom Rusnakom za zbierku Požehnaním požehnané (2000) –  za syntézu kresťanskej a národnej tradície s modernou básnickou imaginatívnosťou (Budmerice 2000)
    (In: Literárne ceny a prémie Paula Rusnaka. Slovenské pohľady, roč. IV. + 116, 2000, č. 9, s. 155 – 156.)

    Zobraziť všetko
  • Ukážka z tvorby

    Melódie každodenné (úryvok z rovnomennej zbierky)   Každým dňom sú blízko k tomu sú miazgou i telom

    Melódie každodenné (úryvok z rovnomennej zbierky)

     

    Každým dňom

    sú blízko k tomu

    sú miazgou

    i telom stromu

     

    Husle sú

    súzvuk tónov

    Rodná reč

    je dom domov

     

    Slovo zo slova

    telo z tela

    tvoj do mňa

    každodenný vklad

    ja z neho v básni

    tvorím protiklad

    niekedy je vrúcne

    niekedy je ľad

    ako husliar husle

    sám ho v sebe zlaď

     

    Keď spadnú

    z nás svetské oťaže

    duša nás

    opúšťa bez tiaže

    keď jazyk

    slovo nerozozvučí

    vtedy básnik

    úpenlivo sa učí

    odchádzať za svetlom

    po slnečnom lúči

     

    Na nebeskom na pódiu

    učíme sa odznova

    každodennú melódiu

     

     

    Protiklady hviezd (úryvok zo zbierky PROTIKLADY)

     

    Pre básnikov

    téma tém

    o hviezde nad mestom

    Betlehem

    i keď nemá

    je hodná

    Tvojho mena

    živo žiari

    životná

    na oltári

     

    I keď sa to

    niekomu nezdá

    Tvoja

    aj moja hviezda

    je zrodená

    z hviezdneho hniezda

    v ktorom

    hľa hviezdy hniezdia

     

    My pokrvní

    veríme a vieme

    Tebou ustanovení dedičia

    zasnúbenej zeme

    i o hviezde

    zrodenej

    v osom hviezde

    o tej

    šesť žalmovej

    žltej

    nie pre lásku

    pre

    poníženia putá

    podnes múr nárekov

    jej pozornosť púta

    vzdialenej od nebeskej

    ako slnko od Pluta

     

    I v tomto

    čase časovania času

    zahľadení na oblohu

    na jej nekonečnú trasu

    kým nám naša

    hviezda svieti

    kým včely pristávajú

    na okvetí

    nech sa stíšia

    sveta svety

    nech v mieri

    matky detí

    pletú pre nich prvú

    vetu z vety

     

    Mama má Emu

    Ema má mamu

    pre hold k hniezdu

    Ema má hviezdu

     

     

    Zostatky Kosova (úryvok zo zbierky PROTIKLADY)

     

    Po mužoch

    košeľa zrebná

    po vozoch

    plachta vozová

    tú bolesť

    ženám z Kosova

    ani

    plachta neschová

     

    Zostatky statkov

    v domoch vo dvore

    ranené vtáčatá

    deti v Kosove

    za mestom mátožia

    hroby masové

     

     

    Dušičky vtáčat (úryvok zo zbierky PROTIKLADY)

     

    Nevieme kedy

    ani dráhou akou

    vzlietajú za horizont

    dušičky vtákov

    nevieme kedy

    bez koruny

    opúšťajú

    koruny stromov

    odlietajú z bydiel

    aby ich vzali anjeli

    do kráľovstva krídiel

     

    Naposledy

    ako o dušu

    vyletia vtáčatá

    chtivé doletieť

    k počiatku počatia

    ich posledné lety

    nálety

    do nebeských sietí

    slnko na prelet

    im posledný svieti

     

    Dušičky vtáčat

    božsky biele

    chcú mať podiel

    na Božom diele

    to nás spája

    a nie delí

    spoločný štebot

    o nedeli

    Zobraziť všetko

Podujatia LIC


 

Obálka slniečka september 2013